Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200106 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200106.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č.: 2/2013 zo dňa 12.02.2013 so zákonom, jednohlasne takto r o z h o d o l : Ustanovenia § 7, § 8 a § 9 všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto n i e s ú v s ú l a d e s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2014 žiadal navrhovateľ vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej aj VZN) s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 369/1990 Zb.). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že po zistení nesúladu ustanovenia § 7 VZN, ktoré určuje osobitnú prevádzkovú dobu, s označenými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb., podal prokurátor podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.) dňa 03.05.2013 protest prokurátora proti predmetnému VZN tvrdiac, že odporca ním ukladá prevádzkovateľom povinnosť písomne žiadať o udelenie súhlasu odporcu s osobitnou prevádzkovou dobou, s osobitnou prevádzkovou dobou pre exteriérové sedenie, ako aj o jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu, pričom takúto povinnosť žiadny zákon neukladá. Tvrdil tiež, že odporca si v rozpore so zákonom založil právo individuálne rozhodovať o predložených žiadostiach o schválenie osobitnej prevádzkovej doby, osobitnej prevádzkovej doby pre exteriérové sedenie a taktiež o jednorazovej osobitnej prevádzkovej dobe. Prokurátor mal za to, že obsah ustanovení § 7 ods. 1 až 6, § 8 ods. 1 až 3, § 9 ods. 1 a 2 VZN je v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že miestne zastupiteľstvo odporcu malo v rámci plnenia úloh samosprávy oprávnenie na prijatie vyššie uvedeného VZN, avšak v takom znení, ktoré by rešpektovalo zákonnú požiadavku uvedenú v § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. a to že nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Namietal, že VZN v § 6 ods. 1 upravuje povinnosť podnikateľov ohlásiť mestskej časti prevádzkovú dobu prevádzkarne v rámci všeobecnej prevádzkovej doby pre jednotlivý druh prevádzkovej činnosti a prevádzkovú dobu exteriérového sedenia prevádzkarne v rámci všeobecnej prevádzkovej doby písomne, najmenej 5 dní pred otvorením prevádzkarne. Toto ustanovenie a naň nadväzujúce odseky 2,3,4 a taktiež § 10 VZN sú však podľa navrhovateľa v rozpore s Ústavou SR, ktorá stanovuje, že povinnosti možno ukladať len zákonom. Samosprávu obce zákon č. 369/1990 Zb. vymedzuje v § 4 ods. 1, pričom výpočet samosprávnych funkcií obce uvádza v § 4 ods. 3 tohto zákona. Toto ustanovenie je však treba podľa navrhovateľa interpretovať reštriktívne, tak, že do samosprávnej pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územných samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť samostatne aj zodpovednosť, pokiaľ nie sú zákonom zverené iným orgánom ako výkon štátnej správy. V danej veci však VZN upravuje podľa navrhovateľa záležitosti podnikania takým spôsobom, že odporca v ňom už nevystupuje ako orgán územnej samosprávy, ale ako subjekt ukladajúci povinnosti podnikateľom pri prevádzke svojej podnikateľskej činnosti. Ukladanie povinností v napadnutom VZN nemá oporu v žiadnom zákone. Miestne zastupiteľstvo teda nebolo podľa navrhovateľa oprávnené prostredníctvom VZN ukladať podnikateľom oznamovaciu povinnosť. Navrhovateľ tiež namietal, že miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto si v § 7, § 8 a § 9 VZN prisvojilo právomoc, ktorá mu zo zákona nevyplýva a to konkrétne v § 7 právomoc na základe žiadosti podnikateľa určiť osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby, v § 8 právomoc na základe žiadosti podnikateľa určiť osobitnú prevádzkovú dobu pre exteriérové sedenie nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby a v § 9 právomoc na základe písomného ohlásenia podnikateľa určiť jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť, pričom VZN zakotvilo s tým súvisiace povinnosti podnikateľa. Platná právna úprava však podľa navrhovateľa neumožňuje mestskej časti, aby rozhodovala individuálnym právnym aktom o osobitnej a taktiež jednorazovej osobitnej prevádzkovej dobe, a to ani pri riešení ojedinelých výnimiek zo štandardného stavu. Navrhovateľ mal za to, že odporca môže v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti určovať všeobecnú pravidlá, ktorými sú ich adresáti povinní sa riadiť, nie zakladať nové oprávnenia pre mestskú časť, resp. jej orgány. V tejto súvislosti citoval navrhovateľ z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 72/10-72 zo dňa 28.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29.04.2013 sp. zn. 5Svzn/2/2012, v ktorých sa súdy vyjadrili k podobným namietaným ustanoveniam VZN Bratislava - Karlova Ves. Vychádzajúc z princípov právneho štátu, podľa ktorého zákona platia pre všetky subjekty, ktoré svoje práva a povinnosti v rámci štátu vykonávajú, nie je podľa navrhovateľa možné, aby verejná moc samosprávnych subjektov vytvárala akési od štátnej moci nezávislé „právo“. Odporca vo VZN uložil nad rámec zákona povinnosti prevádzkovateľom, ktoré možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Záverom navrhovateľ poukázal na to, že v proteste prokurátora navrhol v napadnutom rozsahu predmetné VZN zrušiť a nahradiť ho takým VZN, ktorého obsah bude v súlade s právnymi predpismi. Miestne zastupiteľstvo odporcu dňa 25.06.2013 na zasadnutí prerokovalo protest prokurátora a uznesením č. 93/2013 z 27.06.2013 protestu nevyhovelo. Z uvedených dôvodov navrhol navrhovateľ vydať v zmysle § 250zfa ods. 5 O.s.p. vyššie uvedený rozsudok. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že VZN č. 2/2013 bolo vydané na základe splnomocňovacích ustanovení podľa § 7a ods. 2 písm. f/, § 15 ods. 2 písm. a/ zák. č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave v znení neskorších predpisov, ďalej § 4 ods. 3 písm. i/ a n/ zákona č. 369/1990 Zb. a čl. 18 ods. 4 písm. a/ a čl. 29 ods. 1 písm. f/ štatútu Hlavného mesta SR Bratislavy v znení dodatkov. Poukázal na to, že zákon č. 369/1990 Zb. v znení platnom do 31.12.2001 v súvislosti s predmetným oprávnením obce používa slovné spojenie „povoľuje predajný a prevádzkový čas“, zatiaľ čo v znení platnom a účinnom od 01.01.2003 už používa slovné spojenie „určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb“. Z uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle explicitne vyjadriť právomoc obce regulovať pravidlá času predaja v obchode a prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením, pretože znenie § 4 ods. 3 písm. h/ zákona č. 369/1990 Zb. platného do 31.12.2001 evokovalo zakotvenie skôr individuálnej rozhodovacej právomoci obce. Zo znenia platného normotvorného splnomocňovacieho ustanovenia je tiež zrejmé, že zákonodarca zakotvil právomoc obce určovať pravidlá času predaja a nielen čas predaja. Vzhľadom na to, že zákon v znení do 31.12.2001 uvádza čas predaja a v platnom znení pravidlá času predaja, je úmysel zákonodarcu vo veci vymedzenia obsahovej stránky všeobecne záväzného nariadenia zrejmý a nemožno ho vykladať reštriktívne tak, že obec môže nariadením určovať len čas predaja a nie pravidlá času predaja. Pod pravidlá času predaja možno podľa odporcu nepochybne subsumovať aj inštitúty osobitnej prevádzkovej doby, ktoré zavádza VZN č. 2/2013. Odporca preto trval na stanovisku, že namietané prisvojenie si právomoci individuálne rozhodovať o osobitnej prevádzkovej dobe vychádza z normatívneho upravenia pravidiel času predaja v obchode a času prevádzke služieb vo VZN č. 2/2013, ku ktorému odporca pristúpil pri aplikácii splnomocňovacieho ustanovenia podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 369/1990 Zb. Odporca ďalej uviedol, že rozsah zodpovednosti obce za činnosti uskutočňované v jej územnom obvode je nutné vnímať z hľadiska zabezpečovania jednotlivých potrieb obyvateľov a z hľadiska vzájomných súvislostí pri zabezpečení týchto jednotlivých potrieb. Obec tak popri sebe zabezpečuje podmienky pre podnikateľov aj obyvateľov obce a to nielen v oblasti fungovania obchodu a služieb, ale napríklad aj zabezpečovania dodržiavania verejného poriadku (podľa § 4 ods. 3 písm. n/ zák. č. 369/1990 Zb.), či ochrany zdravých podmienok a zdravého spôsobu života (podľa § 4 ods. 3 písm. h/ uvedeného zákona). Ak má obec niesť zodpovednosť za výkon samosprávnych funkcií, ktoré sú uplatňované na jej území, musí podľa odporcu disponovať dostatočnými právnymi nástrojmi na ich plnenie. Odporca vyjadril názor, že vzhľadom na platnú právnu úpravu osobitného splnomocnenia obecnej normotvorby podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 369/1990 Zb., aj Ústavným súdom SR a navrhovateľom uvádzanú zodpovednosť obce za plnenie samosprávnej funkcii, je zavádzanie inštitútov ako je osobitná prevádzková doba všeobecne záväzným nariadením v súlade s právnymi predpismi vyššie právnej sily, v danom prípade konkrétne s § 4 ods. 3 písm. n/ a § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. Z uvedených dôvodov navrhoval odporca návrh zamietnuť. Z pripojených administratívnych spisov odporcu a listín priložených navrhovateľom k podanému návrhu vyplynulo, že proti všeobecne záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I dňa 03.05.2013 protest z vyššie opísaných dôvodov. Protest bol prerokovaný na zasadnutí miestneho zastupiteľstva mestskej časti dňa 25.06.2013 a bolo prijaté uznesenie č. 93/2013, ktorým miestne zastupiteľstvo odporcu podanému protestu prokurátora nevyhovelo. Podľa § 6 ods. 1 VZN podnikateľ je povinný ohlásiť mestskej časti prevádzkovú dobu prevádzkarne v rámci všeobecnej prevádzkovej doby pre jednotlivý druh prevádzkovej činnosti a prevádzkovú dobu exteriérového sedenia prevádzkarne v rámci všeobecnej prevádzkovej doby písomne najmenej 5 dní pred otvorením prevádzkarne. Ohlásenie musí obsahovať tieto údaje: obchodné meno, sídlo/ miesto podnikania, IČO, názov, adresu, účel využitia prevádzky, prevádzkovú dobu prevádzky. Podľa ods. 2 mestská časť potvrdí ohlásenie všeobecnej prevádzkovej doby, ktoré obsahuje údaje podľa § 6 ods. 1 nariadenia. Podľa ods. 3 podnikateľ môže prevádzkovať prevádzkareň len na základe a v medziach potvrdeného ohlásenia prevádzkovej doby prevádzky s právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu a účel využívania priestorov prevádzkarne na maloobchod alebo služby a v rámci splnenia podmienok pre všeobecnú prevádzkovú dobu podľa § 3 až 5 nariadenia. Podľa ods. 4 podnikateľ môže prevádzkovať exteriérové sedenie len na základe a v medziach potvrdeného ohlásenia prevádzkovej doby exteriérového sedenia a v rámci splnenia podmienok pre všeobecnú prevádzkovú dobu pre exteriérové sedenie podľa § 3 ods. 3 nariadenia. Podľa § 7 ods. 1 VZN mestská časť môže na základe žiadosti podnikateľa určiť osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby uvedenej v § 3 až 5 tohto nariadenia. Podľa ods. 2 podnikateľ doloží k žiadosti o určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne protokol odborne spôsobilej osoby preukazujúci, že v prevádzkarni nedochádza k prekročeniu prípustných hodnôt hluku, infrazvuku a vibrácií v referenčnom čase večer a noc. Podľa ods. 3 mestská časť určí osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne spravidla na neurčitú dobu. Podľa ods. 4 mestská časť môže zrušiť určenú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne, najmä ak v dôsledku prevádzky prevádzkarne opakovane v priebehu 90 dní dôjde: a/ k porušovaniu verejného poriadku napr. rušením nočného kľudu alebo poškodzovaniu životného prostredia, ktoré sa preukazujú najmä opodstatneným služobným výjazdom Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy, b/ k meraním preukázanému prekročeniu prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií pre noc alebo, c/ k porušovaniu určenej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne. Podľa ods. 5 podnikateľ môže opätovne požiadať mestskú časť o určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne najskôr po 6 mesiacoch od zamietnutia predchádzajúcej žiadosti o určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne alebo zrušenia určenej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne podľa ods. 4. Podľa ods. 6 podnikateľ môže prevádzkovať prevádzkareň nad rozsah všeobecnej prevádzkovej doby podľa § 3 až 5 nariadenia len na základe a v medziach určenia osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne. Podľa § 8 ods. 1 VZN mestská časť môže na základe žiadosti podnikateľa určiť osobitnú prevádzkovú dobu pre exteriérové sedenie nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby (§ 3 ods. 3) bez hudobnej produkcie nasledovne: pondelok až štvrtok a nedeľa od 08:00 hod do 24:00 hod., piatok a sobota od 08:00 hod. do 01:00 hod. nasledujúceho dňa. Podľa ods. 2 podnikateľ môže prevádzkovať exteriérové sedenie nad rozsah všeobecnej prevádzkovej doby podľa § 3 ods. 3 nariadenia len na základe a v medziach určenej osobitnej prevádzkovej doby pre exteriérové sedenie. Podľa ods. 3 pre zrušenie osobitnej prevádzkovej doby pre exteriérové sedenie a opätovné požiadanie o osobitnú prevádzkovú dobu pre exteriérové sedenie sa primerane použijú ustanovenia o osobitnej prevádzkovej dobe prevádzkarne. Podľa § 9 ods. 1 VZN mestská časť môže na základe písomného ohlásenia podnikateľa určiť jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť. Podnikateľ je povinný doručiť mestskej časti ohlásenie najneskôr dva pracovné dni pred konaním akcie. Mestská časť bez zbytočného odkladu určí jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne alebo vydá nesúhlasné stanovisko k určeniu jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne. Podľa ods. 2 podnikateľ môže uskutočňovať neverejnú spoločenskú akciu pre uzavretú spoločnosť len na základe určenia jednorazovej osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne. Podľa § 10 ods. 1 VZN podnikateľ je povinný písomne ohlásiť mestskej časti prevádzkovú dobu prevádzkarne alebo trvalú zmenu prevádzkovej doby prevádzkarne, najmenej 5 pracovných dní pred otvorením prevádzkarne alebo uskutočnením trvalej zmeny prevádzkovej doby prevádzkarne. Dočasnú zmenu prevádzkovej doby v rámci ohlásenej, resp. povolenej prevádzkovej doby, ktorá netrvá viac ako 30 dní, je podnikateľ povinný viditeľne označiť najmenej 24 hodín vopred na prevádzkarni na mieste, kde je uvedená prevádzková doba a v označení uvedie, v čom dočasná zmena spočíva. Dočasná zmena prevádzkovej doby sa na mestskej časti neohlasuje. Podľa ods. 2 potvrdené ohlásenie o všeobecnej prevádzkovej dobe prevádzkarne, určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne, určenie jednorazovej zmeny prevádzkovej doby prevádzkarne, potvrdené ohlásenie o všeobecnej prevádzkovej dobe pre exteriérové sedenie a určenie osobitnej prevádzkovej doby pre exteriérové sedenie musia byť v prevádzkarni prístupné kontrolným orgánom k nahliadnutiu. Podľa ods. 3 podnikateľ je povinný zabezpečiť, aby v rámci ochrany verejného poriadku nedochádzalo v nočnom čase k rušeniu nočného kľudu najmä tým, že expozícia obyvateľstva a ich prostredia zdrojmi hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ktoré sa používajú alebo prevádzkujú v interiérovej alebo exteriérovej časti prevádzkarne, prekročí prípustné hodnoty pre noc ustanovené osobitným právnym predpisom. Podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p. ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa ods. 5 ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Podľa ods. 6 súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej. Z dôvodov návrhu vyplýva, že navrhovateľ považuje za nesúladné so zákonom ustanovenia § 6 a 10 VZN, pretože nimi odporca ukladá podnikateľom pri prevádzke ich podnikateľskej činnosti oznamovaciu povinnosť voči odporcovi a tiež ustanovenia § 7, 8 a 9 VZN v súvislosti so založením právomoci mestskej časti na základe žiadosti podnikateľa určovať osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby, osobitnú prevádzkovú dobu pre exteriérové sedenie nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby a jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne pri organizovaní neverejnej spoločenskej akcie pre uzavretú spoločnosť, a to formou individuálneho právneho aktu. Niet pochýb o tom, že právny poriadok Slovenskej republiky zveruje obciam široký katalóg samosprávnych kompetencií, ktorých účelom je primárne zabezpečiť starostlivosť o rozvoj územia obce a o potreby jej obyvateľov. Odporca správne pripomenul, že ak má obec niesť zodpovednosť za výkon samosprávnych funkcií, ktoré sú uplatňované na jej území, musí disponovať dostatočnými právnymi nástrojmi na ich plnenie. Základným právnym nástrojom obce (mestskej časti) pre reguláciu času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území obce (mestskej časti) je oprávnenie obce (mestskej časti) prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa záväzným spôsobom určia pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb jednotne pre všetkých podnikateľov prevádzkujúcich svoje prevádzky na území obce (mestskej časti), príp. jej jednotlivých ulíc, štvrtí a podobne. Krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že splnomocňujúce ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 369/1990 Zb. nie je možné vykladať tak, že obec môže nariadením určovať len čas predaja resp. prevádzky, teda len vymedziť časové intervaly pre jednotlivé typy prevádzok. Z uvedeného ustanovenia totiž výslovne vyplýva, že oprávnením obce je určovať pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. V rámci stanovenia týchto pravidiel podľa názoru krajského súdu nie je vylúčené uložiť podnikateľom oznamovacie povinnosti v súvislosti s evidenciou jednotlivých prevádzok a ich prevádzkovou dobou. V zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Krajský súd je toho názoru, že navrhovateľom namietané oznamovacie povinnosti uložené ustanovením § 6 VZN (povinnosť ohlásiť mestskej časti prevádzkovú dobu prevádzkarne a prevádzkovú dobu exteriérového sedenia prevádzkarne v rámci všeobecnej prevádzkovej doby najmenej 5 dní pred otvorením prevádzkarne) a ustanovením § 10 VZN (povinnosť ohlásiť mestskej časti trvalú zmenu prevádzkovej doby prevádzkarne, resp. viditeľne označiť na prevádzkarni dočasnú zmenu prevádzkovej doby v rámci ohlásenej prevádzkovej doby) boli určené na základe zákona (§ 4 ods. 3 písm. i/ zák. č. 369/1990 Zb.), nijako nezasahujú do základných práv a slobôd dotknutých podnikateľov a najmä nevybočujú z rámca regulácie času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktorá je výlučnou samosprávnou kompetenciou obce (mestskej časti). Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s názorom navrhovateľa, že ustanovenia § 6 a § 10 VZN sú v rozpore s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesúlad ustanovení § 7, 8 a 9 VZN so zákonom, krajský súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že platná právna úprava neumožňuje mestskej časti, aby rozhodovala individuálnym právnym aktom o osobitnej a taktiež o jednorazovej osobitnej prevádzkovej dobe, či jednorazovom čase predaja alebo prevádzky služieb u konkrétneho podnikateľa a to ani pri riešení ojedinelých výnimiek zo štandardného stavu. Rovnako ako navrhovateľ poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 72/2010-72 zo dňa 28.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Svzn/2/2012 zo dňa 29.04.2013, kde išlo o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves so zákonom, v ktorom krajský súd za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval, že „....prokurátorom napadnuté články VZN, týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby starostom mestskej časti, nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/,i/ a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého, koho sa môžu týkať. Citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre starostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá obec (mestská časť) ani jej starosta zákonné oprávnenie. Obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená vydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti, aj to len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K vydaniu individuálneho správneho aktu (v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec (mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i/ uvedeného zákona predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov), ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne) zastupiteľstvo.....“ So zreteľom na uvedené je podľa názoru krajského súdu potrebné dať za pravdu navrhovateľovi, že právny poriadok umožňuje obci (mestskej časti) v rámci originálnej samosprávnej kompetencie upraviť pravidlá času prevádzky služieb, avšak len vo forme všeobecne záväzného nariadenia prijatého obecným (miestnym) zastupiteľstvom, a to takým spôsobom, že určí všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov bez toho, aby zakladalo orgánom obce (mestskej časti) právomoc rozhodovať v danej súvislosti o konkrétnych právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb formou individuálneho právneho aktu. V podobnom duchu judikoval Najvyšší súd SR aj v iných podobných prípadoch a preto možno konštatovať, že ide o ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posudzovaniu súladu všeobecne záväzných nariadení obcí (mestských častí) so zákonom pokiaľ ide o vytvorenie právomoci orgánom obce (mestskej časti) rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb o otázkach, o ktorých patrí rozhodovať len zastupiteľstvu vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v konaní podľa § 250zfa O.s.p. k záveru, že namietané ustanovenia § 7, § 8 a § 9 nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Keďže súd si argumentáciu navrhovateľa vo vzťahu k namietaným ustanoveniam § 6 a § 10 VZN neosvojil a žiadne ďalšie ustanovenia tohto VZN navrhovateľ svojim návrhom nenapadol, vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd primerane podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľovi v konaní žiadne trovy nevznikli a odporcovi zásadne neprináleží právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie súladu jeho všeobecného záväzného nariadenia zo zákonom. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.