KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 10. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/239/2013 z 23. 10. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2014, sp. zn. 10Sd/239/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202268.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/239/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202268.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: G. N., I..
X.X.XXXX, Z. Z., U.. N. Č.. X, zastúpená JUDr. T. V., I.. XX. X. XXXX, Z. Z., U.. W. Č.. XX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. augusta 2013 a 11. marca 2014, obe M.. E.. XXX XXX
XXXX X, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. augusta 2013 a 11. marca 2014, T. M.. E.. XXX XXX XXXX X z r
u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím zo dňa 7. augusta 2013 podľa § 21 ods. 2 písm. d/ Zák. č.
100/1988 o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej
len ZSP ) a čl. 6 a 7 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o sociálnom zabezpečení (ďalej len dohoda) zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný
dôchodok, keď z dôvodu nezískania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky nespĺňa podmienku
v čl. 6 dohody, v dôsledku čoho nárok na požadovanú dávku nevznikol.

V poradí druhým rozhodnutím doplnila odôvodnenie v tom smere, že má od 24.6.2013 do 24.6.2018
udelený prechodný pobyt, preto pokiaľ Dôchodkový fond Ruskej federácie zastavil výplatu starobného
dôchodku navrhovateľky od 1.5.2013, pred udelením trvalého pobytu na území SR, postupoval v rozpore
s čl. 7 dohody.

Proti týmto rozhodnutiam podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Domáhala sa jeho zrušenia a
vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Podľa jej názoru odporkyňa nesprávne vyložila čl. 6 dohody.
Podľa tohto článku dôchodky priznávajú a vyplácajú orgány sociálneho zabezpečenia tej zmluvnej
strany, na ktorej území občania, ktorí majú nárok na dôchodok, trvalo bývajú ku dňu podania žiadosti o
dôchodok. Mala za to, že nie je relevantné, či žiadateľ o dôchodkovú dávku získal trvalý pobyt na území
zmluvnej strany podľa právnych predpisov o pobyte cudzincov, ale či došlo ku faktickému presídleniu
dôchodcu . I s odvolaním sa na judikatúru NS SR ( R 81/2013 ) sa domnievala, že rozhodujúci je úmysel
dôchodcu trvale bývať na území tej zmluvnej strany, od ktorej dôchodok uplatňuje. V tejto súvislosti
zdôraznila, že na Slovensko sa s úmyslom trvale sa tu zdržiavať presťahovala do domácnosti syna
po tom, ako jej bolo zistené onkologické ochorenie. V Rusku predala nehnuteľnosť, v ktorej bývala a
v zmysle inštrukcií odporkyne požiadala dôchodkový fond o zastavenie výplaty starobného dôchodku



v Ruskej federácii. Za tohto stavu od mája 2013 nepoberá dôchodkovú dávku ani od jednej zmluvnej
strany.

Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Zastávala názor, že
podmienkou presídlenia dôchodcu je získanie povolenia na trvalý pobyt, ktorú navrhovateľka nesplnila.
Navrhovateľka má udelený len prechodný pobyt, o udelení trvalého pobytu môže požiadať až po piatich
rokoch nepretržitého prechodného pobytu.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol
podaný opodstatnene.

Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti aplikácie čl. 7 dohody
( vyhl. č. 116/1960 Zb. ) na prípad navrhovateľky.

Podľa čl. 7 ods. 1 dohody ak sa presídli dôchodca z územia jednej zmluvnej strany na územie zmluvnej
strany, zastaví orgán. soc. zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok výplatu dôchodku od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po presídlení.

Podľa čl. 7 ods. 2 dohody orgán soc. zabezpečenia zmluvnej strany, na ktorej územie sa dôchodca
presídli, poskytne dôchodcovi po jeho presídlení dôchodok podľa právnych predpisov tejto zmluvnej
strany. Nárok na dôchodok sa nebude v takomto prípade preskúmavať , ak podľa právnych predpisov
tejto zmluvnej strany je zavedený dôchodok toho istého druhu. Starobný dôchodok sa poskytne za
podmienky dosiahnutia veku potrebného na výplatu toho dôchodku podľa právnych predpisov zmluvnej
strany, na ktorej územie dôchodca presídlil.

