Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/239/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202268 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202268.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: G. N., I.. X.X.XXXX, Z. Z., U.. N. Č.. X, zastúpená JUDr. T. V., I.. XX. X. XXXX, Z. Z., U.. W. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. augusta 2013 a 11. marca 2014, obe M.. E.. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. augusta 2013 a 11. marca 2014, T. M.. E.. XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím zo dňa 7. augusta 2013 podľa § 21 ods. 2 písm. d/ Zák. č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) a čl. 6 a 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (ďalej len dohoda) zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok, keď z dôvodu nezískania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa podmienku v čl. 6 dohody, v dôsledku čoho nárok na požadovanú dávku nevznikol. V poradí druhým rozhodnutím doplnila odôvodnenie v tom smere, že má od 24.6.2013 do 24.6.2018 udelený prechodný pobyt, preto pokiaľ Dôchodkový fond Ruskej federácie zastavil výplatu starobného dôchodku navrhovateľky od 1.5.2013, pred udelením trvalého pobytu na území SR, postupoval v rozpore s čl. 7 dohody. Proti týmto rozhodnutiam podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Podľa jej názoru odporkyňa nesprávne vyložila čl. 6 dohody. Podľa tohto článku dôchodky priznávajú a vyplácajú orgány sociálneho zabezpečenia tej zmluvnej strany, na ktorej území občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvalo bývajú ku dňu podania žiadosti o dôchodok. Mala za to, že nie je relevantné, či žiadateľ o dôchodkovú dávku získal trvalý pobyt na území zmluvnej strany podľa právnych predpisov o pobyte cudzincov, ale či došlo ku faktickému presídleniu dôchodcu . I s odvolaním sa na judikatúru NS SR ( R 81/2013 ) sa domnievala, že rozhodujúci je úmysel dôchodcu trvale bývať na území tej zmluvnej strany, od ktorej dôchodok uplatňuje. V tejto súvislosti zdôraznila, že na Slovensko sa s úmyslom trvale sa tu zdržiavať presťahovala do domácnosti syna po tom, ako jej bolo zistené onkologické ochorenie. V Rusku predala nehnuteľnosť, v ktorej bývala a v zmysle inštrukcií odporkyne požiadala dôchodkový fond o zastavenie výplaty starobného dôchodku v Ruskej federácii. Za tohto stavu od mája 2013 nepoberá dôchodkovú dávku ani od jednej zmluvnej strany. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Zastávala názor, že podmienkou presídlenia dôchodcu je získanie povolenia na trvalý pobyt, ktorú navrhovateľka nesplnila. Navrhovateľka má udelený len prechodný pobyt, o udelení trvalého pobytu môže požiadať až po piatich rokoch nepretržitého prechodného pobytu. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti aplikácie čl. 7 dohody ( vyhl. č. 116/1960 Zb. ) na prípad navrhovateľky. Podľa čl. 7 ods. 1 dohody ak sa presídli dôchodca z územia jednej zmluvnej strany na územie zmluvnej strany, zastaví orgán. soc. zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok výplatu dôchodku od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po presídlení. Podľa čl. 7 ods. 2 dohody orgán soc. zabezpečenia zmluvnej strany, na ktorej územie sa dôchodca presídli, poskytne dôchodcovi po jeho presídlení dôchodok podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany. Nárok na dôchodok sa nebude v takomto prípade preskúmavať , ak podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany je zavedený dôchodok toho istého druhu. Starobný dôchodok sa poskytne za podmienky dosiahnutia veku potrebného na výplatu toho dôchodku podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej územie dôchodca presídlil. Navrhovateľka ako onkologická pacientka sa na jar 2013 presťahovala do Bratislavy a žije v spoločnej domácnosti so svojim synom. Bol jej udelený prechodný pobyt na území SR, a to od 24.6.2013 na dobu piatich rokov (potvrdenie úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 31.5.2014) . Na území Ruskej federácie mala predať nehnuteľnosť, v ktorej žila. Odhlásila sa z pobytu v Ruskej federácii a dôchodkový fond jej zastavil vyplácanie starobného dôchodku od 1.5.2013. Podľa názoru odporkyne navrhovateľku nemožno považovať za dôchodcu, ktorý spĺňa podmienku presídlenia na územie SR, pretože jej nebol udelený trvalý pobyt podľa Zák. č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa názoru súdu odporkyňa nesprávne stotožnila pojem „ presídli“ , obsiahnutý v čl. 7 dohody s pojmom trvalého pobytu podľa Zákona o pobyte cudzincov. Za osobu, ktorá sa presídli alebo trvalo býva na území druhej zmluvnej strany, treba podľa názoru súdu považovať osobu, ktorá sa presťahovala na územie druhej zmluvnej strany s úmyslom trvale tam žiť. Z obsahu dohody, uzavretej medzi zmluvnými stranami ešte v roku 1960, nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že za takúto osobu možno považovať len tú osobu, ktorá získala na území druhej zmluvnej strany trvalý pobyt. Je celkom nelogické čl. 7 dohody vykladať podľa zákona, ktorý bol prijatý s viac ako 40 ročným časovým odstupom. Okrem toho len výnimočne možno udeliť cudzincovi trvalý pobyt na neobmedzený čas bez skoršieho viacročného oprávneného pobytu na našom území ( porovnaj § 43 a 46 zákona o pobyte cudzincov ). Odporkyňou zastávaný právny názor predstavuje potom viacročné vylúčenie presídlených dôchodcov z nároku na dôchodkovú dávku a na ústavou garantované hmotné zabezpečenie v starobe. Nepochybne takýto cieľ zmluvné strany uzavretou dohodou o sociálnom zabezpečení nemohli sledovať. Tomu napovedá i tretí odsek čl. 7, v zmysle ktorého zmluvné strany počítali so situáciou, že presídlený dôchodca sa opätovne vráti na územie zmluvnej strany, kde pôvodne býval. Pre posúdenie relevantnej okolnosti presídlenia bude preto rozhodujúci úmysel dôchodcu žiť na území druhej zmluvnej strany, u ktorej o dôchodkovú dávku požiadal. Vychádzajúc z uvedeného záver odporkyne o tom, že navrhovateľke podľa dohody nárok na starobný dôchodok nevznikol, treba považovať za predčasný. Pre posúdenie uplatnenej dávky je preto potrebné doplniť dokazovanie tak, aby bolo zrejmé, s akým úmyslom sa navrhovateľka z Ruskej federácie presťahovala na územie Slovenska. Odporkyňa preto zameria pozornosť na to, z akých dôvodov sa navrhovateľka na územie Slovenska presťahovala, s kým žije v spoločnej domácnosti a predovšetkým, či má za svojej osobnej, zdravotnej, sociálnej a majetkovej situácie reálnu možnosť presťahovať sa späť na územie Ruskej federácie. Ak takúto možnosť objektívne nemá, nepochybne sa v jej veku a zdravotnom stave presťahovala na Slovensko natrvalo. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil na doplnenie dokazovania. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci v otázke úmyslu navrhovateľky je potrebné, aby odporkyňa nevychádzala výlučne z tvrdení navrhovateľky ( len napr. z jej čestného vyhlásenia ). So zreteľom na skutočnosť, že výplata dôchodku z Ruskej federácie bola zastavená ešte v máji 2013, ako aj na závažný zdravotný stav navrhovateľky, je potrebné, aby odporkyňa prednostne venovala pozornosť tejto veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď úspešná navrhovateľka ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach.