Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200109 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200109.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: H.. J. B., V. XX, G. Q., zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, Makovického 7, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Zdráhal, advokát, Nad plážou 16/A, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 23960/2013/B622-SV/z.70989/Pek zo dňa 20.11.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 28.1.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (odboru štátnej stavebnej správy) č. 23960/2013/B622-SV/z.70989/Pek zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, č. ObÚ-NR-ONBP2-2013/0090-017 zo dňa 22.07.2013 vo veci vyvlastnenia pozemkov parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v prospech navrhovateľa vyvlastnenia - K. diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len NDS) vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) v spojení s § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon), § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/1996 Z.z.) a § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 669/2007 Z.z.), pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“, na ktorú bolo Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydané stavebné povolenie č. 118542/2008-2331/z. 56559 dňa 10.12.2008 (právoplatné dňa 30.12.2008). Finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyvlastňovaných pozemkoch parc. XXXX/XXX, XXXX/ XX a XXXX/XXX v k.ú. E. S. obvodný úrad určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku H.. V. Q., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Žalobca v úvode žaloby poukázal na to, že v skutkovo totožnej veci Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 6S 96/2013-36 zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 07535/2013/B622-SÚ/r. 02422/Pek zo dňa 19.03.2013 o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. E. Kľačany za účelom realizácie vyššie uvedenej rýchlostnej komunikácie. W. námietky voči napadnutému rozhodnutiu odôvodnil nasledovne: Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nerešpektuje požiadavku na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a je nepostačujúce, tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Žalobca tvrdil, že vyvlastniť možno až po tom, ako vlastník odmietol dohodu, ktorej predmetom musí byť aj odplata za prevod vlastníckeho práva k požadovaným pozemkom minimálne vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona. Toto ustanovenie však podľa žalobcu nie je možné vykladať tak, ako to urobil žalovaný, teda že keď žalobca neakceptoval cenu navrhovateľa vyvlastnenia, došlo k preukázaniu nemožnosti získania vlastníckeho práva dohodou. Žalobca tvrdil, že od počiatku deklaroval záujem na doriešení majetkoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov cestou dohody a mal za to, že bolo vecou strán nájsť spoločný konsenzus týkajúci sa výšky odplaty. Ten však nie je možný, pokiaľ druhá strana trvá na ňou predložených podmienkach. Tvrdenie navrhovateľa vyvlastnenia, že išlo o neprimerané nároky účastníkov, sú podľa názoru žalobcu nedôvodné a neakceptovateľné. Žalobca ďalej tvrdil, že zákonná podmienka podania návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva tiež predpokladá, že pokus získania vlastníckeho práva nie je možný aj iným spôsobom. Uviedol, že v čase podania návrhu na vyvlastnenie bol podielovým spoluvlastníkom dotknutých pozemkov a preto iný spôsob získania vlastníckeho práva znamená podľa jeho názoru aj postup podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zriadenie vecného bremena, resp. uzatvorenie nájomnej zmluvy, nakoľko takéto postupy nie sú stavebným zákonom vylúčené. Žalobca už v priebehu správneho konania tvrdil, že do zahájenie ústneho pojednávania nemal možnosť overiť si oprávnenie splnomocnenca na podanie návrhu na vyvlastnenie v mene a v zastúpení splnomocniteľa. Splnomocnenie tvoriace súčasť administratívneho spisu bolo časovo obmedzené, pretože „... platí do skončenia platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010. Po uplynutí doby platnosti plnomocenstva nie je splnomocnenec oprávnený uskutočňovať žiadne právne úkony v mene splnomocniteľa podľa tohto plnomocenstva“. Žalobca tvrdil, že predmetné splnomocnenie zaniklo momentom podania návrhu na kolaudačné konanie, ktorý bol podaný dňa 12.08.2011 a to bez ohľadu na fakt, že na základe uvedeného návrhu došlo k vydaniu rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby. Nasledujúci deň po dni podania návrhu na kolaudačné konanie teda zaniklo oprávnenie splnomocnenca na konanie za splnomocniteľa vo veci majetkoprávneho vysporiadania pozemkov. S poukazom na § 5 zákona č. 669/2007 Z.z. žalobca trval na tom, že posledným dňom preukázania vlastníckeho práva k pozemkom bol dátum podania návrhu na kolaudačné konanie dňa 12.08.2011, i keď správny orgán rozhodol o predčasnom užívaní stavby. Žalobca uviedol, že predmetom vyvlastnenia podľa výpisu z listu vlastníctva sú pozemky vedené ako ostatné plochy zaradené pod číselným kódom 37, podľa ktorého ide o pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, roklina, výmole a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Pôvodne išlo o ornú pôdu, ktorá je v súčasnosti zastavaná rýchlostnou cestou odovzdanou do predčasného užívania. Predmet vyvlastnenia musí byť podľa žalobcu zrozumiteľne a jasne definovaný a musí byť totožný so skutkovým stavom. Vyvlastnením nie je možné dodatočne majetkoprávne vysporiadavať pozemky, ktoré sú zastavané, nakoľko v zmysle zákona možno vyvlastniť iba do budúcna, teda „pre stavbu“ a nie do minulosti „pod stavbou“. Názor žalovaného, že „zákon nerozlišuje stav pozemkov zastavaných a nezastavaných stavbou, pre účely ktorej sa vyvlastňuje a rozhodujúcim momentom je existencia právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej pred 26.07.2011“, je podľa názoru žalobcu nesprávny. V tejto súvislosti žalobca poukázal najmä na nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 19/09 vo veci nesúladu niektorých ustanovení zákona č. 669/2007 Z.z. s Ústavou SR, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval nesúlad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ slov „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“, § 2 ods. 2 písm. a/ slov „inak doklady“ a § 2 ods. 2 písm. a/ prvého a druhého bodu uvedeného zákona s čl. 20 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s obsahom uvedeného nálezu je podľa žalobcu nutné vykladať aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.03.2012 v § 9a zákona č. 669/2007 Z.z. S poukazom na § 9a ods. 3 uvedeného zákona žalobca tvrdil, že zákonnou povinnosťou navrhovateľa vyvlastnenia bolo získať vlastnícke