Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200042 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200042.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Z.. S. H., X. V. č. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Marcel Biznár, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/560728/2013/5064 zo dňa 28.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2014 domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/560728/2013/5064 zo dňa 28.11.2013. V žalobe uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave č. 9112301/5/4271519/2013 zo dňa 18.9.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta X.XXX,- €. Žalobca toto rozhodnutie považuje za nezákonné. Má za to, že daňové úrady nerešpektujú skutočnosť, že Zmluvou o predaji podniku zo dňa 9.8.2011 bola firma Z.. S. H., V. XXX odpredaná spoločnosti H. and Partners, s.r.o., Z. XX, G. tak, ako je podrobne uvedené v zmluve. Žalobca zastáva právny názor, že tvrdenie daňových orgánov, že osoba Z.. H. nezanikol, a preto nemôže mať právneho nástupcu, sa netýka, ale ani nemôže týkať podnikateľskej činnosti Z.. H., ktorý podnikal ako fyzická osoba - advokát, na základe iného predpisu, než živnostenského zákona. Túto podnikateľskú činnosť riadne ustanovením Obchodného zákonníka odpredal a živnosť zrušil. Žalobca zastáva názor, že všetky konania mali byť vedené so spoločnosťou H. § Partners, s.r.o., JM., ktorá sa stala riadnym právnym nástupcom bývalého daňového subjektu. Tiež nie je podľa žalobcu v súlade s právnym poriadkom vyrubenie pokuty po uplynutí 7 rokov po dobe, kedy sa mal skutok spáchať a tým namieta premlčanie. Zastáva názor, že v celej tejto kauze sa jedná o diskrimináciu daňového subjektu, na základe krivej výpovede F.. Z. N. a jeho manželky, ktorí podvodom získali LV na predmetnú nehnuteľnosť na svoje mená. Daňové orgány odmietli návrhy daňového subjektu na vykonanie dôkazov, najmä vypočuť bývalého starostu obce Michal nad Žitavou K. L. a ďalšie navrhnuté dôkazy, ako materiál zakúpený na rekonštrukciu kaštieľa, ktorý bol uskladnený v budove obce, neakceptovali, ani nemali záujem o vykonanie kontroly, alebo si tvrdenie daňového subjektu overiť. Žalobca zastáva názor, že F.. N., ako vysoký predstaviteľ štátnej tajnej bezpečnosti mal a má dosť podstatný vplyv na rôzne osoby, ktoré sú mu z dôb jeho pôsobenia zaviazané, preto sa táto vec nerieši obvyklým spôsobom. Tento názor overuje tiež skutočnosť, že od roku 2006 doposiaľ sa s veľkými prieťahmi vedie trestné konanie vo veci podvodu podozrivého F.. N. s manželkou G.. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 17.2.2014 uviedol, že žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhuje preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j OSP zamietnuť. Ďalej uvádza, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18.9.2013 správca dane uložil žalobcovi v súlade s ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov pokutu vo výške X.XXX,- € za správny delikt definovaný v § 154 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) citovaného zákona sa správneho deliktu dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia, ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, v predmetnom prípade bola pokuta vo výške X.XXX,- € uložená z rozdielu dane za rok 2005 vyrubeného dodatočným platobným výmerom zo dňa 31.8.2008 vo výške XXX.XXX,- Sk. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.11.2013 bolo podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie potvrdené. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu, žalovaný uvádza, že podľa jeho právneho názoru daňový subjekt - fyzická osoba Z.. S. H., bytom V. č. XXX nezanikol, naďalej existuje. Rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby na rok 2005 bol vyrubený daňovému subjektu - fyzickej osobe Z.. S. H. a následne bola tomuto daňovému subjektu v súlade s § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v zákonom stanovenej výške uložená pokuta. Podľa názoru žalovaného daňový subjekt nezanikol, preto argumentácia o právnom nástupníctve nemá opodstatnenie. K námietke žalobcu ohľadom premlčania lehoty na uloženie predmetnej pokuty, žalovaný uvádza, že s touto nemôže súhlasiť, nakoľko lehota na uloženie pokuty je určená v § 155 ods. 11 písm. b) citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia, pokutu nie je možné uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) - h) citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, čiže dodatočný platobný výmer č. 609/230/4301/2008 nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2008, rozhodnutie zo dňa 18.9.2013, ktorým bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- €, bolo podľa názoru žalovaného vydané v zákonom stanovenej lehote. Námietky žalobcu týkajúce sa osoby F.. Z. N. a jeho manželky, súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Nové Zámky vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy o určenie vlastníctva, vypočutia bývalého starostu obce Michal nad Žitavou, ako aj ďalších dôkazov, napríklad nákupu materiálu na rekonštrukciu kaštieľa, mohli byť a aj boli žalobcom uplatnené v rámci odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z príjmov za rok 2005 a ktorého správnosť bola s konečnou platnosťou potvrdená rozsudkom NSSR 2Sžf 39/2010. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona o správe daní rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9112301/5/4271519/2013 zo dňa 18.9.2013, ktorým správca dane podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona o správe daní uložil žalobcovi pokutu X.XXX,- €, potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Senec vykonal u daňového subjektu Z.. S. H., V. daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 609/320/50814/2007/Mez zo dňa 12.12.2007. V nadväznosti na prerokovaný protokol správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 609/230/4301/2008 dňa 31.1.2008, ktorým v zmysle ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovému subjektu vyrubil rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 v sume XX.XXX,XX €. Dodatočný platobný výmer bol daňovému subjektu doručený 25.2.2008. Dňa 16.6.2008 toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty nastala do 31.12.2008, použil správca dane v zmysle § 110h zákona č. 511/1992 Zb. základnú úrokovú sadzbu podľa zákona účinného k 31.12.2008 a táto podľa údajov NBS predstavovala 4,25 %. Pokuta žalobcovi bola uložená podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 vo výške X.XXX,- € za správny delikt definovaný v ust. § 154 ods. 1 písm. e) zákona, ktorého sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom priznaní daň, ktorá je nižšia, ako daň, ktorú mal v daňovom konaní uviesť. V predmetnom prípade bola pokuta uložená z rozdielu dane zisteného správcom dane na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 vyrubeného dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Senec č. 609/230/4301/2008 zo dňa 31.1.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom v podstate namietal nedostatok pasívnej legitimácie v daňovom konaní a upozorňoval na zánik daňového subjektu, ako aj na premlčanie nároku žalovaného správneho orgánu vyrubiť sankciu. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.11.2013 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení predmetnej sankcie bolo potvrdené. IV. Podľa ust. § 563/2009 Z.z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa odseku 2, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa ust. § 154 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. Podľa ust. § 155 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní, daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že je nesporné, že dodatočným platobným výmerom č. 609/230/4301/2008 zo dňa 31.1.2008 bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume XXX.XXX,- Sk. Správnosť postupu prvostupňového orgánu potvrdil žalovaný vo svojom rozhodnutí č. I/222/6071-35017/2002/991266-r zo dňa 10.6.2008. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá bola zamietnutá rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 3S 114/2008. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol potvrdený rozsudkom NSSR 2Sžf 39/2010. Následne správca dane svojím rozhodnutím zo dňa 18.9.2013 uložil žalobcovi v súlade s § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 pokutu vo výške X.XXX,- € za správny delikt definovaný v § 154 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, t.j. za skutok, že žalobca vo svojom daňovom priznaní uviedol daň nižšiu, ako daň, ktorú uviesť mal. Následne rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.11.2013 bolo podľa § 74 ods. 4 citovaného zákona prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa ust. § 250j ods. 1 OSP, ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci z administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré v celom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo výroku presne opísaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil, je nepochybné, že skutok je správne označený právnou kvalifikáciou a právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj sankciu uloženú za spáchaný správny delikt, preto súd postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. K námietke žalobcu o nedostatku pasívnej legitimácie súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.9.2013 bolo vydané voči daňovému subjektu Z.. S. H., V. č. XXX, teda voči fyzickej osobe a bola ním uložená pokuta za správny delikt spôsobený v zmysle zákona na dani z príjmov fyzických osôb. Rovnako v druhostupňovom konaní konal žalovaný s Z.. S. H., bytom V. č. XXX ako s fyzickou osobou. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je sankcia za nesplnenie povinnosti v zmysle zákona o dani z príjmov fyzických osôb. S takouto osobou konal tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán, a preto nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu o právnom nástupníctve. Právne nástupníctvo po fyzickej osobe by bolo možné akceptovať len v prípade úmrtia fyzickej osoby. K námietke žalobcu ohľadom premlčania lehoty na uloženie predmetnej pokuty súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné sa stotožniť. Podľa ust. § 155 ods. 11 pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom: a) daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) - d), i), j) b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil deliktu podľa § 154 písm. e) - h) V tomto prípade je nesporné, že rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer č. 609/230/4301/2008 nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2008. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 11 písm. b) daňového poriadku, pokutu nie je možné uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane. Keďže rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2008, lehotu na premlčanie je potrebné počítať od 31.1.2008, t.j. od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane a v tom prípade 5-ročná premlčacia lehota končí 31.1.2013. Keďže rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, je zo dňa 18.9.2013 v zmysle vyššie uvedeného je nesporné, že toto je vydané v zákonnej lehote. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a keďže žalobca v žalobe neuviedol žiadne námietky, ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí, súd žalobu postupom podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.