Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200087 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200087.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. G. A., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sudánskej republiky (ďalej len „Sudán"), bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu A. W.-L., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Z. B. L., Y. Okresného S. I. U. S. S. Y. XX, I. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 14.1.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-468-15/PO-Ž-2013 zo dňa 18.12.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-468-15/PO-Ž-2013 zo dňa 18.12.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-468-15/PO-Ž-2013 zo dňa 18.12.2013 odporca v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 14.1.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľa dôvody uvedené vo vyhlásení cudzinca ako aj vo vstupnom pohovore jasne spadajú pod ustanovenia § 8 a § 13a zákona o azyle, pričom tieto mal odporca riadne preskúmať - v súvislosti s uvedeným namietal, že odporca sa len okrajovo vyjadril k problémom s dezertérmi. Odôvodnenie odporcu založené na tom, že dôvody navrhovateľa sú ekonomické a osobné, nemajú podľa navrhovateľa oporu v dokladoch založených v azylovom spise. Navrhovateľ uviedol, že požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko situácia v krajine pôvodu nebola bezpečná, mohol tam kedykoľvek zomrieť a nemal tam budúcnosť, že bol uväznený vo väzení v rámci vojenského tábora Al Fatasha ako osoba pochádzajúca z regiónu Darfúr, skutočný dôvod uväznenia mu nebol nikdy oficiálne oznámený. Uviedol, že má obavu že v Sudáne by ho armáda mohla nájsť, pričom na Slovensku by chcel študovať a pracovať a pomáhať tak svojej rodine. Ďalej namietal, že odporca nepostupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“), keď dňa 18.12.2013, t.j. v deň doručenia plnomocenstva udeleného právnej zástupkyni navrhovateľa rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu. Navrhovateľ s poukazom na ust. § 6 ods. 4, § 18 ods. 1 zákona o azyle a ust. § 2 a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o tlmočníkoch“) namietal i osobu tlmočníka prizvanú do správneho konania Policajným zborom (pri vyhlásení cudzinca - navrhovateľa, pri výpovedi navrhovateľa pri spisovaní zápisníc o podaní vysvetlenia), nakoľko táto nebola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „zoznam tlmočníkov“) a je osobou ženského pohlavia. Uvedená skutočnosť mala podľa názoru navrhovateľa za následok vznik nezrovnalostí v jeho výpovedi a považuje preto správne konanie za vadné. V ďalšom s odkazom na rôzne internetové stránky uviedol informácie o hromadnom vysídľovaní, násilnom verbovaní a celkovo o nepriaznivej bezpečnostnej situácii v Sudáne, ktorú odporca podľa názoru navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyhodnotil, informácie v administratívnom spise má za nedostatočné, neúplné a neumožňujúce posúdenie celkovej situácie v krajine pôvodu. Odporca mal podľa navrhovateľa bezpečnostnú situáciu v Sudáne vyhodnotiť s poukazom na hrozbu vážneho bezprávia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania z dôvodu existencie ozbrojeného konfliktu, hrozbu mučenia, neľudského zaobchádzania a aj trestu (za dezerciu). Ďalej mal riadne posúdiť i opodstatnenosť obáv navrhovateľa z prenasledovania z dôvodov etnického, národnostného, náboženského a rasového pôvodu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 12.2.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil v ňom, že navrhovateľ v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle (štúdium a práca na Slovensku), pričom s poukazom na vyslovenú obavu navrhovateľa o uväznení v prípade jeho návratu sa odporca pri získavaní informácií o krajine pôvodu o.i. zameral aj na možné postihy za útek z povinnej vojenskej služby a na zaobchádzanie s navrátilcami do krajiny pôvodu. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že plnomocenstvo udelené navrhovateľom mu bolo doručené (pričom o jeho udelení nemal žiadnu vedomosť) až po vydaní rozhodnutia vo veci a teda nebolo možné, aby sa právna zástupkyňa oboznámila so spisom pred vydaním rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa tlmočníčky, odporca ju považuje za účelovú. Podľa zákona o azyle je totiž pohlavie tlmočníka relevantné iba v prípadoch osobitného zreteľa a to počas vedenia pohovoru pred migračným úradom (odporcom). Poukázal na skutočnosť, že namietaná tlmočníčka tlmočila prednes navrhovateľa iba na polícii - pri podaní vysvetlenia a pri podaní vyhlásenia - teda pred začatím samotného azylového konania. Na ústnom pohovore tlmočil riadne ustanovený tlmočník zo zoznamu tlmočníkov, pán Ing. Omar Aldahoul, pričom počas konania nevyplynuli nijaké podstatné rozdiely medzi výpoveďami navrhovateľa pred políciou a pred odporcom, o ktoré by odporca oprel napadnuté rozhodnutie. K situácii v krajine pôvodu popísanej navrhovateľom odporca len uviedol, že o tejto sa navrhovateľ v azylovom konaní nezmienil a preto odporca posúdil jeho žiadosť len v intenciách jeho žiadosti o udelenie azylu. Na záver dodal, že navrhovateľ svojvoľne opustil pobytový tábor, v ktorom bol umiestnený, čo nesvedčí o jeho skutočnom záujme o medzinárodnú ochranu na území Slovenskej republiky. Odporca súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľovi bola s poukazom na jeho neznáme miesto pobytu uznesením č.k. 9Saz/2/2014-36 zo dňa 13.2.2014, právoplatným dňa 4.3.2014 ustanovená opatrovníčka. Súd jej pred prejednaním veci zaslal výzvu v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p., ku ktorej sa nevyjadrila a tak mal za to, že nemá žiadne námietky k rozhodnutiu veci bez nariadenia pojednávania. Súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-468/PO-Ž-2013. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ pri podaní vysvetlenia na polícii o.i. uviedol, že je maloletý (nar. 1.1.1995), že nebol na povinnej vojenskej službe, že jeho cieľovou krajinou je akákoľvek krajina Európskej únie, kde by sa cítil bezpečne a mohol sa ďalej vzdelávať a pracovať, že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia, nebol prenasledovaný z náboženských dôvodov, že v dedine, v ktorej žije je občianska vojna a viackrát sa mu vyhrážali zabitím, že bol vo väzení z jemu neznámych dôvodov, že v krajine jeho pôvodu bývajú ľudia v prípade existencie ozbrojeného konfliktu väznení aj bez príčiny. Dňa 20.10.2013 požiadal vyhlásením o udelenie azylu z dôvodu obavy o život, nakoľko situácia v jeho domovskom štáte nie je bezpečná a môže kedykoľvek zomrieť, pričom tam nemá žiadnu budúcnosť. Všetky vyjadrenia navrhovateľa pred príslušnými oddeleniami Policajného zboru tlmočila riadne prizvaná tlmočníčka pani Nieima Ahmed Abdi, ktorá nie je zapísaná v zozname tlmočníkov, ktorej navrhovateľ podľa obsahu zápisníc založených v azylovom spise odporcu dobre rozumel (ako sám uviedol). V priebehu vstupného pohovoru pred odporcom dňa 23.10.2013 navrhovateľ za účasti tlmočníka jazyka arabského - pána Ing. Omar Aldahoul, zapísaného v zozname tlmočníkov, uviedol dôvody žiadosti o udelenie azylu, t.j. že chce študovať, nájsť si prácu a finančne pomáhať svojej rodine v Sudáne s tým, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by mu mohol hroziť nejaký trest za útek z väzenia, do ktorého sa dostal po narukovaní do armády z jemu neznámych dôvodov (len sa domnieva, že by jeho uväznenie mohlo súvisieť s útokom ozbrojenej skupiny z oblasti Darfur). Navrhovateľ sa vzdal svojho práva oboznámiť sa s obsahom azylového spisu. V administratívnom spise odporcu sa ďalej nachádza dokument vypracovaný odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce obsahujúci informácie o krajine pôvodu, v ktorom sa o.i. uvádza, že nedobrovoľní navrátilci, neúspešní žiadatelia o azyl a ani osoby vo vojenskom veku (vrátane osôb vyhýbajúcich sa vojenskej službe a dezertérov) nie sú vystavení reálnemu nebezpečenstvu po návrate do Sudánu. Zákon o vojenskej službe Sudánu z roku 2007 ukladá dezertérom maximálne 5 - ročný trest odňatia slobody, z verejne dostupných zdrojov sa však nepodarilo získať aktuálne správy o systematickom ukladaní tohto trestu, na základe dostupných dôkazov sú títo povinní vykonávať vojenskú službu pod starostlivým dohľadom. Odporca vo veci rozhodol rozhodnutím z 18.12.2013. V ten istý deň bolo odporcovi doručené faxové podanie - plnomocenstvo navrhovateľa, udelené pani Mgr. Viere Orichovej v bližšie nešpecifikovanom azylovom konaní navrhovateľa, ktoré bolo 27.12.2013 doplnené založením originálu plnomocenstva. Dňa 15.1.2014 nahliadla takto zvolená zástupkyňa navrhovateľa do azylového spisu ČAS: MU-468/PO- Ž-2013. Podľa záznamu o opustení pobytového táboru Rohovce založeného v spise, navrhovateľ bez oznámenia dôvodu a bez priepustky tábor opustil dňa 21.1.2014. Dňa 28.1.2014 bol navrhovateľ vyradený zo zoznamu žiadateľov o azyl. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. K námietke navrhovateľa, podľa ktorej odporca nepostupoval v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku ak neumožnil právnej zástupkyni navrhovateľa oboznámiť sa s obsahom spisu, resp. týkajúcej sa tlmočníčky ženského pohlavia nezapísanej do zoznamu tlmočníkov, resp. že odporca vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí 60-dňovej zákonnej lehoty na jeho vydanie, ktoré súd vyhodnotil ako námietky existencie takej vady v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.): Tieto námietky podľa názoru súdu nie sú dôvodné: 1/ K námietke týkajúcej sa nazretia zástupkyne navrhovateľa do spisu: Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru (spísania dotazníka) o. i. uviedol, že sa svojho práva oboznámiť sa s obsahom administratívneho (azylového) spisu vzdáva. Ak ho teda odporca pred vydaním napadnutého rozhodnutie (18.12.2003) nevyzval na oboznámenie sa s jeho obsahom, neporušil tým žiadne procesné ustanovenia správneho poriadku, či azylového zákona. Ako to vyplýva z obsahu spisu, zástupkyňa navrhovateľa doručila odporcovi (aj to iba faxovým podaním) plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa (v neoznačenom azylovom konaní) dňa 18.12.2013, teda v deň v ktorom odporca vo veci vydal napadnuté rozhodnutie. Originál plnomocenstva bol odporcovi doručený až 27.12.2013 s tým, že následne - 15.1.2014 zástupkyňa navrhovateľa do spisu nahliadla. Ak teda navrhovateľ prostredníctvom jeho zástupkyne doručil odporcovi prostredníctvom faxu plnomocenstvo na jeho zastupovanie v (neoznačenom) azylovom konaní v čase, keď napadnuté rozhodnutie už bolo vydané, nemohol sa odporca v konaní dopustiť vady, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Naviac - ako to bolo uvedené - navrhovateľ sa svojho práva na oboznámenie sa s obsahom spisu vzdal, ako to vyplýva z obsahu vstupného pohovoru. Preto nebolo povinnosťou odporcu (aj keby bolo plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred odporcom doručené odporcovi v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia) vyzývať navrhovateľa (či jeho zástupcu) na oboznámenie sa s obsahom spisu. Po doručení plnomocenstva odporca bez akýchkoľvek problémov umožnil zástupkyni navrhovateľa v azylovom konaní oboznámiť sa s obsahom spisu. 2/ K námietke týkajúcej sa tlmočníčky ženského pohlavia nezapísanej do zoznamu tlmočníkov: Je skutočnosťou, že tlmočníčka pani Nieima Ahmed Abdi, ktorá nie je zapísaná v zozname tlmočníkov, tlmočila prednesy navrhovateľa, avšak iba počas spísania zápisníc o podaní vysvetlenia na polícii (19. a 20.10.2013), resp. pri podaní vyhlásenia navrhovateľa na polícii dňa 20.10.2013 v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o azyle. Teda nie v konaní pred odporcom. Odporca vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor (spísanie dotazníka) s riadne ustanoveným tlmočníkom pánom Ing. Omar Aldahoul, zapísaným v zozname tlmočníkov. Pred začatím pohovoru bol navrhovateľ opätovne poučený o svojich právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl, voči tlmočeniu nemal žiadne výhrady. Odporca preto svojím postupom, týkajúcim sa tlmočenia počas azylového konania neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Práve naopak - postupoval v zmysle zákona. 3/ K námietke týkajúcej sa uplynutia 60-dňovej zákonnej lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia: S poukazom na ust. § 13 ods. 3 zákona o azyle odporca môže rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej iba v lehote 60 dní od začatia konania. V prejednávanej veci azylové konanie začalo podaním vyhlásenia (§ 3 ods. 1 zákona o azyle) 20.10.2013. Šesťdesiatym - teda posledným dňom na vydanie rozhodnutia bol deň 19.12.2013. Ako to je zjavné tak z obsahu spisu, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia, odporca vo veci rozhodol 18.12.2013, teda v zákonom ustanovenej lehote. Skutočnosť tvrdená navrhovateľom, že napadnuté rozhodnutie malo byť expedované až 20.12.2013 je irelevantnou. Úvaha navrhovateľa, spojená s dátumom vydania rozhodnutia, jeho expedíciou či oboznámením sa s obsahom spisu (jeho zástupkyňou), podľa ktorej odporca neumožnil nahliadnutie do spisu z dôvodu aby vo veci rozhodol v zákonnej lehote je podľa názoru súdu iba ničím nepodloženou špekuláciou. K námietke navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia: Podľa názoru súdu ani táto námietka taktiež nie je dôvodná. Výrok napadnutého rozhodnutia je v súlade s ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne opísal zistený stav veci, uviedol logickým a zrozumiteľným spôsobom správnu úvahu na základe ktorej dospel k výroku, ktorým navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie je teda zrejmé na základe ktorých skutočností a prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol v enunciáte napadnutého rozhodnutia. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesným, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl (navrhovateľ) na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov, uvedených v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Vzhľadom k uvedenému teda nie je potrebné (ak odporca dospel k názoru, že dôvody podanej žiadosti o azyl sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle), aby odporca vyhodnocoval napr. bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Pre rozhodnutie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal odporcovi dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované navrhovateľom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odporca zákonným spôsobom uskutočnil s navrhovateľom vstupný pohovor v priebehu ktorého navrhovateľ dostatočným spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o azyl. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, zistené z vykonaného dokazovania - predovšetkým z obsahu podaného vyhlásenia a zápisnice zo vstupného pohovoru (dotazníka). Rozpor medzi obsahom navrhovateľovho vyhlásenia, ktorým požiadal o azyl, resp. medzi obsahom vykonaného vstupného pohovoru na strane jednej a medzi napadnutým rozhodnutím (jeho odôvodnením) súd nezistil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ktorej dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl spadajú pod ustanovenia § 8 a § 13a zákona o azyle (pričom odôvodnenie odporcu založené na tom, že dôvody navrhovateľa sú ekonomické a osobné nemajú žiadnu oporu v dokumentoch založených v administratívnom spise odporcu, vo vyhlásení cudzinca či v pohovore): Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Je nepochybnou skutočnosťou, že možnosť štúdia a práce v Slovenskej republike, čím navrhovateľ vo vstupnom pohovore pred odporcom odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, nie sú dôvodmi, ktoré by boli uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. § 13b zákona o azyle. Ide o dôvody osobného, resp. ekonomického (aj v spojení s plánmi navrhovateľa finančne podporovať jeho rodinu v Sudáne) charakteru, ktoré s poukazom na cit. ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie navrhovateľovej žiadosti. Ak teda odporca postupoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia, jeho rozhodnutie je správne, vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci a teda v súlade so zákonom. Dôvody žiadosti o udelenie azylu uvedené navrhovateľom vo vyhlásení zo dňa 20.10.2013 (t.j. „dôvod obavy o svoj život, nakoľko situácia v mojom domovskom štáte nie je bezpečná, môžem kedykoľvek zomrieť, nemám tam žiadnu budúcnosť“) sú všeobecnými a nejednoznačnými, zaznamenanými tak, ako ich navrhovateľ prezentoval. Práve na vstupnom pohovore pred odporcom mal navrhovateľ možnosť objasniť svoje neurčité vyhlásenie, čo aj urobil, odpovedajúc aj na odporcom kladené otázky, pričom mal možnosť k veci sa vyjadriť vlastnými slovami. Na jasnú otázku odporcu ohľadom dôvodov žiadosti o udelenie azylu však navrhovateľ jasne odpovedal, že týmito sú štúdium, práca a finančná výpomoc rodine, čo potvrdil aj kladnou odpoveďou na doplňujúcu otázku odporcu, či sú to všetky dôvody pre ktoré sa rozhodol požiadať o azyl. Záver odporcu o tom, že dôvody žiadosti o udelenie azylu sú ekonomického a osobného charakteru teda majú, vychádzajúc z uvedeného, oporu vo vykonanom dokazovaní. Následkom uvedeného tieto dôvody nemožno subsumovať pod ust. § 8 a § 13a zákona o azyle, nakoľko tieto sú diametrálne odlišnými od predpokladov vymedzených v cit. ustanoveniach. Z vykonaného dokazovanie je zjavné, že navrhovateľ neodôvodnil svoju žiadosť o azyl žiadnymi obavami z prenasledovanie z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či zastávaním politických názorov (§ 8 zákona o azyle). Podobne neodôvodnil svoju žiadosť ani uložením či výkonom trestu smrti, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom a ani vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 13a zákona o azyle). Podobne nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle). Pokiaľ ide o vyjadrenie navrhovateľa, že v prípade jeho návratu do krajiny jeho pôvodu by mu mohol hroziť „nejaký trest“ (v súvislosti s jeho údajným útekom z väzenia počas výkonu povinnej vojenskej služby) je potrebné konštatovať, že ani toto jeho vyhlásenie nenesie znaky perzekúcie (§ 8 zákona o azyle) a ani vážneho bezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle). Ak teda odporca správne a v súlade so zákonom vyhodnotil dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl ako také, ktoré nie je možné subsumovať pod ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, jeho rozhodnutie je správne a je v súlade so zákonom. Súd iba poznamenáva, že v zmysle zákona o azyle azylové konanie začína podaním vyhlásenia (§ 3 zákona o azyle) a preto relevantnými skutočnosťami (aj z pohľadu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky) pre posúdenie podanej žiadosti o azyl sú skutočnosti, prezentované v priebehu samotného azylového konania. Pokiaľ navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku poukázal na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine jeho pôvodu, takýto jeho postup je irelevantným, pretože odporca napadnutým rozhodnutím iba skonštatoval, že dôvody prezentované navrhovateľom sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Posúdenie prípadnej nepriaznivej bezpečnostnej situácie by bolo rozhodujúcim v ev. vyhosťovacom konaní, ktoré však nespadá do právomoci odporcu. Pretože v konaní pred odporcom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. §8, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).