Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/74/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202238 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: U. N. J., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len Afganistan), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom B., M., Č. X, aktuálne s miestom pobytu R. X, Q., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.12.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-363-20/PO- Ž-2013 zo dňa 15.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-363-20/PO-Ž-2013 zo dňa 15.11.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-363-20/PO-Ž-2013 zo dňa 15.11.2013 odporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade neboli splnené predpoklady pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. Uviedol, že na základe vyhľadaných a do spisu založených správ vyplýva, že v Afganistane i naďalej prebieha vnútroštátny konflikt medzi Afganskými národnými bezpečnostnými silami a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom, pričom však jeho lokalizácia a intenzita je v jednotlivých provinciách rôzna. Oblasť provincie Kábulu (odkiaľ navrhovateľ pochádza), ako aj oblasť provincie Kapisa (kam sa jeho rodina presídlila) však po bezpečnostnej stránke vyhodnotil ako také, v ktorých došlo k zlepšeniu situácie, ktorá umožňuje prípadný návrat navrhovateľa. Tiež uviedol, že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, že mu nebol uložený trest smrti a že nebol nikdy objektom neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Teda mu v prípade návratu nehrozí žiadna z foriem vážneho bezprávia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.12.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť (konkrétne, že odporca na jednom mieste odôvodnenia rozhodnutia konštatuje zlepšenie bezpečnostnej situácie a na mieste inom konštatuje, že v niektorých častiach Afganistanu naďalej prebieha konflikt). V konkrétnosti poukázal na rozporné konštatovania odporcu, týkajúce sa počtu útokov v provincii Kábul a Kapisa. Namietal tiež zdroje z ktorých odporca čerpal informácie, ktoré označil za nedôveryhodné. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.2.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom tiež na obsah pohovoru, vykonaného s navrhovateľom a opätovne skonštatoval, že bezpečnostná situácia v provinciách Kábul a Kapisa je jednou z najbezpečnejších, ktoré konštatovanie potvrdzujú vyhľadané a do spisu založené informácie o krajine pôvodu navrhovateľa. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-363/PO-Ž-2013, ako aj so spismi predchádzajúcimi. Zo spisu ČAS: MU-240/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľovi rozhodnutím z 24.9.2009 nebol udelený azyl, bola mu však poskytnutá doplnková ochrana s poukazom na vnútroštátny ozbrojený konflikt, prebiehajúci v Afganistane. Následnými rozhodnutiami ČAS: MU-405-17/PO-Ž-2010 zo 6.10.2010, ČAS: MU-296-17/PO-Ž-2011 zo 6.10.2011 a ČAS: MU-456-17/PO-Ž-2012 z 3.10.2012 mu bola doplnková ochrana predlžovaná. Z aktuálneho spisu ČAS: MU-363/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ opakovane dňa 17.7.2013 požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany. V priebehu pohovoru o. i. uviedol, že o jej predlženie žiada z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Afganistane, že jeho manželka sa cca v marci 2013 presťahovala aj s deťmi k matke do dediny Kozak, nachádzajúcej sa v blízkosti mesta Mahmud Raki v provincii Kapisa z dôvodu, že v Kábule nezvládala platenie nájmu za byt. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov a to jednak ako individuálné a jednak ako súčasť komplexných správ o Afganistane, ktoré konkretizoval v napadnutom rozhodnutí. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 34 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia v ktorej namietal jeho nezrozumiteľnosť s poukazom na konkrétne údaje, uvádzané v odôvodnení rozhodnutia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná: Navrhovateľ namietal, že odporca na strane jednej konštatuje zlepšenie bezpečnostnej situácie v Afganistane, pričom na strane druhej konštatuje, že v jeho niektorých častiach prebieha ozbrojený konflikt. Toto konštatovanie nie je protirečivé, pretože je skutočnosťou (jednak všeobecne známou a aj vyplývajúcou zo založených správ), že lokalizácia a intenzita konfliktu medzi afganskou vládou a (predovšetkým) Talibanom je skutočne v jednotlivých 34 provinciách Afganistanu rôzna. Navrhovateľ namietal, že odporca uviedol, že v prvom štvrťroku 2013 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2012 sa počet útokov v provincii Kábul zvýšil o 10%, keď v prvom štvrťroku 2012 sa uskutočnili 2 útoky a v prvom štvrťroku 2012 ich bolo 12. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o zjavnú chybu v písaní, keď namiesto údaju „o 10%“ malo byť správne uvedené „o 10“. Táto chyba v písaní však nespôsobuje, podľa názoru súdu, nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako takého. Navrhovateľ namietal, že je rozporné tvrdenie odporcu o počte útokov v provincii Kábul keď odporca uviedol, že ich bolo 11 až 20, pričom v predchádzajúcom texte odôvodnenia odporca uviedol, že ich bolo 12. Takéto hodnotenie navrhovateľa je zjavne nesprávne. Podobne sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľa, že odporca na tretej strane rozhodnutia (tretí odsek) konštatoval až tisícku útokov v provincii Kapisa. Navrhovateľ tiež namietal, že zdroje informácií z ktorých odporca čerpal nie sú oficiálnymi zdrojmi, že tieto čerpal z interných správ a z rôznych internetových stránok a že zdroje použitých informácií nespĺňajú kritériá smerníc Rady č. 2005/85/ES a 2004/83/ES. V konkrétnosti tiež namietal ako zdroj informácií stránku „wikipedia“. K tejto námietke súd konštatuje, že nie je dôvodná. Odporca, ako to vyplýva z obsahu spisu a aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhľadal a do spisu založil obsiahlu dokumentáciu - informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré informácie pochádzajú tak z oficiálnych zdrojov, ako aj zo zdrojov neoficiálnych. Týmto postupom nijako neporušil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z ust. § 19a zákona o azyle, resp. §§ 32, 34, 46 zák. č. 71/1967 Zb. Ako to vyplýva z jednotlivých informácií založených v spise, ich zdrojmi boli napr. USAID (Americká vládna agentúra pre medzinárodný rozvoj), Ministerstvo vnútra Afganistanu, IOM Rakúsko, IOM Afganistan, MZV USA, MZV Austrálie, OSN, UNHCR, EASO (Európsky podporný azylový úrad), ANSO (Agentúra pre bezpečnosť NGO v Afganistane), ale aj tlačové agentúry, média, resp. iné neoficiálne zdroje. Súd iba poznamenáva, že informácie tak z oficiálnych, ako aj z neoficiálnych zdrojov sú vo všeobecnosti prístupné spravidla iba z internetových stránok ich zdrojov (orgánov, organizácií, médií a pod.), ktorá skutočnosť je iste známa aj navrhovateľovi. Takýto postup získavania informácií je nielen v praxi bežným ale v podstate jediným možným. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k zlepšenej bezpečnostnej situácii: Podobne ako predchádzajúce, aj táto námietka nie je dôvodná. Odporca správne vyhodnocoval bezpečnostnú situáciu v provincii Kábul (odkiaľ navrhovateľ pochádza), ako aj v provincii Kapisa (kam je predpoklad že sa vráti, keďže sa do nej presídlila jeho najbližšia rodina). Ako to vyplýva z údajov, použitých na odôvodnenie výroku rozhodnutia, bezpečnostná situácia tak v provincii Kábul, ako aj v provincii Kapisasa zlepšila. Je pritom potrebné poznamenať, že (ako to je známe súdu) číselné údaje o počte bezpečnostných incidentov boli do prvého štvrťroka 2013 prístupné na oficiálnej stránke ANSO (Agentúra pre bezpečnosť NGO v Afganistane), kde sú označované ako „zásahy“. Informácie za ďalšie obdobia prístupné nie sú a zjavne preto najaktuálnejšie informácie čerpal odporca zo zdroja USAID (Americká vládna agentúra pre medzinárodný rozvoj), ktorý však používa inú systematiku uvádzania štatistických údajov, keď jednotlivé údaje uvádzajú počty „zásahov“, pričom (ako to vyplýva z údajov), zásahom sa myslí priame postihnutie jedného civilistu. S poukazom na zistené informácie v provincii Kábul bolo v roku 2010 zaznamenaných 151 incidentov, v roku 2011 116 incidentov, v roku 2012 83 incidentov, v prvom štvrťroku 2013 12 incidentov, za január - apríl cca 38 zásahov, za máj - júl 2013 cca 21 zásahov. Odporca poukázal na skutočnosť, že niektoré vymenované okresy nečelili žiadnym zásahom. V provincii Kapisa bolo v roku 2010 129 incidentov, v roku 2011 124 incidentov, v roku 2012 184 incidentov, v prvom štvrťroku 2013 23 incidentov, za január - apríl cca 5 zásahov, za máj - júl cca 12 zásahov. Odporca poukázal na skutočnosť, že tieto zásahy sa uskutočnili výlučne v troch vymenovaných okresoch provincie, z ktorých sa ani v jednom prípade nejedná o okres v teritóriu ktorého sa nachádza dedina Kozak, kam sa najbližšia rodina navrhovateľa v poslednom čase presídlila z Kábulu. S poukazom na aj odporcom prezentovaný vývoj bezpečnostnej situácie, ako aj s poukazom na zmienenú cielenosť útokov opozičných skupín možno konštatovať, že bezpečnostná situácia v provinciách Kábul a Kapisa umožňuje ev. návrat navrhovateľa. Odhliadnuc od uvedeného súd poznamenáva, že zo štatistických údajov založených v spise vyplýva, že aj celý rad ďalších provincií Afganistanu vykazuje nízku, alebo veľmi nízku úroveň nebezpečnosti (napr. Panjshir, Bamyan, Samangan, Nuristran, Badakhshan, Jawzjan, Zabul, Nimroz, Kunduz, Baghlan, Panjshir, Daykundi), ktoré sú bezpečnostnou situáciou spôsobilé pre bezpečný návrat navrhovateľa. Pretože odporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil dostatočným, jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom, pričom pre posúdenie veci vyhľadal dostatok legálnych informácií o krajine pôvodu navrhovateľ a pretože právny názor, vyslovený vo výroku rozhodnutia je dôvodný, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).