právo k pozemku dohodou do termínu 28.02.2013 a až uplynutím tejto zákonnej lehoty, teda najskôr dňom 01.03.2013, mohol stavebník podať návrh na vyvlastnenie. Tým, že v danom prípade podal stavebník návrh na vyvlastnenie pred uplynutím uvedenej zákonnej lehoty, nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre podanie návrhu na vyvlastnenie a konanie ako také bolo potrebné zastaviť. Žalobca ďalej tvrdil, že nakoľko stavebník nezískal práva k pozemkom v zákonnej lehote do 28.02.2013, nemôže podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona, nakoľko tento pripúšťa vyvlastnenie iba pre budúcu stavbu, to znamená do budúcna a nie vyvlastnenie za účelom majetkoprávneho vysporiadania pod stavbou, teda do minulosti. Aj keď prechodné ustanovenia § 9a zákona č. 669/2007 Z.z. síce rieši existenciu stavebných povolení vydaných pred účinnosťou novely zákona, nevytvára však priestor pre dodatočné vyvlastnenie. Žalobca poukázal na účel uvedeného zákona, ktorým je úprava postupu správnych orgánov v územnom a stavebnom konaní na prípravu stavieb a ciest pre motorové vozidlá a nie majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod existujúcu stavbu, ktorá bola na podklade návrhu na kolaudáciu daná už aj do predčasného užívania. Verejný záujem ako miestne a časovo premenný stav sa podľa žalobcu musí zo strany orgánu, ktorý uskutočňuje vyvlastnenie, posudzovať v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a čase a je výsledkom správnej úvahy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 96/2013 (str. 6) a tvrdil, že nie je možné stotožňovať predmet a účel vyvlastnenia s verejným záujmom, teda že ak je v podanom návrhu identifikovaný niektorý so zákonných účelov vyvlastnenia, má súčasne správny orgán za preukázanú existenciu verejného záujmu. Povinnosťou správneho orgánu je podľa žalobcu najskôr preskúmať, či účel, na ktorý sa mal vyvlastniť, je vymedzený zákonným ustanovením a následne či naozaj existuje verejný záujem ako základ samotného vyvlastnenia. Bez skúmania tejto zákonnej podmienky nie je možné rozhodnúť vo veci vyvlastnenia. Žalobca citoval z judikatúry ESLP (Sporrong a Lonnrőth proti Švédsku, 1982) tvrdiac, že vo vyvlastňovacom konaní je potrebné skúmať splnenie podmienky proporcionality zásahov do vlastníckeho práva a spravodlivej rovnováhy medzi záujmami spoločnosti a záujmami jednotlivca. Žalobca uviedol, že v zmysle projektu pre výstavbu rýchlostnej komunikácie boli pôvodne navrhované dve trasy, ktoré sa napokon nerealizovali. Až v dôsledku neúspechu uvedených dvoch variant pristúpil navrhovateľ vyvlastnenia k tretiemu variantu, ktorý je podľa žalobcu finančne najdrahší, s najväčšími zásahmi do životného prostredia. O tomto variante bolo na viac rozhodnuté až v rámci územného konania, bez zákonných podkladov, bez spätnej väzby príslušných verejno-právnych orgánov, ako aj samotnej verejnosti a preto tento variant nemôže napĺňať znaky verejného záujmu. Splnenie ústavnej podmienky pre preukázanie verejného záujmu sa podľa žalobcu musí skúmať aj vo vzťahu k finančnému dopadu na verejnosť, nakoľko samotná realizácia stavby je uskutočňovaná formou PPP projektu. Žalobca uviedol, že vyvlastnenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu (1/8) je uskutočňované v rozsahu záberu rýchlostnej komunikácie, bez ochranných pásiem, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej komunikácie a sú súčasťou predmetu vyvlastnenia. Stavba „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ v k.ú. E. S. je umiestnená priamo cez stred pozemkov, v dôsledku čoho vznikli parcely, ktoré sú od seba trvalo oddelené líniovou hranicou v podobe rýchlostnej cesty R1 a ktoré vrátane ochranných pásiem napĺňajú zákonnú podmienku neprimeraného užívania zostatkových parciel v zmysle § 110 ods. 3 veta druhá stavebného zákona, pričom pred výstavbou tvorili predmetné pozemky jeden celok o rozlohe 21.781 m2. V zmysle uvedeného ustanovenia stavebného zákona ak vlastník požiada o vyvlastnenie aj zostatkových parciel, stačí iba preukázanie, že výstavbou nastane stav, ktorý vyvolá obmedzenie užívacieho práva účastníka; inak je stavebný úrad podľa žalobcu povinný tejto žiadosti vyhovieť. Pri vyvlastnení ako výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva musia byť splnené ústavné podmienky (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) korešpondujúce s čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, medzi ktoré patrí aj stanovenie včasnej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie. Na účely stavebného zákona sa určenie primeranosti náhrady odvíja od trhovej ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa žalobcu nie je akceptovateľné, aby správny orgán vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku vypracovaného k 27.04.2012 na základe žiadosti navrhovateľa vyvlastnenia a už vôbec nie je zákonom dovolené použitie metódy polohovej diferenciácie, ktorú v danom prípade použil znalec, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal k dispozícii podklady pre porovnávanie. Primeranú náhradu preto podľa názoru žalobcu nie je možné stotožňovať s ponúknutou odplatou stanovenou znaleckým posudkom č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012, ktorá bola ponúknutá v rámci predložených návrhov na uzatvorenie kúpnych zmlúv a ktorá bola aj súčasťou oznámenia o zahájení vyvlastňovacieho konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na absenciu splnomocňovacieho ustanovenia stavebného zákona, ktoré by oprávňovalo určiť primeranú náhradu za odňatie vlastníctva podľa vyhlášky 492/2004 Z.z., ktorá upravuje stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, ktorú je možné dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci konajú s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, čo v danom prípade nie je podľa žalobcu splnené. Žalobca poukázal na to, že v procese vyvlastňovania viackrát namietal určenie primeranej náhrady s poukazom na medzinárodný charakter stavby a teda aj na aplikáciu medzinárodných štandardov. Mal za to, že vo svete platí stavebná axióma, že z celkovej investície (100%) ide na kúpu pozemkov 20% a do stavby na pozemkoch 80%. V prípade pripravovaných úsekov obchvatu D4 a cesty R7 sa vláda približuje k uvedenej axióme, čo však neplatí v prípade komunikácie R1, kde z priemerných nákladov 76 mil. eur na jeden kilometer je na kúpu pozemkov určených cca 0,33 % z celkovej investície. Žalobca uviedol, že už v pôvodnom zastavenom vyvlastňovacom konaní bola správnemu orgánu predložená kúpna zmluva zo dňa 23.06.2011 uzatvorená priamo účastníkmi, ktorí porovnateľný pozemok predali za 20 eur/m2. Na konci roka 2013 účastníci predali ornú pôdu v Zlatých Moravciach (spádová oblasť) za 50 eur/m2. Tvrdenie znalca týkajúce sa neexistencie podkladov (kúpnych zmlúv) pre postup v zmysle stavebného zákona (uplatnenie porovnávacej metódy) je preto podľa žalobcu účelové a nezákonné. Na záver žalobca poukázal na to, že ten istý správny orgán v tej istej veci vydal právoplatné rozhodnutie č. KSÚNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým zamietol návrh na vyvlastnenie. Nakoľko predmetom opätovného vyvlastňovacieho konania je ten istý skutkový stav, existuje tu podľa žalobcu prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.02.2014 uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vyvlastnenia podielového spoluvlastníctva žalobcu k pozemkom parc. č. XXXX/XX6, XXXX/XXX a XXXX/XXX v k.ú. E. S. v prospech navrhovateľa vyvlastnenia (NDS) vychádzal z právoplatného územného rozhodnutia č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007 vydaného na líniovú stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“, ako aj stavebného povolenia č. 118542/2008-2331/z.56559 zo dňa 10.12.2008. Zohľadnil fakt, že stavebník v rámci stavebného konania nepreukázal vlastnícke právo k predmetným pozemkom v rozsahu uvedenom vo výroku prvostupňového vyvlastňovacieho rozhodnutia a pri jeho vydaní postupoval v súlade s § 9a ods. 3, 4 zákona č. 669/2007 Z.z. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov posúdil obvodný úrad na základe geometrického plánu č. 31628826-76/2008 zo dňa 26.05.2008 vyhotoveného spoločnosťou Geopoz, s.r.o. Banská Bystrica a pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie zohľadnil v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona trhovú cenu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012 vypracovaného podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku H.. V. Q., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Bezvýslednosť dohody preukázal navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona doručenkou k písomnej výzve na uzavretie dohody o prevode vlastníctva predmetného majetku spolu s návrhom kúpnej zmluvy. Po neúspešnom pokuse o získanie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam dohodou podal navrhovateľ vyvlastnenia na obvodný úrad návrh na vyvlastnenie dňa 14.01.2013, ktorý doplnil dňa 27.02.2013. V rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sú prakticky totožné s dôvodmi žaloby. Právo na spravodlivé konanie podľa názoru žalovaného odňaté žalobcovi nebolo. Stavebný zákon v ustanovení § 112 ods. 4 stanovuje, akým spôsobom sa preukazuje bezvýslednosť dohody, t.j. doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody. Spochybnenie tohto zákonom stanoveného spôsobu preukázania bezvýslednosti dohody zo strany žalobcu je podľa žalovaného neakceptovateľné. Podľa názoru žalovaného preskúmavanie platnosti mandátnej zmluvy uzavretej podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, priloženej k návrhu na vyvlastnenie, nie je v kompetencii správneho orgánu. Žalovaný poukázal na § 17 ods. 3 veta druhá správneho poriadku, podľa ktorého možno v nepochybných prípadoch dokonca od preukázania zastúpenia plnomocenstvom upustiť. Tvrdil, že v danom prípade sa jednalo nielen o nepochybný prípad, ale v konaní bolo riadne preukázané písomným plnomocenstvom splnomocnenie zástupcu na zastupovanie navrhovateľa vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní. K argumentácii žalobcu ohľadom zastúpenia v súvislosti s kolaudačným konaním žalovaný uviedol, že kolaudačné konanie nemá súvis s vyvlastňovacím konaním a preto sa k nemu nevyjadruje. V náleze Ústavného súdu SR zn. PL.ÚS 19/09 zo dňa 26.01.2011 neboli podľa žalovaného stanovené žiadne prechodné ustanovenia, ktorými by sa doriešilo dokončenie správnych konaní vedených podľa stavebného zákona a začatých predo dňom 26.07.2011 podľa dovtedajšej právnej úpravy. Preto bol zákonom č. 70/2012 Z.z. účinným od 01.03.2012 novelizovaný zákon č. 669/2007 Z.z., ktorý rieši usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom pod stavbami, na ktoré už bolo vydané stavebné povolenie. Ide o pozemky, ku ktorým stavebník nezískal vlastnícke právo alebo iné právo pred vydaním stavebného povolenia, čo umožňovala v tom čase platná právna úprava. Žalovaný uviedol, že z ustanovení § 9a ods. 3, 4, 5 novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z. vyplýva, že stavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou dohody; pokiaľ však jeho ponuka na uzavretie dohody nie je akceptovaná vlastníkom nehnuteľnosti, je možné vlastnícke právo k pozemkom vo verejnom záujme vyvlastniť, pričom stavebník je povinný vlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. K tvrdeniu žalobu, že predmet vyvlastnenia nezodpovedá skutočnému stavu, žalovaný uviedol, že návrh na vyvlastnenie musí obsahovať okrem iného aj výpis z katastra nehnuteľností, pričom v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade navrhovateľ vyvlastnenia predložil takúto listinu, ktorú získal z príslušnej správy katastra. Podľa žalovaného stavba síce reálne existuje, ale je užívaná iba na základe povolenia na predčasné užívanie. V rámci návrhu na vyvlastnenie predmetných pozemkov boli tieto ako predmet vyvlastnenia navrhovateľom správne vyšpecifikované. Verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia je podľa žalovaného daný určením konkrétneho druhu a účelu stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije vyvlastňovaný pozemok alebo stavba, ktorý je natoľko významný a dôležitý pre rozvoj Slovenskej republiky, že je definovaný a ustanovený osobitným zákonom. Vzájomnú previazanosť účelu a samotného verejného záujmu vyjadruje skutočnosť, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, ktorého sa vyvlastnenie týka. Verejný záujem sa teda musí posudzovať len v konkrétnej situácii, vo vzťahu ku konkrétnemu druhu stavby alebo opatreniu, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Žalovaný poukázal na § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona a uviedol, že len na stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré sú uvedené v prílohách zákona č. 129/1996 Z.z. a č. 669/2007 Z.z. je možné aplikovať osobitný postup oproti postupu pri vyvlastnení, ktorý je upravený v stavebnom zákone, a len tieto stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá zákonodarca z dôvodu ich dôležitosti a významu označil ako stavby, na účel ktorých je možné vo verejnom záujme vyvlastniť. Obvodný úrad podľa žalovaného skúmal existenciu verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov v súlade s § 110 ods. 2 stavebného zákona a to vo vzťahu k citovanými zákonmi vymedzenému účelu, pričom tiež zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie a bol tak preukázaný súlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania. K tvrdeniu žalobcu, že vyvlastnenie len častí pôvodných pozemkov znehodnocuje ich zostatkové diely žalovaný uviedol, že z údajov uvedených vo Výkaze výmer ku geometrickému plánu zo dňa 26.05.2008 vyplýva, že zostávajúce časti pozemkov po vyvlastnení ich častí tvoria v priemere cca 78% ich pôvodnej výmery, čo vo vzťahu k vyvlastňovaním výmerám nie je možné považovať za zostatkové výmery. Vyvlastnením preto nedôjde k obmedzeniu možnosti užívania zostávajúcich častí týchto pozemkov, ktoré môžu byť aj naďalej bez obmedzení využívané na ich doterajší poľnohospodársky účel. To podľa žalovaného platí aj s ohľadom na skutočnosť, že časti týchto pozemkov sú súčasťou ochranného pásma predmetnej rýchlostnej cesty. V prípade, že by bolo vyvlastnené viac ako je nevyhnutné, došlo by podľa žalovaného k porušeniu ústavného princípu vyvlastňovania, ako aj k porušeniu § 110 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorých sa môže vyvlastnenie uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. K námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti navrhnutej náhrady za vyvlastnenie žalovaný uviedol, že obvodný úrad postupoval v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal na to, že pokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Obvodný úrad v danom prípade postupoval podľa tohto ustanovenia a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia vyvlastňovacieho konania. Toto platí výlučne len pre stavby diaľnic a rýchlostných ciest konkretizovaných v prílohách č. 1 a 2 zákona č. 129/1996 Z.z., medzi ktoré patrí aj stavba „R1 Beladice - Tekovské Nemce“, pre ktorú boli vyvlastňované pozemky v spoluvlastníctve žalobcu. Žalovaný zaujal názor, že správne orgány zo zákona nie sú oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenú znalcom v znaleckom posudku, resp. ju a priori spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz (napr. iný znalecký posudok vypracovaný iným znalcom). Žalovaný ďalej poukázal na metódy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku upravené vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. a uviedol, že za použitie ktorejkoľvek metódy je zodpovedný výlučne znalec a správny orgán nie je oprávnený toto spochybňovať, či skúmať správnosť výpočtu náhrady. Použitím ktorejkoľvek z uvedených metód, ktorých presné postupy a východiskové tabuľky podkladov pre stanovenie všeobecnej hodnoty sú podrobne rozpracované v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z., znalec stanoví všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, t.j. stanoviť trhovú cenu v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Všeobecná hodnota nehnuteľností je teda ekvivalentom trhovej ceny ku dňu ohodnotenia nehnuteľnosti. K námietke právoplatného rozhodnutia v tej istej veci žalovaný uviedol, že v čase konania a vydania rozhodnutia č. KSÚNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012 vo veci vyvlastnenia predmetných pozemkov platili iné legislatívne podmienky, než v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 14.01.2013, ktorým sa začalo nové konanie na základe nového návrhu podaného za účinnosti novely zákona č. 669/2007 Z.z. vykonanej zákonom č. 70/2012 Z.z.. Účelom tejto právnej úpravy bolo práve majetkoprávne dousporiadať prípady stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných do 26.07.2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné práva k pozemkom, na ktorých sú uskutočnené. Z uvedených dôvodov žalovaný trval na tom, že správne orgány oboch stupňov sa v predmetnom konaní a rozhodovaní dôsledne riadili platnými zákonmi. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Účastník správneho i súdneho konania a navrhovateľ vyvlastnenia - NDS vo svojom písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zaujal k jednotlivým žalobným dôvodom podobné stanovisko ako žalovaný. Takisto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z obsahu administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že líniová stavba „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“ bola právoplatne umiestnená rozhodnutím obce Čierne Kľačany ako príslušného stavebného úradu č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007. Dňa 30.12.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ministerstva č. 118542/2008-2331/Z. 56559 zo dňa 10.12.2008, ktorým bola stavebníkovi (NDS) povolená realizácia stavby stavebným povolením. V rámci stavebného konania stavebník v súlade s vtedy platným právom nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom určeným na zastavanie povoľovanou stavbou. Bývalý Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím č. KSÚNR-2011-17-008 zo dňa 07.07.2011 vyvlastnil spoluvlastnícke podiely žalobcu a ďalších spoluvlastníkov k pozemkom KN-C č. XXXX/XXX, KN-C č. XXXX/XXX a KN-C č. XXXX/XXX pre účely stavby „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 27265/2011/SVBP-66360/To zo dňa 10.12.2011 zrušené. Uverejnením nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09 v Zbierke zákonov dňa 26.07.2011 stratili vyššie citované ustanovenia zákona č. 669/2007 Z.z. účinnosť pre ich nesúlad s Ústavou SR a s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na uvedený nález Ústavného súdu SR vydal Krajský stavebný úrad v Nitre dňa 15.02.2012 rozhodnutie č. KSÚNR - 2012-183-002, ktorým zamietol návrh NDS na vyvlastnenie spoluvlastníckych práv žalobcu a ďalších spoluvlastníkov k vyššie uvedeným pozemkom pre účely uskutočnenia predmetnej stavby, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem spomenutého nálezu poukázal na to, že postup umožnený zákonom č. 669/2007 Z.z. nezabezpečil správnu časovú postupnosť krokov, nakoľko došlo k zámene poradia úkonov v procese prípravy a realizácie stavby (stavebného konania, vyvlastňovacieho konania, realizácie stavby a kolaudačného rozhodnutia). Uviedol, že z dikcie § 108 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebný zákon vymedzil použitie inštitútu vyvlastnenia tak, že je ho možné využiť výlučne pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení, teda v štádiu, kedy stavebník musí preukázať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku potrebné pre získanie stavebného povolenia na stavbu podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona. Vzhľadom na to, že predmetná stavba je na pozemkoch navrhovaných na vyvlastnenie už zrealizovaná, rozhodol stavebný úrad o zamietnutí návrhu na vyvlastnenie. Listom zo dňa 04.09.2012, vyzvalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa pripojeného návrhu, ktorého predmetom bol prevod vlastníctva spoluvlastníckeho podielu žalobcu k vyššie označeným pozemkom v k.ú. Čierne S., na ktorých je vybudované teleso cesty a súvisiace objekty v súlade s geometrickým plánom č. 31628826-76/2008 na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemku a odňatie z poľnohospodárskej pôdy a zmenu druhu pozemku pre stavbu predmetnej rýchlostnej cesty, vyhotoveným spoločnosťou Geopoz, s.r.o. Banská Bystrica a úradne overeným Správou katastra Zlaté Moravce dňa 02.07.2008 pod číslom 286/08. Všeobecná hodnota pozemkov bola určená sumou 6,43 eur/m2 na základe znaleckého posudku H.. V. Q., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, vypracovaného ku dňu 27.04.2012 na žiadosť stavebníka. V zmysle § 6 zákona č. 669/2007 Z.z. bola žalobcovi ponúknutá náhrada vo výške 1,2 násobku uvedenej hodnoty, teda vo výške 7,716 eur/m2 (spolu 4 551,48 eur). Vo výzve bol žalobca poučený, že ak v lehote 15 dní od dňa doručenia výzvy nebude reagovať, bude sa predpokladať, že dohodu o uzatvorení kúpnej zmluvy odmieta. Žalobca v písomnej reakcii na výzvu uviedol, že spoluvlastníci dotknutých pozemkov od počiatku deklarovali záujem o majetkoprávne vysporiadanie, avšak za podmienky uzatvorenia zmlúv na pozemky v celosti a za cenu, ktorú prezentovali v predchádzajúcich podaniach, ktorá bude zodpovedať trhovej hodnote pozemkov v uvedenej lokalite. Ministerstvo v následnej replike žalobcovi oznámilo, že návrh na uzavretie kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa kúpnej ceny je konečný, pričom navrhovaná kúpna cena je porovnateľná s cenou, za ktorú doteraz bol, resp. stále je realizovaný celý rad prevodov porovnateľných pozemkov v k.ú. E. S. a kopíruje stav na trhu s porovnateľnými pozemkami v dotknutom území, vrátane susediacich pozemkov. Dňa 18.01.2013 doručila NDS Obvodnému úradu Nitra návrh na vyvlastnenie pozemkov v k.ú. E. S., ktorý sa týkal aj spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti 1/8 na vyššie uvedených pozemkoch, pre účely predmetnej cestnej stavby. Listom zo dňa 07.03.2013 oznámil správny orgán začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.05.2013. Žalobca podal voči vyvlastneniu námietky aj písomne, navrhoval návrh na vyvlastnenie zamietnuť. Rozhodnutím č. ObÚ-NR-OVBP2-2013/00090-017 zo dňa 22.07.2013 Obvodný úrad Nitra na základe výsledku vyvlastňovacieho konania vyvlastnil spoluvlastnícke právo žalobcu k vyššie uvedeným pozemkom vo verejnom záujme pre predmetnú cestnú stavbu, za náhradu vo výške 3 792,90 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorého dôvody sa prakticky zhodujú s vyššie opísanými dôvodmi žaloby. Rozhodnutím č. 23960/2013/B622-SV/z.70989/Pek zo dňa 20.11.2013 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu Nitra zo dňa 22.07.2013 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Podľa § 108 ods. 3 veta prvá stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ods. 2 vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa ods. 3 vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa ods. 2 ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. Podľa ods. 3 ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z. ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané. Podľa ods. 4 na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26. júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože preskúmavané rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v medziach zákona. Krajský súd považuje za potrebné na úvod zvýrazniť, že zriadením stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu štát závažným spôsobom zasiahol do vlastníckych oprávnení žalobcu, pretože bez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu k pozemkom tieto zastaval prakticky neodstrániteľnou stavbou. Uvedený zásah bol umožnený a z formálneho hľadiska právne dovolený zákonom č. 669/2007 Z.z., ktorého niektoré ustanovenia boli neskôr nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 19/09 vyhlásené za nesúladné s článkom 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po nadobudnutí účinnosti tohto nálezu bola s účinnosťou od 01.03.2012 prijatá novela zákona č. 669/2007 Z.z., ktorá vo vyššie citovaných prechodných ustanoveniach upravila postup pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011 (pred nálezom). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či proces vyvlastnenia uskutočnený po prijatí uvedenej novely v prípade žalobcu prebehol v súlade s platnou právnou úpravou. Vo všeobecnosti platí, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zásadne len v medziach žaloby, to znamená z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v žalobe. Týmito dôvodmi je pri uplatňovaní svojej preskúmavanej právomoci viazaný, nemôže ich rozširovať ani modifikovať. K prípadnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ - e/, ods. 3 O.s.p. teda môžu viesť len tie dôvody jeho nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe a súčasne len za predpokladu, že namietané rozpory rozhodnutia správneho orgánu alebo postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, žalobcu ukracujú na jeho subjektívnych právach. To platí aj v prípade, že by správny súd videl rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zákonom z iných ako v žalobe vymedzených dôvodov. K jednotlivým žalobným dôvodom zaujal krajský súd nasledovné stanovisko: Konajúci súd je toho názoru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých právnych noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý bol v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku a zároveň poskytol správnemu súdu dostatočný priestor pre preskúmanie rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe. Nakoľko žalobca v žalobe neuviedol, s ktorou jeho námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, čím mal podľa žaloby porušiť právo žalobcu na spravodlivé konanie, nemohol ani súd okrem uvedených všeobecných konštatovaní podrobnejšie argumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí v dôsledku ich tvrdeného nedostatočného odôvodnenia. Súd len dodáva, že také odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s predstavami a záujmami žalobcu, nemôže byť len z tohto dôvodu považované za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ dáva odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré boli pri rozhodovaní vo veci vzaté do úvahy. Citovaná právna úprava jednoznačne priorizuje v súvislosti so získavaním práv k pozemkom potrebným na uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme uzavretie dohody pred vyvlastnením. Proces preukazovania bezvýslednosti dohody je podľa stavebného zákona prísne formalizovaný - ukladá žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzavretie dohody so stanovenými náležitosťami (vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a upozornenie na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodu výslovne odmietne alebo v uvedenej lehote na výzvu nereaguje. Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných pozemkov pre účely vyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie (ďalej v bode VIII). V prejednávanej veci vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia dodržal, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu vyvlastňovaných pozemkov, doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na vyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami a po odmietnutí návrhu a podmienok v ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam cestou vyvlastnenia. V postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných súvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Možno konštatovať, že pri rešpektovaní požiadavky zákonnosti nemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na vypracovaný znalecký odhad hodnoty diaľničného pozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky odplaty za získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca. Pokiaľ ide o iné spôsoby naplnenia cieľa vyvlastnenia, na ktorých nevyužitie sa zrejme žalobca snažil v žalobe poukázať (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku, zriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru súdu neprichádzali do úvahy, nakoľko pre daný typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva k zastavaným pozemkom, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie prostriedkami verejného práva, ktoré sú zákonom predvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva resp. vyporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi súkromného práva. Ich použitie by bolo za daných skutkových a právnych okolností neúčelné a na viac aj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán alebo vyporiadanie rozhodnutím súdu na základe ceny vyporiadavaného majetku zistenej znaleckým posudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie NDS na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika konajúca v zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR splnomocnila NDS aj na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu a následne NDS v rozsahu udeleného poverenia ďalej splnomocnila svojim zastupovaním advokáta JUDr. V. G.. Obe plnomocenstvá boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010 zo dňa 04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal byť podaný návrh na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe, ktorá bola uvedená do prevádzky na základe rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby. Z uvedenej mandátnej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu či trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom konaní. Obsah administratívneho spisu taktiež nezakladá akúkoľvek pochybnosť o oprávnení NDS, či jej ustanoveného právneho zástupcu, podať návrh na vyvlastnenie a ďalej v tomto konaní zastupovať splnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný z úradnej povinnosti skúmať platnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia kolaudačného konania k predmetnej líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o tom, či zástupca navrhovateľa vyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom konaní. V postupe správneho orgánu v súvislosti so zastúpením navrhovateľa vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preto súd nevidel akúkoľvek vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Predmet vyvlastnenia tvorili pozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa výpisu z katastra nehnuteľností ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania v katastri zapísané ako ostatné plochy. Vyvlastňovací orgán mohol z hľadiska identifikácie predmetu vyvlastnenia vychádzať len z toho stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou komunikáciou zhotovenou na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej pred 26.07.2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom štáte nežiaducej výnimočnosti danej situácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavené stavbou uvedenou do užívania. Faktom však zostáva, že z hľadiska druhového určenia budú predmetné pozemky zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k už zastavaným pozemkom, čomu má slúžiť práve vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu stanoveného v § 9a novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z.. V súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných vyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že žalobca v žalobe neuvádza, ako sa táto konkrétna skutočnosť premietla do jeho právneho postavenia a akým spôsobom bol v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach. Práve tvrdenie o ukrátení žalobcu na jeho subjektívnych právach tvrdeným rozporom postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu so zákonom je zákonnou podmienkou pre uplatnenie preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve. Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom zastaval neskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného stavebného povolenia, nemôže byť vo vyvlastňovacom konaní vzatá do úvahy ako faktor, ktorý mohol mať vplyv pre zvýšenie alebo zníženie hodnoty vyvlastňovaných pozemkov. Až kolaudačné rozhodnutie spolu s geometrickým plánom môžu byť tými právnymi skutočnosťami, na základe ktorých príslušný orgán správy katastra v záznamovom konaní zmení druh predmetných pozemkov z ostatných plôch na zastavané plochy. Ústavný súd sa vo vyššie uvedenom náleze vyjadril predovšetkým k neústavnosti tzv. nepriameho vyvlastnenia, teda právneho režimu umožňujúceho realizáciu výstavby trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorého preukázanie bolo odložené až na okamih kolaudácie stavby. Novela zákona č. 669/2007 Z.z. prijatá po nadobudnutí účinnosti uvedeného nálezu ústavného súdu (§ 9a tohto zákona) vytvára zákonný podklad pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaným cestnými stavbami dohodou najneskôr do 28.02.2013 s tým, že ak zostane pokus stavebníka o získanie týchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak stavebník tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek dôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Uvedený právny režim teda umožňuje aj dodatočné vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných cestnými stavbami. To platí aj napriek skutočnosti, že primárnym účelom zákona č. 669/2007 Z.z. je úprava postupu správnych orgánov v územnom stavebnom konaní pri príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Iné riešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane a štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby, pokiaľ nedôjde k dohode medzi oboma stranami, prakticky neprichádza do úvahy. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesplnení zákonom stanovenej podmienky pre podanie návrhu na vyvlastnenie tým, že stavebník podal tento návrh predo dňom 28.02.2013, teda predčasne. Je totiž nepochybné, že stavebník urobil zákonom predpokladaný pokus o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetných pozemkoch, ktorý zostal bezvýsledný. Žalobca síce deklaroval ochotu sa dohodnúť, avšak len na predaji 100% pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované pozemky odčlenené a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu všeobecnú cenu týchto pozemkov určenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedený postoj žalobcu k prípadnej dohode so stavebníkom podľa názoru súdu nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 669/2003 Z.z. podať návrh na vyvlastnenie. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný predo dňom 28.02.2013 nemalo prihliadať, či dokonca že by sa malo konanie začaté na základe takéhoto návrhu zastaviť. Zákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Pokiaľ bol teda pokus o dohodu urobený v dobe od nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy do 28.02.2013 a takýto pokus zostal z akýchkoľvek dôvodov bezvýsledný, bol stavebník legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie. Súd považuje za potrebné podotknúť, že aj pri akceptovaní takého výkladu zákona, že predo dňom 01.03.2013 nemohol stavebník za žiadnych okolností podať návrh na vyvlastnenie pozemkov, splnil by takýto predčasne podaný návrh požiadavky zákona dňom 01.03.2013 a bolo by potrebné o ňom meritórne rozhodnúť. Pri posudzovaní otázky verejného záujmu na vyvlastnení vychádzal správny orgán zo zákona č. 669/2007 Z.z., ktorý stanovuje zoznam stavieb, na ktorý sa vzťahujú jednorazové mimoriadne opatrenia; verejný záujem na realizácii predmetnej stavby teda vyplýval priamo z uvedeného zákona, ktorý je vo vzťahu ku stavebnému zákonu osobitným predpisom majúcim prednosť pred všeobecnou úpravou vyvlastnenia v stavebnom zákone. Uvedený prístup je nutné považovať za rozporný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože „... ak je daný expropriačný titul - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujem...“ (bod 55 nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 19/09). Krajský súd súhlasí so žalobcom, že nie je možné zamieňať predmet a účel vyvlastnenia s verejným záujmom. Verejný záujem na vyvlastnení pozemkov pre účely výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií sa v zmysle stavebného zákona preukazuje vo vyvlastňovacom konaní. Skúmanie existencie verejného záujmu by malo dať odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na uskutočnení stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušenom užívaní. O tom, či je daný verejný záujem na vyvlastnení pre potreby určitej stavby, teda nemôže rozhodovať zákonodarca, ale vyvlastňovací orgán v rámci vyvlastňovacieho konania, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V tomto zmysle sa senát stotožnil s názorom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 6S 96/2013, ktorá sa týkala vyvlastnenia pozemkov iného vlastníka pre potreby tej istej stavby, že „verejný záujem je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu vyvlastňovacieho konania na základe zváženia najrôznejších partikulárnych záujmov“. Neosvojil si však záver rozsudku v uvedenej veci, z ktorého vyplýva, že nedostatočné individuálne skúmanie verejného záujmu by malo byť dôvodom pre zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Senát krajského súdu je toho názoru, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov pre potreby daného úseku rýchlostnej komunikácie ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov zhromaždených vyvlastňovacím správnym orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom pomenovaný a zdôvodnený a nemožno poprieť, že sa čiastočne prekrýva s účelom výstavby rýchlostnej komunikácie, ktorý bol definovaný rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby. Tým bolo predovšetkým prepojenie Bratislavy so stredným Slovenskom, vyriešenie problematickej dopravy na danom úseku a zníženie alarmujúcej nehodovosti. Podľa názoru súdu pokiaľ existuje verejný záujem na diaľničnom dopravnom prepojení Bratislavy s Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, ktorá potenciálne prináša vyššiu dopravnú bezpečnosť, mnohostranný rozvoj stredoslovenského regiónu, vytvára predpoklady pre prílev investícií a vznik nových pracovných príležitostí, potom je daný verejný záujem na vyvlastnení pozemkov zastavaných predmetnou rýchlostnou komunikáciou. Je faktom, že správne orgány oboch stupňov sa otázke verejného záujmu z naznačených hľadísk v potrebnej miere nevenovali a napadnuté rozhodnutie je z tohto pohľadu nedostatočne odôvodnené. Krajský súd je však toho názoru, že zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom by len doplnil odôvodnenie rozhodnutia v uvedenom smere, by bolo neúčelné, pretože by viedlo len k formálnemu zopakovaniu konania a neprinieslo by v otázke existencie verejného záujmu na vyvlastnení žiadnu zmenu. Senát je tiež toho názoru, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení vo väzbe na možné alternatívy trasovania rýchlostnej komunikácie. Súdu totiž neprináleží v súvislosti so skúmaním verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov viesť polemiku o tom, ktorá z do úvahy prichádzajúcich variant trasy komunikácie R1 sa mala realizovať, prípadne aké by boli dopady ostatných variant trasovania na štátny rozpočet. Rozhodnutia v týchto otázkach patria do kompetencií orgánov vládnej moci. Pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery o tom, či realizácia predmetnej cestnej stavby je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku. Súd je toho názoru, že o existencii verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckeho podielu žalobcu na pozemkoch zastavaných cestnou stavbou niet žiadnych relevantných pochybností. Z citovanej ústavnej i zákonnej úpravy vyplýva, že vyvlastnenie pozemkov pre účely verejno- prospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné len v nevyhnutnej miere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon umožňuje výnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku, alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. V prejednávanej veci boli geometrickým plánom odčlenené a novovytvorené pozemky tvoriace predmet vyvlastňovacieho konania o celkovej výmere 4 XXX m2, pričom zostávajúca výmera pôvodných pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, z ktorých vznikli vyvlastňované parcely, predstavuje výmeru 17 XXX m2. Je faktom, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel, napr. skomplikovať prístup minimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov. Žalobca však v priebehu vyvlastňovacieho konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol užívať vôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť celé zvyšné pozemky, ktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania. Krajský súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery (78%) z pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné účely, prípadne že by bolo ich užívanie neprimerane sťažené. Na dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na cestné ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods. 3, 4 zák. č. 135/1961 Zb.). V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem však nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia boli postup správnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona. Vo vyvlastňovacom konaní sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť podľa stavebného zákona určuje vo výške zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom, pričom trhovou cenou nehnuteľnosti sa rozumie cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Za pravdivé je možné považovať tvrdenie žalobcu, že stavebný zákon neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by sa pri zisťovaní trhovej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom malo postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Treba však zároveň konštatovať, že podľa uvedenej vyhlášky sa postupuje vždy v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku (vrátane nehnuteľností) na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomoci (§ 1 ods. 2 cit. vyhl.), pričom za všeobecnú hodnotu majetku sa považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase (§ 2 písm. g/ cit. vyhl.). Žiaden iný právny predpis, na základe ktorého by mohol znalec určiť trhovú cenu vyvlastňovaných nehnuteľností, neprichádza do úvahy. Vo vyvlastňovacom konaní vedenom podľa stavebného zákona a subsidiárne podľa správneho poriadku zhromažďuje podklady rozhodnutia navrhovateľ vyvlastnenia, ktorý ich predkladá správnemu orgánu a preukazuje nimi skutočnosti dôležité pre konanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z takýchto podkladov je aj znalecký posudok na určenie ceny vyvlastňovaných nehnuteľností. Skutočnosť, že v prejednávanej veci bol znalecký posudok znalca Ing. V. Q. vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa vyvlastnenia, nediskvalifikuje takýto doklad z podkladov rozhodnutia, nakoľko znalec zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR je nezávislou osobou, ktorá je povinná vykonávať odbornú znaleckú činnosť riadne a v súlade s právnymi predpismi, pričom za porušenie povinností pri výkone znaleckej činnosti zodpovedá ministerstvu; dokonca za vedome nepravdivý znalecký posudok možno znalca trestne stíhať. Znalca môže pre potreby konania ustanoviť aj správny orgán a poveriť ho vypracovaním znaleckého posudku, ak je to potrebné pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, napr. ak bol znalecký posudok predložený účastníkom konania hodnoverne spochybnený iným relevantným dôkazom - iným znaleckým posudkom alebo stanoviskom odborne spôsobilej osoby. Pokiaľ ide o zisťovanie všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných nehnuteľností, túto je v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. možné určiť zásadne buď porovnávacou metódou, alebo metódou polohovej diferenciácie (výnosová metóda v predmetnej veci neprichádzala do úvahy), ktoré by obe mali viesť k podobnému výsledku, pričom výber metódy je na znalcovi. Súdny znalec H.. V. Q. pri vypracovávaní znaleckého posudku v predmetnej veci použil metódu polohovej diferenciácie, nakoľko nemal k dispozícii porovnávací materiál, ktorý by tvorili najmä zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku v k.ú. E. Kľačany v porovnateľnom čase. Znalecký posudok i jeho závery sú podľa názoru súdu konzistentné, posudku nemožno vytknúť vnútornú rozpornosť či nelogickosť, ktoré by spochybňovali vyvodené závery. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na nesprávnosť či neaktuálnosť záverov znalca, napr. potvrdenie obce Čierne S. o cenách pri nedávnych prevodoch vlastníctva porovnateľných pozemkov, stanoviská realitných kancelárií a podobne. V konaní nevyšlo najavo nič, čo by podporilo tvrdenia žalobcu, že vyvlastňované pozemky majú vyššiu cenu, ako ju určil znalec. Za takýto dôkaz nemožno považovať zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov v k.ú. G. Q. či v iných lokalitách, na ktoré sa odvolával žalobca, nakoľko tieto doklady nemajú pre daný účel žiadnu dôkaznú hodnotu. Preto tvrdenie žalobcu, že za vyvlastnený majetok mu nebola poskytnutá spravodlivá náhrada, považoval súd za subjektívne a nepodložené a je toho názoru, že v procese vyvlastňovania je potrebné v zmysle zákona postupovať podľa exaktných podkladov a to aj so zreteľom na skutočnosť, že proces vyvlastňovania pre potreby rýchlostnej komunikácie sa týka mnohých vlastníkov pozemkov. Postup pri zisťovaní trhovej ceny vyvlastňovaných nehnuteľností bol podľa názoru súdu v súlade so zákonom. Pokiaľ mal žalobca za to, že určená náhrada za vyvlastnenie jeho spoluvlastníckeho podielu nezodpovedá trhovej cene, mohol sa obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na príslušný súd (§ 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z.). Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci, ktorú malo tvoriť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č.: KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým bol návrh NDS na vyvlastnenie tých istých pozemkov totožných vlastníkov a pre rovnakú stavbu právoplatne zamietnutý. Je pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci bráni tomu, aby sa o tej istej veci konalo a rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len okruhom účastníkov konania a jeho predmetom, ale aj dôvodmi, o ktorých sa rozhodovalo. Spomenuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ vyvlastnenia odôvodnil svoj návrh, sa zmenili. Bol totiž vykonaný nový pokus o dohodu so žalobcom na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobcovi bola tiež ponúknutá vyššia kúpna cena. Identita veci bola tiež narušená zmenou právnej úpravy, nakoľko posledný návrh NDS na vyvlastnenie bol opretý o novelizované znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a), ktoré nanovo upravilo postup pri majetkoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod realizovanou cestnou stavbou. Uvedené zmeny skutkového a právneho stavu odlišujú posledné vyvlastňovacie konanie od skoršieho konania ukončeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 a preto uvedené rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo potrebné vyvlastňovacie konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku). Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite odôvodnili. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému ani pribratému účastníkovi v konaní o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verenej správy toto právo nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.