Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200036 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200036.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: D.. H. Š., F.. XX.XX.XXXX , T. T., K.. W. Č.. XX , proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. novembra 2013, J.. W.. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. novembra 2013 J.. W.. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedený rozhodnutím podľa § 65 a 274 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákon ) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Dospela k záveru, že s ohľadom na dobu výkonu služby policajta v I. kategórii funkcií len v rozsahu 16 rokov a 108 dní, ako aj na netrvanie výkonu služby ku 31.12.1999, nárok na starobný dôchodok vznikne navrhovateľovi podľa §65 až dovŕšením 62 rokov veku, t.j XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie treba považovať za nepreskúmateľné. Ustanovenia § 65 a § 174 majú odseky, ktoré vo výroku rozhodnutia nie sú uvedené. Ustanovenie § 174 ods. 2 Zák. č. 100/1988 Zb. považoval za diskriminačné v porovnaní s tými poistencami, ktorí v preferovanej kategórii odpracovali rovnakú dobu a majú nárok na skorší odchod do dôchodku len z dôvodu, že zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii trvalo k 31.12.1999. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b/ - h/ Zákona o sociálnom zabezpečení nezískal 20 rokov a ani nebol prevedený ani uvoľnený z dôvodov podľa §12 ods.3 psím. d/ a e/, preto mu nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX ( 55 rokov ) nevznikol podľa §21 Zákona o sociálnom zabezpečení. Nárok nevznikol ani podľa §174 ods. 1 vo veku 58 rokov, keďže služba v prvej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný neopodstatnene. Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti ustálenia dôchodkového veku navrhovateľa a aplikácia § 174 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Podľa § 174 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000 službu prvej kategórie funkcií má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaní najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol 16 rokov v službe prvej kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že služba v prvej kategórii funkcií trvala k 31.12.1999. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového príspevku za službu od 16.10.1998. Doba služobného pomeru zhodnotená na priznanie tejto dávky bola ustálená v prvej kategórii funkcií v rozsahu 16 rokov a 108 dní. Z výkonu služby navrhovateľ odišiel prvýkrát po 14 rokoch služby dňa 30.9.1991, druhýkrát vykonával službu od 1.7.1996 do 15.10.1998. Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zák. č. 55/1956 Zb. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Po prvom odchode navrhovateľa z výkonu služby zákonodarca Zák. č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií s ohľadom na spoločenské zmeny a novú koncepciu sociálneho poistenia zrušil pôvodne do 31. decembra 1992 zaraďovanie zamestnaní do pracovných kategórií. V súvislosti s tým v ustanovení § 174 ( predtým odstránenie tvrdosti zákona ) umožnil tým zamestnancom, ktorým chýba pre vznik nároku na dôchodok zo zvýhodnených kategórií len krátka doba, túto dobu ešte získať, resp. odísť do starobného dôchodku až po dovŕšení 55 roku veku, avšak pred 60 rokom veku. So zrušením kategórií sa totiž súčasne garantovalo zachovanie nárokov z nich vyplývajúcich. V tomto kontexte bola namieste požiadavka trvania zamestnania pôvodne ku 31.12.1992 v odseku 2 tohto ustanovenia, umožňujúca získať potrebnú dobu vo zvýhodnenej kategórii, resp. posun skoršieho dôchodkového veku, len tým zamestnancom, ktorí s ohľadom a výlučne na novú legislatívu túto dobu už nemohli získať. Neriešila sa situácia tých zamestnancov, ktorí v minulosti pracovali v preferovanej kategórii a potrebnú dobu nezískali bez vzťahu k reforme dôchodkového práva. Ku dňu skončenia výkonu služby, teda ku 30.9.1991, podmienkou vzniku nároku na zvýhodnený dôchodkový vek 55 rokov bolo v zmysle § 21 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení získanie 20 rokov služby v prvej kategórii funkcií. V čase odchodu z výkonu služby v roku 1991 navrhovateľ mal teda, resp. mal mať vedomosť o tom, že nespĺňa zákonné predpoklady pre skorší odchod do dôchodku. V čase výkonu služby v prvej kategórii funkcií v období rokov 1996 - 1998 sa síce po zrušení pracovných kategórií zaraďovanie zamestnaní naďalej predlžovalo ( do 31.12.1999 ), avšak v čase skončenia služby dňa 15.10.1998 podľa vtedy účinného § 174 ods. 2 Zák. č. 100/1988 Zb. sa pre skorší odchod do dôchodku vyžadovalo, aby zamestnanie trvalo ku 31.12.1998. To znamená , že i v čase druhého odchodu navrhovateľa z výkonu služby, navrhovateľ vedel alebo mal vedieť, že opätovne nebude spĺňať zákonné podmienky pre skorší odchod do dôchodku podľa § 174 ods. 1 a 2 Zák. č. 100/1988 Zb. Podľa názoru súdu preto neobstojí navrhovateľova námietka diskriminácie v porovnaní s poistencami odporkyne, ktorí zotrvali v preferovanej kategórii po rovnako dlhý čas a len z dôvodu trvania zamestnania vo zvýhodnenej kategórii ku 31.12.1999 majú nárok na skorší odchod do starobného dôchodku. Za diskrimináciu navrhovateľa by podľa názoru bolo možné považovať len situáciu, ak by po splnení zákonných predpokladov pre vznik nároku na dôchodkovú dávku v čase ukončenia služby bola následne vykonaná taká zmena právnej úpravy, podľa ktorej by nárok nevznikol. Navrhovateľ nespĺňa zákonné predpoklady pre skorší odchod do dôchodku, t.j. vo veku 55 rokov podľa § 21 Zák. č. 100/1988 Zb., ani vo veku 58 rokov, keď podľa ustanovenia §174 ods.2 nespĺňa podmienku trvania zamestnania/služby v prvej kategórii k 31.12.1999. Pre skorší odchod do dôchodku nespĺňa ani zákonné predpoklady podľa § 65 ods. 1 ZSP. Odporkyňa preto v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení i Zákona o sociálnom zabezpečení žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok pred dovŕšením 62 rokov veku zamietla. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./