Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/310/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202278 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202278.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: G. právne zastúpený advokátom: JUDr. Peter Križan, Koceľova 2, Nitra proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9 450 zo dňa 22.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného - Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu č. 9 450 zo dňa 22.10.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Križana trovy právneho zastúpenia vo výške 275,94 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného - personálneho rozkazu č. 9 450 zo dňa 22.10.2013. V žalobe uviedol, že na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 5130 zo dňa 9.9.2008 bol prijatý dňa 1.10.2008 do prípravnej štátnej služby a súčasne bol vymenovaný do hodnosti vojaka 1.stupňa a ustanovený do funkcie kadet. Po skončení prípravnej štátnej služby bol žalobca na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 201 zo dňa 15.1.2009 odvolaný z funkcie kadet, súčasne podľa ust. § 20 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR bol ku dňu 24.1.2009 vymenovaný do dočasnej štátnej služby, podľa § 57 ods. 1 a 6 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ustanovený do funkcie mladší lekár a podľa ust. § 38 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov bol vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík. Podľa predmetného personálneho rozkazu v súlade s ust. § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 a prílohy č. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v tom čase platnom znení bola u žalobcu ustanovená dočasná štátna služba v trvaní od 24.1.2009 do 23.1.2014. Žalobca bol ďalšími personálnymi rozkazmi riaditeľa personálneho úradu ustanovený do funkcie lekár (personálny rozkaz č. 1404 z 18.2.2011), bolo mu zmenené miesto výkonu štátnej služby do Nitry (personálny rozkaz č. 5486 z 31.5.2012) a bol ustanovený do funkcie náčelníka obväziska (ošetrovne) (personálny rozkaz č. 4455/2013). Dňa 14.10.2013 bolo so žalobcom vykonané denné hlásenie a spísaný návrh na personálne opatrenie vo veci povýšenia do vyššej vojenskej hodnosti nadporučík a to dňom 24.1.2014. S navrhovaným opatrením žalobca nesúhlasil, pretože „23.1.2014 mi končí doba výsluhy v hodnosti poručík a nemá záujem ďalej slúžiť v Ozbrojených silách SR“ Napriek nesúhlasu bol žalobca na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 9450 zo dňa 22.10.2013 podľa ust. § 38 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov povýšený ku dňu 24.1.2014 do vojenskej hodnosti nadporučík. Vzhľadom k tomu, že proti tomuto personálnemu rozkazu nie je prípustné odvolanie, je právoplatný a žalobca má za to, že personálnym rozkazom č. 9450 zo dňa 22.10.2013 bol ukrátený na svojich zákonných právach. Uvedeným personálnym rozkazom sa žalobcovi predĺžila dočasná štátna služba do uplynutia výsluhy v danej hodnosti, čo je podľa prílohy č. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov 6 rokov, t.j. do 23.1.2019. Žalobca nesúhlasí s povýšením, ako aj s ďalšou službou v ozbrojených silách SR, čo uviedol aj v návrhu na personálne opatrenie a oznámil aj veliteľovi. Na základe vyjadrenia žalobcu na personálne opatrenie, personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 10233 zo dňa 8.11.2013 bol zamietnutý návrh žalobcu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože pominul dôvod na prepustenie žalobcu podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom personálny úrad ozbrojených síl SR do doby podania žaloby nerozhodol. Má za to, že personálnym rozkazom č. 9450 došlo k porušeniu ust. § 38 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. o) ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ust. § 3 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca v žalobe akcentuje na skutočnosť, že jednou z podmienok na zotrvanie vojaka v dočasnej štátnej službe je súhlas s výkonom štátnej služby. Žalobca však s vyslovil svoj nesúhlas s ďalším výkonom štátnej služby a jeho nesúhlas sám o sebe znamená negatívnu podmienku ďalšieho pokračovania v štátnej službe, tak ako je to vyžadované v ust. § 13 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Aj Ústava SR v čl. 35 garantuje slobodnú vôľu povolania, ktoré zahŕňa nielen slobodný výber ale aj slobodný výkon povolania. Prípadné neprepustenie žalobcu je jasným porušením jeho ústavných práv. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 1.4.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca preukázateľne splnil všetky zákonom stanovené podmienky na povýšenie podľa § 38 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 346/2005 Z.z., a preto vedúci služobného úradu nemal inú možnosť, ako splniť svoju zákonnú povinnosť a žalobcu povýšiť do vyššej vojenskej hodnosti. Podľa názoru žalovaného, zákon č. 346/2005 v žiadnom svojom z ustanovení nepožaduje súhlas profesionálneho vojaka s jeho prípadným povýšením. Súhlas profesionálneho vojaka s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu podľa § 13 ods. 1 písm. o) zákona č. 346/2005 Z.z. bol daný pri prijatí do štátnej služby a vzťahuje sa na súhlas s potrebami služobného úradu, t.j. súhlas s funkčným a miestnym zaradením profesionálneho vojaka. Nevzťahuje sa na súhlas s výkonom štátnej služby profesionálneho vojaka ako takej. Keďže zákon nepodmieňuje povýšenie profesionálneho vojaka s jeho súhlasom a riaditeľ personálneho úradu je vo svojej rozhodovacej činnosti povinný postupovať v súlade so zákonom, je vyjadrenie žalobcu o rozpore personálneho rozkazu č. 9450 z 22.10.2013 s § 38 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 1 písm. o) a ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. nepravdivé. Ďalej žalovaný upozorňuje na ust. § 70 ods. 1 písm. g) zákona č. 346/2005 Z.z., podľa ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka sa končí prepustením, ak prestal spĺňať niektorú z podmienok podľa § 13 ods. 1 písm. d), g), h), l), alebo prestal spĺňať podmienku podľa § 13 ods. 1 písm. m) a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Tiež poukázal na fakt, že podľa ust. § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. má profesionálny vojak právo podať žiadosť o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, avšak profesionálny vojak nemá právny nárok, aby príslušný vedúci služobného úradu jeho žiadosti vyhovel. Zákon síce v ust. § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 upravuje možnosť skončiť služobný pomer aj na žiadosť profesionálneho vojaka, avšak toto ustanovenie má fakultatívny charakter, to znamená, že je výlučne na uvážení vedúceho služobného úradu, či žiadosti profesionálneho vojaka vyhovie alebo nie. Poukázal, že žalobca vo svojom žalobnom podaní sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie je v priamom rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Toto právo však nie je absolútnym právom a žalobca prevzal na základe slobodného prejavu vôle pri vzniku služobného pomeru na seba záväzky vyplývajúce zo zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré sa zaviazal plniť, a preto je jeho argumentácia uvedeným článkom Ústavy SR právne irelevantná. Podľa názoru žalovaného ku skončeniu služobného pomeru môže dôjsť len so zákonom stanovených dôvodov a nie kedykoľvek. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že podľa ust. § 246 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 9450 z 22.10.2013 - personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu, ktorým tento podľa zákona č. 346/2005 Z.z. podľa § 38 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povýšil žalobcu dňom 24.01.2014 do vojenskej hodnosti nadporučík - náčelníka obväziska (ošetrovne) /Obväzisko/ 12. Mechanizovaný prápor/ 1.mechanizovaná brigáda/ Pozemné sily/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej služby Nitra/. Z administratívneho spisu súd zistil, že riaditeľovi Personálneho úradu bol dňa 18.10.2013 doručený návrh na personálne opatrenie s profesionálnym vojakom poručíkom G.. C. T. (žalobca) na povýšenie podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona. Tomuto návrhu predchádzalo oboznámenie žalobcu s návrhom na personálne opatrenie (povýšenie) a s dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu dňa 14.10.2013, zástupcom veliteľa práporu mjr. B.. K. F. v zastúpení veliteľa 12. Mechanizovaného práporu pplk. B.. H. K.. Žalobca sa vyjadril, že s navrhovaným opatrením nesúhlasí, 23.01.2014 mu končí doba výsluhy v hodnosti poručík a nemá záujem ďalej slúžiť v OS SR. Ďalej uviedol, že v súlade s ust. § 36 ods. 5 zák. 346/2005 Z.z. mal byť povýšený súčasne s ustanovením do funkcie náčelníka obväziska, čo bolo 1.6.2013 a s povýšením nesúhlasí, čo aj vlastnoručne podpísal. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa riaditeľ personálneho úradu zaoberal podkladmi zaslanými zástupcom veliteľa a konštatoval, že sú splnené všetky zákonné podmienky na povýšenie žalobcu podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona a ust. § 36 ods. 1 až 6 zákona sú pre prípad povýšenia profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie vo vojenskom zdravotníctve irelevantné. Žalovaný mal za to, že zákon nepodmieňuje rozhodnutie o povýšení súhlasom profesionálneho vojaka a riaditeľ Personálneho úradu je vo svojej rozhodovacej činnosti povinný postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Má za to, že žalobca spĺňa odborný predpoklad na hodnosť nadporučíka, a preto ho podľa ust. § 38 ods. 1 písm. b) zákona povýšil uvedeným personálnym rozkazom dňom 24.1.2014 do vojenskej hodnosti nadporučík. Na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 81 zákona č. 346/2005 Z.z.). Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 346/2005 v stave platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákona) štátnu službu vykonáva profesionálny vojak v ozbrojených silách SR, ak tento zákon, alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. o) do štátnej služby možno prijať občana, ktorý súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu. Dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva po dobu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Do dočasnej štátnej služby po úspešnom skončení prípravnej štátnej služby vymenúva profesionálneho vojaka vedúci služobného úradu (§ 20 ods. 1, 2 citovaného zákona). Podľa ust. § 21 ods. 3 citovaného zákona, dočasná štátna služba, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, trvá do: a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti b) uplynutia maximálnej doby služby c) dosiahnutia 55 rokov veku profesionálneho vojaka Podľa ust. § 38 ods. 1 citovaného zákona, vedúci služobného úradu vymenuje do hodnosti, alebo povýši profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do hodnosti práporčíka alebo poručíka, alebo na povýšenie, ak je alebo bude: a) dočasne vyčlenený podľa § 60 ods. 1 písm. c), d) b) ustanovený do funkcie na inšpekcii ministra na bezpečnostnom úrade v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky, v právnej službe v psychologickej službe, vo finančno-ekonomickej službe alebo vo vojenskom zdravotníctve c) ustanovený do funkcie pilot letovod, letovod lietadla - navigátor, palubný radista, palubný operátor, palubný technik, padákový odborník letectva alebo príslušník útvaru špeciálneho určenia d) ustanovený do funkcie vojenského duchovného, vojenského vrcholového športovca, vojenského športového trénera alebo vojenského hudobníka. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 201 z 15.1.2009 ku dňu 24.1.2009 vymenovaný do dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a súčasne bol vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík podľa ust. § 38 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a podľa ust. § 54 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov bol ustanovený do funkcie mladší lekár/ Špecializačná príprava / Vojenská nemocnica Ružomberok/ Veliteľstvo vojenského zdravotníctva/ Ozbrojené Sily SR a podľa § 57 ods. 1 a 6 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov mu bolo zmenené miesto výkonu štátnej služby z doterajšieho miesta výkonu štátnej služby Liptovský Mikuláš do miesta výkonu štátnej služby Fakultná nemocnica Nitra. Ustanovená dočasná štátna služba bola u neho v trvaní od 24.1.2009 do 23.1.2014. Dňa 22.10.2013 vydal žalovaný personálny rozkaz č. 9 450, ktorým žalobcu podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov dňom 24.1.2014 povýšil do vojenskej hodnosti nadporučík napriek jeho nesúhlasu s povýšením a strate záujmu zotrvania v Ozbrojených silách SR, pretože zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov neponecháva možnosť žalovanému rozhodnúť na základe vlastného uváženia, ale po splnení podmienok v zmysle ust. § 38 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov mu ukladá personálne opatrenie so žalobcom realizovať. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 28.10.2013. Riaditeľ personálneho úradu obdržal návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ktorý bol podaný podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi uplynula doba výsluhy v hodnosti. Žalovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru zamietol personálnym rozkazom č. 10 233 z 8.11.2013 s odôvodnením, že žalobca personálnym rozkazom č. 9450 zo dňa 22.10.2013 bude od 24.1.2014 povýšený do vojenskej hodnosti nadporučík, čím bolo preukázané, že pominul dôvod na jeho prepustenie podľa § 70 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom nebolo v čase podania žaloby právoplatne rozhodnuté. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 26.11.2013. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že uplynutím doby trvania dočasnej štátnej služby u žalobcu t.j. dňom 23.1.2014 v zmysle ust. § 70 ods. 1 písm. j) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov došlo ku skončeniu služobného pomeru žalobcu. Žalobca prejavil súhlas so skončením svojho služobného pomeru tým, že svojim návrhom na prepustenie zo služobného pomeru podľa ust. § 70 ods. 1 písm. j) citovaného zákona, požiadal o skončenie služobného pomeru, pretože mu uplynula doba výsluhy v hodnosti. Žalovaný o návrhu na prepustenie rozhodol tak, že ho zamietol, pričom napadnutým personálnym rozkazom žalobcu povýšil, v dôsledku čoho sa čas trvania jeho dočasnej štátnej služby zmenil, resp. navýšil o ďalších 5 rokov. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že preskúmavaným Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 9 450 zo dňa 22.10.2013 došlo k porušeniu ust. § 38 ods. 2 v spojení s ust. § 38 ods. 2, § 13 ods. 1 písm. o), ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ako aj ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona. Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. o), ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov jednou z podmienok na zotrvanie vojaka v dočasnej štátnej službe je jeho súhlas s výkonom štátnej služby a podmienky ustanovené v odseku 1 písm. c) až h), k) až m) a o) profesionálny vojak musí spĺňať po celú dobu štátnej služby profesionálneho vojaka. V tomto prípade žalobca opakovane vyslovil svoj nesúhlas s ďalším výkonom štátnej služby a to dňa 14.10.2013, keď bol oboznámený veliteľom 12. Mechanizovaného práporu pplk. B.. H. K. s návrhom na personálne opatrenie (povýšenie) a s dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu, kedy sa žalobca sa vyjadril, že s navrhovaným opatrením nesúhlasí, 23.01.2014 mu končí doba výsluhy v hodnosti poručík a nemá záujem ďalej slúžiť v OS SR. Svoj nesúhlas s ďalším výkonom štátnej služby opakovane vyslovil tiež podaním návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Podľa názoru súdu tento nesúhlas sám o sebe znamená negatívnu podmienku ďalšieho pokračovania v štátnej službe, tak ako je to vyžadované ust. § 13 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Súd konštatuje, že nie je možné sa stotožniť s právnou argumentáciou odôvodnenia napadnutého personálneho rozkazu, že zákon nepodmieňuje rozhodnutie o povýšení súhlasom profesionálneho vojaka a teda vyjadrenie žalobcu týkajúce sa jeho povýšenia z pohľadu rozhodnutia vo veci, je právne irelevantné. Výklad žalovaného, pokiaľ ide o ust. § 13 ods. 1 písm. o) zákona je podľa názoru súdu neprípustný. Navyše žalovaný opomenul ustanovenie ods. 2, podľa ktorého podmienku súhlasu s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu musí profesionálny vojak spĺňať po celú dobu štátnej služby profesionálneho vojaka. Podľa názoru súdu so zreteľom na dikciu ust. § 13 ods. 2 zákona o štátnej službe je relevantné vyslovenie súhlasu, resp. nesúhlasu vojaka s výkonom štátnej služby resp. so zotrvaním v štátnej službe profesionálnych vojakov. To, že zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov nepodmieňuje povýšenie profesionálneho vojaka vyslovením jeho súhlasu automaticky bez ďalšieho neznamená, že profesionálneho vojaka možno povýšiť, aj keď on sám vyslovene s povýšením nesúhlasí, ako to bolo v tomto prípade. V tomto prípade Krajský súd v Bratislave konštatoval, že Personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 9 450 zo dňa 22.10.2013 je v rozpore s ust. § 38 ods. 2, v rozpore s ust. § 13 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ako aj v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, ktorá garantuje ústavné právo na slobodnú voľbu povolania, ktoré zahŕňa nielen slobodný výber ale aj slobodný výkon povolania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) á 130,16 € + 2x režijný paušál á 7,81 €. Trovy konania spolu vo výške 275,94 € je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.