Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/235/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895631 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013895631.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., M. 5, 2/ T.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., M. 7, 3/ T.. Q.. Q., nar. XX.XX.XXXX., bytom v K., Lackova 5, všetci zast. HKP Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, proti odporcovi : Winters, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mariánska 7, IČO: 35 752 572, zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom v Bratislave, Riečna 2, o nároku podielových spoluvlastníkov z porušeného predkupného práva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 20. februára 2013 č.k. 10C/285/2004-1045 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa títo domáhali uloženia povinnosti odporcovi ponúknuť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na predaj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 30/64 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava 1 na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 372 m2 a stavba súpis. č. XXXXXX - dom postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, a to za kúpnu cenu 816.250,-Sk a za ďalších podmienok uvedených v zmluve o prevode nehnuteľností, ktorá mala tvoriť súčasť výroku rozsudku /obsah zmluvy bol priložený v samostatnej písomnej prílohe/, alternatívne uloženia povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/ kúpnu zmluvu o predaji spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach, a to za kúpnu cenu 816.250,-Sk a za ďalších podmienok uvedených v zmluve tvoriacej súčasť výroku rozsudku. O trovách konania si vymienil súd prvého stupňa rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal z návrhu navrhovateľov, ktorí tento odôvodnili tým, že (spolu s pôvodnou navrhovateľkou 4/ M.) boli podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností ( navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ v podiele po 1/64, navrhovateľka 4/ v podiele 4/64) spolu s V. (v podiele 12/16 resp. 48/64), ktorý založil ako jediný spoločník obchodnú spoločnosť Winters s.r.o., ktorej základné imanie tvorí nepeňažný vklad vo výške 1.306.000,-Sk a jeho predmetom je spoluvlastnícky podiel pána H. o veľkosti 12/16 na vyššie označených nehnuteľnostiach, odporca na základe vyhlásenia vkladateľa a právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava 1 o povolení vkladu sa stal vlastníkom vloženého spoluvlastníckeho podielu. V. vkladom spoluvlastníckeho podielu do ním založenej spoločnosti Winters s.r.o. porušil predkupné právo ostatných spoluvlastníkov tým, že keďže nešlo o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe, mal povinnosť v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť im tento podiel na odkúpenie. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.2.2002 č.k. 7 C 192/00-22, ktorým návrh navrhovateľov zamietol z dôvodu, že sa mali domáhať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo porušené ich predkupné právo ako podielových spoluvlastníkov v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka a nemali sa domáhať nahradenia prejavu vôle, nakoľko medzi účastníkmi konania nebol založený záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 603 Občianskeho zákonníka. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2003 č.k. 13 Co 464/02-95. Zhodne ako prvostupňový súd konštatoval, že došlo k porušeniu predkupného práva navrhovateľov, avšak podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia sa mohli domáhať nielen určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu toho spoluvlastníka, ktorý svojim konaním porušil predkupné právo navrhovateľov, ale mohli sa domáhať aj nahradenia prejavu vôle voči odporcovi v zmysle ustanovenia § 161 ods. 3 O.s.p., avšak časti petitu návrhu navrhovateľov tak ako boli navrhovateľmi formulované si navzájom odporovali, a preto nebolo možné návrhu vyhovieť. Obidva rozsudky boli zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2004 pod sp. zn. 3 Cdo 1323/03 /č.l. spisu 129/, ktorý vyslovil právny názor, že ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje znaky uvedené v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka t.j. na osobu blízku bez toho, aby predmet prevodu ponúkol najskôr oprávneným spoluvlastníkom, je jeho úkon relatívne neplatný a oprávnení spoluvlastníci majú v takomto prípade dve navzájom sa vylučujúce možnosti, a to buď sa dovolať relatívnej neplatnosti tohto úkonu, alebo uplatniť si svoje práva v zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 3 O.s.p. v prípade, že nadobúdateľ dobrovoľne nesplnil ponukovú povinnosť zakotvenú v ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalším rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 1.12.2008 č.k. 10 C 285/2004-653 bol návrh navrhovateľov opätovne zamietnutý z dôvodu, že žalobe o nahradení prejavu vôle požadujúcej uloženie povinnosti odporcovi ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel na vyššie opísaných nehnuteľnostiach môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne; sám však nemôže obsah ponuky modifikovať a dopĺňať tak, aby obsahovala náležitosti ponuky v zmysle ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka. Súd návrh navrhovateľov zamietol aj z toho dôvodu, že navrhovatelia sa návrhom mali domáhať voči odporcovi ponúknutia na predaj celého spoluvlastníckeho podielu, vneseného spoločníkom odporcu do základného imania žalovaného odporcu s poukazom na ustanovenia § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvené vykúpenie celého podielu a nie časti predávaného podielu. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrh zamietajúcej časti bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2010 č.k. 7 Co 80/2009-721 zmenený tak, že bola uložená odporcovi povinnosť ponúknuť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na predaj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 30/64, každému 10/64 na označených nehnuteľnostiach, každému za kúpnu cenu 9.031,51 €, spolu za kúpnu cenu 27.094,53 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vyššie označené rozsudky súdu prvého stupňa ako aj súdu odvolacieho boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2011, pod sp. zn. 2 Cdo 235/2010 /č.l. spisu 924/ a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva , že súdy nižšieho stupňa sa nevysporiadali s námietkou odporcu týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu jediného spoločníka do spoločnosti s ručením obmedzeným ako na osobu na blízku. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol, že súdy nižších stupňov odôvodnili rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali a akými úvahami sa pri posudzovaní otázky prevodu spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností na blízku osobu riadili. Dovolací súd uviedol, že odvolací súd vo výroku rozhodnutia uložil odporcovi povinnosť ponúknuť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na predaj spoluvlastnícky podiel 30/64, každému 10/64 na označených nehnuteľnostiach, a to každému za kúpnu cenu 9.031,50 €, spolu za kúpnu cenu 27.094,53 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia však odvolací súd uviedol, že v danom prípade ide o nahradenie prejavu vôle, v dôsledku čoho je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Uvedeným rozhodnutím sa vôľa odporcu nenahradila, pretože ako vyplýva z výroku, odporcovi bola uložená povinnosť. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že odvolací súd nerešpektoval § 118 ods. 4 O.s.p. tak, že by pred skončením odvolacieho konania vyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. V závere svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi dovolania. Súd prvého stupňa po vrátení veci na nové konanie konal vo veci už len s navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/, konanie voči pôdnej navrhovateľke 4/ bolo právoplatne zastavené (rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 1.12.2008 č.k. 10 C 285/2004-653). Odporca v prejednávanej veci spochybnil i platnosť dohody pôvodných navrhovateľov 1/ až 4/ o výkone predkupného práva zo dňa 9.10.2000, v zmysle ktorej sa dohodli na výkone predkupného práva tak, že neuplatnia pri výkupe podielu od odporcu pomer podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov, ale vykúpia podiel odporcu tak, že navrhovatelia 1/ až 3/ ho vykúpia každý v jednej tretine, v prípade, že niektorý z uvedených spoluvlastníkov nebude môcť na neho pripadajúci podiel alebo jeho časť vykúpiť, prechádza toto právo na ostatných dvoch spoluvlastníkov. Podľa názoru súdu navrhovatelia mohli uzavrieť dohodu o výkone predkupného práva bez ďalších troch spoluvlastníkov. Takáto dohoda sa neprieči výkonu spoluvlastníckeho práva pri predaji spoluvlastníckeho podielu, nakoľko v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka môžu spoluvlastníci, ktorým je prevádzaný spoluvlastnícky podiel ponúkaný na predaj, uzavrieť dohodu o výkone predkupného práva tak, že ponúkaný spoluvlastnícky podiel vykúpi len jeden zo spoluvlastníkov, alebo viacerí spoluvlastníci, a ostatným spoluvlastníkom, ktorí k takejto dohode nepristúpili je zachované predkupné právo a majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V zákonnom ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka je kumulovaná možnosť výkonu predkupného práva a to uzavretím dohody o výkone predkupného práva spoluvlastníkmi, ktorým je podiel ponúknutý na predaj a zároveň umožňuje ostatným spoluvlastníkom vykúpiť spoluvlastnícky podiel pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Nie je v uvedenom ustanovení zakotvená povinnosť striktne, že sa musia dohodnúť všetci spoluvlastníci o výkone predkupného práva, viažuca sa na predpoklad, že ak dohodu o výkone predkupného práva neuzavrú všetci spoluvlastníci, že len v takom prípade majú právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Ustanovenie § 603 ods. 3 OZ taktiež predpokladá uzavretie takejto dohody pri uplatnení výkonu predkupného