Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200005 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: M. B., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Turecka, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Mgr. Jarmila Vargová, advokátka so sídlom v Lovči, ul. Geronettova č. 131, pracovisko Bratislava, Ul. Brečtanova č. 21, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Bratislava, o zaistenie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 7. decembra 2013, sp.zn. F.- M.- W.-XXX- XXX/XXXX- Y., takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 7. decembra 2013, sp.zn. F.- M.- W.-XXX- XXX/XXXX- Y., p o t v r d z u j e. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 88, ods. 1 písm. c/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon ) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 7.12.2013 o 17.00 hod. na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003. Dĺžku doby zaistenia stanovil podľa § 88 ods., 4 zákona do 7.2. 2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky podľa § 2, ods. 1, písm. f/ zákona neoprávnený pobyt. Z informačného systému Eurodac mal pod číslom transakcie Y. XXXXXXXXX-XXXXXXX za preukázané, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu v Rakúskej republike, zaistenie za účelom zabezpečenia prevozu na územie Rakúskej republiky je preto v súlade s čl. 5, ods. 1, písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. K dobe zaistenia v trvaní troch mesiacov uviedol, že bola stanovená po konzultácii s Útvarom policajného zaistenia Medveďov a je nutná pre vykonanie úkonov potrebných k prevozu. Proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia odporcovi na ďalšie konanie a nariadenia prepustenia zo zaistenia. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie v podstatnej otázke existencie rizika úteku u navrhovateľa, ktorým sa podmieňuje zaistenie cudzinca podľa § 88, ods. 1, písm. c/ zákona, o ktoré odporca oprel svoje rozhodnutie. Mal zato, že u navrhovateľa riziko úteku neexistuje, keď navrhovateľ neskrýva svoju totožnosť, má záujem pomáhať svojej partnerke a novonarodenému dieťaťu, ktoré sú na neho odkázané výživou. Práva podať opravný prostriedok sa nikdy nevzdal a pokiaľ takúto listinu podpísal, urobil tak z nevedomosti, pričom tomuto aktu nerozumel. Z dôvodu vzdania sa práva podať opravný prostriedok odporca pôvodne navrhol opravný prostriedok navrhovateľa odmietnuť. Inak navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť, keď bolo vydané v súlade so zákonom i medzinárodnými dohovormi. Zdôraznil, že u navrhovateľa ide o osobu, ktorá svojím konaním vyvoláva protiprávny stav (napr. únos civilného lietadla s cestujúcimi na palube) a zavádza orgány verejnej správy (falošná identita). Existencia rizika úteku u navrhovateľa je daná samotnou skutočnosťou, že na našom území má neoprávnený pobyt, ako to výslovne uvádza ustanovenie § 88, ods. 2 zákona. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov NSR sa dňa 18.12.2013 rozhodol navrhovateľa prijať späť podľa čl. 16, ods. 1, písm. e/ Nariadenia Rady ( ES ) č. 343/2003. Súd skúmal splnenie zákonných podmienok pre preskúmavanie rozhodnutia odporcu podľa tretej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, ku ktorému dochádza len za predpokladu, že rozhodnutie orgánu verejnej správny nenadobudlo právoplatnosť ( § 88, ods. 7 zákona, § 250l, ods. 1 O.s.p. ). Odporca poukazoval na navrhovateľove vzdanie sa práva podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení, čo mala potvrdzovať zápisnica zo dňa 7.12.2013, tvoriaca súčasť administratívneho spisu odporcu, podpísaná navrhovateľom o 12.50 hod. Súd uvedené vzdanie sa práva nepovažoval za účinné, keďže k nemu došlo skôr, ako odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa od 17.00 hod. toho istého dňa a až v tomto čase (17.00 hod. ) mu podľa vyjadrenia povereného zamestnanca odporcu aj rozhodnutie doručil. Vo veci súd nezistil ani ďalšie predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preto preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (§ 250g, ods.2 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. ( § 88, ods. 7 zákona ) bolo právne posúdenie veci v otázke zákonnosti zaistenia navrhovateľa podľa § 88, ods. 1, písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa § 88, ods. 1, písm. c/ zák. č. 404/2011 v znení účinnom do 31.12.2013 policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa osobitného predpisu / Nariadenie Rady( ES ) č. 343/2003 /, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88, ods. 2 zákona rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 5, ods. 1 ). Dôvodom pre zásah, t. j. pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5, ods. 1, písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí mať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa zaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie osobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné len z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má obmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou ustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. Zo skutkového stavu veci, v dostatočnej miere zistenej odporcom vyplýva, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Turecka, bez cestovného dokladu. Na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt. Je ženatý. Na našom území nežijú jeho rodinní príslušníci. Partnerka F. O., českej národnosti, má trvalé bydlisko v F., nezdržuje sa na našom území. Dieťa zo vzťahu s touto partnerkou sa nenarodilo a nezdržuje na našom území. O udelenie azylu navrhovateľ požiadal vo viacerých štátoch ES ( Taliansko, Rakúsko overené cez Eurodac, Nemecko, Švédsko, Nórsko ), na území SR o udelenie azylu nepožiadal. NSR sa rozhodla navrhovateľa prijať späť v zmysle Nariadenia Rady ( ES ) č. 343/2003. S ohľadom na tento skutkový stav bolo preskúmavané rozhodnutie vydané v súlade s § 88, ods. 1 písm. c/ zákona v znení do 31.12.2013 na účel zabezpečenia prevozu navrhovateľa podľa Nariadenia Rady ( ES ) č. 343/2003 do krajiny, v ktorej o udelenie azylu požiadal, pričom NSR navrátenie navrhovateľa akceptovala. Odporca preto rozhodol o zaistení navrhovateľa v súlade so zákonom, pričom danosť rizika úteku u navrhovateľa vyplýva jednak priamo zo znenia § 88, ods. 2 zákona v znení do 31.12.2013 ( neoprávnený pobyt ), jednak z doterajšieho správania sa navrhovateľa. Navrhovateľ opakovane opustil krajiny, v ktorých o azyl požiadal, s úmyslom dosiahnuť povolenie na podnikanie používal falošnú identitu ( Švédsko ), nepravdivo deklaroval stratu osobných dokladov na území Rakúska, neakceptoval návrat do Turecka a uniesol civilné lietadlo ( Albánsko ). Riziko úteku je podľa názoru súdu zvýšené tiež tou skutočnosťou, že v čase zaistenia tehotná partnerka navrhovateľa, ktorú z Rakúska cez naše územie mienil sprevádzať do Ostravy, sa už na našom území nenachádza. K obmedzeniu osobnej slobody navrhovateľa, teda k zásahu do jednej zo základných slobôd, došlo na základe zákona; napadnuté rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu v urýchlenom konaní ( §250 sa O.s.p.). Existujúca právna úprava, či už v zákone o pobyte cudzincov alebo v Občianskom súdnom poriadku korešponduje teda citovanému medzinárodnému dohovoru i únijnému právu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bolo v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v plnej miere rešpektujúc ústavnoprávny aspekt tohto rozhodnutia, ktorým sa nepochybne zasiahlo do osobnej slobody navrhovateľa. Vzhľadom na to, že po vydaní preskúmavaného rozhodnutia NSR akceptovala navrátenie navrhovateľa je potrebné v zmysle § 90 ods. 1 a 2 zákona permanentne skúmať, či naďalej trvá účel zaistenia. Odporcovi je však potrebné vytknúť, že pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, vydaného v správnom konaní, nemožno považovať za postačujúce, ak sa do odôvodnenia bez ďalšieho vyhodnotenia uvedie obsah výpovede účastníka ( dôkaz ), i keď z nej vyplýva existencia rizika úteku v zmysle § 88, ods. 2 zákona. S ohľadom na relatívnu novosť inštitútu zaistenia v našom právnom poriadku i skutkový stav veci, ktorý v plnej miere odôvodňuje zaistenie navrhovateľa ako i skutočnosť, že pri každom zrušení rozhodnutia o zaistení súdom z akéhokoľvek dôvodu ( teda i podľa Správneho poriadku ) je potrebné rozhodnúť i o prepustení osoby zo zaistenia ( § 250sa, ods. 7 O.s.p. ), súd preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil ( §250q, ods. 2 O.s.p. ). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do siedmich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.