Navrhovateľka ako onkologická pacientka sa na jar 2013 presťahovala do Bratislavy a žije v spoločnej
domácnosti so svojim synom. Bol jej udelený prechodný pobyt na území SR, a to od 24.6.2013 na dobu
piatich rokov (potvrdenie úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 31.5.2014) . Na území Ruskej
federácie mala predať nehnuteľnosť, v ktorej žila. Odhlásila sa z pobytu v Ruskej federácii a dôchodkový
fond jej zastavil vyplácanie starobného dôchodku od 1.5.2013.

Podľa názoru odporkyne navrhovateľku nemožno považovať za dôchodcu, ktorý spĺňa podmienku
presídlenia na územie SR, pretože jej nebol udelený trvalý pobyt podľa Zák. č. 404/2001 Z.z. o pobyte
cudzincov.

Podľa názoru súdu odporkyňa nesprávne stotožnila pojem „ presídli“ , obsiahnutý v čl. 7 dohody s
pojmom trvalého pobytu podľa Zákona o pobyte cudzincov.

Za osobu, ktorá sa presídli alebo trvalo býva na území druhej zmluvnej strany, treba podľa názoru súdu
považovať osobu, ktorá sa presťahovala na územie druhej zmluvnej strany s úmyslom trvale tam žiť.
Z obsahu dohody, uzavretej medzi zmluvnými stranami ešte v roku 1960, nemožno nijakým spôsobom
vyvodiť, že za takúto osobu možno považovať len tú osobu, ktorá získala na území druhej zmluvnej
strany trvalý pobyt. Je celkom nelogické čl. 7 dohody vykladať podľa zákona, ktorý bol prijatý s viac
ako 40 ročným časovým odstupom. Okrem toho len výnimočne možno udeliť cudzincovi trvalý pobyt
na neobmedzený čas bez skoršieho viacročného oprávneného pobytu na našom území ( porovnaj § 43
a 46 zákona o pobyte cudzincov ). Odporkyňou zastávaný právny názor predstavuje potom viacročné
vylúčenie presídlených dôchodcov z nároku na dôchodkovú dávku a na ústavou garantované hmotné
zabezpečenie v starobe. Nepochybne takýto cieľ zmluvné strany uzavretou dohodou o sociálnom
zabezpečení nemohli sledovať. Tomu napovedá i tretí odsek čl. 7, v zmysle ktorého zmluvné strany
počítali so situáciou, že presídlený dôchodca sa opätovne vráti na územie zmluvnej strany, kde pôvodne



býval. Pre posúdenie relevantnej okolnosti presídlenia bude preto rozhodujúci úmysel dôchodcu žiť na
území druhej zmluvnej strany, u ktorej o dôchodkovú dávku požiadal.

Vychádzajúc z uvedeného záver odporkyne o tom, že navrhovateľke podľa dohody nárok na starobný
dôchodok nevznikol, treba považovať za predčasný.

Pre posúdenie uplatnenej dávky je preto potrebné doplniť dokazovanie tak, aby bolo zrejmé, s akým
úmyslom sa navrhovateľka z Ruskej federácie presťahovala na územie Slovenska.

Odporkyňa preto zameria pozornosť na to, z akých dôvodov sa navrhovateľka na územie Slovenska
presťahovala, s kým žije v spoločnej domácnosti a predovšetkým, či má za svojej osobnej, zdravotnej,
sociálnej a majetkovej situácie reálnu možnosť presťahovať sa späť na územie Ruskej federácie. Ak
takúto možnosť objektívne nemá, nepochybne sa v jej veku a zdravotnom stave presťahovala na
Slovensko natrvalo.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a
vec vrátil na doplnenie dokazovania. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci v otázke úmyslu
navrhovateľky je potrebné, aby odporkyňa nevychádzala výlučne z tvrdení navrhovateľky ( len napr. z
jej čestného vyhlásenia ).

So zreteľom na skutočnosť, že výplata dôchodku z Ruskej federácie bola zastavená ešte v máji 2013, ako
aj na závažný zdravotný stav navrhovateľky, je potrebné, aby odporkyňa prednostne venovala pozornosť
tejto veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď úspešná
navrhovateľka ich náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR,

v dvoch písomných vyhotoveniach.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam