Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/253/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895601 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013895601.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: G.. P. N., W. Č. J.. Č.. X, W., zast. JUDr. Františkom Michvocíkom, bytom Gercenova ul. č. 29, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. augusta 2012 č. k. 18C/163/2001- 442, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa určuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom z 26. 2. 2001, je neplatné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobcovi listom z 26.2.2001 podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii riaditeľa ekonomicko - technického odboru Úradu civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR. Jeho priamym nadriadeným bol riaditeľ Úradu civilnej ochrany P.. P. Š.. Listom z 26.2.2001 žalovaný okamžite zrušil pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce (zák. č. 65/1965 Zb.) z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Skutok, ktorý žalovaný považoval za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalovaný formuloval v okamžitom zrušení pracovného pomeru takto: „Na základe výsledku kontroly č. p.: SKI-89-K-E-2000 zo dňa 25.1.2001 a dodatku k citovanému protokolu, došlo pri odpredaji zdravotníckych nosidiel duralových, ventilátorov V/III a prilieb vojenských, ktoré boli v správe majetku úradu civilnej ochrany MV SR, k odpredaju za nižšiu cenu, ako pri prípadnom použití iného účelnejšieho a hospodárnejšieho spôsobu naloženia s týmto majetkom, čím ste porušili ustanovenie § 3 ods. 2 zákona NR SR č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a doplnkov a ďalej ste nepostupovali hospodárnym a efektívnym spôsobom pri likvidácii ochranných filtrov v správe majetku úradu civilnej ochrany MV SR, čím ste porušili ustanovenie § 10 ods. 7 zákona NR SR č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.“ Okamžité zrušenie pracovného pomeru žalovaný doručil žalobcovi na pracovisku dňa 26.2.2001 a toho istého dňa ho žalovaný prerokoval so Základnou odborovou organizáciou SLOVES pri Úrade civilnej ochrany SR. Súd prvého stupňa vo veci vypočul svedkov - členov kontrolnej skupiny G.A.. T. O. Y. G.. Q. F. a uviedol, že výpovede týchto svedkov potvrdili závery uvedené v Protokole o výsledku kontroly z 25.1.2001 č. p.: SKI-89-K-E-2000 a dodatku k tomuto protokolu z 13.2.2001. Skutky uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru sa teda podľa súdu prvého stupňa stali a vzhľadom na pracovné zaradenie žalobcu predstavujú porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Argumentáciu žalobcu, že všetku jeho činnosť odsúhlasoval jeho priamy nadriadený P.. P. Š., súd prvého stupňa považoval za právne bezvýznamnú. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že svedkovia G.. O. Y. G.. F. vypovedali, že si na prípad už nepamätajú, ale na druhej strane zhodne uviedli, že si stoja za závermi uvedenými v Protokole a dodatku k nemu. Nevedeli potvrdiť, ani vyvrátiť, že neupotrebiteľný materiál civilnej ochrany mal byť podľa rozhodnutia riaditeľa Úradu CO MV SR prednostne likvidovaný vcelku, ani sa vyjadriť k ďalším skutočnostiam ohľadom toho, či sa predmetné skutky stali. Likvidácia predmetného materiálu bola pripravovaná a realizovaná po predchádzajúcom prerokovaní v poradných orgánoch riaditeľa Úradu CO MV SR P.. Š.Á. a bola v súlade so schválenými koncepciami. Z toho vyplýva, že kontrolnou komisiou uvedený „iný účelnejší a hospodárnejší spôsob naloženia s týmto majetkom“ vyjadrený v dodatku k protokolu, nebolo možné uplatniť, pretože nebol v súlade s rozhodnutím riaditeľa Úradu CO MV SR. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho záver o tom, že skutky uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru sa stali a že za ne zodpovedá žalobca. Súd prvého stupňa tiež nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia, či žalovanému konaním žalobcu vznikla škoda a v akej výške. Napriek tomu, že v Protokole sa žiadna škoda neuvádza, súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca spôsobil škodu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný od neho nikdy nevyžadoval náhradu škody a že podozrenie zo spáchania trestného činu policajný orgán uznesením z 21. 8. 2002 odložil. Aby mohlo byť porušenie pracovných povinností zo strany žalobcu zavinené (aspoň z nedbanlivosti), žalobca by musel mať vedomosť o „inom účelnejšom a hospodárnejšom spôsobe naloženia s predmetným majetkom“ a napriek tomu by neurobil žiadne opatrenia smerujúce k jeho uplatneniu, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. O hodnote a kvalifikovanosti rezultátov kontrolnej komisie svedčí aj skutočnosť, že za uplynulých 11 rokov nebol nájdený a uplatnený žiaden „hospodárny a efektívny“ spôsob likvidácie ochranných filtrov, v dôsledku čoho je v skladoch civilnej ochrany doteraz skladovaných 7 miliónov kusov ochranných filtrov. Napokon žalobca v odvolaní poukázal na to, že v oblasti civilnej ochrany pôsobil nepretržite 29 rokov a viackrát bol za kvalitné plnenie pracovných povinností disciplinárne odmenený, pričom naposledy mu bola priznaná odmena štyri mesiace pred okamžitým zrušením pracovného pomeru. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru má všetky požadované formálne náležitosti. Okamžité zrušenie pracovného pomeru podpísal riaditeľ Úradu CO MVSR, teda štatutár tohto úradu, ktorý bol k tomu nepochybne oprávnený. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo žalobcovi riadne doručené a bolo prerokované s príslušným odborovým orgánom. Z formálneho hľadiska teda okamžité zrušenie pracovného pomeru obstojí. Odvolací súd ďalej skúmal, či skutky, ktoré sú uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru a ktoré podľa žalovaného predstavujú porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, boli v okamžitom zrušení pracovného pomeru riadne konkretizované tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými skutkami a aby bolo celkom nepochybné, z akého dôvodu bol so žalobcom skončený pracovný pomer týmto spôsobom. Odvolací súd dospel k záveru, že z tohto hľadiska predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru neobstojí. Dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, z ktorých dôvodov uvedených v § 53 ods. 1 Zák. práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva; len taká konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite zrušený pracovný pomer a že dôvod nebude možné dodatočne meniť. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru, pritom netreba rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité zrušenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, keby sa nedalo vôbec, a to ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite zrušený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 109/2001). Prvý skutok uvedený v okamžitom zrušení pracovného pomeru spočíval v tom, že duralové zdravotnícke nosidlá, ventilátory a vojenské prilby, ktoré boli v správe majetku Úradu CO MV SR, boli predané za nižšiu cenu, ako pri prípadnom použití iného účelnejšieho a hospodárnejšieho spôsobu naloženia s týmto majetkom. Takáto formulácia tohto skutku je podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúca, pretože z nej nie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli formuláciou „iný účelnejší a hospodárnejší spôsob naloženia s týmto majetkom“ a túto neurčitosť prejavu vôle žalovaného nie je možné odstrániť ani výkladom tohto prejavu vôle. Tento skutok by bol v okamžitom zrušení pracovného pomeru riadne špecifikovaný v prípade, ak by bolo z okamžitého zrušenia pracovného pomeru zrejmé, aký iný konkrétny (účelnejší a hospodárnejší) spôsob naloženia s týmto materiálom sa mal použiť a aká (vyššia) cena sa mohla dosiahnuť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v konaní o určenie neplatnosti či už výpovede alebo okamžitého zrušenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny nie je možné dokazovaním zisťovať, aký skutok je vlastne zamestnancovi kladený za vinu. V takomto konaní musí súd zisťovať, či sa skutok stal a či ho možno kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny, resp. v prípade okamžitého zrušenia pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b/ Zák. práce (zák. č. 65/1965 Zb.) ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Nie je možné dokazovaním dopĺňať, resp. nahrádzať vôľu zamestnávateľa. Inými slovami, súd vychádza z toho, ako skutok vymedzil - konkretizoval zamestnávateľ a jeho úlohou je zistiť, či sa skutok stal a či ide o porušenie pracovnej disciplíny. Nie je prípustné, aby zamestnávateľ následne v priebehu konania o určenie neplatnosti výpovede, resp. okamžitého zrušenia pracovného pomeru skutok akýmkoľvek spôsobom dopĺňal, resp. konkretizoval. Z tohto hľadiska odvolací súd hodnotil podanie žalovaného z 9.12.2013 (č. l. 476). Pokiaľ ide o druhý skutok spočívajúci v tom, že žalobca nepostupoval hospodárnym a efektívnym spôsobom pri likvidácii ochranných filtrov, ani tento skutok odvolací súd nepovažoval za dostatočne konkretizovaný. Žalovaný totiž opomenul v okamžitom zrušení pracovného pomeru uviesť, ako vlastne žalobca postupoval pri likvidácii tohto materiálu a aký hospodárnejší a efektívnejší spôsob mal použiť, aby nedošlo k porušeniu ust. § 10 ods. 7 zák. č. 303/1995 Z.z. Žalovaný v podaní z 9.12.2013 uviedol, že neupotrebiteľnosť majetku, ktorý bol následne zlikvidovaný, nebola objektívne preukázaná, pretože posúdenie stavu a funkčnosti tohto materiálu, dôvodu, pre ktorý bol navrhnutý na vyradenie a návrhu spôsobu naloženia s týmto materiálom nebol vykonaný komisionálne v zmysle interného pokynu ministerstva. K tomu treba uviesť, že v okamžitom zrušení pracovného pomeru sa žalobcovi nevytýka samotný fakt likvidácie ochranných filtrov, teda nevytýka sa mu, že neupotrebiteľnosť tohto materiálu nebola preukázaná a že preto nemal byť zlikvidovaný a rovnako sa mu nevytýka, že dôvod a spôsob naloženia s týmto materiálom nebol vykonaný komisionálne. V okamžitom zrušení pracovného pomeru sa mu vytýka to, že pri likvidácii tohto materiálu nepostupoval hospodárne a efektívne. Žalovaný teda v uvedenom podaní poukázal na skutok, ktorý nie je predmetom okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že podľa žalovaného žalobca porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, na druhej strane ale nepreukázal, že by mu v dôsledku konania žalovaného vznikla škoda v určitej výške a ani od neho žiadnu náhradu škody nepožadoval a nevymáhal. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že vznik škody a jej výška patria medzi kritériá, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní toho, či skutok, pre ktorý zamestnávateľ okamžite zrušil pracovný pomer so zamestnancom, možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Treba tiež zohľadniť osobu zamestnanca z toho hľadiska, či mal už predtým problémy s pracovnou disciplínou a či je teda namieste okamžite s ním zrušiť pracovný pomer. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca ako dlhoročný zamestnanec žalovaného si pracovné povinnosti riadne plnil a žalovaný ho aj niekoľkokrát disciplinárne odmenil. Ak by teda okamžité zrušenie pracovného pomeru netrpelo vyššie spomenutými vadami spôsobujúcimi jeho neplatnosť, vznikla by pochybnosť, či vzhľadom na osobu žalobcu a na to, že žalovanému evidentne v dôsledku konania žalobcu nevznikla žiadna škoda, žalovaný oprávnene s ním okamžite zrušil pracovný pomer. Na dokreslenie prípadu odvolací súd uvádza, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z organizačných dôvodov a na jej základe sa jeho pracovný pomer u žalovaného mal skončiť dňom 28.2.2001 a dva dni pred skončením výpovednej doby s ním okamžite zrušil pracovný pomer. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že určil, že predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.