Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200074 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200074.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský rybársky zväz - Mestská organizácia Trenčín, Legionárska 88, Trenčín proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ.Štúra 1, Bratislava, za účasti: ENERGO-AQUA, a.s., Sasinkova 2550/4, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7717/2013-1.10 (49/2013-rozkl.) zo dňa 7.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.1.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7717/2013-1.10 (49/2013-rozkl.) zo dňa 7.11.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy č. 2508/2013-2.2 zo dňa 30.7.2013 o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b), d) zákona o ochrane prírody na úmyselné usmrcovanie a rušenie chránených druhov živočíchov - rýb, boleňa dravého, hrebenačky pásavej, plosky pásavej a plotice lesklej, úmyselne ich rušiť a na poškodzovanie a ničenie miesta ich rozmnožovania alebo odpočinku v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II na rieke Váh v riečnom km 161,405 v k.ú. U. H.. Prvostupňovým rozhodnutím bolo tiež rozhodnuté o súhlase na zmenu stavby mokrade toku Váhu v riečnom km 161,405 v k.ú. U. H. v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutie považuje za nezákonné, nepreskúmateľné a to hlavne z dôvodu nedostatočného odôvodnenia správneho orgánu. V žalobe uvádza, že vydané rozhodnutie žalovaného má síce 11 strán, ale až do strany 9 dochádza len ku kopírovaniu odvolaní jednotlivých účastníkov konania, vyvrátenia žiadateľa, ktoré je následne totožné s vlastným odôvodnením žalovaného. Žalovaný sa napriek rozsiahlemu rozhodnutiu nevysporiadal s otázkami ekologického charakteru, najmä s otázkou synergického efektu bez toho, aby sa uvedené lokalizácie podrobili riadnemu preskúmaniu z hľadiska enviromentálnych dopadov na životné prostredie, ekosystémy vody, ale aj z hľadiska posúdenia humánnej ekológie, pri takejto koncentrácii MVE, na tak malom území. Týmito rozhodnutiami podľa názoru žalobcu porušil žalovaný nielen Ústavu SR ale aj rámcovú smernicu o vode (2000/60/ES). Žalobca považuje odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, ktoré sa netýka podstaty celého rozhodnutia za neprípustné a vydané v prospech účelových finančných skupín. V predmetnom správnom konaní podľa tvrdenia žalobcu neboli splnené zákonné požiadavky na konanie o právach a právom chránených záujmoch žalobcu, nakoľko za náležité odôvodnenie nemožno považovať len reprodukciu zákona, na základe ktorého žalovaný rozhoduje. Vlastné odôvodnenie a podklad rozhodnutia žalovaného sa podľa názoru žalobcu zakladá len na dvoch materiálnych prameňoch a to na liste ŠOP SR č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012 a rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne č. OÚ ŽP/2008/03192 zo dňa 4.10.2008, ktorý obsahuje konštatovanie, že navrhovaná výstavba sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a na liste ŠOP SR č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012, ktorý sa diametrálne líši od prvotného stanoviska, ktoré tvorili odborníci CHKO Biele Karpaty, nemá žiaden vedecký podklad ani úroveň listinného dokumentu ekologického charakteru a nemožno nehovoriť o jeho zjavnej účelovosti či nátlakovom vypracovaní. Nie je možné, aby jedna organizácia vypracovala zásadne odmietavé stanovisko a následne po niekoľkých mesiacoch tá istá organizácia bez zmeny skutkového stavu vydala pozitívne vyjadrenie s konštatovaniami, že nedôjde k poškodeniu životného prostredia a odporúča MŽP SR súhlas k výnimke vydať. Žalobca ďalej vidí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v nedostačujúcom a nesprávnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, čo spôsobilo nesprávne právne posúdenie celého konania. Pre neposudzovanie vplyvov na životné prostredie žalobca prijal ako materiálny podklad pre vydanie rozhodnutia ŽP v Trenčíne OÚŽP/2008/03192 zo dňa 4.10.2008 v čase konania už neplatné. V čase vydania napadnutého rozhodnutia platil a ešte stále platí zákon č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý od roku 2008 prešiel 5 novelizáciami, ktoré boli zamerané na zabezpečenie implementácie smernice rady Európskych spoločenstiev č. 98/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Podľa zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Pokiaľ rozhodnutie nespĺňa niektorú z požiadaviek, je takéto rozhodnutie možné považovať za vadné a nezákonné. Chýbajúce dôvody rozhodnutia uznané správnym orgánom za správne a dôvody, o ktoré sa žalovaný pri svojom rozhodovaní oprel, spôsobujú nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Podľa žalobcu chýbajú relevantné štúdie, obsahujúce všetky možné alternatívy zásahov do životného prostredia a dôvody, ktoré by mali byť zásadné pri takomto nezvratnom ohrození životného prostredia. Žalobca má za to, že žalovaný sa riadne obsahom odvolania nezaoberal, nevyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu a neodôvodnil riadne svoje rozhodnutie, čím porušil zásadu zákonnosti a súčasne ust. § 47 zákona o správnom konaní. Žalobca tvrdí, že mu bolo upreté právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Súčasne poukazuje na právny záver rozsudku NSSR č. 3Sžp 1/2008 a 3Sžp 2/2008. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z hľadiska vplyvu MVE na vodný ekosystém a rybárstvo zastáva názor, že predmetnú stavbu je potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom na podporu svojho tvrdenia poukazuje na obsah stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, sekcie ochrany prírody a krajiny - číslo listu 7395/2009-2.2 zo dňa 5.8.2009. V stanovisku MŽ SR (žalovaný) upozorňuje, že EIA je v zmysle § 28 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov potrebná pri každej činnosti, ktorá môže mať vplyv na územia NATURA 2000. Zdôrazňuje skutočnosť, že pri navrhovanej činnosti je preukázaný vplyv na územia NATURA 2000. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca zastáva názor, že žalovaný porušil nielen procesné právo, ale aj svoje vlastné postupy a usmernenia. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 6.3.2014 uviedol, že s tvrdeniami, ktoré žalobca udáva v žalobe, nesúhlasí. Má za to, že prvostupňový správny orgán posúdil žiadosť žiadateľa o vydanie výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov a vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou malej vodnej elektrárne z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutom území a predmetom jeho rozhodnutia bolo aj vysporiadanie sa s otázkami ekologického charakteru predovšetkým s otázkou vplyvu navrhovanej činnosti na osobitné chránené časti prírody a krajiny. Má za to, že žalovaný stanovil veľmi konkrétne parametre pre výstavbu rybovodu, malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II vychádzajúce z metodiky vypracovanej M.. S. v máji 2003 pre ŠOP SR. Žalovaný sa v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s umiestnením MVE Trenčianske Biskupice II na toku Váhu tiež zaoberalo otázkou funkčnosti rybovodu na hati MVE Trenčianske Biskupice I, ktorej správcom je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Vzhľadom na skutočnosť, že pri sfunkčnení tohto rybovodu bude potrebná spolupráca žiadateľa, ktorý so spoluprácou vyslovil súhlas, žalovaný túto skutočnosť premietol do bodu 3 podmienok prvostupňového konania. Žalovaný ďalej uvádza, že v rozhodnutí o odklade, sa druhostupňový správny orgán dostatočne a náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade ako aj s námietkami ďalších účastníkov konania, v ktorých poukazovali na dôsledky výstavby MVE TB II na dotknutú lokalitu vrátane dôsledkov ekologického charakteru. K námietke žalobcu, že konaním žalovaného bola porušená rámcová smernica o vode (2000/60/ES), žalovaný uvádza, že žalovaný konal vo veci povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydania súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Spojenie uvedených dvoch konaní umožňuje ustanovenie § 83 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Podmienky, za ktorých môže orgán ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, sú stanovené v § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. V uvedenom konaní sa žalovaný zameral najmä na zistenie skutočností, či sú naplnené uvedené zákonné podmienky pre povolenie výnimiek. Povolením výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydaním súhlasu na zmenu stavu mokrade ešte nedošlo k povoleniu samotnej výstavby malej vodnej elektrárne. Povolenie MVE je konaním podľa stavebného zákona ako aj podľa zákona č. 364/2004 Z.z., v ustanoveniach ktorého je prebraná aj rámcová smernica o vode. Zohľadnenie príslušných ustanovení vodného zákona je v kompetencii orgánov štátnej vodnej správy, v konaní o povolení vodnej stavby, ktoré by malo nasledovať po vydaní rozhodnutia štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody. Žalovaný ďalej uvádza, že žalovaný pri hodnotení odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom, vychádzal zo záväzku SR voči Európskej únii, podľa ktorého štát vyvinie maximálne úsilie pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energií na výrobe a spotrebe elektriny. Uznesením č. 732/2008, ktorým vláda SR schválila stratégiu energetickej bezpečnosti SR bola ministrovi životného prostredia uložená úloha vypracovať návrh Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Táto koncepcia bola schválená uznesením vlády SR č. 178 zo dňa 9.3.2011 a predstavuje rámcový dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím a výkonom do 10 mW s cieľom eliminovať prípadné negatívne dopady ich výstavby na životné prostredie prostredníctvom účinných opatrení. Navrhovaná výstavba MVE TB II. je podľa predložených dokumentov súčasťou tejto schválenej koncepcie. Žalovaný k námietke žalobcu, že vlastné odôvodnenie a podklad rozhodnutia žalovaného sa zakladá len na dvoch materiálnych prameňoch uvádza, že tak, ako je uvedené v rozhodnutí o rozklade, hlavným informačným zdrojom pre zistenie skutkového stavu veci, boli pre ministerstvo stanoviská ŠOP SR. V týchto stanoviskách ŠOP SR využilo ako podklad aj stanoviská k svojej územnej príslušnej organizačnej zložke - správy krajnej oblasti Biele Karpaty, stanoviská ŠOP SR, ktoré sú syntézou odborných podkladov, ktoré mala táto organizácia ochrany prírody a krajiny k dispozícii, boli pre ministerstvo určujúce pre rozhodnutie v uvedenej veci. ŠOP SR je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá okrem iného zabezpečuje spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, ako aj odbornú starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane sledovania a dodržiavania podmienok ich ochrany, sledovania ich stavu, vykonávania revízie a štátneho dozoru a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. Pri rozhodovaní o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov je podkladom pre rozhodnutie ministerstva stanovisko ŠOP SR. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu žalovaný uvádza, že zákon č. 24/2006 Z.z. ani samotné rozhodnutie OÚ ŽP v Trenčíne nestanovujú obmedzenú platnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Taktiež upozorňuje, že uvedené rozhodnutie OÚ ŽP v Trenčíne nebolo podkladom, na základe ktorého by ministerstvo rozhodlo, že navrhovanú činnosť - zámer výstavby malej vodnej elektrárne nie je potrebné posudzovať. Otázku, či sa navrhovaná činnosť posudzuje, alebo neposudzuje, upravuje zákon č. 24/2006 Z.z. Podľa prílohy č. 8 časti B citovaného zákona, podliehala v čase rozhodovania OÚ ŽP v Trenčíne, aj podlieha aj v súčasnosti, výstavba malej vodnej elektrárne s parametrami, aké má malá vodná elektráreň Trenčianske Biskupice II zisťovaciemu konaniu podľa § 29 citovaného zákona. Kritériá pre zisťovacie konanie, na základe ktorých príslušný orgán rozhoduje, či sa činnosť posudzovaná v zisťovanom konaní bude ďalej posudzovať, sú stanovené v prílohe č. 10 citovaného zákona a to v obsahovo nezmenenej podobe od 1.2.2006, kedy tento zákon nadobudol účinnosť. Medzi týmito kritériami sú zahrnuté aj očakávané vplyvy navrhovanej činnosti európskeho významu a európsku sústavu chránených území NATURA 2000. Zisťovacie konanie uskutočnil príslušný orgán, ktorým bol OÚ ŽP v Trenčíne, ktorý po uskutočnení zisťovacieho konania, v rámci ktorého posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávanej navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovávaného zámeru s prihliadnutím na