KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/300/2013 z 18. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2014, sp. zn. 2S/300/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202214.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/300/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202214
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202214.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: W. T. T. J.,
nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník N., zastúpený: Mgr. Toni Khuri, advokát, Pribišova 35, Bratislava,
proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2013/009049-006 zo dňa 25.09.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2013/009049-006 zo dňa 25.09.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým
žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej
polície Policajného zboru Nitra č.p.: PPZ-HCP-BA11-234-2/2013-Ž zo dňa 15.05.2013 (ďalej aj len
prvostupňové rozhodnutie), ktorým bol žalobcovi zrušený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
na 5 rokov podľa § 50 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o pobyte cudzincov) tak,
že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že
vypustil písm. b/ ods. 1 § 50 zákona o pobyte cudzincov a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdil
a odvolanie zamietol.

Žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia a tvrdil, že žalovaný sa nezaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Citoval ustanovenie § 50
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar nezruší povolenie na trvalý pobyt, ak by
dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom
na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.

Pri rozhodovaní sa neprihliadlo na Dohovor o právach dieťaťa. K rozsudku Okresného súdu v Nitre
uviedol, že tento sa týka len rozvodu a zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke - J.
O. a určenia výživného, avšak o styku sa tento rozsudok nezmieňuje a preto žalobca podal návrh na
úpravu styku s maloletou dcérou. Žalobca sa totiž nechce len informovať o stave svojho dieťaťa, ale sa s
ním chce pravidelne stretávať a vychovávať ho. Starať sa o dcéru môže len vtedy, ak bude prítomný na



území Slovenskej republiky, kde by sa mohol zamestnať, mať príjem a poskytovať svojej dcére dôstojný
život. Zrušenie jeho trvalého pobytu viedlo k nútenému koncu jeho snahám o pravdivý otcovský vzťah.
Žalobca je totiž štátny občan Egypta a pred každou návštevou v SR by si musel zaobstarať vstupné
vízum na veľvyslanectve SR v Káhire, čo však môže byť aj odmietnuté. Poukazoval na komunikáciu s
bývalou manželkou prostredníctvom siete facebook od 27.01. do 18.03.2013 a teda bývalá manželka
vedela, kde sa nachádza, čo však tajila pred správnym orgánom a dokonca aj pred súdom v konaní
o rozvode ich manželstva. Napadnuté rozhodnutie opomína rozhodujúce skutočnosti, je nesprávne a
odporuje zákonu.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na správne použitie hmotnoprávneho
predpisu a zotrval na riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Opísal priebeh správneho
konania a dôvody prvostupňového rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím bola zmenená výroková časť
prvostupňového rozhodnutia tak, že sa vypustilo ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte
cudzincov, keďže žalovaný zohľadnil skutočnosť, že žalobca doložil chýbajúci doklad - lekársky posudok
potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie (§ 45 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov).
Keďže manželstvo žalobcu bolo právoplatne rozvedené, prestal spĺňať zákonnú podmienku na povolenie
trvalého pobytu na 5 rokov. Manželka žalobcu podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu zanedbania povinnej výživy a Okresný súd Nitra zamietol návrh žalobcu na úpravu styku s
maloletým dieťaťom. Žalobca opustil spoločnú domácnosť cca dva týždne po narodení dcéry, nedomáhal
sa stretnutia s dieťaťom a neprispieval na jeho výživu. Žalobca môže pricestovať na územie SR za
účelom návštevy svojej dcéry, keďže mu nebol zakázaný vstup na územie SR. Z dôvodu právoplatného
rozsudku o rozvode manželstva žalobcu bol naplnený dôvod na zrušenie jeho pobytu podľa § 50 ods.
1 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov. Žalobca môže požiadať o umožnenie vstupu na územie SR
a uplatniť si tak svoje právo stretávať sa s dieťaťom, alebo si vybaviť iný druh pobytu, ktorý by ho
oprávňoval zdržiavať sa na území SR s možnosťou pravidelného sa stretávania s dieťaťom (ak mu to
súd umožní).

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl.
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie



správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca mal od 11.12.2012 udelený trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky na 5 rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko bol
manželom J. O. s trvalým pobytom na tomto území. K účelu pobytu doložil sobášny list vydaný osobitnou
matrikou MV SR. Žalobca si dňa 21.12.2012 prevzal poučenie o svojich právach a povinnostiach na
území SR. Dňa 07.01.2013 sa žalobcovi narodila dcéra I. W.. V. 11.01.2013 si prevzal doklad o povolení
na pobyt vo forme identifikačnej karty. OCP PZ Nitra začalo dňa 25.01.2013 na základe oznámenia C. O.
(otca manželky žalobcu) šetrenie k pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky a zistilo, že žalobca
dňa 24.01.2013 odišiel z miesta trvalého pobytu na neznáme miesto. Po svojom odchode v priebehu
niekoľkých dní napísal manželke niekoľko SMS a komunikoval s ňou cez internet (facebook) a oznámil
jej, že sa zdržiava vo Švédskom kráľovstve. V ďalšom období už nedal o sebe vedieť, nezaujímal sa
o manželku, ani o ich spoločnú dcéru. Z rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 13P/30/2013-31, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2013, vyplýva, že manželstvo žalobcu so J. O. bolo rozvedené,
čím vznikol zákonný dôvod na zrušenie povolenia na trvalý pobyt na území SR na päť rokov podľa § 50
ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Súd zveril maloletú I. W. do osobnej starostlivosti matky a
žalobcu zaviazal prispievať na výživu dieťaťa.

Dňa 15.05.2013 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov
podľa § 50 ods. 1 písm. b) a e) zákona o pobyte cudzincov. Uvedené rozhodnutie bolo doručované
prostredníctvom ZÚ SR v Káhire. Dňa 31.05.2013 žalobca oznámil kontaktnú adresu vo Švédskom
kráľovstve a rozhodnutie bolo následne zaslané na túto adresu. Dňa 24.06.2013 sa žalobca dostavil
na OCP PZ Nitra, bolo s ním spísané vyjadrenie a prevzal si rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu.
O odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že zmenil výrok prvostupňového
rozhodnutia - vypustil písmeno b) odseku 1 § 50 zákona o pobyte cudzincov a v ostatných častiach
rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol.

Povinnosťou cudzinca je podľa § 45 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odovzdať policajnému útvaru
lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od prevzatia
dokladu o pobyte. Žalobca uvedený doklad v zákonnej lehote neodovzdal a tak vznikol dôvod na zrušenie
trvalého pobytu v zmysle § 50 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko však žalobca dňa
09.07.2013 doložil chýbajúci doklad, žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia vypustením
písmena b) odseku 1 § 50 zákona o pobyte cudzincov.

Dôvodom udelenia trvalého pobytu žalobcovi bolo v danom prípade uzavretie manželstva s občanom
Slovenskej republiky s trvalým pobytom na tomto území.

Podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a)
a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov.

Z dôvodu, že manželstvo žalobcu bolo rozsudkom č. k. 13P/30/2013-31 (právoplatný dňa 08.04.2013)
rozvedené, prestal spĺňať podmienku, na základe ktorej mu bol udelený trvalý pobyt na území SR na päť
rokov. Prvostupňový správny orgán mal teda zákonný dôvod na zrušenie trvalého pobytu na území SR.
Správne orgány nepochybne rozhodli v súlade so zákonom a súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v ich rozhodnutiach. Žalobca nespochybnil existenciu zákonného dôvodu pre zrušenie trvalého pobytu
ale nesprávne právne posúdenie veci videl v porušení ustanovenia § 50 ods. 2 (správne malo byť § 50
ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov), podľa ktorého ustanovenie odseku 1 neplatí, ak

by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s
ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.



Dôsledky zrušenia trvalého pobytu v danom prípade neboli neprimerané. Práve naopak, z konania
žalobcu vôbec nevyplýva, že by chcel viesť na Slovensku usporiadaný rodinný život, resp. že by mal
skutočný záujem o svoju dcéru. Manželstvo uzavrel dňa 09.08.2012 v Káhire, dňa 07.01.2013 sa
manželom narodila dcéra a už dňa 08.04.2013 boli právoplatne rozvedení.

Žalobca opustil spoločnú domácnosť cca dva týždne po narodení dcéry a nevysvetlil toto svoje
konanie, neuviedol prečo neprispieval na výživu maloletej a prečo sa nedomáhal stretnutia s dieťaťom.
Nepreukázal, že by sa snažil kontaktovať bývalú manželku kvôli stretnutiam s dcérou, že by platil výživné
resp. že by sa akýmkoľvek spôsobom úprimne zaujímal o svoju dcéru. Je pritom nesporné, že žalobca
môže pricestovať na územie Slovenskej republiky, pretože mu bol iba zrušený trvalý pobyt na tomto
území a nebol mu zakázaný vstup na toto územie. Nepreukázal, že by nedostal vstupné víza, resp. že by
sa po príchode na Slovensko nemohol stretnúť s dieťaťom. Mohol využiť služby advokáta, resp. požiadať
o pomoc medzinárodné organizácie, ak by mu matka dieťaťa odmietala styk s dieťaťom. Proste nič.
Takto sa určite nespráva otec, ktorý by mal úprimný záujem sa stretávať so svojou dcérou a podieľať sa
na jej výchove. Súd tu nevidí žiadne snahy o pravdivý otcovský vzťah, ako to uviedol žalobca v žalobe.
Okresný súd Nitra vydal uznesenie č.k. 24P/218/2013-20 zo dňa13.08.2013, ktorým zamietol návrh
žalobcu na úpravu styku s dcérou. Tento návrh bol podaný vzhľadom na všetky okolnosti celkom zrejme
účelovo. Bývalá manželka žalobcu podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu zanedbania povinnej výživy na Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre. OR PZ OKP Nitra vedie trestné
stíhanie v trestnej veci prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a) trestného
zákona.

Nakoľko manželstvo žalobcu bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Nitre rozvedené (do
piatich rokov pobytu), bol naplnený dôvod na zrušenie pobytu podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona o
pobyte cudzincov. Zrušením trvalého pobytu žalobcu na území SR neboli dotknuté jeho práva ohľadom
stretávania sa so svojou dcérou, nakoľko nemá zákaz vstupu na územie SR a kedykoľvek môže požiadať
príslušné orgány SR o umožnenie vstupu na územie SR a uplatniť si právo stretávať sa s dieťaťom,
alebo si vybaviť iný druh pobytu, ktorý ho bude oprávňovať zdržiavať sa na území SR a tým si uplatniť
pravidelné stretávanie sa s dieťaťom. Jeho doterajšie konanie však nenasvedčuje tomu, že by žalobca
mal hoci aj minimálny záujem o vzťah s dcérou, teda že by chcel na Slovensku budovať rodinný
život. Dôsledky zrušenia pobytu teda nie sú v žiadnom prípade neprimerané dôvodom zrušenia trvalého
pobytu.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k
záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu
nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade
zásadne nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam