Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/623/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013894960 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013894960.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: C.. U. Č., V. K. N. X, V., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Olosom, M.R. Štefánika 71, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12Cpr 1/2012- 376 zo dňa 26. júna 2013 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 19.12.2011 dané žalovaným žalobcovi listom č. OÚ-PP-30-73/2011, datovaným zo dňa 19.12.2011 je neplatné. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 942,50 € k rukám L.. U. D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že na základe rozhodnutia služobného úradu žalovaného o vymenovaní štátnej služby č. SRLZ -21-21/PP-2008 zo dňa 30.4.2008 bol žalobca vymenovaný do prípravnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto: funkcia - generálny štátny radca. Rozhodnutím č. SRLZ-22-168/ PP-2008 zo dňa 11.8.20008 bol s účinnosťou od 14.8.2008 vymenovaný do stálej štátnej služby. Dňa 19.12.2011 mu žalovaný na pracovisku doručil oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zákona č. 400/2009Z.z. zo dňa 19.12.2011 a jeho štátnozamestnanecký pomer považoval za skončený z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Závažného porušenia služobnej disciplíny sa dopustil tým, že prostredníctvom výpočtovej techniky, ktorú mal pridelenú na plnenie služobných úloh využíval e-mailovú adresu U..N..sk zneužívajúc svoje služobné zariadenie, ako aj symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech, vykonával činnosť, ktorá nie je v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, vykonával činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadoval výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vedome šíril a sprostredkúval nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce informácie, ktoré poškodzujú povesť služobného úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalobca počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru mal pridelenú a používal e-mailovú adresu U..N..sk a nie U..N..sk ako to uviedol žalovaný v okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ-PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011. Uvedenú chybu súd ale považoval len za chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na platnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný e-mailové správy žalobcu použité v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ-PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011 ako príklady závažného porušenia služobnej disciplíny necitoval, ale uviedol len ich obsah, resp. skrátenú verziu a to len niektorých správ, pripojených k správe sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo šetrenia vo veci podozrenia z trestnej činnosti žalobcu. O výbere konkrétnych e-mailových správ, ktorými malo dôjsť k závažnému porušeniu služobnej disciplíny rozhodla generálna riaditeľka sekcie legislatívny a vonkajších vzťahov L.. U. X. ako nadriadená žalobcu, ktorá ich aj spolu s L.. X. U., ako riaditeľkou osobného úradu žalovaného, transformovala do podoby použitej žalovaným v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Takúto úpravu e-mailovej korešpondencie žalobcu pre účely okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru súd prvého stupňa nepovažoval za nedostatok, ktorý by mal vplyv na platnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pretože obsah žalobcom odoslanej elektronickej komunikácie zostal zachovaný a iné zasahovanie do žalobcom odosielanej elektronickej pošty v konaní preukázané nebolo. Svedok C.. R. L., informatik žalovaného, vo svojej výpovedi pred súdom takéto zasahovanie označil za nemožné zo strany administrátora aj bežného používateľa. Formálny nedostatok a neplatnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ-PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011 spôsobilo to, že žalovaný v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru uviedol sedem e-mailov odoslaných žalobcom v čase od 24.2.2011 do 19.10.2011, z ktorých vyvodil závažné porušenie služobnej disciplíny, ale v závere okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uviedol, že o závažné porušenie služobnej disciplíny išlo len v šiestich prípadoch v čase od 24.2.2011 do 19.9.2011. Ktorých šesť, zo siedmych prípadov uvedených v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny žalovaný, ani vypočuté svedkyne súdu uviesť nevedeli. Vypočuté svedkyne L.. X. U. R. L.. U. X. boli toho názoru, že k závažnému porušeniu služobnej disciplíny došlo vo všetkých siedmich prípadoch uvedených v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Tým podľa názoru súdu prvého stupňa došlo k dodatočnému meneniu použitých dôvodov okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru čím žalovaný nesplnil formálne podmienky okamžitého skončenia v zmysle § 70 Zákonníka práce a okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ- PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011 vyhodnotil prvostupňový súd ako neplatné. Prvostupňový súd je toho názoru, že dátumom kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bol maximálne dátum 16.10.2011 kedy nadriadená žalobcu požiadala o vykovanie kontroly, resp. dátum kedy boli konkrétne e-mailové správy žalobcom odoslané, pretože nie je rozhodujúce kedy sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel, ale kedy sa dozvedieť mohol. Pokyn generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR č. 6/2011 zo dňa 18.5.2011, o ustanovení zásad prístupu do dátovej siete MV SR z externých dátových sietí do vybraných centralizovaných informačných systémov a k službe elektronickej pošty MV SR umožňoval zamestnancom žalovaného používať službu elektronickej pošty len na služobné účely a zakazoval im posielanie správ nesúvisiacich so služobnou činnosťou a tiež upravoval následky týchto porušení. To znamená, že žalovaný mal povinnosť dodržiavanie tohto pokynu kontrolovať, ktorú zanedbal. To ale podľa názoru súdu nie je možné vykladať tak, že žalovaný sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nedozvedel. Preto ak žalovaný v danom prípade dňa 19.12.2011 ako dôvody pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu použil jeho e-maily zo dňa 24.2.2011 až 19.10.2011, ktorými predmetný pokyn porušil, urobil tak v šiestich zo sedem prípadov po prekluzívnej lehote upravenej v § 51ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.. Žalovaný konkrétne e-mailové správy žalobcu v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ-PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011 označil za porušenia § 60 ods.1 písm. d), h) a § 61 ods. 1 písm. a), c),i) a f) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Žalovaný v roku 2011 nevydal služobný poriadok pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a nevydal ho ani v predchádzajúcich rokoch, preto prvostupňový súd porušenie služobnej disciplíny žalobcu hodnotil podľa obsahu konkrétnych e-mailových správ použitých v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca v štyroch zo siedmych odposlaných e-mailových správ použil pri svojom mene funkciu, ktorú u žalovaného zastával a symboly spojené s vykonávaním štátnej služby. Žalobca sa týmito e-mailami snažil sa o získanie určitých informácií, služieb a vstupov na spoločenské akcie. Podľa názoru súdu prvého stupňa predmetná elektronická korešpondencia žalobcu je dôkazom toho, že žalobca precenil dôležitosť svojej pracovnej pozície zastavanej u žalovaného, ale nešlo o závažné porušenie služobnej disciplíny, ktoré by zakladalo dôvody pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pre ktoré by nebolo žiaduce aby štátnozamestnanecký pomer trval po zrušení prístupu do informačného systému a používaniu elektronickej pošty v zmysle článku 6 ods. 7 pokynu žalovaného č. 6/2011 zo dňa 18.5.2011, do skončenia výpovednej doby. V konaní totiž nebolo preukázané, že by žalobca skutočne niektoré z požadovaných informácií, služieb a vstupov na spoločenské akcie aj získal ani to, že by týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému nejaká škoda alebo iná ujma. Námietku žalobcu o tom, že s ním žalovaný okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vopred neprerokoval, neumožnil sa mu k nemu vyjadriť a podať vysvetlenie, vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože zákon žalovanému takúto povinnosť neukladá. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 942,50 €. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení noviel. Pretože žalobca bol v konaní od zaplatenia súdneho poplatku oslobodený zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb.) a súd jeho žalobe vyhovel, prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok na neúspešného žalovaného. Súdny poplatok podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Z.z. činí 99,50 €. V tejto časti súd v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. doplnil vyhlásený rozsudok. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že so žalobcom bol okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer z dôvodu, že žalobca sa dopustil opakovaného závažného porušovania služobnej disciplíny a to najmä porušenia zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, skutočnosť, ktorá vyplýva z oznámenia o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorom sú presne špecifikované skutky, ktorých sa žalobca dopustil a ku každému skutku sú samostatne presne uvedené zákonné ustanovenia, ktoré svojim konaním porušil. Dôvody okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú preto určité a určiteľné a preskúmateľné, netrpia žiadnou formálnou vadou, tak ako sa mylne domnieva súd prvého stupňa. Tvrdenie súdu prvého stupňa, žeby žalovaný nevedel uviesť, ktoré z prípadov uvedených v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny sa nezakladá na pravde a táto argumentácia je v rozpore so skutkovým stavom a objektívnym právom. Tvrdenia súdu prvého stupňa o tom, že s poukazom na výpovede svedkov L.. X. U. R. L.. U. X. došlo k dodatočnému meneniu použitých dôvodov okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru považuje žalovaný za zavádzajúce, nezákonné, nemajúce oporu v zmysle právnej úpravy. Názor svedka predsa nemôže zakladať dodatočnú zmenu použitých dôvodov okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Je irelevantné koľkokrát žalobca závažným, spôsobom porušil služobnú disciplínu, či 6, 5 alebo 3-krát, pretože zo zmyslu a účelu § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru postačuje, aby štátny zamestnanec porušil jedným svojim konaním služobnú disciplínu závažným spôsobom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ďalej zdôvodnil, že nebola dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, právny názor, ktorý považuje žalovaný za nesprávny, nemajúci oporu v právnych predpisoch a je v rozpore so skutkovým stavom a vykonaným dokazovaním. Podľa § 51 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Zákon teda jednoznačne ustanovuje, že prekluzívna lehota dvoch mesiacov plynie odo dňa, kedy sa služobný úrad dozvedel o dôvode. Ďalej uviedol, že nadriadený žalobcu nemá oprávnenie kontrolovať e-mailovú komunikáciu svojich podriadených. Prioritou sekcie kontroly a inšpekčné služby ministerstva vnútra je odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti a nie kontrola dodržiavania pokynu inej sekcie, konkrétne pokynu č. 6/2011, tak ako sa mylne domnieva súd prvého stupňa, ktorý tvrdí „žalovaný mal povinnosť dodržiavanie tohto pokynu kontrolovať, ktorú zanedbal“. Neexistuje žiadna interná legislatíva, ktorá by ukladala povinnosť nadriadenému kontrolovať e-mailovú komunikáciu svojich podriadených a takáto povinnosť nie je uložená žiadnou internou ani externou normou. Tvrdenie súdu o povinnosti kontrolovať dodržiavanie pokynu je v rozpore s objektívnym právnom a skutkovým stavom. Žalovaný má potrebu zdôrazniť, že na žalobcu nebol nasadený žiaden informačno-technický prostriedok ako sa nepravdivo sa pokúša žalobca presvedčiť súd, práve naopak pracovná e-mailová adresa bola iba spätne preverená a to orgánom na to príslušným, ktorým je sekcia kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Nešlo o sledovanie pošty, ale spätné preverenie za účelom preverenia podozrenia z trestnej činnosti navrhovateľa. Odbor inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR konal vo veci žalobcu na základe § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, ako aj na základe udelenej výnimky generálneho riaditeľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra. Uvedený postup upravuje interná legislatíva a to nariadenie ministerstva vnútra č. 175/2010. Názor súdu o márnom uplynutí lehoty v zmysle § 51 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. považuje žalovaný za nesprávny v rozpore so skutkovým stavom, ako aj s internými predpismi. O dôvodoch na okamžité skončenie sa žalovaný dozvedel až doručeným písomnosti sekcie kontroly a inšpekčnej služby, ktorá bola nadriadenému žalobcu doručená dňa 9. 12. 2011. Nadriadený po oboznámení sa s objektívnym skutkovým stavom dospel k záveru, že sú tu dôvody na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom spracoval po konzultácii s riaditeľkou osobného úradu návrh na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, teda v lehote určenej zákonom. Žalovaný zdôrazňuje, že so žalobcom nebol okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer výlučne z dôvodu porušenia pokynu č. 6/2011, ako mylne alebo účelovo vykladá súd prvého stupňa, ale bol so žalobcom skončený pracovný pomer z dôvodu opakovaného závažného porušenia služobnej disciplíny. Z konania žalobcu vyplýva, že konal nielen nad rámec svojich povinností ale predovšetkým v rozpore s nimi porušoval zákazy, hľadal výhody pre sebe a iných uvádzal do omylu tretie osoby a všetko menom a symbolikou žalovaného. Vykonával nedôstojnú činnosť z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadoval výhody, vedome šíril, sprostredkúval nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce informácie. Nešlo o jednorázové konanie, ale išlo o dlhodobé, opakované, vedomé, hrubé porušovanie služobnej disciplíny, teda o zavinené protiprávne konanie v rozpore zo zákonom č. 400/2009. Porušenie čo i len jedného zákazu uvedeného v zák. č. 400/2009 je dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Skutočnosť, že žalovaný neuviedol dôsledky konania žalobcu, nemá vplyv na nebezpečnosť konania na žalobcu. Súd sa nijako konkrétne nevyjadril k jednotlivým skutkom, prečo konkrétny skutok nepovažuje za závažné porušenie služobnej disciplíny a vyjadril sa iba vo všeobecnej rovine odkazujúc na pokyn č. 6/2011, čo je v rozpore s dôvodmi, pre ktoré bol so žalobcom okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer. Žalovanému taktiež nie je zrejmé, aký právny význam má v prejednávanej veci predchádzajúce služobné hodnotenie žalobcu z okamžitým prepustením. Ak mal súd prvého stupňa za to, že neboli dodržané formálne náležitosti oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, toto mal vo vzťahu k všetkým skutkom urobené po uplynutí prekluzívnej lehoty a súd mal z dôvodu hospodárnosti konania vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní. Vykonané dokazovanie bolo nadbytočné, ako bolo aj nadbytočné zaoberať sa vecnými dôvodmi okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Namietal nepreskúmatateľnosť, zmätočnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje žalovaný za formalistické, arbitrárne bez toho, aby malo rozumný základ v obsahu spisu. Namietal nezákonnosť rozhodnutia vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok a to z dôvodu, že žalovaný je štátna rozpočtová organizácia, ktorá v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Žalovaný v závere odvolania vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu, nakoľko žalovaný až po vynesení rozsudku zistil, že svedok U. M., ktorý v konaní vystupoval ako svedok bol žalobcom navádzaný na krivú výpoveď a súd vo veci podozrenia z návodu na trestný čin krivej výpovedi neurobil žiadne kroky. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal, že existuje všeobecne záväzná právna úprava, ktorú služobný úrad porušil, ktorou je § 120 zák. č. 4/2009, podľa ktorého na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ust. §§ 13 ods. 4 a 7 Zákonníka práce. Zdôraznil, že žalovaný nevydal služobný poriadok a preto nemohol preukázať závažné porušenie služobnej disciplíny, nakoľko závažné porušenie malo byť ex lege taxatívne vymedzené v služobnom poriadku. Svedkami bolo potvrdené, že služobný e-mail využívali na súkromné účely a za uvedené konanie neboli nijako sankcionovaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods.1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. a § 101 ods. 2 O.s.p., konal a rozhodol bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na nariadené pojednávania včas nedostavil, dostavil sa na pojednávanie až po tajnej porade senátu, na vyhlásenie rozsudku. Odvolací súd konal a rozhodol s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. aj v prípade právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti avšak súhlasil, aby odvolací súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov: okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru č. OÚ-PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011/ č.l. 17 spisu /, oznámením neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.12.2011/ č.l. 5 spisu /, potvrdením o štátnej službe zo dňa 30.4.2008/ č.l. 7 spisu /, oznámením o výsledku výberového konania zo dňa 21.4.2008/ č.l. 8 spisu /, potvrdením o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 30.4.2008/ č.l. 9 spisu /, oznámením o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 30.4.2008/ č.l. 10 spisu /, oznámením o ďalších podmienkach vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého vzťahu zamestnanca v štátnej službe zo dňa 30.4.2008/ č.l. 11 spisu /, rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 30.4.2008/ č.l. 112 spisu /, rozhodnutím o vymenovaní zo dňa 11.8.2008 a menovaním zo dňa 5.2.2009/ č.l. 13,14 spisu /, opisom štátnozamestnaneckého miesta funkcie generálny štátny radca/ č.l. 15 spisu /, potvrdením o štátnej službe zo dňa 19.12.2011/ č.l. 20 spisu /, stanoviskom odporcu zo dňa 11.1.2012/ č.l. 21 spisu /, oznámením o služobnom hodnotení zo dňa 19.12.2008 a 21.12.2007/ č.l. 22, 25 spisu /, služobným hodnotením zo dňa 19.12.2008 a 21.12.2007/ č.l. 23, 26 spisu /, osobným a personálnym spisom navrhovateľa / príloha spisu /, CD nosičom z mailovou poštou navrhovateľa/ prílohová obálka /, pokynom odporcu č. 2/2002 a 6/2011/ č.l. 119, 131 spisu /, Zoznamom adresátov mailu - hlavička mailu / č.l 362 spisu/, žiadosťou o prístup k Internetu zo dňa 28.2.2006, správou sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo šetrenia vo veci podozrenia z trestnej činnosti č.p. SKIS-IS-OISZ-OPČ-509-2/2011 z 8.12.2011/ príloha spisu a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonníka práce, len ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť okamžitým skončením. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Podľa § 70 Zákonníka práce, účinného v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Podľa článku 6, ods. 1,2 a 7 pokynu generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR č. 6/2011 zo dňa 18.5.2011, o ustanovení zásad prístupu do dátovej siete MV SR z externých dátových sietí do vybraných centralizovaných informačných systémov a k službe elektronickej pošty MV SR, užívateľ môže používať prístupy z externých dátových sietí do informačných systémov výlučne len na služobnú potrebu a iba na nevyhnutú dobu. Službu elektronickej pošty môže užívateľ používať len na služobné účely, je zakázané posielanie správ a príloh, ktoré nesúvisia so služobnou činnosťou. V prípade zistenia porušenia povinností užívateľom príslušný gestor v spolupráci a prevádzkovateľom obmedzí alebo zruší užívateľovi prístup do informačného systému. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvého stupňa zistené / správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapadá/, že na základe rozhodnutia služobného úradu žalovaného o vymenovaní štátnej služby č. SRLZ -21-21/PP-2008 zo dňa 30.4.2008 bol žalobca vymenovaný do prípravnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto: funkcia - generálny štátny radca. Rozhodnutím č. SRLZ-22-168/PP-2008 zo dňa 11.8.20008 bol s účinnosťou od 14.8.2008 vymenovaný do stálej štátnej služby. Žalobcovi dňa 19.12.2011 žalovaný na pracovisku doručil oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 51 zákona č. 400/2009Z.z. zo dňa 19.12.2011 a jeho štátnozamestnanecký pomer považoval za skončený z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že prostredníctvom výpočtovej techniky, ktorú mal pridelenú na plnenie služobných úloh využíval e-mailovú adresu U..N..sk zneužívajúc svoje služobné zariadenie, ako aj symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech, vykonával činnosť, ktorá nie je v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, vykonával činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadoval výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vedome šíril a sprostredkúval nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce informácie, ktoré poškodzujú povesť služobného úradu, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.V okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný uviedol, že : Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že z e- mailovej adresy, ktorú mal pridelenú k plneniu služobných úloh bola XX.X.XXXX X. Č. D. XX:XX B.. odoslaná správa na e-mailovú adresu s názvom M., U. X (F. P.) pričom z jej obsahu vyplýva požiadavka na vypracovanie cenovej ponuky na nové resp. predvádzacie motorové vozidlo zn. D. v počte 30ks a F. v počte 10 ks, vrátane servisných podmienok , záručnej doby a ďalších podmienok, aby mal hodnoverné a na 100% zaručené informácie tak, aby s nimi mohol v služobnom úrade narábať, aby nebol za blázna, keď bude prelobovávať značku M. tak, že bude presviedčať o lepšej kvalite, lepšom servise a lepších autách značky Š.. Týmto konaním porušil § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe a § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 2 pokynu č. 6/2011 generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Z obsahu e-mailovej správy zo dňa XX.X.XXXX X. Č. D. XX:XX B.. odoslanej z adresy žalobcu, v ktorej ako generálny štátny radca s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby oslovuje rektora Akadémie Policajného zboru v Bratislave so žiadosťou o preverenie možnosti presunu študenta U. P. z bezpečnostno - právnych služieb vo verejnej správe na bezpečnostno - právnu ochranu osôb a majetku. Týmto konaním porušil § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe a § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 2 pokynu č. 6/2011 generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. V e-mailovej správe odoslanej dňa XX.X.XXXX D. XX:XX hod. z adresy žalobcu na e-mailovú adresu s názvom M., U. X (F. P.), píše že keď Š. nemá motorové vozidlo zn. F. k dispozícii pre neho ako generálneho štátneho radcu MV SR, tak to môže zabaliť. Ďalej píše, že permanentne by ho mala mať k dispozícii, na jeho vyžiadanie ho pristaviť pred