Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/297/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202198 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202198.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: T. V., bytom X. XX, Z. L., zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Mikuláš, Nejedlého 12 Bratislava proti žalovanému: Slovenská informačná služba, Vajnorská 39, Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby zo dňa 16. októbra 2013, takto : r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby zo dňa XX. H. XXXX, ktorým bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie Slovenskej informačnej služby. Žalobca súčasne žiadal, aby súd prikázal žalovanému sprístupniť : - kópiu žiadosti žalovaného o použitie informačno - technologických prostriedkov, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z.- kópiu žiadosti žalovaného o použitie informačno - technologických prostriedkov, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z. a - informácie, ktoré žalovaný vypracoval vďaka používaniu informačno -technologických prostriedkov, ktoré schválil Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. Z. a rozhodnutím Z. XXXX.. Poukázal, že žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 2. septembra 2013 sa v zmysle zákona číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon číslo 211/2000 Z.z.) domáhal od žalovaného sprístupnenia: 1. kópie žiadosti žalovaného o použitie informačno - technologických prostriedkov, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z.2. kópie žiadosti žalovaného o použitie informačno - technologických prostriedkov, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z. a 3. informácie, ktoré žalovaný vypracoval vďaka používaniu informačno - technologických prostriedkov, ktoré schválil Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. NK. a rozhodnutím Z.. Z. Žalovaný nevydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, žalobcovi len listom zo dňa 4. septembra 2013 číslo Č.p. XX/XX-XX-X/XXXX-SINF oznámil, že jeho žiadosť nemožno vybaviť v intenciách zákona číslo 211/2000 Z.z. s odkazom na skutočnosť, že žiadosti o použitie informačno - technologických prostriedkov a výsledky ich použitia sú evidonané v evidenciách žalovaného vedených podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 46/1993 Z.z. o slovenskej informačnej službe (ďalej len zákon číslo 46/1993 Z.z.) a s odkazom na § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. sa na žalovaného nevzťahujú ustanovenia zákona číslo 211/2000 Z.z.. a dôvodom nesprístupnenia informácií nie je ich utajovaný charakter, ale vylúčenie právneho režimu sprístupňovania informácií podľa zákona číslo 211/2000 Z.z.. Keďže žalovaný nesprístupnil žalobcovi požadované informácie, mal potom vydať riadne rozhodnutie v zmysle zákona číslo 211/2000 Z.z.. Keďže žalovaný nesprístupnil požadované informácie a nevydal rozhodnutie, žalobca má za to, že v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 zákona číslo 211/2000 Z.z. žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť požadovanú informáciu. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad doručený žalovanému dňa XX.. XXXX označený ako „odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu SIS z XX. Q. XXXX“, ktorým sa domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, pretože podľa názoru žalobcu sa na žalovaného vzťahujú ustanovenia zákona číslo 211/2000 Z.z. a je teda povinnou osobou v zmysle zákona číslo 211/2000 Z.z.. Žalovaný opäť nevydal žiadne rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu a žalobcovi odpovedal listom zo dňa XX.. XXXX číslo Č.. označenom ako odpoveď na podanie „odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu SIS z XX. Q. XXXX" v ktorom uviedol, že fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií nemohlo vzniknúť, pretože žalovaný nemá povinnosť poskytovať akékoľvek informácie podľa zákona číslo 211/2000 Z.z. vzhľadom na ustanovenie § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. a odkaz pod čiarou k tomuto ustanoveniu. Žalobca má za to, že na základe ustanovenia § 19 ods. 3 zákona číslo 211/2000 Z.z. došlo dňa XX. H. XXXX k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca toto rozhodnutie považuje za nezákonné už len z dôvodu, že ide o tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého „žalovaný nie je povinnou osobou v dôsledku ustanovenia § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z.