Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200010 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200010.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: S. S., D.. XX.X.XXXX , N. N., X.. Z. Č.. X, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 27, za Ú.: U. S., D.. XX.X.XXXX, N. N., X.. Z. Č.. X o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 8. októbra 2013, sp. zn.V-21020/13, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 31, ods. 3 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len KZ) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu Č.. XX D. Z. na H. A. N. W. Z.. Č.. XXX na C. X. Č.. XX S. N. na základe darovacej zmluvy, uzavretej dňa 9.9.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že darovacia zmluva sa musí týkať nielen bytu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ale aj príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku, keď s vlastníctvom bytu je v zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ZVB ) nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený. Okrem toho zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu ani podľa § 5 ods. 1 ( popis bytu, určenie rozsahu podlahovej plochy, určenie a popis spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a pod. ). Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že na liste vlastníctva Č.. XXXX, na ktorom je zapísaný príslušný bytový dom, nie sú zapísané i pozemky, na ktorých sa dom nachádza. Keďže zamestnanec odporcu jej po oboznámení sa s úmyslom uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu nevystavil aj LV so zapísanými pozemkami, v darovacej zmluve pozemky opomenuli uviesť. Prípadný dodatok ku zmluve s darcom neuzavrela. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že absencia podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu je porušením kogentných ustanovení ZVB a nie chybou, ktorú by bolo možné odstrániť opravnou doložkou alebo dodatkom k zmluve. Preto správny orgán konanie za účelom odstránenia takéhoto typu vád neprerušil. U. S. sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného U. S., ktorého neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila jeho sestra- navrhovateľka (§ 250l, ods. 2 a 250g, ods. 2 O.s.p.). Z odporkyňou náležite zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľka spoločne so svojim bratom dňa 9.9.2013 uzatvorila darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol N. Č.. XX, nachádzajúci sa na X. A. N. W. na C. X.. Č.. XX S. N., R. na U. Č.. XXXX, G.. Ú.. F.. Odporkyňa návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy zamietla pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa kogentných ustanovení ZVB, konkrétne podľa § 5 ods. 1 a § 13 ods. 1. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vymedzuje náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v ustanovení § 5. Podľa tohto ustanovenia zmluva musí obsahovať popis bytu v dome a príslušenstva k bytu, vymedzenie polohy bytu v dome, označenie čísla bytu, čísla vchodu, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenie bytu (§ 5 ods. 1 písm. a), vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku (§ 5 ods.1 písm. b), ďalej určenie a popis spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku (§ 5 ods.1 písm. c), úpravu práv k pozemku zastavaného domom a priľahlému pozemku, vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku (§ 5 ods.1 písm. d,e), zistenie technického stavu bytu s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších 12 mesiacoch, ak o to nadobúdateľ požiada (§ 5 ods.1 písm. f) a vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov, alebo k zmluve o výkone správy (§ 5 ods.1 písm. g). Pri výklade a posudzovaní jednotlivých ustanovení právneho predpisu treba rešpektovať ich význam z hľadiska účelu a zmyslu tohto predpisu ako celku, a nie izolovane. Preto podľa názoru súdu v zmluve, ktorou sa po prvýkrát neprevádzalo vlastníctvo k bytu, byt i bytový dom zmluvné strany špecifikovali dostatočne určite natoľko, aby odporkyňa predmet zmluvy v katastri nehnuteľností bez akýchkoľvek pochybností identifikovala. Podľa názoru súdu viac ako 20 rokov po prijatí Zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorého úlohou bolo umožniť privatizáciu bytového fondu, bez akýchkoľvek ústupkov trvať na všetkých náležitostiach zmluvy, uvedených v kogentnom ustanovení § 5 tohto zákona by pri zmluvách, v ktorých nejde o prvý prevod vlastníctva k bytu, predstavovalo neprípustný formalizmus, v konečnom dôsledku rozporný s oprávnením osôb nakladať so svojím majetkom. Znenie § 5 malo plné opodstatnenie v čase, keď byty ako nehnuteľnosti sui generis neboli evidované v katastri nehnuteľností. V súčasnosti sú takmer všetky byty bytového fondu sprivatizované a riadne vedené v katastri nehnuteľností, preto požadovanie všetkých uvádzaných náležitostí nemá pri ďalších prevodoch vlastníctva svoje opodstatnenie. Skutočnosť, že zákonodarca ani po 20 rokoch od prijatia zákona v právnej úprave nerozlišuje podstatné náležitosti zmluvy pri prvom a následných prevodoch vlastníctva bytu, nemôže byť pričítaná na ťarchu zmluvných strán. Súd sa preto domnieva, že od navrhovateľky by nebolo spravodlivé vklad vlastníckeho práva k bytu, ktorý už je vedený v katastri nehnuteľnosti, podmieňovať napr. popisom spoločných častí a zariadení domu, zistením technického stavu bytu, určením rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a pod. Zmluvné strany v darovacej zmluve v čl. I. uviedli, že bytový dom je postavený na pozemkoch, R. na U. Č.. XXXX pre G.. Ú.. F.L. V. A. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX V. Č.. XXXXX/XX, v zmluve však opomenuli uviesť príslušný spoluvlastnícky podiel na týchto zastavaných pozemkoch. Podľa navrhovateľky k neuvedeniu spoluvlastníckeho podielu na zastavaných pozemkoch došlo v súvislosti s postupom zamestnanca odporcu, ktorý po oboznámení sa so zámerom navrhovateľky uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu predložil len U. Č.. XXXX. Súd prihliadnuc na túto okolnosť, odročil pojednávanie a poskytoval priestor zmluvným stranám, aby prípadným dodatkom ku zmluve špecifikovali spoluvlastnícky podiel na v zmluve označených zastavaných pozemkoch. Podľa názoru súdu by následne bolo možné vykonať technickú jednotu darovacej zmluvy a jej dodatku. Opomenutie uvedenia spoluvlastníckeho podielu na označenom zastavanom pozemku pri zmluvách o prevode vlastníctva bytu v bytových domoch podľa názoru súdu nie je skutočnosťou, ktorá by mala vzťah k vôli účastníkom konania a túto by bola spôsobilá spochybniť v miere, vyvolávajúcej neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ. Po odročení pojednávania zmluvné strany žiaden dodatok k zmluve neuzatvorili. Za tohto stavu bolo potrebné právne posúdenie veci o tom, že darovacia zmluva nie je vkladu schopnou listinou pre neuvedenie spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku, považovať za správny . Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a odporca ich náhradu neuplatňoval (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.