MV SR a tešiť sa z toho, že mu ho môžu poskytnúť tak, ako mu permanentne po celý rok držia apartmán v ubytovacom zariadení s názvom F. U. Č., pretože je to pre nich česť. Týmto konaním porušil § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe a § 61 ods. 1 písm. a), c) a i) zákona štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 2 pokynu č. 6/2011 generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Z obsahu e-mailovej správy zo dňa 19.9.2011 v čase o 09:1109 hod. odoslanej z adresy žalobcu na e- mailovú adresu s názvom R..N. vyplýva, že ako generálny štátny radca s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby žiadal na deň XX.X.XXXX X. Č. D. XX:XX B.. na P. H.. X. P. X o jednu reprezentačnú, spoločenskú slečnu/dámu, ktorá by žalobcovi robila doprovod na prezentáciu kolekcie "O. E. P.". Týmto konaním porušil § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe a § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 2 pokynu č. 6/2011 generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Zo zadovážených dôkazov ďalej vyplýva, že dňa 19.9.2011 v čase o 18:40 hod. z e-mailovej adresy žalobcu, na e-mailovú adresu s názvom N..N. bola odoslaná správa, z obsahu ktorej vyplýva, že ako generálny štátny radca s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby žiadal o vstup na "U. K. XXXX". Odoslaná e-mailová správa s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby bol zaslaná v uvedený deň v čase o 18:46 hod. na e-mailovú adresu s názvom U..N. so žiadosťou o vstup na "U. I. XXXX". Týmto konaním porušil § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe a § 61 ods. 1 písm. c) a f) zákona štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 2 pokynu č. 6/2011 generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Podľa obsahu e-mailovej správy zo dňa 13.9.2011 v čase o 19,36 hod. zaslanej z adresy žalobcu, na e- mailovú adresu s názvom P..F..N. dvakrát volal na jej mobilný telefón, ktorý mu nikto nezdvihol, preto v správe konštatuje: "čo si hocikto nedovolí." Ďalej z obsahu tejto e-mailovej správy vyplýva, že pokiaľ ide o jeho účasť v porote "U. B.M. XXXX" ponecháva to na adresátku, ale pokiaľ bude inkognito, nebude mu prekážať. Týmto konaním porušil § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe a § 61 ods. 1 písm. a) c) a f) zákona štátnej službe, ako aj čl. 6 ods. 2 pokynu č. 6/2011 generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR. Zo zadovážených dôkazov je zrejmé, že z e-mailovej adresy žalobcu, ktorú mal pridelenú k plneniu služobných úloh bola dňa 19.10.2011 v čase o 12:33 hod. odoslaná správa na e-mailovú adresu s názvom U. B., pričom z jej obsahu vyplýva požiadavka o možnostiach občasného zapožičania motorových vozidiel značiek R. U. R. E.. R.8 jeho osobe z dôvodu cestovania v rámci Európskej únie poukazujúc na ich využívanie aj ministrom vnútra SR a úradom na ochranu ústavných činiteľov MV SR. Z uvedeného vyplýva záver, že takýmto konaním iného navádzal na poskytnutie výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, pričom na možné získanie osobného prospechu zneužil symboly spojené s vykonávaním štátnej služby Služobný úrad na základe písomnej informácie zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č.p. SKIS- IS-OISZ-OPČ-509-2/2011 z 8.12.2011 dal žalobcovi 9.11. 2011 okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny v 6 prípadoch v čase od 24.2.2011 do 19.9.2011. Žalobca dňa 28.12.2011 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 19.12.2011 z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny považuje za neplatné z vecných aj formálnych dôvodov a trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd prvého stupňa posúdil okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi za neplatné tak po stránke formálnej ako aj po stránke vecnej, so záverom ktorým sa odvolací súd nestotožnil. Za formálny nedostatok označil, že „..žalovaný v okamžitom skončení uviedol sedem e-mailov odoslaných žalobcom v čase od 24.2.2011 do 19.10.2011, z ktorých vyvodil závažné porušenie služobnej disciplíny, ale v závere okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uviedol, že o závažné porušenie služobnej disciplíny išlo len v šiestich prípadoch v čase od 24.2.2011 do 19.9.2011. Ktorých šesť, zo siedmych prípadov uvedených v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny žalovaný, ani vypočuté svedkyne súdu uviesť nevedeli. Vypočuté svedkyne L.. X. U. R. L.. U. X. boli toho názoru, že k závažnému porušeniu služobnej disciplíny došlo vo všetkých siedmich prípadoch uvedených v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Tým podľa názoru súdu došlo k dodatočnému meneniu použitých dôvodov okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru...“ Odvolací súd zastáva názor, že z oznámenia o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva aké skutky, ktorých sa žalobca dopustil považoval žalovaný za závažné porušenia služobnej disciplíny. Pri prvých šiestich skutkoch, ktoré považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny sú pri každom zo skutkov jednotlivo uvedené zákonné ustanovenia, porušenia, ktorých sa žalobca dopustil. Posledný skutok z 19. 10. 