KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava14. 5. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/299/2013 z 14. 5. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. mája 2014, sp. zn. 1S/299/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202211.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/299/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202211
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202211.1

Uznesenie
V právnej veci žalobcu: UPC BROADBAND, Slovakia s.r.o., Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava, IČO
359 719 67, právne zastúpený: Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821
03 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb,
Továrenská 7, P.O.BOX 40, 828 55 Bratislava, (predtým Telekomunikačný úrad SR), o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu č.: 283/PÚ/2013 zo dňa 22.10.2013 a rozhodnutia Úradu č.:
100/Info/2013 z 9.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia predsedu Úradu č.: 283/PÚ/2013 zo dňa 22.10.2013 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím č.: 100/Info/2013 z 9.9.2013. V žalobe uviedol, že v danom prípade žalobca
dňa 28.8.2013 doručil žalovanému žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií Úradu č. 96/Info/2013, v
ktorej žalobca požadoval sprístupnenie nasledujúcich informácií:

I.) mal Úrad vedomosť o tom, že by Ing. Svetlana Topoľská počas jej štátnozamestnaneckého pomeru
vykonávala podnikateľskú činnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní;

II.) dopustila sa Ing. Svetlana Topoľská v období od 19.10.2009 do momentu doručenia žiadosti
disciplinárneho previnenia v súvislosti s porušením zákazu štátneho zamestnanca podnikať
ustanoveného v § 61 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe;

III.) či viedol Úrad voči Ing. Svetlane Topoľskej disciplinárne konanie v súvislosti s porušením zákazu
podľa bodu 2 žiadosti.

Dňa 12.9.2013 došlo k čiastočnému sprístupneniu informácií, keď Úrad doručil žalobcovi odpoveď pod č.
104/Info/2013 na bod I. žiadosti o sprístupnenie informácií. Dňa 9.9.2013 vydal Úrad rozhodnutie č. 100/
Info/2013, ktorým rozhodol o čiastočnom zamietnutí žiadosti o informácie žalobcu a to v bodoch II., III.

Žalobca má za to, že Úrad v danej veci nerozhodol v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1
zákona o správnom konaní, ale dňa 7.10.2013 predložil odvolanie spolu s predkladacou správou a
spisovým materiálom predsedovi Úradu v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca žiadal,
aby prvostupňový orgán zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že v dotknutej časti vyhovie a vyžiadané
informácie sprístupní. Dňa 22.10.2013 vydal predseda Úradu rozhodnutie o rozklade, ktorým napadnuté



rozhodnutie podľa § 52 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku potvrdil a rozklad v celom
rozsahu zamietol.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.1.2014 uviedol, že trvá na názore uvedenom v rozhodnutí o
rozklade a síce, že disciplinárny postih štátneho zamestnanca je možné definovať ako sankčný postup
služobného úradu vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré sú vo vzťahu k tomuto úradu v služobnom
pomere. Žalovaný považuje požadované informácie za informácie týkajúce sa osobnosti podľa § 9 ods.
1 zákona o slobode informácií a trvá na svojom tvrdení, že v prípade informácií uvedených v § 9 ods.
1 zákona o slobode informácií sa uplatňuje výnimka všeobecného princípu verejného záujmu, ktorá je
premietnutá do dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám. Zákon o slobode informácií podmieňuje
ust. § 9 ods. 1 a 2 poskytnutie informácií týkajúcich sa osobnosti alebo súkromia fyzickej osoby
ustanoveniami osobitných predpisov alebo predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
Výnimku z uvedeného predstavuje ods. 3 citovaného ustanovenia, ktoré identifikuje kvalifikovaný okruh
subjektov povinných znášať zníženú ochranu informácií týkajúcich sa ich vlastnej osobnosti.

K nevyhoveniu žiadosti v jej časti dospel žalovaný výlučne na základe zákonných dôvodov uvedených
v § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j
ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Písomným podaním tunajšiemu súdu dňa 5.5.2014 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a
navrhuje, aby súd konanie zastavil.

Podľa ust. § 250h ods. 2 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť, ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví aj vtedy, ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2 O.s.p.). Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred rozhodnutím vo veci, súd v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.

Súdny poplatok za návrh žalobca nezaplatil.

O náhrade trov konania rozhodol súd poľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ust. § 246c
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:



a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.