“, pretože toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že sa zákon číslo 211/2000 Z.z. nevzťahuje na žalovaného a že žalovaný prestáva byť povinnou osobou podľa zákona číslo 211/2000 Z.z.. Poukázal, že poznámka pod čiarou v zákone nemá normatívny charakter, nemôže stanoviť, či meniť práva alebo povinností štátnych orgánov alebo fyzických, či právnických osôb a teda nemôže stanoviť, že žalovaný nie je povinnou osobou podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Zákon č. 46/1990 Z.z. a ani zákon č. 211/2000 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by žalovaného vylúčilo z okruhu povinných osôb podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Keďže žalovaný ako štátny orgán v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 46/1993 Z.z. môže konať len na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon, musí postupovať pri vybavení žiadosti o informácie spôsobom, ktorý určuje zákon č. 211/2000 Z.z. a požadované informácie sprístupniť, alebo vydať riadne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Akýkoľvek iný postup by bol v rozpore so zákonom a s Ústavou Slovenskej republiky. Samotné ustanovenie § 17 ods. 9 zákona č. 46/1993 Z.z. nemožno vykladať tak, že žalovaný nie je povinnou osobou podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ale len takým spôsobom, že dopĺňa rozsah informácií, ktoré sa nezverejňujú a neprístupňujú podľa zákona číslo 211/2000 Z.z. o ďalšie informácie stanovené v ustanovení § 17 zákona číslo 46/1993 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaný je štátnym orgánom rozhodujúcim o práve žalobcu na informácie, teda je povinný postupovať podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a zákona číslo 211/2000 Z.z., keďže ich aplikáciu na postup žalovaného zákon číslo 46/1993 Z.z. nevylučuje. Poukázal, že rozhodnutia Krajského súdu Bratislave sp. zn. Z.-X-D-XXXX/XXXX zo dňa XX. Z. XXXX a sp. zn. Z.-X-D-XXX/XXXXz zo dňa XX. F. XXXX boli ako nezákonné a neústavné zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS XX/XXXX, na základe ktorého už samotné žiadosti žalovaného boli v rozpore so zákonom, pretože neobsahovali skutkové tvrdenia, ktoré by ohrozenie hospodárskeho zriadenia Slovenskej republiky odôvodňovali. Vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona číslo 215/2005, podľa ktorého utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánom verejnej moci, je možné žiadosti o použití informačno - technologických prostriedkov, ktoré sú predmetom žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií, vyhodnotiť ako nezákonné rozhodnutia orgánu verejnej moci a teda netvoria obsah utajovaných skutočností, ktorých sprístupnenie nie je možné podľa § 8 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z.. Odmietnutie sprístupnenia požadovaných informácií nie je možné ani v zmysle ustanovenia § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z., pretože ako také sa týka len ochrany osobných údajov fyzických osôb, ktoré žalovaný spracúva vo svojich informačných systémoch. II. Žalovaný vo vyjadrení z 23. januára 2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že argumentácia žalobcu týkajúca sa fiktívneho rozhodnutia nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právna fikcia vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácie môže vzniknúť v prípade povinnosti povinnej osoby sprístupniť určitú informáciu za predpokladu, že touto informáciou povinná osoba reálne aj disponuje. Vo vzťahu k predmetu žiadosti žalobcu však Slovenská informačná služba nie je v postavení povinnej osoby a teda jej nevznikla povinnosť postupovať v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný nespochybnil právo žalobcu na slobodný prístup k informáciám v zmysle článku 26 Ústavy SR, ktoré v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Obmedzenie prístupu k informáciám získavaných spravodajskou činnosťou pri zabezpečovaní ochrany ústavného zriadenia, bezpečnosti štátu a záujmov štátu, ochrana ktorých bola zákonom číslo 46/1993 Z.z. zverená Slovenskej informačnej službe, spĺňa ústavne prezumované podmienky pre zákonnú limitáciu ústavného práva na informácie. Žalovaný s argumentáciou žalobcu, že žalovaný je povinnou osobou aj v prípade, ak ide o sprístupňovanie informácií obsiahnutých v evidenciách a informačných systémoch Slovenskej informačnej služby podľa § 17 zákona číslo 46/1993 Z.z., sa nestotožnil. Slovenská informačná služba je štátnym orgánom, ktorý v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z. je povinný sprístupňovať informácie, no podľa ustanovenia § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. sa na evidencie a informačné systémy Slovenskej informačnej služby a výslovne na sprístupňovanie údajov z nich nevzťahujú ustanovenia zákona číslo 211/2000 Z.z.. Slovenská informačná služba nie je preto vo vzťahu k predmetu žiadosti žalobcu povinnou osobou v zmysle ust. § 2 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko žalobcom požadované informácie sú uchovávané v uvedených evidenciách a informačných systémoch, keďže na ich sprístupňovanie sa zákon č. 211/2000 Z.z. nevzťahuje. Slovenská informačná služba môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal, že v zmysle ust. § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. sa výslovne na sprístupňovanie údajov z evidencií a informačných systémov Slovenskej informačnej služby nevzťahujú osobitné predpisy, ktorým je bez akýchkoľvek pochybností aj zákon číslo 211/2000 Z.z. Prijatím žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií sa nezačalo konanie ani podľa zákona číslo 211/2000 Z.z. a ani správne konanie v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko Slovenskej informačnej službe zákon priznáva postavenie správneho orgánu iba v niektorých osobitných prípadoch. Je to v prípade konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov Slovenskej informačnej služby podľa zákona číslo 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a Justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, na účely zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, v konaní vo veciach sociálneho zabezpečenia príslušníkov Slovenskej informačnej služby podľa zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa názoru žalovaného preto nie je splnená základná podmienka konania podľa § 247 OSP, ktorou je existencia rozhodnutia, čo i len fiktívneho, nezákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Námietku žalobcu, že „nenachádza dôvody, pre ktoré by mohli byť naplnené materiálne dôvody pre utajenie požadovaných informácii", žalovaný nepovažoval za relevantnú z dôvodu, že právny status požadovaných informácií ako utajovaných skutočností, nebol dôvodom na ich neposkytnutie a žalobca nie je pôvodcom predmetných utajovaných skutočností, ktorý je oprávnený posudzovať opodstatnenosť utajovania určitých informácií. Jediným subjektom oprávneným posúdiť opodstatnenosť utajovania určitých informácií v príslušnom stupni utajenia je ich pôvodca, t.j. Slovenská informačná služba. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že „žiadosti o použitie informačno-technických prostriedkov, ktoré boli predmetom jeho žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií, možno vyhodnotiť ako nezákonné rozhodnutia orgánu verejnej moci a teda netvoria obsah utajovaných skutočností, ktorých sprístupnenie nie je možné podľa § 8 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z.“. Uviedol, že sprístupnenie požadovanej žiadosti o použitie informačno-technických prostriedkov nie je možné považovať za rozhodnutie štátneho orgánu odvolávajúc sa aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. XSžnč/X/XXXX „použitie D. a nakladanie s poznatkami, ktoré boli na ich základe získané, neprebieha podľa Správneho poriadku, ani sa neuskutočňuje v správnom konaní, úkony spojené s ich používaním, nie sú úkonmi správneho konania “. Zákaz sprístupnenia informácií sa vzťahuje na akékoľvek informácie alebo údaje o skutočnostiach priamo súvisiacich s plnením úloh Slovenskej informačnej služby, či už podľa zákona číslo 46/1993 Z.z. alebo podľa osobitných zákonov, ktoré sú obsiahnuté vo spravodajskej dokumentácii určenej na spracúvanie a uchovávanie údajov získaných v súvislosti s plnením úloh Slovenskej informačnej služby. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, hoci rovnako nie je na mieste žalobu zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Slovenskej informačnej službe bol dňa X. Q. XXXX doručený email, ktorým žalobca požiadal o poskytnutie informácií podľa zákona číslo 211/2000 Z.z. a to o poskytnutie: 1. žiadosti Slovenskej informačnej služby o použitie informačno-technických prostriedkov na základe, ktorej bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. Z.-X-D-XXXX/XXXX zo dňa XX. Z. XXXX 2. žiadosti Slovenskej informačnej služby o použití informačno-technických prostriedkov na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spisová značka Z. zo dňa XX. mája XXXX 3. informácií, ktoré Slovenská informačná služba vypracovala vďaka používaniu informačno-technických prostriedkov, ktoré schválil Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. Z. zo dňa XX. Z. XXXX. Slovenská informačná služba v „Odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácií“ č. p. XX/XX-XX- X/ XXXX -Q. zo dňa X. Q. XXXX uviedla, že žiadosti o použitie informačno - technických prostriedkov a výsledky použitia informačno - technických prostriedkov sú evidované v evidenciách Slovenskej informačnej služby vedených podľa § 17 ods. 1 zák. č. 46/1993 Z.z. na účely plnenie jej úloh podľa zák. č. 46/1993 Z.z.. Z dôvodu, že na evidencie a informačné systémy Slovenskej informačnej služby sa podľa § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. nevzťahujú ustanovenia zákona číslo 211/2000 Z.z.. Zároveň uviedla, že dôvod pre nesprístupnenie predmetných informácií nespočíva v ich utajovanom charaktere, ale v existencii zákonnej prekážky, ktorou je vylúčenie právneho režimu sprístupňovania informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobca mal za to, že žalovaný nerozhodol o jeho žiadosti, čím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia dňa XX. Q. XXXX. Voči tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na ktoré Slovenská informačná služba odpovedala listom č.p.XX/XX-XX-X/XXXX-Q. zo dňa XX. H. XXXX. V liste uviedla, že podanie žalobcu nie je možné považovať za odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Slovenskej informačnej služby na úseku sprístupňovania informácií, ktoré tvoria súčasť evidencií Slovenskej informačnej služby alebo jej informačných systémov, pretože nie je možné domáhať sa ochrany prostredníctvom opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť ani na základe právnej fikcie. Preto „odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu SIS z XX. Q. XXXX" vrátila žalobcovi späť. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žalobca sa žalobou domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. H. XXXX. Žalobca má za to, že žalovaný tým, že o jeho odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu nerozhodol, ale mu len odpovedal listom zo XX. H.. XXXX, došlo na základe ustanovenia § 19 ods. 3 zákona číslo 211/2000 Z.z. k vydaniu fiktívneho rozhodnutia dňa XX. H. XXXX., ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu. Všeobecné vymedzenie predmetu konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovuje § 244 ods. 3, podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, že osoba, ktorá sa žalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím na svojich právach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, ibaže takých niet (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.) a napokon napadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.). IV. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobodnom prístupe k informáciám) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. o slovenskej informačnej službe, na spracúvanie osobných údajov informačnou službou, na evidencie a informačné systémy informačnej služby a na sprístupňovanie údajov z nich sa nevzťahujú osobitné predpisy. Poznámka pod čiarou k ustanoveniu § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. znie: - zákon číslo 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov - zákon číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca podanou žiadosťou o sprístupnenie informácií požadoval od žalovaného sprístupniť informácie - žiadosti o použitie informačno-technických prostriedkov a výsledky použitia informačno-technických prostriedkov, ktoré sú evidované v evidenciách Slovenskej informačnej služby vedených podľa § 17 ods. 1 zák. č. 46/1993 Z.z., čo žalobca ani nerozporoval. Na účely zákona číslo 211/2000 Z.z. Slovenská informačná služba je štátnym orgánom, ktorý v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z. je povinný sprístupňovať informácie za podmienky, že tieto nepredstavujú evidencie a informačné systémy Slovenskej informačnej služby a údaje z nich, pretože na evidencie a informačné systémy Slovenskej informačnej služby a na sprístupňovanie údajov z nich sa ustanovenia zákona číslo 211/2000 Z.z. nevzťahujú (§ 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z.). Ustanovenie § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z. priamo vylučuje aplikáciu osobitného predpisu, ktorým v zmysle poznámky pod čiarou k ust. § 17 ods. 9 zákona číslo 46/1993 Z.z., je zák. č. 211/2000 Z.z.. Bez akýchkoľvek pochybností je teda pôsobnosť zák. č. 211/2000 Z.z. vo vzťahu k predmetu žiadosti žalobcu vylúčená práve ustanovením § 17 ods. 9 zák. č. 46/1993 Z.z., keďže žalobcom požadované informácie požívajú statusy informácií obsiahnutých v spravodajských dokumentáciách a teda sú spracúvané, vrátane ich uchovávania, práve v tých evidenciách a informačných systémoch, ktoré slúžia na spracúvanie a uchovávanie údajov získaných v súvislosti s plnením úloh Slovenskej informačnej služby podľa zákona číslo 46/1993 Z.z. Slovenská informačná služba v dôsledku vylúčenia aplikácie zákona číslo 211/2000 Z.z. a teda vylúčenia právneho režimu sprístupňovania tohto okruhu informácií nie je takto zaviazaným subjektom práva a vo vzťahu k týmto informáciám, resp. vo vzťahu k predmetu žiadosti žalobcu nie je ani v postavení povinnej osoby, ktorá podľa zo zákona číslo 211/2000 Z.z. má povinnosť konať a rozhodovať. V tomto konkrétnom prípade Slovenská informačná služba nielenže nemá zákonnú povinnosť postupovať podľa tohto zákona, ale v súlade s limitmi výkonu právomocí štátneho orgánu ustanovenými Ústavou Slovenskej republiky, podľa ktorých môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nie je ani oprávnená takýmto spôsobom postupovať (článok 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky). Žalovaný v danom prípade nebol povinnou osobou sprístupniť požadované informácie, preto nemohol o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií rozhodnúť ani v pozitívnom a ani v negatívnom zmysle. Dôvodom nevyhovenia žiadosti žalobcu nebol právny status požadovaných informácií ako utajovaných skutočností, ale existencia zákonnej prekážky v zmysle ust. § 17 ods. 9 zák. č. 46/1993 Z.z., spočívajúcej vo vylúčení právneho režimu sprístupňovania informácií podľa zákona číslo 211/2000 Z.z.. Zhodne s právnym názorom žalovaného súd konštatuje, že Slovenská informačná služba nie je v tomto prípade subjektom povinným postupovať v režime zákona číslo 211/2000 Z.z.. Postup v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. je vylúčený v zmysle ust. § 17 ods. 9 zák. č. 46/1993 Z.z.., a preto nie je prípustná ani aplikácia ustanovení zákona číslo 211/2000 Z.z., na základe ktorých vzniká právna fikcia vydania rozhodnutia, či už prvostupňovom alebo druhostupňovom konaní. Právna fikcia vydania rozhodnutia nastane, ak povinná osoba v lehote na vydanie rozhodnutia neposkytla informácie, nevydala rozhodnutie o tom, že žiadosti o sprístupnenie informácií nevyhovie a ani informáciu nesprístupnila. V prípade márneho uplynutia lehoty a súčasného nekonania povinnej osoby zákon prezumuje vydanie rozhodnutia povinnej osoby o odmietnutí poskytnutia požadovanej informácie. Uvedený stav môže nastať len za predpokladu reálnej existencie zákonnej povinnosti určitého subjektu konať v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z., pričom v tejto súvislosti nie je relevantný konkrétny spôsob konania (t.j. či bola požadovaná informácia sprístupnená, alebo bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytnutie informácií), ale skutočnosť, či povinná osoba podlieha povinnosti konať a rozhodovať vo veciach sprístupňovania informácií podľa citovaného zákona. Za danej situácie preto nemohla objektívne nastať právna fikcia vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Súd v danom prípade nemohol žalovanému ani uložiť povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu v zmysle ust. § 250j ods. 6 O.s.p. Je nutné uviesť, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je konaním limitovaným predmetom, pričom žalobca sa v posudzovanej veci domáhal zrušenia neexistujúceho rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave, pričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, krajský súd postupoval podľa § 246c ods. 1 O.s.p v spojitosti s § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p. a konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na § 246c veta prvá, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.