2011, ktorého sa žalobca dopustil už žalovaný nekvalifikoval ako závažné porušenie služobnej disciplíny a nie je pri ňom ani uvedené akého porušenia sa týmto konaním dopustil. Dôvody okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú preto určité a určiteľné a preskúmateľné, netrpia žiadnou formálnou vadou. Odvolací súd plne podporuje argumentáciu žalovaného, že „tvrdenie súdu prvého stupňa, žeby žalovaný nevedel uviesť, ktoré z prípadov uvedených v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaný považoval za závažné porušenie služobnej disciplíny sa nezakladá na pravde a táto argumentácia je v rozpore so skutkovým stavom“. Za nesprávny záver považuje odvolací súd aj vyslovený názor súdu prvého stupňa, že v dôsledku výsluchu svedkýň L.. X. U. R. L.. U. X. došlo k dodatočnému meneniu použitých dôvodov okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Výsluch svedka nemôže spôsobiť dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Relevantnými skutočnosťami môžu byť výlučne iba skutočnosti uvedené v oznámení o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, na dôvodoch ktorých zotrval žalovaný aj počas celého konania pred súdom prvého stupňa, preto považuje odvolací súd záver súdu prvého stupňa v tomto smere za prekvapivý, keď zo strany účastníkov konania nebola ani vznesená námietka týkajúca sa dodatočnej zmeny dôvodu okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a v tomto smere prvostupňový súd neviedol ani dokazovanie. Za nesprávny považuje odvolací súd aj právny záver o nedodržaní dvojmesačnej prekluzívnej lehoty v šiestich zo sedem prípadov na uplatnenie okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru s poukazom na ust. § 51ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.. Podľa názoru súdu prvého stupňa dátumom kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bol maximálne dátum 16.10.2011 kedy nadriadená žalobcu požiadala o vykovanie kontroly, resp. dátum kedy boli konkrétne e-mailové správy žalobcom odoslané, pretože nie je rozhodujúce kedy sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel, ale kedy sa dozvedieť mohol. Ust. § 51ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.. uvádza, že služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, z dôvodu ktorého výklad súdu prvého stupňa je v príkrom rozpore so zákonným znením. Právna úprava expressis verbis nedáva priestor pre výklad, že by prekluzívna lehota začala bežať už na základe podozrenia zo skutku zakladajúceho dôvod okamžitého skončenia, resp. na základe domnienky, že žalovaný o porušení pracovnej disciplíny závažným spôsobom mohol, či dokonca k určitému dátumu musel vedieť, tak ako vec posúdil súd prvého stupňa. Dvojmesačná prekluzívna lehota v priebehu ktorej musí zamestnávateľ pristúpiť k okamžitému skončeniu začína plynúť odo dňa, kedy sa o dôvode preukázateľne, skutočne dozvedel. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa a následne aj po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom vyplýva, že žalovaný v okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru č.p. OÚ-PP-30-73/2011 zo dňa 19.12.2011 uviedol, že k závažnému porušeniu služobnej disciplíny žalobcu došlo v období od 24.2.2011 do 19.9.2011. Na základe telefonátu od bývalého pracovníka PZ pána P., ktorý informoval riaditeľa organizačného odboru kancelárie ministra P.. P.B. o tom, že mu volala pracovníčka zo spoločnosti P. C. R. F. a pýtala sa na P.. Č., ktorý ich žiada o zapožičanie motorového vozidla na služobné účely požiadal žalovaný dňa 16.10.2011 Sekciu kontroly a inšpekčnej služby o vykonanie kontroly, ktorej výsledkom je správa z 8.12.2011. Takto zistený skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný. Nasledujúcim dňom t.j. dňa 9.12.2011 sa služobný úrad dozvedel na základe písomnej informácie zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č.p. SKIS-IS-OISZ-OPČ-509-2/2011 z 8.12.2011 o závažnom porušení pracovnej disciplíny. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa o závažnom porušení služobnej disciplíny žalobcom dozvedel dňa 9.12.2011 na základe písomnej informácie sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR zo šetrenia vo veci podozrenia z trestnej činnosti č.p. SKIS-IS-OISZ-OPČ-509-2/2011 z 8.12.2011, v dôsledku čoho bolo okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.12.2011 dané v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu týkajúcej sa neurčitosti zrušovacieho prejavu v dôsledku nesprávneho označenia e-mailovej adresy žalobcu U..N..sk stotožňuje, keďže sa jedná o zjavnú nesprávnosť. Identicky odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že k pozmeňovaniu e-maiovej korešpondencie zo strany žalovaného nedošlo. Po ustálení, že okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru spĺňa náležitosti po stránke formálnej, pristúpil odvolací súd k preskúmaniu tohto prejavu po stránke vecnej. Rozhodnutie žalovaného o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom obsahuje viaceré skutkové okolnosti, ktorými žalovaný zdôvodnil takéto svoje rozhodnutie. Právne významné sú pre rozhodnutie súdu len tie z tam uvedených skutočností, ktoré možno hodnotiť ako závažné porušenie služobnej disciplíny (§ 51 ods. 1 veta prvá Zákona o štátnej službe). Pokiaľ rozhodnutie služobného úradu o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru obsahuje viacero skutkových dôvodov, je možné považovať toto rozhodnutie služobného úradu za platné aj v prípade, že len jedno z viacerých porušení služobných povinností uvedených v rozhodnutí spĺňa podmienky pre jeho hodnotenie ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Z e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola dňa 24.2.2011 v čase o 12:52 hod. odoslaná správa na e-mailovú adresu s názvom M., U. X (F. P.) pričom z jej obsahu vyplýva požiadavka na vypracovanie cenovej ponuky na nové resp. predvádzacie motorové vozidlo zn. D. v počte 30ks a F. v počte 10 ks, vrátane servisných podmienok , záručnej doby a ďalších podmienok, aby mal hodnoverné a na 100% zaručené informácie tak, aby s nimi mohol v služobnom úrade narábať, aby nebol za blázna, keď bude prelobovávať značku M. tak, že bude presviedčať o lepšej kvalite, lepšom servise a lepších autách značky Š.. Odvolací súd zastáva názor, že týmto konaním žalobca porušil nielen povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale svojím konaním porušil zákaz vykonávať činnosť ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech čím porušil § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, konanie ktoré je nutné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Dňa 12.9.2011 v čase o 16:09 hod. z e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola odoslaná správa, v ktorej ako generálny štátny radca s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby oslovuje rektora Akadémie Policajného zboru v Bratislave so žiadosťou o preverenie možnosti presunu študenta U. P. z bezpečnostno - právnych služieb vo verejnej správe na bezpečnostno - právnu ochranu osôb a majetku. Odvolací súd zastáva názor, že týmto konaním žalobca porušil nielen povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale svojím konaním porušil zákaz vykonávať činnosť ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech čím porušil § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, konanie ktoré je nutné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Dňa 21.6.2011 o 11:23 hod. e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola odoslaná správa na e-mailovú adresu s názvom M., U. X (F. P.), v ktorej žalobca píše že keď Škodovka nemá motorové vozidlo zn. F. k dispozícii pre neho ako generálneho štátneho radcu MV SR, tak to môže zabaliť. Ďalej píše, že permanentne by ho mala mať k dispozícii, na jeho vyžiadanie ho pristaviť pred MV SR a tešiť sa z toho, že mu ho môžu poskytnúť tak, ako mu permanentne po celý rok držia apartmán v ubytovacom zariadení s názvom F. U. Č., pretože je to pre nich česť. Odvolací súd zastáva názor, že týmto o konaním žalobca porušil nielen povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale svojím konaním porušil zákaz vykonávať činnosť ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných štátnych zamestnancov, čím porušil § 61 ods. 1 písm. a), c) a i) zákona štátnej službe, konanie ktoré je nutné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Dňa 19.9.2011 v čase o 09:1109 hod. odoslanej z e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola na e-mailovú adresu s názvom R..N. odoslaná správa, z ktorej vyplýva, že ako generálny štátny radca s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby žiadal na deň 24.9.2011 v čase o 20:00 hod. na Pražskú ul. v Prahe 1 o jednu reprezentačnú, spoločenskú slečnu/dámu, ktorá by mu robila doprovod na prezentáciu kolekcie "O. E. P.". Odvolací súd zastáva názor, že týmto konaním žalobca porušil nielen povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale svojím konaním porušil zákaz vykonávať činnosť ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech čím porušil § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, konanie ktoré je nutné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Dňa 19.9.2011 v čase o 18:40 hod. z e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola, na e-mailovú adresu s názvom. N. N. odoslaná správa, z obsahu ktorej vyplýva, že ako generálny štátny radca s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby žiadal o vstup na "Miss Znojmo 2011". Odoslaná e-mailová správa s použitím symbolov spojených s vykonávaním štátnej služby bola zaslaná v uvedený deň v čase o 18:46 hod. na e-mailovú adresu s názvom U..N. so žiadosťou o vstup na "U. I. XXXX". Odvolací súd zastáva názor, že týmto konaním žalobca porušil nielen povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale svojím konaním porušil požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech čím porušil § 61 ods. 1 písm. c) a f) zákona štátnej službe, konanie ktoré je nutné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Podľa obsahu e-mailovej správy zo dňa 13.9.2011 v čase o 19,36 hod. zaslanej z e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola, na e-mailovú adresu s názvom P..F..N. žalobca dvakrát volal na mobilný telefón, ktorý mu nikto nezdvihol, preto v správe konštatuje: "čo si hocikto nedovolí." Ďalej z obsahu tejto e-mailovej správy vyplýva, že pokiaľ ide o jeho účasť v porote "U. B. XXXX" ponecháva to na adresátku, ale pokiaľ bude inkognito, nebude mu prekážať. Odvolací súd zastáva názor, že týmto konaním žalobca porušil nielen povinnosť štátneho zamestnanca podľa § 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale svojím konaním porušil zákaz vykonávať činnosť ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech čím porušil § 61 ods. 1 písm. a), c) a f) zákona štátnej službe, konanie ktoré je nutné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Z e-mailovej adresy, ktorú mal žalobca pridelenú k plneniu služobných úloh bola dňa 19.10.2011 v čase o 12:33 hod. odoslaná správa na e-mailovú adresu s názvom U. B., pričom z jej obsahu vyplýva požiadavka o možnostiach občasného zapožičania motorových vozidiel značiek R. U. R. E.. R. jeho osobe z dôvodu cestovania v rámci Európskej únie poukazujúc na ich využívanie aj ministrom vnútra SR a úradom na ochranu ústavných činiteľov MV SR. Z uvedeného vyplýva záver, že takýmto konaním iného navádzal na poskytnutie výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, pričom na možné získanie osobného prospechu zneužil symboly spojené s vykonávaním štátnej služby, konanie ktoré sama o sebe ale nie je dôvodom na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Okamžité skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny je v porovnaní s výpoveďou výnimočným opatrením. K okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa ust. § 51 ods. 2 zák.č. 400/2009 Z.z. môže služobný úrad pristúpiť iba vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že nie je možné od služobného úradu spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty. Žalobca svojim konaním zneužíval funkciu, ktorú zastával, konal v rozpore so zákonom upravujúcim štátnozamestnanecké vzťahy aj internými predpismi v štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého mu vyplývajú nielen povinnosti (§ 60 cit. zák.) ale má aj určité zákazy (§61 cit.zák.). Ponúkal prostredníctvom služobnej e-mailovej komunikácie služby, ktoré ponúkať nemohol, resp. nemal na ich ponuku oprávnenie na vyššie meno žalovaného, čím zavádzal do omylu tretie osoby. Pre súkromné účely používal symboly spojené z výkonom štátnej služby, konkrétne symboliku žalovaného, čím zavádzal resp. uvádzal do omylu tretie osoby. Zneužíval štátne symboly na svoje súkromné účely. Inicioval vstup na rôzne akcie, ktoré nesúviseli s plnením štátnozamestnaneckých úloh menom žalovaného, žiadal výhody, ktoré mu neprináležali, na ktoré nemal oprávnenie a to menom žalovaného, žiadal osobné výhody z titulu svojho stavu odvolávajúc sa pritom na štatutára žalovaného a úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. Z tohto konania vyplýva, že konal nielen nad rámec svojich povinností ale predovšetkým v rozpore s nimi porušoval zákazy, hľadal výhody pre sebe a iných uvádzal do omylu tretie osoby a všetko menom a symbolikou žalovaného. Každým jedným skutkom označeným v oznámení o skončení služobného pomeru vykonával nedôstojnú činnosť z hľadiska vykonávania štátnej služby, požadoval výhody, vedome šíril, sprostredkúval nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce informácie. Pri skúmaní intenzity porušenia súd prihliada nielen k osobe zamestnanca, tak ako učinil súd prvého stupňa, ale aj k funkcii ktorú zastával. Zák. č. 400/2009 kladie vyššie podmienky profesionálneho, morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje a vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších než iné zákony vo vzťahu k plneniu služobných povinností. Odvolací súd prihliadol aj ku skutočnosti, že nešlo o jednorázové konanie, ale išlo o dlhodobé, opakované, vedomé, hrubé porušovanie služobnej disciplíny, teda o zavinené protiprávne konanie v rozpore so zákonom č. 400/2009. Prvostupňový súd pri skúmaní závažnosti konania prihliadol na okolnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca skutočne niektoré z požadovaných informácií, služieb a vstupov na spoločenské akcie aj získal ani to, že by týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému nejaká škoda alebo iná ujma. Je nutné súhlasiť so žalovaným, že táto okolnosť nemá vplyv na intenzitu porušenia. Bez významu je snaha žalobcu privodiť na vec iný náhľad tým, že poukázal na porušenie všeobecne záväznej právnej úpravy žalovaným konkrétne § 120 zák. č. 4/2009, podľa ktorého na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ust. §§ 13 ods. 4 a 7 Zákonníka práce, keďže v čase dania okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nebola žalobcom označená právna úprava ešte účinná. Námietka žalobcu, že žalovaný v roku 2011 nevydal služobný poriadok pre zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, nie je pre posúdenie nároku podstatná. Pre posúdenie veci je rozhodné, či skutok posudzovaný jednotlivo, špecifikovaný v oznámení o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru, vykazuje známky závažného porušenia služobnej disciplíny podľa ust. 60 ods. 1 písm. d) a h) zákona o štátnej službe, ale hlavne porušenie zákazu upraveného v § 61 ods. 1 písm. a ) c) a f) zákona štátnej službe, čo je bližšie špecifikované v predchádzajúcej úvahe odvolacieho súdu. Prvostupňový súd vyhodnotil, že odosielaním súkromnej elektronickej komunikácie žalobca porušil článok 6 ods. 2 pokynu generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR č. 6/2011 zo dňa 18.5.2011 o ustanovení zásad prístupu do dátovej siete MV SR z externých dátových sietí do vybraných centralizovaných informačných systémov a k službe elektronickej pošty MV SR, avšak takého konanie nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny podľa § 51 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. zakladajúce dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a to s poukazom na to, že pokyn generálneho riaditeľa sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti MV SR č. 6/2011 zo dňa 18.5.2011 v článku 6 ods. 7 pre prípady zistenia porušenia povinností užívateľom elektronickej pošty upravuje možnosť obmedziť, resp. zrušiť prístup do informačného systému a používaniu elektronickej pošty, ale nie skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite, čím vec nesprávne právne posúdil. Je nutné zdôrazniť, že so žalobcom nebol okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer výlučne z dôvodu porušenia pokynu č. 6/2011, ako uzavrel súd prvého stupňa, ale so žalobcom bol skončený pracovný pomer prioritne z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny v dôsledku porušenia povinnosti podľa § 60 ods.1 písm. d), h) a porušenia zákazu podľa § 61 ods. 1 písm. a), c),i) a f) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe posúdiac jednotlivé skutky oddelene. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie žalobcu v šiestich prípadoch napĺňa znaky závažného porušenia služobnej disciplíny a intenzita jeho porušenia oprávňovala žalovaného k tomu, aby so žalobcom okamžite skončil služobný pomer podľa § 51 ods. 2 zákona č. 400/2009 o štátnej službe, z dôvodu ktorého odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako nedôvodný zamietol. Žalovaný v odvolaní vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Beaty Bizoňovej, nakoľko žalovaný až po vynesení rozsudku zistil, že svedok U. M., ktorý v konaní vystupoval ako svedkov bol žalobcom navádzaný na krivú výpoveď a súd vo veci podozrenia z návodu na trestný čin krivej výpovedi neurobil žiadne kroky. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15 a ods. 5 Os.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd na vznesenú námietku zaujatosti neprihliadol, keďže dôvodom vznesenej námietky zaujatosti je postup zákonnej sudkyne v konaní o prejednávanej veci, okolnosť na ktorú sa explicitne neprihliada v zmysle § 15 a ods. 3 cit. zák.. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.