Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/305/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202245 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202245.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašíkovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: F. V., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka R., právne zastúpená: JUDr. Milan Fulec, advokát so sídlom Živnostenská 2, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Ružinovská 1/B, 812 72 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-OCP1-2013/005895-011 zo dňa 31.10.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-OCP1-2013/005895-011 zo dňa 31.10.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 312,38 € na účet právneho zástupcu žalobkyne a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 20.12.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-OCP1-2013/005895-011 zo dňa 31.10.2013, ktorým žalovaný podľa § 86 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov žiadosti žalobkyne o zrušení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky nevyhovel a zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky naďalej trvá. V žalobe žalobkyňa uviedla, že predmetné rozhodnutie nesporne podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska preskúmania zákonnosti postupu orgánu verejnej správy a v tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 7Sžo/21/2008, 6Sžo/167/2007, 2Sžo/42/2011 a iné), ktoré sa týkajú fakultatívneho plnenia a v ktorých Najvyšší súd SR pripustil preskúmateľnosť rozhodnutí aj v prípade plnenia, na ktoré nie je právny nárok. Podľa žalobkyne zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z.z.) nevylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v zmysle § 86 ods. 1 tohto zákona. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, žalobkyňa dňa 8.6.2011 uzavrela manželstvo a v ten istý deň sa dostavila na príslušné Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, kde mienila požiadať o povolenie k prechodnému pobytu za účelom zlúčenia rodiny. Žalobkyňa bola zadržaná a umiestnená do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v F. a následne vyhostená z územia Slovenskej republiky. Zároveň bol žalobkyni uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie 5 rokov. Žalobkyňa sa do dnešného dňa zdržuje na území R.. Manžel žalobkyne bol obvinený z prevádzačstva, ale rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. XT X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XZ. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu. Rozhodnutím o vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky, orgány cudzineckej polície hrubým a bezprecedentným spôsobom zasiahli do ľudských práv žalobkyne a to najmä práva na rodinný a súkromný život, pričom tento neprijateľný zásah naďalej trvá. Rozhodnutie žalovaného je bez posúdenia skutkového stavu, bez akéhokoľvek vykonania dokazovania a bez náležitého odôvodnenia. Je nepochybné, že aj na konanie, v ktorom sa posudzuje možnosť zrušenia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky sa vzťahujú princípy obsiahnuté v Listine základných práv a slobôd a Dohovore o ochrane základných práv a slobôd, čomu zodpovedná aj rozhodovacia činnosť ústavného súdu, naviac v prípade, keď sa preukázalo bez akýchkoľvek pochybností, že dôvody, pre ktoré bol žalobkyni zákaz vstupu na územie SR, sa ukázali byť nepravdivé a teda nebol nijaký dôvod pre jej vyhostenie a udelenie zákazu vstupu. Pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky nepredstavuje žiadne bezpečnostné riziko. Orgány cudzineckej polície nemali ani najmenší dôvod pre tvrdenie o účelovom sobáši s občanom Slovenskej republiky a toto podozrenie sa ani napokon nepreukázalo. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj náhrady trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.1.2014 uviedol, že žalobkyňa nepožiadala do dnešnej doby o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-Baž-AV-138-9/2011- HAM. Zmyslom predpokladu podanej žaloby by mala byť požiadavka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov a samozrejme minimalizácia zásahov súdnictva do verejnej správy. Správny orgán dospel v prípade žalobkyne na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a teda rozhodnutie č. PPZ-HCP-Baž-AV-138-9/2011-HAM vychádza zo správneho právneho názoru. Zároveň dal aj do pozornosti smernicu č. 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008, konkrétne čl. 11 ods. 3, podľa ktorého členské štáty zvážia zrušenie alebo pozastavenie zákazu vstupu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, môže dokázať, že opustil územie členského štátu v plnom súlade s rozhodnutím o návrate. Žalovaný má za to, že ak vezme do úvahy všetky okolnosti tohto prípadu od počiatočného štádia vývoja, tak potom status prípadu v súčasnej dobe nespĺňa predpoklady na jeho kladné riešenie. Zákonodarca vymedzil priestor na riešenie takýchto prípadov jednoznačne fakultatívne. Navyše žalovaný zvážil pri svojom rozhodovaní aj bezpečnostné riziko, ktoré prináša žalobkyňa vo svojej osobe. Správny orgán preukázal, že žalobkyňa uzavrela manželstvo s cieľom získať povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky a tým nerešpektoval právny poriadok Slovenskej republiky v snahe získať osobný prospech a svojím konaním ohroziť verejný poriadok. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol. Úlohou súdu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. PPZ-HCP- OCP1-2013/005895-011 zo dňa 31.10.2013, ktorým žalovaný podľa § 86 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. žiadosti žalobkyne o zrušení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky nevyhovel a zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky naďalej trvá. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné požiadavky formy rozhodnutia, a preto je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c ) a d) O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutie č. PPZ-HCP-OCP1-2013/005895-011 zo dňa 31.10.2013, ktorým žalovaný žiadosti žalobkyne nevyhovel a zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky naďalej trvá. Rozhodnutie vydal žalovaný, adresoval ho žalobkyni, je podpísané riaditeľom prezídia, avšak v rozhodnutí o nevyhovení absentuje základná forma rozhodnutia, jeho základné obsahové a formálne náležitosti, rozhodnutie žalovaného je bez výroku, odôvodnenia a poučenia. Obmedzuje sa len na konštatáciu o nevyhovení návrhu žalobcu. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený, môže ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu, ak preukáže, že vycestoval v lehote, ktorú určil policajný útvar v rozhodnutí, alebo ak vycestoval v rámci asistovaných dobrovoľných návratov. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol v rozhodnutí o administratívnom vyhostení alebo v rozhodnutí o zákaze vstupu určený zákaz vstupu, môže ministerstvo vnútra povoliť vstup, ak a) účelom pobytu sú humanitné dôvody, najmä úmrtie alebo návšteva vážne chorej osoby, ktorá je štátnemu príslušníkovi tretej krajiny blízkou osobou, alebo b) je jeho pobyt v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí. Podľa § 86 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, na rozhodovanie o povolení vstupu podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V predmetnej veci krajský súd poukazuje na to, že rozhodnutia správnych orgánov by mali obsahovať detailne rozpracované náležitosti rozhodnutia. Táto skutočnosť odzrkadľuje rozsiahlosť úloh verejnej správy zabezpečovaných v pôsobnosti jednotlivých rezortov. Tie sú špecifické predovšetkým pre rozhodnutia, ktorými sa zakladajú určité oprávnenia, povinnosti, príkazy alebo zákazy, ktoré treba z hľadiska verejného záujmu realizovať za presne vymedzených podmienok. Rozhodnutie v správnom konaní musí byť vydané v písanej forme príslušným správnym orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Náležitosti rozhodnutia rozdeľujeme na obsahové, medzi ktoré patrí výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku a formálne. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, z ktorého musia byť zrejmé priznané oprávnenia, ukladané právne povinnosti a aplikované právne ustanovenia. Ak sa ukladá niečo plniť, musí byť uvedená aj lehota na plnenie, súčasťou má byť aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Výrok musí byť stručný a nemá poskytovať možnosť dvojakého výkladu. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami, musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami správneho konania (závažnosť spáchania správneho deliktu, miera zavinenia), inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Poučenie o riadnom opravnom prostriedku obsahuje informáciu, či možno podať opravný prostriedok, ak áno v akej lehote a ktorému orgánu prípadne vylúčenie odkladného účinku. Medzi formálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu zaraďujeme: označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, identifikačné údaje - dátum, číslo spisu, pomenovanie predmetu konania, menný zoznam účastníkov vlastnoručný podpis predstaviteľa správneho orgánu a vyznačenie jeho pracovnej funkcie, mena a priezviska, odtlačok úradnej pečiatky, rozdeľovník pre písomné doručenia rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. je zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci. V tomto prípade správny orgán nevykonal náležité dokazovanie. Ustanovenie § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ustanovuje, že rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z "nedostatku dôvodov" neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Súd z administratívneho spisu ako aj žaloby zistil, že predmetom žaloby je rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-OCP1-2013/005895-011 zo dňa 31.10.2013, ktorým žalovaný podľa § 86 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov žiadosti žalobkyne o zrušení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky nevyhovel a zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky naďalej trvá. Rozhodnutie žalovaného je bez akýchkoľvek obsahových náležitostí, nie je zrejmé z neho, na základe akých dôvodov a skutkového stavu, správny orgán rozhodoval a aké právne predpisy pri svojom rozhodovaní správny orgán použil, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. V zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu a preto bude úlohou správneho orgánu, aby vydané rozhodnutie dal do súladu s obsahovými a formálnymi náležitosťami správneho rozhodnutia tak, aby rozhodnutie obsahovalo výrok, odôvodnenie a poučenie. V odôvodnení zhrnie správny orgán všetky zistené skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Odôvodnenie musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia by správny orgán mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak aby trpelo nedostatkom dôvodov. Na záver súd uvádza, že napriek tomu, že ustanovenie § 86 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. ustanovuje, že na rozhodovanie o povolení vstupu podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, súd je toho názoru, že rozhodnutie je preskúmateľným len v tom prípade, ak má všetky obsahové a formálne náležitosti, čo v danom prípade preskúmavané rozhodnutie nespĺňa. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo svojom siedmom oddiele zaručuje každému právo na súdnu a inú právnu ochranu na nestrannom a nezávislom súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 Ústavy). V článku 46 ods. 2 Ústava vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý v piatej časti má názov Správne súdnictvo. Všeobecná právomoc správneho súdnictva vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Súdna kontrola verejnej správy je jednou z najnaliehavejších požiadaviek dobrého fungovania moderného štátu. Predmet prieskumu v správnom súdnictve je v prvom rade vymedzený ako písomný akt orgánu verejnej správy (§ 244 ods. 2 OSP) vydaný v správnom konaní, ktorý zakladajú menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. V zmysle už ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) (pozri k tomu napr. nález ústavného súdu vo veci I. ÚS 354/08, uznesenie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sžp 5/2011), za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu a ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení odporúčaní a iných podobných opatrení. Hoci takto vydaná listina žalovaného nemá formálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku a nie je správnym rozhodnutím v prísnom slova zmysle, nie je vylúčená z prieskumu v správnom súdnictve. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím žalovaného nepochybne došlo k hrubému zásahu do ľudských práv žalobkyne, najmä do jej práva na rodinný a súkromný život. Napadnutým rozhodnutím žalovaný, najmä za okolnosti, že sa nepreukázali skutočnosti, pre ktoré bol manžel žalobkyne trestne stíhaný a pre ktoré bola ona vyhostená z územia Slovenskej republiky, porušil princípy obsiahnuté v Listine základných práv a slobôd a v Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd (čl. 8 ods. 1 Dohovoru). Takéto rozhodnutie sa potom považuje za svojvoľné. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky predstavuje bezpečnostné riziko. V prípade skutočnosti, že takéto riziko žalobkyňa nepredstavuje, nie je dôvod pre nevyhovenie jej žiadosti. Podľa názoru krajského súdu jediným dôvodom pre odmietnutie takejto žiadosti by bolo, že pobyt žalobkyne na území SR, by predstavoval bezpečnostné riziko. Jedine takáto skutočnosť môže odôvodniť zásah štátu do práva na rodinný a súkromný život a to z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (čl. 8 ods. 2 Dohovoru). Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. c), d) OSP). O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúce v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) a náhradu za zaplatený súdny poplatok. Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: ROK 2013 - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2013 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/6 výpočtového základu) v eurách...............................................................130,16 € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách..........................................................................7,81 € - súdny poplatok v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, položka 10 písm. a) ...........................................................................................................................70,- € Priznané trovy konania podľa vyhlášky pozostávajú za rok 2013: 1/ prevzatie zastupovania: 1 x 130,16 € zo dňa 20.12.2013...................................130,16 € 2/ vypracovanie podania žaloby 1 x 130,16 € zo dňa 20.12.2013...........................130,16 € 3/ Spolu 260,32 € + 20 % DPH = 312,38 € 4/ súdny poplatok 1 x 70,- €.......................................................................................70,- € V zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. má právny zástupca žalobcu nárok na náhradu hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 312,38 € a žalobkyni nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- €. Nakoľko právny zástupca žalobkyne preukázal v konaní, že je platcom DPH, súd mu položku DPH priznal. Paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky si právny zástupca žalobcu neuplatnil a teda súd mu túto položku nepriznal. V zmysle § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva a teda súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 312,38 € a to na účet právneho zástupcu žalobkyne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).