stanoviská doručené k zámeru od dotknutých subjektov, vo svojom rozhodnutí č. OÚ ŽP/2008/03192-013 zo dňa 3.10.2008 rozhodol, že výstavbu MVE Trenčianske Biskupice II nie je potrebné ďalej posudzovať. K námietke žalobcu, ktorý zastáva názor, že z hľadiska vplyvu MVE na vodný ekosystém a rybárstvo, je predmetnú stavbu potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., žalovaný uvádza, že stavba MVE prešla procesom zisťovacieho konania, ako aj procesom posúdenia zmeny navrhovanej činnosti. V rámci zisťovacieho konania bolo v zámere k navrhovanej činnosti konštatované, že celé záujmové územie výstavby MVE Trenčianske Biskupice II, sa nachádza vo voľnej krajine, nie je v kontakte so žiadnym veľkoplošným ani maloplošným chráneným územím ani s ich ochranným pásmom, s chráneným, resp. navrhovaným chráneným vtáčím územím, s navrhovaným územím európskeho významu ani so sieťou biotopov NATURA 2000. Nepredpokladá sa žiadny významný vplyv na cenné priestory, ekosystémy, biotopy, genofondové plochy, ani na chránené druhy hodnoteného územia ani jeho širšieho okolia. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydanie súhlasu na zmenu stavu mokrade, o ktorých rozhodovalo ministerstvo podľa zákona o ochrane prírody, nebolo podmienené vykonaním posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti - výstavby MVE podľa zákona č. 24/2006 Z.z., preto žalovaný, ako prvostupňový správny orgán vychádzajúc z podkladov, ktoré malo pri rozhodovaní k dispozícii, nebolo oprávnené v konaní požadovať, aby bol zámer navrhovanej činnosti predložený na ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nakoľko neboli naplnené zákonné podmienky na takýto postup. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 9/2014-59 Krajský súd v Bratislave pribral podľa ust. § 250 ods. 1 OSP do konania účastníka správneho konania spoločnosť ENERGO-AQUA, a.s., Sasinkova 4, Trenčín. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2014. Pribratý účastník správneho konania sa k podanej žalobe nevyjadril, ani sa nezúčastnil pojednávania. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento vo veciach rozkladov Slovenského rybárskeho zväzu, Mestskej organizácie Trenčín, podaný proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy, sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny č. 2508/2013-2.2 zo dňa 30.7.2013, ktorým, ako príslušný orgán štátnej správy na základe žiadosti spoločnosti ENERGO-AQUA, a.s., Trenčianske Biskupice, Trenčín zo dňa 15.6.2012 v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 zákona o správnom konaní povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b), d) zákona č. 543/2002 Z.z., t.j. povolilo úmyselne usmrcovať chránené druhy živočíchov - rýb, úmyselne ich rušiť, poškodzovať, alebo ničiť miesta ich rozmnožovania alebo odpočinku a súčasne podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona, vydalo súhlas na zmenu stavu mokrade - toku Váhu v riečnom km 161,405 v k.ú. U. H. v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II a rozhodnutie žalovaného, odboru výkonu štátnej správy, sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny č. 2508/2013-2.2 zo dňa 30.7.2013 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť ENERGO-AQUA, a.s., Trenčianske Biskupice, Trenčín svojou žiadosťou zo dňa 13.6.2012 požiadala žalovaného o povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov v zmysle § 40 ods. 2 zákona o ochrane krajiny a o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II na rieke Váh v riečnom km 161,405. Vyššie uvedená spoločnosť listom č. EQ/2012/127 zo dňa 28.6.2012 doplnila svoju žiadosť o zámer „malá vodná elektráreň TB II Trenčianske Biskupice“ spracovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne č. OUŽP/2002/03192-013 zo dňa 4.10.2008 o tom, že navrhovaná výstavba sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, vyjadrenie OBÚ ŽP Trenčín zo dňa 2.2.2012 k oboznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a vyjadrenie OBÚ ŽP Trenčín zo dňa 12.6.2012. Ministerstvo listom č. 6299/2012-2.2 zo dňa 3.7.2012 požiadalo o stanovisko k žiadosti žiadateľa Štátnu ochranu prírody SR. ŠOP SR listom č. ŠOP SR/3413/12 zo dňa 24.7.2012 zaslala ministerstvu k žiadosti žiadateľa stanovisko vypracované aj na základe stanoviska organizačnej jednotky správy chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z vyššie uvedených stanovísk vyplýva: „...Všetky odborné stanoviská spracované Správou CHKO Biele Karpaty pre OBÚŽ boli negatívne, čo znamená, že odborne zhodnotili, prečo nie je možné budovať ďalšiu migračnú bariéru na Váhu. ŠOP SR žalovanému odporúča posúdiť kumulatívny vplyv výstavby predmetnej MVE TB II na rieku 2, pretože sa v jej blízkosti nachádza územie európskeho významu SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach a plánovanou výstavbou dôjde k sťaženiu protiprúdových migrácií, ako aj k zhoršeniu neresových možností prúdomylných druhov rýb, čo sa prejaví negatívne na ichtyofaune. ŠOP SR žalovanému ďalej odporúča zhodnotiť aj vplyv navrhovanej činnosti podľa § 28 zákona na SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach, ktoré sa nachádza vo vzdialenosti cca 2,6 km nad plánovanou stavbou“. Žalovaný následne listom č. 6299/2012-2.2 zo dňa 20.8.2012 opätovne požiadalo o stanovisko ŠOP SR, pretože v stanovisku ŠOP SR/3413/12 zo dňa 24.7.2012 neboli zodpovedané otázky, na ktoré žalovaný požadoval odpoveď. Vzhľadom na zložitosť problematiky a potrebu ďalšej analýzy podania žiadateľa, žalovaný predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia do 30.11.2012, čo oznámilo obom účastníkom konania listom zo dňa 10.9.2012. ŠOP SR listom č. ŠOP SR/3413/2012, ŠOP SR 2990/2012 zo dňa 15.10.2012 doplnila svoje stanovisko zo dňa 20.4.2012 a uviedla: „...Nie je možné vylúčiť v dôsledku sťaženia migrácií vodných organizmov významné negatívne ovplyvnenie populácií rýb chránených podľa zákona, pretože ŠOP SR povolenie výnimky odporúča, iba za predpokladu vybudovania funkčného rybovodu, ktorý zabezpečí priechodnosť MVE TB II pre druhy rýb uvedené v stanovisku. ŠOP SR zároveň odporúča prizvať do konania aj správcu vyššie položenej hate a to Slovenský vodohospodársky podnik, aby spoločne s investorom zabezpečili technické opatrenia na sprevádzkovanie existujúceho rybovodu na hati, ktorý je aktuálne nefunkčný a nepriechodný pre niektoré druhy rýb“. Následne žalovaný listom zo dňa 24.10.2012 požiadal ŠOP SR opätovne o stanovisko k žiadosti žiadateľa predovšetkým o zodpovedanie otázky, či navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na stav predmetu ochrany SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach a či výnimka neohrozí zachovanie populácií všetkých dotknutých chránených druhov živočíchov. ŠOP SR listom zo dňa 27.11.2012 zaslalo stanovisko, v ktorom uviedlo: „...Na základe výsledkov zisťovacieho konania nepredpokladá významný negatívny vplyv na predmet ochrany SKUEV 0397 Váh pri Zamarovciach“. Následne žalovaný opätovne predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia do 28.2.2013, čo obom účastníkom konania oznámilo listom zo dňa 4.12.2012. Súčasne týmto listom zaslal účastníkom konania aj „Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“ v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný v osobitnom konaní riešil otázku priznania postavenia účastníka konania pre fyzické osoby p. Z. H. a V.. F. D.. V rámci konania o tom, či vyššie uvedené fyzické osoby sú účastníkmi konania o udelení príslušných povolení podľa zákona vo veci žiadosti žiadateľa žalovaný listom zo dňa 10.1.2013 zaslalo Z. H. a V.. F. D. oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie, v ktorom uviedol, že ako fyzické osoby nespĺňajú hmotno-právne predpoklady byť účastníkmi prebiehajúceho správneho konania. Na toto oznámenie reagovali predmetné fyzické osoby listom zo dňa 20.1.2013 a 11.2.2013, v ktorých uviedli, že výsledkom konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov a vydaní súhlasu na ničenie biotopu v súvislosti s výstavbou malej vodnej elektrárne, bude zníženie biodiverzity rieky Váh v predmetnom mieste, čím bude priamo dotknuté ich právo na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR. Dotknuté bude aj ich právo na aktívnu účasť na rozhodnutí o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru, ku ktorému SR pristúpila uznesením NR SR č. 1840 zo dňa 23.9.2005. Následne žalovaný rozhodnutiami č. 2580/2013-2.2 zo dňa 12.2.2013 nepriznalo Z. H. a V.. F. D. postavenie účastníkov konania. V.. F. D. podal rozklad voči uvedenému rozhodnutiu, p. Z. H. podal listom zo dňa 22.3.2012 rovnako podanie označené ako rozklad voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, ktorým sa domáhal postavenia účastníkov konania. Minister životného prostredia SR rozhodnutím zo dňa 19.4.2013 č. 4923/2013-1.10 a rozhodnutím č. 24626/2013 zo dňa 14.5.2013 zrušil vyššie uvedené rozhodnutia a obidvom fyzickým osobám priznal v uvedenom správnom konaní postavenie účastníka konania. Následne ŠOP SR zaslala na ministerstvo svoje stanovisko k vyjadreniam vyššie uvedených fyzických osôb, listom č. ŠOP SR/126/2013 zo dňa 28.2.2013, v ktorom sa vyjadrila k predloženým námietkam Z. H. a V.. F. D. a opätovne konštatovala, že nepredpokladá významný negatívny vplyv výstavby malej vodnej elektrárne na územia európskej sústavy chránených území NATURA 2000, keďže najbližšie UEV sa nachádza nad existujúcou bariérou, kde nie je funkčný rybovod a teda populácie rýb vyskytujúce sa v toku pod bariérou už v súčasnosti nie sú v kontakte s populáciami rýb nad bariérou. ŠOP SR súčasne uviedla, že podmienkou vybudovania malej vodnej elektrárne TB II. Trenčianske Biskupice je aj vybudovanie a prevádzka funkčného rybovodu, čo zabezpečí napriek vyššie uvedenému priechodnosť toku tejto potencionálnej novej bariéry. Následne žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 30.7.2013 (prvostupňové rozhodnutie) o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a), b), d) zákona spoločnosti ENERGO-AQUA, a.s., Trenčianske Biskupice a výnimkou povolilo úmyselne usmrcovať chránené druhy živočíchov - rýb (boleň dravý, hrebenačka pásavá, ploska pásavá, plotica lesklá, hrebenačká pásavá) úmyselne ich rušiť, poškodzovať, alebo ničiť ich miesta rozmnožovania alebo odpočinku v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II. na rieke Váh v riečnom km 161,405 v k.ú. U.. Súčasne prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím vydal súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona na zmenu stavu mokrade - toku Váhu v riečnom km 161,405 v k.ú. U. H. v súvislosti s realizáciou výstavby malej vodnej elektrárne Trenčianske Biskupice II. Voči predmetnému rozhodnutiu podal rozklad žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 7.11.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy, sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny zo dňa 30.7.2013 bolo potvrdené a podaný rozklad žalobcu bol zamietnutý. V. Podľa § 40 ods. 2 zákona, môže ministerstvo v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov. Podľa § 40 ods. 3 zákona môže ministerstvo výnimku podľa § 40 ods. 2 povoliť len: a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvierat, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov aj v záujme iných nevyhnutých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktorí majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere, nevyhnutný na tieto účely e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok na selektívnom základe v obmedzenom rozsahu Z administratívneho spisu vyplynulo, že skutočnosť, že udelenie výnimky neohrozí zachovanie populácie dotknutých druhov, bola vyhodnotená v stanovisku ŠOP SR č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012. Konkrétne parametre pre výstavbu rybovodu MVE Trenčianske Biskupice II. vychádzali z metodiky vypracovanej M.. S. v máji 2013 pre ŠOP SR. K námietke žalobcu, že konaním žalovaného bola porušená rámcová smernica o vode 200/60/ES súd uvádza, že v tomto prípade žalovaný správny orgán konal vo veci povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydania súhlasu podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody. Podmienky, za ktorých môže orgán ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok, sú stanovené vo vyššie citovanom ustanovení § 40 ods. 2 a 3. Povolením výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydaním súhlasu na zmenu stavu mokrade, nedošlo k povoleniu samotnej výstavby malej vodnej elektrárne. Povolenie MVE je konaním podľa stavebného zákona, ako aj podľa zákona o vodách a zákona o priestupkoch, z ktorého ustanovenia je prebraná aj rámcová smernica o vode. Zohľadnenie príslušných ustanovení vodného zákona je v kompetencii orgánov štátnej správy v konaní o povolení vodnej stavby, ktoré by malo nasledovať po vydaní rozhodnutia štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody. Z odôvodnenia rozhodnutia nesporne vyplýva, že uznesením č. 732/2008, ktorým vláda SR schválila stratégiu energetickej bezpečnosti SR, bola ministrovi životného prostredia SR uložená úloha vypracovať návrh „koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“. Táto koncepcia bola schválená uznesením vlády SR č. 178 zo dňa 9.3.2011 a predstavuje rámcový dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím a výkonom do 10 mW s cieľom eliminovať prípadné negatívne dopady ich výstavby na životné prostredie prostredníctvom účinných opatrení. Navrhovaná výstavba MVE TB II. je podľa predložených dokumentov súčasťou tejto schválenej koncepcie. Súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali, pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich v rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe zásahu a privolenie v podobe výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že podkladom o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov pre preskúmavané rozhodnutie, bolo okrem iného stanovisko ŠOP SR č. 3413/12 zo dňa 24.7.2012, ďalej doplňujúce stanovisko ŠOP SR č. 3413/2012, ŠOP SR 2990/2012 zo dňa 15.10.2012, z ktorých nesporne vyplýva, že nie je predpoklad významného negatívneho vplyvu na predmet ochrany ÚEV Váh pri Zamarovciach, ktorý je v mieste umiestnenia MVE vzdialený 2,6 km. Zároveň v týchto stanoviskách bolo konštatované, že povolenie výnimky na usmrcovanie chránených živočíchov, ich rušenie a poškodzovanie miest ich rozmnožovania alebo odpočinku, v súvislosti s výstavbou MVE, nebude mať negatívny vplyv na populácie uvedených druhov rýb. K ďalšej námietke žalobcu, že z hľadiska vplyvu MVE na vodný ekosystém a rybárstvo, je predmetnú stavbu potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z., súd uvádza, že stavba MVE prešla procesom zisťovacieho konania, ako aj procesom posúdenia zmeny navrhovanej činnosti. V rámci zisťovacieho konania bolo v zámere k navrhovanej činnosti konštatované, že celé záujmové územie výstavby MVE Trenčianske Biskupice II., sa nachádza vo voľnej krajine, nie v kontakte so žiadnym veľkoplošným ani maloplošným chráneným územím, ani s ich ochranným pásmom, s chráneným, resp. navrhovaným chráneným vtáčím územím a navrhovaným územím európskeho významu ani so sieťou biotopov NATURA 2000. V tomto prípade sa preto nepredpokladá žiadny významný vplyv na cenné priestory, ekosystémy, biotopy, genofondové plochy, ani na chránené druhy hodnoteného územia ani jeho širšieho okolia. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. 3769/2012 zo dňa 27.11.2012 predpoklad významného vplyvu navrhovanej činnosti na predmet ochrany ÚEV Váh pri Zamarovciach vylúčila. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydanie súhlasu na zmenu mokrade, o ktorých rozhodoval žalovaný podľa zákona o ochrane prírody, nebolo podmienené vykonaním posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti, teda výstavby MVE podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný správny orgán si zaobstaral dostatok odborných podkladov za účelom zistenia skutočného stavu veci v súlade s ust. § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, na základe ktorých zodpovedajúcim spôsobom zhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na záujmy chránené zákonom o ochrane prírody a jeho rozhodnutie sa javí ako zákonné. Krajský súd v Bratislave dospel po preskúmavaní veci k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj postup žalovaného, boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa ust. § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko tento vo veci úspech nemal. Súd rovnako nepriznal právo na náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi správneho konania, nakoľko tomuto žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.