práva pri prevádzaní vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu spoluvlastníka a zároveň uvádza, že spoluvlastníci, ktorí si predkupné právo neuplatnili, ostane im zachované. Námietku premlčania práva vznesenú odporcom v konaní vyhodnotil súd ako neodôvodnenú, nakoľko navrhovatelia sa domáhajú výkonu predkupného práva v zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 OZ, ide o výkon vecného predkupného práva, a to ako také nepodlieha premlčaniu. Navrhovatelia sa nedomáhajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu spoluvlastníka V., ktorý podľa ich názoru mal porušil povinnosť ponúknuť im spoluvlastnícky podiel na predaj a previedol ho do vlastníctva odporcu, v takomto prípade navrhovateľom by plynula premlčacia doba, nakoľko relatívnej neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu by sa mohli domáhať len v lehote troch rokov odo dňa jeho uzavretia. K námietke odporcu, podľa ktorej prevod spoluvlastníckeho podielu DP. ako jediného spoločníka žalovaného odporcu do základného imania odporcu bol prevodom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na osobu blízku, konštatoval súd prvého stupňa, že konaním V. ako jediného spoločníka odporcu prevodom spoluvlastníckeho podielu do základného imania odporcu nebolo porušené predkupné právo navrhovateľov ako ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností, nakoľko vo vzťahu k odporcovi V. konal ako voči osobe blízkej. Súd mal za to, že ak je fyzická osoba spoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, potom táto fyzická osoba a právnická osoba majú spoločný personálny prvok - fyzická osoba ako subjekt spoluvlastníckeho práva je súčasne ako spoločník subjektom, ktorý sa podieľa na vytvorení základného imania spoločnosti, ručí za záväzky spoločnosti v zákonom ustanovenom rozsahu a podieľa sa na zisku spoločnosti. Toto personálne a majetkové prepojenie osôb možno za použitia analógie kvalifikovať ako vzťah obdobný rodinnému vzťahu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a súčasne zakladá stav, keď ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak vkladá spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku a predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom nevzniká. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, pričom konštatoval, že pre zamietnutie návrhu existovali i ďalšie dôvody. Podľa názoru súdu sa navrhovatelia, za splnenia predpokladu, že by ich predkupné právo porušené bolo, mohli v zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka svojim návrhom domáhať len nahradenia prejavu vôle za žalovaného odporcu, ktorý nereagoval na ich návrh, ktorým sa domáhali voči nemu, aby im spoluvlastnícky podiel na označených nehnuteľnostiach ponúkol na predaj. V ustanovení § 605 Občianskeho zákonníka majú zakotvenú povinnosť ako oprávnené osoby v prípade, že nie je dohodnutá doba /v prejednávanej veci je vylúčené, aby doba, do kedy má oprávnený zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť, bola medzi účastníkmi dohodnutá/ vyplatiť cenu nehnuteľnosti do dvoch mesiacov po ponuke, v prípade, že táto doba uplynie márne, predkupné právo oprávneným osobám zanikne. Navrhovatelia ako oprávnené osoby v rozpore s ustanovením § 605 Občianskeho zákonníka neurčili v prvej časti alternatívneho petitu žalobného návrhu, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle za odporcu, jednu z podstatných náležitostí ponuky, a to dobu splatnosti kúpnej ceny a neuviedli ani popisne spôsob jej zaplatenia, ktorý by súd mohol prípadne modifikovať v prípade, že by bol nedostatočne gramaticky naformulovaný. Lehotu na vyplatenie kúpnej ceny navrhovatelia formulovali v rozpore s citovaným ustanovením a to priamo v kúpnej zmluve, ktorá má tvoriť súčasť výroku rozsudku a nie v ponuke na predaj, ktorej znenie formulované navrhovateľmi je v zjavnom rozpore s ustanovením § 605 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom porušením povinnosti spoluvlastníka ponúknuť im na predaj spoluvlastnícky podiel nevznikol právny nárok voči odporcovi domáhať sa nahradenia prejavu vôle, spočívajúci v nahradení prejavu vôle tak, že by súd nahradil odporcovu vôľu uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, ktorou by spoluvlastnícky podiel bol im odpredaný tak, ako je formulované v druhej časti alternatívneho petitu žalobného návrhu. Takáto žaloba je predčasná, nakoľko ak by navrhovatelia boli oprávnenými osobami, vzniká právo na uzavretie takejto zmluvy až zaplatením kúpnej ceny vykupovaného spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľom, ak by ich predkupné právo porušené bolo, ako oprávneným vzniká nárok na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach až po splnení ponukových podmienok a zaplatením kúpnej ceny najneskôr do dvoch mesiacov po ponuke. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že žalobe o nahradenie prejavu vôle požadujúcej uloženie povinnosti odporcovi ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel môže rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne; sám však nemôže obsah ponuky modifikovať a dopĺňať tak, aby obsahovala náležitosti ponuky v zmysle ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka. Súd by návrh navrhovateľov, ak by ich predkupné právo porušené bolo, zamietol aj z dôvodu, že navrhovatelia sa mali žalobou domáhať nahradenia prejavu vôle tak, že by sa domáhali ponúknutia na predaj celého prevedeného spoluvlastníckeho podielu V. do základného imania odporcu, a to za cenu uvedenú v notárskej zápisnici N 131/98 Nz 124/98 zo dňa 8.9.1998 napísanej na Notárskom úrade B.. Navrhovatelia sa podľa názoru súdu nesprávne domáhajú výkonu svojho predkupného práva, nakoľko ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, § 603 až § 606 Občianskeho zákonníka vo svojich skutkových podstatách predpokladajú vykúpenie prevádzaného spoluvlastníckeho podielu oprávnenými spoluvlastníkmi v celosti. Ustanovenie § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka vyslovene ustanovuje vykúpenie podielu, a nie časti podielu. Logickým i gramatickým výkladom, v súlade so zámerom zákonodarcu, z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb a jedna z nich prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, pričom ak by nešlo o prevod na osobu blízku, tak spoluvlastníci oprávnení z predkupného práva majú právo vykúpiť tento prevádzaný podiel podľa veľkosti svojich podielov, ale nemajú povinnosť všetci tento podiel vykúpiť. Z uvedeného vyplýva, že vykúpiť prevádzaný podiel môžu aj len niektorí spoluvlastníci, a to pomerne podľa veľkosti svojich podielov, ale sú povinní vykúpiť vždy prevádzaný podiel v celosti. Samozrejme uvedené platí, pokiaľ neexistuje iná dohoda spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, uzavrel súd prvého stupňa. Na budúce rozhodnutie o trovách konania súd odkázal podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nerešpektoval stanoviská súdov vyššieho stupňa záväzné pre toto konanie, napadnutý rozsudok je podľa nich nepreskúmateľný, pričom svojím postupom súd prvého stupňa odňal navrhovateľom právo na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov. Napadnuté rozhodnutie považovali za založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď považovali za nesporné, že prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu je porušením predkupného práva, nakoľko nejde o prevod na blízku osobu, keďže právnická osoba nie je osobou blízkou. Záver o blízkosti spoločnosti Winters s.r.o. bývalému spoluvlastníkovi V. je z právneho hľadiska možno považovať za absurdný, pričom jeho akceptácia popiera podstatu predkupného práva ako takého. Ďalšie dôvody zamietnutia návrhu uvádzané súdom prvého stupňa boli už podľa odvolateľov odvolacím súdom odmietnuté, v ktorom smere navrhovatelia poukázali na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. 6. 2010, č.k. 7 Co 80/2009-721. Vo vzťahu k správnosti uplatňovania ich nároku navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že spôsob uplatnenia nároku vyplýva zo zákona a zodpovedá judikatúre súdov Slovenskej republiky. Postup súdu prvého stupňa je vážnym zásahom do ich ústavného práva na spravodlivý súdny proces bez prieťahov ako aj s ústavnou požiadavkou konformného výkladu ustanovení zákona v súlade s logikou veci ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. V ďalšom navrhovatelia poukázali na svoje predchádzajúce podania a rozhodnutia doposiaľ vydané vo veci, ktoré podľa ich názoru dostatočne dokumentujú jednak porušenie ich predkupného práva, správnosť uplatňovania ich nároku z porušenia predkupného práva, ako aj protiprávnosť a protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu navrhovateľov vyhovel, so súčasným priznaním náhrady trov konania navrhovateľom. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov poukázal na správnosť názoru prvostupňového súdu ohľadne právneho posúdenia obchodnej spoločnosti ako osoby blízkej, v tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa záveru ktorých vkladom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom a konateľom v čase prevodu bol prevádzajúci spoluvlastník nehnuteľností, nemohli byť porušené práva navrhovateľov z predkupného práva, nakoľko išlo o prevod blízkej osobe. K námietke navrhovateľov, že súd nerešpektoval stanoviská súdov vyššieho stupňa záväzné pre toto konanie, poukázal odporca na skutočnosť, že v danom prípade, z dôvodu zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí vo veci, bol pre konajúci súd záväzný len právny názor dovolacieho súdu. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku resp. k tvrdenému odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov poukázal odporca na nedostatok dôvodov odvolania, resp. účelovosť odvolacieho dôvodu, keď konanie pred prvostupňovým súdom bolo viackrát odročené práve z dôvodu neúčasti právneho zástupcu navrhovateľov. V ďalšom odporca poukázal na záväzný jednoznačne formulovaný právny názor dovolacieho súdu, podľa ktorého ak odvolací súd skorším výrokom uložil odporcovi ponúknuť navrhovateľom na predaj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, týmto sa vôľa odporcu nenahradila, odporcovi sa týmto výrokom len uložila vyššie uvedená povinnosť. Návrh navrhovateľov tak nie je návrhom, ktorý by bol v rámci žaloby o nahradenie prejavu vôle vykonateľný, nakoľko vôľu odporcu nijako nenahrádza. V tejto súvislosti poukázal odporca aj na ním vznesenú námietku premlčania práva, keď okrem práva domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo predkupné právo porušené, sa premlčuje aj právo oprávneného z predkupného práva domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj. Navrhovateľom trojročná premlčacia doba domáhať sa nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvu, či nahradenia prejavu vôle navrhnúť uzavretie zmluvy uplynula márne, nakoľko v rámci premlčacej doby sa nesprávne domáhajú uloženia povinnosti odporcovi dvoch rozdielnych povinností v zmysle ich alternatívneho petitu. Odporca rovnako zotrval na svojej právnej argumentácii podloženej judikatúrou súdov, v zmysle ktorej dohoda navrhovateľov zo dňa 9. októbra 2000, ktorou sa dohodli na výkone predkupného práva štyria zo siedmich spoluvlastníkov, ktorým predkupné právo patrilo, je neplatná, a podiely, ktoré žiadali navrhovatelia, aby im odporca ponúkol na predaj, sú uvedené nesprávne, nakoľko predkupné právo a nároky z porušenia predkupného práva sa vzťahujú na celý podiel, ktorého prevodom bolo predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov porušené. Len všetci oprávnení spoluvlastníci môžu uzatvoriť dohodu o výkone predkupného práva, pokiaľ takúto dohodu všetci oprávnení spoluvlastníci neuzavreli, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa výšky svojho podielu a pokiaľ niektorý z podielových spoluvlastníkov svoje právo neuplatní, jeho podiel pomerne prirastie tým podielovým spoluvlastníkom, ktorí svoje právo riadne a včas, v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby uplatnili. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol odporca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva do Občianskeho zákonníka (s účinnosťou od 1. januára 1992). Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa súčasnej právnej úpravy teda platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve tak, ako to bolo upravené v § 137 Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.). To však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606). To možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná (§ 605 in fine), by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, 43b) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorého má byť návrh prijatý (§ 43c). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu nútený. Najčastejšie to bude cena, ktorú povinnému z predkupného právneho vzťahu ponúkla tretia osoba ako možný záujemca o kúpu podielu. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky (či už priamo medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo ponúknutej treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo zanikne (§ 606). Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, že nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych) lehotách, a to v lehote ôsmich dní pri hnuteľných veciach a v lehote dvoch mesiacov pri nehnuteľných veciach, pravda, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti - 1/ môže sa dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a), 2/ môže sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Aj v tomto prípade to treba urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť od okamihu prevodného aktu medzi zaviazanou osobou, a žaloba musí smerovať voči nadobúdateľovi ako pasívne legitimovanej osobe, a nie voči bývalému spoluvlastníkovi. V prípade nevyužitia ani jednej z vyššie označených možností - 3/ spoluvlastníkovi vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému spoluvlastníkovi. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pôvodný spoluvlastník označených nehnuteľností V. ako jediný spoločník založil zakladateľskou listinou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 8. septembra 1998 obchodnú spoločnosť Winters s.r.o. a previedol jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (144/192) ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti. Vklad vlastníckeho práva do základného imania obchodnej spoločnosti bol povolený 22. septembra 1998. Ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľností boli v tom čase M. (12/192), T. (12/192), M. (12/192), JF. (3/192), T. (3/192), Z. (3/192) a L. (3/192). Neskoršou kúpnou zmluvou z roku 2003 previedla M. spoluvlastnícky podiel 12/192 na T., B. a T., každému v podiele 4/192, aktuálne tak ako vlastníci nehnuteľností sú na LV č. XXXX pre k.ú. SE. zapísaní Winters, s.r.o. (144/192), MF.k (12/192), T. (16/192), Z. (3/192), L. (3/192), IG. (7/192) a JF. (7/192). Zo zhodných výpovedí účastníkov na oboch procesných stranách sporu vyplynulo, že V. pred vkladom spoluvlastníckeho podielu do ním založenej spoločnosti Winters s.r.o. neponúkol ostatným spoluvlastníkom tento podiel na odkúpenie. Žiaden zo spoluvlastníkov sa (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu - vkladu spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti nedovolal. Návrhom zo dňa 7. decembra 2000 žiadali navrhovatelia B., T., T. a MS., aby súd uložil odporcovi (Winters, s.r.o.) povinnosť ponúknuť navrhovateľom na predaj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach s tým, že v prípade prijatia ponuky sú navrhovatelia povinní vyplatiť odporcovi kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Podaním zo dňa 19. septembra 2001 navrhovatelia, vzhľadom na uzavretú dohodu (časti) spoluvlastníkov o výkone predkupného práva zo dňa 9. októbra 2000, zmenili návrh tak, že žiadali odporcovi uložiť povinnosť ponúknuť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na predaj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach, za kúpnu cenu 816.250 Sk a za ďalších podmienok uvedených v zmluve o prevode nehnuteľností, ktorá má tvoriť súčasť výroku rozsudku. Aktuálne sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti odporcovi ponúknuť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na predaj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach, a to za kúpnu cenu 816.250,- Sk a za ďalších podmienok uvedených v zmluve o prevode nehnuteľností, ktorá má tvoriť súčasť výroku rozsudku, alternatívne uloženia povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/ kúpnu zmluvu o predaji spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach, a to za kúpnu cenu 816.250,-Sk a za ďalších podmienok uvedených v zmluve tvoriacej súčasť výroku rozsudku. Navrhovatelia svoj nárok odôvodňujú tým, že V. vkladom spoluvlastníckeho podielu do ním založenej spoločnosti Winters s.r.o. porušil predkupné právo ostatných spoluvlastníkov tým, že keďže nešlo o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe, mal povinnosť v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť im tento podiel na odkúpenie. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by osobou blízkou mala byť iba fyzická osoba, keď z vety za bodkočiarkou je zrejmé, že iné osoby (fyzické, ale i právnické) v pomere obdobnom rodinnému sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Právnické osoby sú subjektmi, vytvorenými fyzickými osobami, ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama osebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok (najmä robí právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, právne úkony môžu za právnickú osobu konať i iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovujú vnútorné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé. Nepochybné je, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a to vzťahy nielen právne, a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu určité fyzické osoby dôvodne pociťovať ako ujmu vlastnú. Ak právnická osoba vytvára svoju vôľu a prejavuje svoju vôľu navonok len prostredníctvom fyzických osôb, vznikajú vzťahy tiež medzi právnickou osobou a týmito fyzickými osobami; fyzické osoby, ktoré sú povolané vytvárať vôľu právnickej osoby a ktoré prejavujú jej vôľu navonok, majú zrejme vždy určité záujmové väzby a vzťahy k tejto právnickej osobe. U fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, je treba - najmä s prihliadnutím k tomu, že ich prostredníctvom sa utvára vôľa právnické osoby - uvažovať s tým, že majú z titulu svojho postavenia (a z neho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe taký vzťah, že by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Z analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka potom vyplýva, že tieto fyzické osoby sú z hľadiska ustanovenia § 140 vety prvej Občianskeho zákonníka osobami blízkymi tejto právnickej osobe. Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska jej vystupovania v právnych vzťahoch nemôže však byť významný akýkoľvek ich vzťah k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahoch medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka podstatná akákoľvek ich vzájomná väzba, ale iba vzťah určitej kvality, založený na pomere rodinnom alebo na pomere obdobnom pomere rodinnému, musí aj vzťah tejto ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, kedy fyzická osoba je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah, a súčasne sa jej právne pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné dovodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Ak teda spoluvlastník nehnuteľností V. previedol jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (144/192) ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti odporcu, ktorej bol v tom čase (ku ktorému momentu sa hodnotí kritérium blízkosti osôb) jediným spoločníkom, išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku a predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom nevzniklo, v ktorom smere bolo právne posúdenie veci prvostupňovým súdom správne, navrhovatelia nakoniec v odvolaní ani bližšie nekonkretizovali svoje tvrdenia, podľa ktorých záver súdu o blízkosti spoločnosti Winters s.r.o. bývalému spoluvlastníkovi V. je z právneho hľadiska možno považovať za absurdný, pričom jeho akceptácia popiera podstatu predkupného práva ako takého. Dôvody konkretizujúce nesprávne právne posúdenie otázky prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku právnickú osobu ako porušenie predkupného práva navrhovatelia uvádzajú až v podaní zo dňa 28. júna 2013 (napadnutý rozsudok im bol doručený 26. februára 2013), označenom ako zhrnutie procesného vývoja a právnej argumentácie. Poukazujú na nie jednoznačný názor na riešenie tejto otázky v odbornej právnickej obci, čo napríklad v Českej republike vyústilo do taxatívneho výpočtu blízkych (fyzických) osôb v ustanovení § 1124 ods. 1 Nového občianskeho zákonníka, ktorým spôsobom sa zachoval zmysel predkupného práva pre vymedzený okruh spoločenských vzťahov a do budúcna znemožňuje jeho obchádzanie. Rovnako zo znenia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka navrhovatelia vyvodzujú, že za osoby v pomere rodinnom alebo v obdobnom k pomeru rodinnému je možné považovať iba fyzické osoby. Poukázali rovnako na skutočnosť, že tvrdenie o údajnej blízkosti V. a spoločnosti Winters s.r.o. popiera, čo ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka považuje za relevantné pri hodnotení vzťahu medzi osobami, degraduje inštitút blízkych osôb a rodinný vzťah založený na trvalej a intenzívnej osobnej a duševnej väzbe medzi dvoma fyzickými osobami, keď za vzťah obdobný rodinnému považuje aj krátkodobú majetkovú právnu konštrukciu medzi živou osobou a umelou právnou entitou, ktorú je možné jednoduchými právnymi úkonmi v krátkom čase umelo účelovo vytvoriť s cieľom obísť zákon a uprieť ostatným spoluvlastníkom predkupné právo a bezprostredne na to túto aj zrušiť. Navrhovatelia v tejto súvislosti sú toho názoru, že spoločnosť odporcu bola preukázateľne vytvorená iba za účelom prevodu spoluvlastníckeho podielu V. do majetkovej sféry M. bez toho, aby prevádzaný spoluvlastnícky podiel bol ponúknutý aj ostatným spoluvlastníkom, ktorých spoluvlastnícke a užívacie práva M. mal v úmysle obmedziť, respektíve zrušiť, o čom svedčí aj jeho ďalšie konanie. Výklad prezentovaný súdom prvého stupňa, umožňujúci prevod spoluvlastníckeho podielu na spriaznenú právnickú osobu, teda popiera podstatu inštitútu blízkych osôb a z predkupného práva spoluvlastníkov robí neefektívny a nadbytočný inštitút, nakoľko umožňuje a priamo nabáda k jeho obchádzaniu. Odporca proti týmto argumentom dôvodil konštatovaním, že medzi právnickou a fyzickou osobou sa kritériom ujmy, ktorú by druhá strana posudzovala ako svoju vlastnú, posudzuje na inej báze ako silnom citovom vzťahu a väzbe, a to na personálnom a majetkovom prepojení týchto osôb prostredníctvom orgánov spoločnosti. Je nespochybniteľné, že obchodná spoločnosť Winters, s.r.o. bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 8. 9. 1998, vznikla 14. 9. 1998, dňa 22. 9. 1998 kataster nehnuteľností na základe vyhlásenia vkladateľa V. zapísal vlastnícke právo podielu na nehnuteľnostiach v prospech odporcu. V každom tomto okamihu bol jediným spoločníkom V. ako fyzická osoba, ktorá vkladom do spoločnosti realizovala svoju povinnosť splatiť základné imanie spoločnosti, v tomto prípade výlučne nepeňažným vkladom. Personálne prepojenie okrem silnej väzby medzi priezviskom vkladateľa a obchodným menom spoločnosti predstavuje skutočnosť, že V. bol v tom čase jediným spoločníkom spoločnosti, jedinou osobou oprávnenou na podiel na zisku spoločnosti, teda majetkovo prepojenou s touto jednoosobovou spoločnosťou v závislosti od výšky hospodárskeho výsledku tejto spoločnosti. Práve tento vzťah fyzickej a právnickej osoby jestvujúci v čase vkladu spoluvlastníckeho podielu do základného imania spoločnosti je tak podľa odporcu potrebné považovať za vzťah blízkych osôb. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov, vedomý si skutočnosti, že na označenú právnu otázku môžu existovať rôzne názory resp. výklady, však poukazuje na ďalšie dôvody uvedené nižšie, preukazujúce nedôvodnosť nároku uplatneného navrhovateľmi v tomto konaní. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva (napr. tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov; aj v takomto prípade teda rozhoduje pomer spoluvlastníckych podielov. Dohodou zo dňa 9. októbra 2000 sa pôvodní navrhovatelia 1/ až 4/ dohodli, že pri výkone predkupného práva spoluvlastníckeho podielu na označených nehnuteľnostiach neuplatnia pomer podľa výšky svojich podielov, ale podiel (v maximálnej možnej výške) vykúpia navrhovatelia 1/, 2/ a 3/, každý v pomere 1/3 z vykupovaného podielu s tým, že pokiaľ niektorý z uvedených spoluvlastníkov nebude môcť na neho pripadajúci podiel alebo jeho časť vykúpiť, prechádza toto právo na ostatných dvoch spoluvlastníkov. Pôvodná odporkyňa 4/ zároveň vyhlásila, že sa vzdáva svojho nároku na výkup časti podielu v prospech ostatných spoluvlastníkov - navrhovateľov 1/ až 3/. Predkupné právo, vrátane zákonného, je osobným právom oprávneného (nie právom majetkovým), keď zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže neprechádza na dedičov ( § 525 ods. 1, § 579 ods. 2, § 604 Občianskeho zákonníka). Podľa § 605 veta tretia Občianskeho zákonníka ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované. Dohodu zo dňa 9. októbra 2000 okrem vyššie uvedených spoluvlastníkov - navrhovateľov 1/,2/ a 3/, resp. pôvodnej navrhovateľky 4/ ďalší spoluvlastníci neuzavreli. Dohodu podľa § 140 Občianskeho zákonníka môžu spoluvlastníci uzavrieť len po tom, čo chce spoluvlastník svoj podiel previesť a ponúkne ho podľa § 605 Občianskeho zákonníka ďalším spoluvlastníkom na predaj. V súdenej veci sa o takýto prípadne nejedná. Navyše každý z oprávnených spoluvlastníkov, nielen navrhovatelia, ale aj M., Z. a L. si mohol vybrať jednu z troch možností, ktoré mu zákon pri porušení predkupného práva dáva. Z obsahu dohody, ale ani z obsahu celého spisu nevyplýva, že by sa ďalší obídení spoluvlastníci dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu - vkladu spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti odporcu, ale ani to, že by žiadali, aby im bol ponúknutý podiel na predaj za rovnakých podmienok (aj oni by mohli vykúpiť podiel len pomerne podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov), preto možno predpokladať, že títo využili poslednú zákonnú možnosť, teda že si ponechali predkupné právo voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Na dohodu len niektorých spoluvlastníkov z 9. októbra 2000 tak nebolo možné prihliadať, a bolo potrebné uzavrieť, že navrhovatelia majú právo vykúpiť predaný spoluvlastnícky podiel len pomerne podľa veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu. Ani prípadná pasivita ostatných obídených oprávnených spoluvlastníkov teda neoprávňuje navrhovateľov domáhať sa vykúpenia podielu vo väčšom resp. inom pomere, ako zodpovedá výške ich spoluvlastníckych podielov v čase, kedy bol podiel pôvodného spoluvlastníka V. vložený do majetku obchodnej spoločnosti odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť že rovnako pri právnom posúdení obdobnej veci postupoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12. mája 2009 pod sp. zn. 2 Cdo 91/2008, na ktorého závery obe procesné strany tohto sporu tiež poukazovali. Z vyššie uvedeného tak vyplýva že navrhovatelia 1/ a 2/, ktorí v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu pôvodného spoluvlastníka vo výške 144/192 do majetku odporcu boli spoluvlastníkmi celej nehnuteľnosti, každý v podiele 3/192, navrhovateľka 3/ ako spoluvlastníčka celej nehnuteľnosti v podiele 12/192, boli oprávnení domáhať sa vykúpenia podielu od odporcu len v podieloch - navrhovatelia 1/ a 2/ po 9/192 (resp. 3/64) a navrhovateľka 3/ v podiele 36/192 (resp. 12/64), keď na strane všetkých oprávnených (16/64) na navrhovateľov 1/ a 2/ pripadalo (hodnotiac medzi oprávnenými) po 1/16 z prevádzaného podielu vo výške 48/64, na navrhovateľku 3/ pripadali 4/16 z prevádzaného podielu vo výške 48/64. Navrhovatelia teda nedôvodne uplatňovali v konaní pred súdom spoločne nárok voči odporcovi ponúknuť navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ na predaj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach, resp. alternatívne uloženie povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/ kúpnu zmluvu o predaji spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 30/64 na označených nehnuteľnostiach, a to za kúpnu cenu 816.250,-Sk a za ďalších podmienok uvedených v zmluve tvoriacej súčasť výroku rozsudku. Odvolací súd tak dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť, a to ani čiastočne (ktorá možnosť podľa nich rovnako prichádza do úvahy). Aj v zhode s názorom prvostupňového súdu je potrebné poukázať na to, že nemožno nahradiť chýbajúci prejav vôle a vo zvyšku návrh zamietnuť, pretože súd je pri svojom rozhodovaní viazaný návrhom a ustanovením § 44 Občianskeho zákonníka, kedy návrh čo do jeho podstatných náležitostí môže prijať a teda mu vyhovieť, alebo tento zamietnuť. Predmet kúpnej zmluvy je nesporne podstatnou náležitosťou, súd by zásahom do tohto predmetu kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého účinky by navrhovatelia, poprípade obe strany sporu, ani nezamýšľali vyvolať. Z vyššie uvedených dôvodov potom neostalo odvolaciemu súdu že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku, potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd nevyslovil v predmetnej veci, napriek žiadosti navrhovateľov, prípustnosť dovolania, podľa § 238 ods. 3 O.s.p. O rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec (majúc všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň vtedy, ak má posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétnej právnej veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu pritom vychádza najmä z otázky, ktorej riešenie už bolo predmetom posudzovania a rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom odvolací súd sa pri riešení otázky od názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neodchýlil. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.