Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/308/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202260 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX F. - P., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: KM-OLVS-107/2013/OPK zo dňa 23.10.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Č. p.: KM-OLVS-107/2013/OPK zo dňa 23.10.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 331,12 € na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : V zákonnej lehote podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM- OLVS-107/2013/OPK zo dňa 23.10.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Č.p.: SPOU-OSZ-46.068-10/2013-VZ zo dňa 17.07.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Č.p.: SPOU-OSZ-46.068-10/2013-VZ zo dňa 17.07.2013 a zamietol odvolanie žalobcu dôvodiac tým, že v odvolacom konaní nebolo zistené porušenie právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie bolo vydané príslušným orgánom, obsahuje predpísané náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Prvostupňovým rozhodnutím bolo v rámci autoremedúry vyhovené odvolaniu žalobcu podanému voči rozhodnutiu Č.p.: SPOU-OSZ-46.068-8/2013-VZ zo dňa 12.06.2013 tak, že suma 196,48 eura mesačne uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola nahradená sumou 207,79 eura mesačne. Predmetom konania prvostupňového orgánu bolo vykonanie prepočtu výsluhového dôchodku žalobcu ku dňu 09.06.2013, kedy dovŕšil 62 rokov veku a tým splnil podmienku veku rozhodujúcu na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím Č.p.: SPC-OSZ-46.068-3/2011 zo dňa 13.09.2011 priznal žalobcovi výsluhový dôchodok v sume 45,11 eura mesačne podľa § 143h ods. 1 a ods. 2 v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žiadosťou zo dňa 06.05.2013 žalobca požiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku a tento mu bol v súlade s ustanovením § 143h ods. 3 zákona číslo 328/2002 Z.z. prepočítaný ku dňu 09.06.2013, nakoľko splnil podmienku veku rozhodujúcu na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol jeho priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 1980 vo výške 3 425 Sk. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi podľa § 58 zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.04.1970 do 29.03.1972, doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 06.06.1975 do 31.10.1981 a doba mimosúdnej rehabilitácie od 01.11.1981 do 31.03.1991, t. j. celkovo 17 rokov a 301 dní. Za toto obdobie trvania služobného pomeru by žalobcovi od 01.04.1991 patril podľa § 143h ods. 3 výsluhový dôchodok vypočítaný podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona číslo 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti vo výške 20 % zo základu 3 425 Sk, t. j. v sume 685 Sk mesačne. Uvedený výsluhový dôchodok sa od 01.04.1991 do 31.07.2011 zvyšuje spôsobom a v termínoch, ako by sa zvyšoval príspevok za službu, ak by žalobcovi vznikol na ňu nárok od 01.04.1991. Výplata výsluhového dôchodku žalobcovi patrí od 09.06.2013, kedy dovŕšil 62 rokov veku. Rozhodnutie ďalej obsahuje detailné uvedenie súm zvyšovania výsluhového dôchodku žalobcu od 01.01.1991 do 01.07.2011 s tým, že rozhodnutím zo dňa 12.06.2013 bola žalobcovi od 09.06.2013 priznaná výplata výsluhového dôchodku v nižšej sume než na akú mu vznikol nárok a preto prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry zmenil výrokovú časť rozhodnutia na sumu 207,79 eura mesačne, čo je suma výsluhového dôchodku vypočítaná z priemerného mesačného služobného platu žalobcu v ukončenom kalendárnom roku 1980 (3 425 Sk) navýšená o koeficient mzdového nárastu za obdobie mimosúdnej rehabilitácie na sumu 4 056 Sk. Zo znenia § 143h ods. 3 zákona 328/2002 Z.z. je zrejmé, že policajtovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143h ods. 1 sa pri splnení podmienky veku rozhodujúceho na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, rekonštruuje výsluhový dôchodok tak, že sa vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru a vypočíta sa podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru, ako keby mu podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktorý sa zvýši odo dňa skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných pred 01.01.2008. Žalobca podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný (aj prvostupňový správny orgán) mal povinnosť rozhodnúť o výsluhovom dôchodku v zmysle jeho žiadosti v súlade s § 143h ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a to podľa predpisov účinných v čase skončenia jeho služobného pomeru (31.10.1981), čo bol v tom čase zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý upravoval dôchodky všetkých pracujúcich a aj príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (§ 3 písmeno d) ). Napriek tomu žalovaný pri určení a vypočítaní výsluhového dôchodku postupoval zmysle § 111 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. Právny predpis, podľa ktorého mal žalovaný urobiť výpočet jeho výsluhového dôchodku v rozhodnutí nespomenul a ani nezohľadnil. Z preskúmavaného rozhodnutia (ako aj prvostupňového rozhodnutia) je zrejmé, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán nesprávne považujú výsluhový príspevok za náhradu za súčasný výsluhový dôchodok. Príspevok za službu (výsluhový príspevok) nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku, ale zostáva výsluhovým príspevkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, ale nie je jeho náhradou. Táto skutočnosť vyplýva z § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/132/2009. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalobca vidí v tom, že tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí chýba výpočet základu na výpočet výsluhového dôchodku podľa § 60 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a bez bližšieho vysvetlenia je určený na sumu 3 425 Sk a preto nie je možné posúdiť správnosť takto určenej sumy. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach svoj výpočet a ani výšku určeného základu nijako nezdôvodnili. Preto nie je možné zistiť, či boli zistené všetky potrebné skutkové zistenia na určenie výšky základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.02.2014 a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca požiadal dňa 08.07.2011 o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia - výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a rozhodnutím Č.p.: SPC-OSZ-46.068-3/2011 zo dňa 13.09.2011 mu bol od 01.01.2008 výsluhový dôchodok priznaný s nárokom na výplatu od podania žiadosti - 08.07.2011. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj informácia obsahujúca spôsob výpočtu výšky výsluhového dôchodku. K námietke o tom, že výsluhový dôchodok mu mal byť vypočítaný podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, uviedol, že tento zákon upravoval dôchodkové zabezpečenie všetkých občanov a poskytoval sa podľa tohto zákona starobný dôchodok. Žalobca v čase skončenia služobného pomeru nesplnil žiadnu zo stanovených podmienok na priznanie starobného dôchodku. Dávku výsluhového zabezpečenia u príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v čase skončenia služobného pomeru žalobcu upravoval zákon č. 100/1970 Zb., ktorý v paragrafe 110 ods. 1 upravoval príspevok za službu a tento je v zmysle § 111 ods. 1 písmeno a) 20 % služobného príjmu, ak vykonával službu po dobu najmenej 15 rokov a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Žalobca ku dňu skončenia služobného pomeru (31.10.1981), však nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok na priznanie príspevku za službu - nedosiahol vek 40 rokov a preto mu v danom čase nemohla byť priznaná dávka výsluhového zabezpečenia - príspevok za službu. Žalobca využil až zákonnú možnosť stanovenú prechodným ustanovením § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. a to podaním žiadosti zo dňa 08.07.2011, kedy požiadal o priznanie výsluhového dôchodku. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu o tom, že nesprávne chápe príspevok za službu. Poukázal na prechodné ustanovenie § 124 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré však nie je možné na žalobcu aplikovať, nakoľko v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. tento nepoberal žiadnu dávku dôchodkového zabezpečenia (ani príspevok za službu podľa zákona č. 100/1970 Zb.), ktorá by mu bola priznaná a vyplácaná podľa predchádzajúcich predpisov. Preto poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So /132/2009 nie je dôvodné. Má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľne uvedené, ako sa určila suma základu na výpočet základnej výšky výsluhového dôchodku žalobcu, ktorá sa následne zvyšovala v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a preto žalobcova námietka o chýbajúcom výpočte základu výsluhového dôchodku podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. a nezdôvodnenie určenia sumy 3 425 Sk nie je dôvodná. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného konštatuje, že žaloba je dôvodná. Administratívny spis žalovaného obsahuje nasledovné skutočnosti: Kmeňový list žalobcu číslo 51 - 06 - 09/155 zo dňa 31.01.1992, list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.01.1991 adresovaný žalobcovi o vykonaní jeho rehabilitácie, osvedčenie podľa § 22 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.11.1991, písomnosť Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 20. 01.1998 žalobcovi o získaní 17 rokov 9 mesiacov a 24 dní v prvej kategórii, žiadosť o výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok žalobcu zo dňa 07.07.2011, výpočet výsluhového dôchodku zo dňa 26.07.2011, rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcie personálnych a sociálnych činností odbor sociálneho zabezpečenia číslo Č. p.: SPC-OSZ-46.068-3/2011 zo dňa 13.09.2011 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.01.2008 v sume 45,11 eura mesačne, odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 20.09.2011, rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 04.11.2011 o zamietnutí podaného odvolania a potvrdení napadnutého rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi, žiadosť žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku z dôvodu dovŕšenia veku 62 rokov zo dňa 14.05.2013, výpočet výsluhového dôchodku zo dňa 03.07.2013, rozhodnutie zo dňa 12.06.2013 o výplate výsluhového dôchodku v sume 196,48 euro mesačne, odvolanie voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 24.06.2013, rozhodnutie zo dňa 17.07.2013 o odvolaní žalobcu, ktorým bola nahradená suma vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia na sumu 207,79 € , odvolanie žalobcu zo dňa 30.07.2013 voči tomuto rozhodnutiu a preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 143h ods. 1, 2, 3 zákona č. 328/2002 Z.z. ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 vznikne od 1. januára 2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008. Ak služobný pomer policajta skončil podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1998 a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol podľa § 137 alebo podľa odseku 1, základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa § 60. Splnením podmienky veku rozhodujúceho na nárok na priznanie starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z hľadiska námietok uvedených v žalobe. Súd musí konštatovať, že žiadne z preskúmavaných rozhodnutí (žalovaného a ani prvostupňového správneho orgánu z 12.06.2013 a 17.07.2013) neobsahuje riadne a náležité uvedenie výpočtu základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu. Obe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vo svojich odôvodneniach len uvádzajú, že základom pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bol jeho priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 1980 vo výške 3 425 Sk. Rozhodnutie z 12.06.2013 ďalej uvádza, že výsluhový dôchodok žalobcu je vypočítaný podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb. vo výške 20 % zo základu 3 425 Sk. Toto rozhodnutie ďalej obsahuje uvedenie termínov a výšky zvyšovania príspevku za službu, ak by bol žalobcovi vznikol nárok na jeho výplatu od 01.04.1991. Rozhodnutie zo dňa 17.07.2013 obsahuje uvedenie v prvom rozhodnutí opomenutého koeficientu mzdového nárastu - 1,186 za obdobie rehabilitácie, čím sa navýšil priemerný mesačný služobný plat žalobcu v ukončenom kalendárnom roku 1980 na hodnotu 4 056 Sk. Skutočnosť o tom, ako dospel správny orgán k sume základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu, je obsiahnutá v administratívnom spise (výpočet výsluhového dôchodku zo dňa 26.07.2011) a to pred vydaním rozhodnutia číslo Č.p.: SPC-OSZ-46.068-3/2011 zo dňa 13.09.2011, avšak zo spisu nevyplýva, že by bol žalobca s jeho obsahom žalovaným, respektíve prvostupňovým správnym orgánom pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí nejakým spôsobom oboznamovaný a preto je zrejmé, že žalobca o skutočnosti výpočtu základu na výpočet jeho výsluhového dôchodku nemohol vedieť a nemohol preto ani posúdiť správnosť tohto výpočtu. Predmetný výpočet výsluhového dôchodku nebol ani súčasťou rozhodnutia číslo Č.p.: SPC-OSZ-46.068-3/2011 zo dňa 13.09.2011. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie musí obsahovať uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodoval. Správny orgán má povinnosť svoje rozhodnutie podrobne zdôvodniť s uvedením konkrétnych skutočností odôvodňujúcich jeho rozhodnutie vyjadrené vo výroku rozhodnutia. Len všeobecné konštatovanie tak, ako tomu bolo v tomto prípade, bez bližšej špecifikácie ako dospel správny orgán k určeniu výšky základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu, je podľa názoru súdu nedostatočné a zakladajúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) z hľadiska nedostatku dôvodov. Žalobca má právo vyžadovať náležité odôvodnenie rozhodnutia, ktoré mu jasne a zrozumiteľne dáva vysvetlenie na všetky otázky súvisiace s predmetom konania a to tak v časti určenia základu na výpočet výsluhového dôchodku, ako aj v časti právneho zdôvodnenia použitia právnych predpisov na základe ktorých o priznaní výsluhového dôchodku správny orgán rozhodoval. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Určité rozhodnutie bez ohľadu na jeho závažnosť, či plošný následok vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie aplikovaných ustanovení právnych predpisov bez bližšej špecifikácie a logického vysvetlenia nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Z dôvodu absencie akéhokoľvek zdôvodnenia právneho posúdenia veci v preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov (prvostupňového aj druhostupňového), je podľa presvedčenia súdu nadbytočné cieľu súdneho prieskumu v tomto konaní vyjadrovať sa k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Bolo by to účelné iba v prípade, ak by správne orgány vo svojich rozhodnutiach riadne odôvodnili, prečo pri výpočte výsluhového dôchodku žalobcu postupovali podľa zákona č. 100/1970 Zb., čo však neučinili. Až po náležitom zdôvodnení bude možné posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď rozhodol o priznaní výsluhového dôchodku žalobcu a jeho prepočítaní s odkazom na § 111 zákona č. 100/1970 Zb. a nie podľa zákona č. 121/1975 Zb., ktorý bol v čase ukončenia služobného pomeru žalobcu účinným a upravoval aj výsluhové dôchodky príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, čo vyplýva z jeho ustanovení (§ 3 písm. d), § 119 a nasl.). Tiež je treba uviesť, že zákon č. 121/1975 Zb. upravoval spôsob výpočtu výsluhových dôchodkov odlišne (§ 123) ako § 111 zákona č. 100/1970 Zb. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o zrušení (podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) len druhostupňového rozhodnutia (nespĺňajúceho náležitosti vyplývajúce z § 47 ods. 3 správneho poriadku majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť), keďže žalovaný (druhostupňový správny orgán) bude môcť pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu, viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozhodnutí (§ 250j ods.7 O.s.p.) vytýkané pochybenia v plnom rozsahu napraviť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania - právneho zastúpenia a vo výške 331,12 € za nasledovné 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, t.j. 2x po 130,16 €, dva krát režijný paušál po 7,81 € a 20% DPH (§ 11 ods. 4, §16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.