Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cbi/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200137 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200137.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci žalobcu: Ing. Emil Čerevka, Bratislava, Zámocká 20, správca konkurznej podstaty úpadcu Konkurzný podvod, s. r. o. Prievidza, Lehotská cesta 2, IČO: 31 632 670, zast. JUDr. Zoroslav Kollár, advokát so sídlom v Bratislave, Vajnorská 8/A, proti žalovanému v I. rade VESEC GROUP, s.r.o., Bojnice, Svätoplukova 684/13, IČO: 36 294 705, zast. JUDr. Marián Ševčík CSc, advokát so sídlom v Bratislave, Nezábudkova 22, žalovanému v II. rade VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s. r. o., Bratislava, Vajnorská 98, IČO: 31 341 438, o náhradu škody, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e ta . O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou z 10. júla 2002 žiadal, aby súd rozhodnutím zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne škodu vo výške 65 000,-Sk (škoda vzniknutá k 1. júlu 2002) a škodu vo výške 10 000.-Sk mesačne od 1. júla 2002 do vydania motorových vozidiel Škoda C.-O.-J. C. XXX Z. Z. Š. Q.-X. J. C. XXX Z. do konkurznej podstaty úpadcu VESEC, s. r. c, alebo do zaplatenia peňažnej náhrady v prípade, že ich nebude možné vydať. Ďalej žiadal žalobca uložiť povinnosť žalovanému v 2. rade vydať do konkurznej podstaty úpadcu VESEC, s. r. o. horeuvedené motorové vozidlá. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 46Cbi 87/2002-322 zo dňa 03. 06. 2009 zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi škodu vo výške 2 157,60 eur a škodu vo výške 331,94 eur mesačne od 01. 07. 2002 do 08. 08. 2008. Žalovaným tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 588,81 eur. Zaplatením jedného zo žalovaných povinnosť druhého žalovaného zaniká. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3 Obo 92/2009 zo dňa 30. 06. 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný v I. a žalovaný v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1 385,40 eur. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na mimoriadne dovolanie, podané generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 92/2009-349 zo dňa 30. 06. 2010 uznesením sp. zn. IMObdoV/7/20II zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolací súd si v mimoriadnym dovolaním napadnutom rozhodnutí osvojil právne závery súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd pri posudzovaní náhrady škody aplikoval Obchodný zákonník - § 373 a nasl., pričom správnosť použitia tohto právneho predpisu odvolací súd oprel o ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka. Po zrušení mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konal ďalej o veci v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O. s. p./ s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci /§ 224 ods. 3 O. s. p./. Odvolací súd vyslovil právny názor, že v predmetnej veci súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobcovi v dôsledku konania žalovaných vznikla škoda, splnenie predpokladov pre jej náhradu však nesprávne posúdil podľa ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže konaním žalovaného v I. rade nedošlo k porušeniu povinností ustanovených Obchodným zákonníkom ale iným právnym predpisom /§ 4b ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní/, je potrebné posúdiť splnenie predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd po vrátení veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov: uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.1.2001 č.k. 9K 319/00-62 o ustanovení predbežného správcu Ing. Emila Čerevku, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.2.2001 č.k. 9K 319/00-91 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka VESEC spol s r.o., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.6.2001 č.k. 6Obo 93/01, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.2.2001, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.9.2001 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka VESEC spol s r.o., leasingové zmluvy vrátane dodatkov a upomienok, Dohody o postúpení práv a povinností zmluvy zo dňa 6.7.2001 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9K 319/00 zo dňa 15. 01. 2001 ustanovil Ing. Emila Čerevku za predbežného správcu na zistenie majetku dlžníka VESEC, s. r. o., Prievidza, Lehotská cesta 2. Dňa 21. 02. 2001 Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok uvedeného dlžníka. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Emil Čerevka. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Obo 93/01 zo dňa 14. 06. 2001 predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne uznesením zo dňa 27. 07. 2001 odvolací súd zbavil Ing. Emila Čerevku funkcie správcu konkurznej podstaty. Obidve uznesenia boli uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 05. 09. 2001. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 09. 2001 bol opätovne vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a Ing. Emil Čerevka bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Dňa 29. 09. 1998 uzavrela spoločnosť VESEC, s. r. o., Prievidza ako nájomca a spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s. r. o. Bratislava ako prenajímateľ zmluvu o leasingu motorového vozidla č. XXXXXX a dňa 23. 12. 1999 ďalšiu leasingovú zmluvu č. XXXXXX. Upomienkami zo dňa 09. 03. 2001 a 26. 03. 2001 prenajímateľ vyzval nájomcu na zaplatenie dlhu vo výške 19 681,40 Sk z leasingovej zmluvy č. XXXXXO a z leasingovej zmluvy č. XXXXXX. Listom zo dňa 20. 03. 2001 prenajímateľ vypovedal leasingové zmluvy. Na základe žiadosti správcu konkurznej podstaty bol uzatvorený dodatok č. 1, pričom správca konkurznej podstaty doplatil nedoplatok. Dňa 06. 07. 2001 došlo k uzavretiu Dohôd o postúpení práv a povinností predmetných leasingových zmlúv. Na základe Dohôd prešli práva a povinnosti spoločnosti VESEC, s. r. o. na spoločnosť VESEC GROUP, s. r. o. Tento prevod uskutočnil konateľ úpadcu V.. W. S. po predložení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 06. 2001, ktorým bol zrušený konkurz na majetok dlžníka. K predmetnému prevodu došlo v čase, keď ešte nezanikli účinky vyhlásenia konkurzu a Ing. Čerevka nebol zbavený funkcie správcu. Na základe právneho názoru odvolacieho súdu bolo ustálené, že uzavretím Dohôd o postúpení práv z leasingových zmlúv došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a keďže sa nejednalo o bežnú obchodnú činnosť, sú uvedené právne úkony neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik škody. Žalovaní jednoznačne vedeli, že konkurzné konanie v čase rokovaní ako aj v čase uzatvorenia Dohôd o prevode práv z leasingových zmlúv /ďalej len Dohôd/ nie je právoplatne zrušené. Tiež porušili povinnosť umožniť úpadcovi predmety nájmu nerušene užívať. Toto protiprávne konanie viedlo k vzniku ujmy na majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Dojednanie, spísanie a uzatvorenie Dohôd malo za následok, že úpadca stratil možnosť predmety nájmu užívať a neskôr ich kúpiť od žalovaného v 2. rade a následne prenajímať a speňažiť v rámci konkurznej podstaty. Konkurznej podstate úpadcu tým vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s takýmto konaním žalovaných. Žalobca si uplatnil ušlý zisk, výšku ktorého preukázal listami od spoločnosti Stelax, s.r.o., Bratislava, ktorá prijala dve ponuky na nájom vozidiel to na osobné vozidlo Škoda Pick-up za cenu 5 000,-Sk mesačne od 1.10.2001 a Škoda Felícia Combi za cenu 5 000,-Sk od 1.3.2002, čo predstavuje za 2 motorové vozidlá po 5 000,-Sk mesačne (spolu 10 000 Sk, t.j. 331,94 eur) od 1.10.2001 a 1.3.2002 do 30.6.2002 nájom spolu vo výške 65 000,-Sk (2 157,60 eur). Žalobca mal teda možnosť predmetné vozidlá prenajať za cenu 5 000,-Sk/ mesačne a protiprávnym úkonom odporcov mu to bolo znemožnené. Žalobca na pojednávaní dňa 25.9.2014 uviedol, že žalovaný v 2. rade na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 46Cbi/87/2002-322 zo dňa 3.6.2009 žalovanú sumu vrátane trov konania uhradil na účet žalobcu. Suma nebola žalovanému v 1. rade vrátená po zrušení citovaného rozsudku dovolacím súdom, pretože žalobca považuje svoj nárok za oprávnený a s argumentáciou žalovaného v 2. rade nesúhlasí. Žalovaný v 1. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že žiadnu povinnosť neporušil a namietol premlčanie, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalovanú sumu na základe právoplatného rozhodnutia súdu zaplatil, čo by malo byť zohľadnené pri trovách tohto konania. Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 4b ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej iba ZKV) ) po doručení návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu súdu alebo po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu súdom dlžníkovi dlžník je povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Podľa § 420 ods. l OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie, pričom predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnený jeden z predpokladov, nie je potrebné sa zaoberať otázkou splnenia ostatných. Vykonaným dokazovaním súd zhodne s názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že predpoklad - protiprávny úkon bol žalovanými naplnený, a to uzatvorením Dohôd v čase, keď podľa § 4b ods. 1 písm. a/ ZKV bol dlžník /žalovaný v 1. rade/ povinný zdržať sa konania smerujúceho k zmenšeniu jeho majetku s výnimkou bežnej obchodnej činnosti. Uzatvorením týchto Dohôd došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a takýto právny úkon je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatný. Zároveň tým zabránili správcovi konkurznej podstaty v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV nakladať s majetkom podstaty. Obaja žalovaní v čase uzatvárania Dohôd vedeli, že konkurzné konanie nie je právoplatne zrušené. Túto skutočnosť si žalovaný v 2. rade mohol overiť v Obchodnom vestníku. Vznik škody znamená vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Táto ujma môže mať podobu skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody alebo podobu ušlého zisku, ktorý spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený dosiahol, keby nenastala škodná udalosť. Navrhovateľ si uplatnil ušlý zisk, výšku ktorého preukázal listami od spoločnosti Stelax, s.r.o., Bratislava, ktorá prijala dve ponuky na nájom vozidiel, a to na osobné vozidlo Škoda Pick-up za cenu 5 000,- Sk mesačne od 1.10.2001 a Škoda Felícia Combi za cenu 5 000,- Sk od 1.3.2002, čo predstavuje za 2 motorové vozidlá po 5 000,-Sk mesačne od 1.10.2001 a 1.3.2002 do 30.6.2002 nájom spolu vo výške 65 000 Sk. Je nesporné, že navrhovateľ mal teda možnosť predmetné vozidlá prenajať za cenu 5 000,- Sk / mesačne a protiprávnym úkonom odporcov mu to bolo znemožnené. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ušlým ziskom, tá je daní tým, že uzatvorenie Dohôd malo za následok, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstata si stratil možnosť predmetné vozidlá užívať, neskôr kúpiť a následne prenajímať. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva právny názor, podľa ktorého v dôsledku konania žalovaných vznikla škoda, splnenie predpokladov pre jej náhradu však treba posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. K predpokladom vzniku škody podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka patrí okrem vyššie uvedených predpokladov aj zavinenie. Zavinenie je subjektívna kategória, možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu konaniu, ako i škode a následku tohto protiprávneho úkonu. Všeobecná občiansko-právna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zbaviť zodpovednosti preukázaním toho, že škodu nezavinil. Žalovaní domnienku zavinenia nevyvrátili. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, tento nie je premlčaný, keďže Dohody o postúpení práv z leasingových zmlúv, ktorými došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, boli uzatvorené dňa 6.7.2001 a nárok na náhradu škody bol uplatnený žalobou na náhradu škody dňa 10.7.2002, teda v dvojročnej premlčacej lehote. Súdu nie je známe ako posudzoval premlčanie žalovaný v 2. rade, keďže tento vzniesol námietku premlčania bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na vyššie uvedené (vychádzajúc aj z právneho názoru odvolacieho súdu) súd dospel k záveru, že žalobca svoj nárok čo do právneho dôvodu a výšky preukázal, súd mu ho však nemohol priznať, pretože dlh zanikol splnením. Z citovaného ustanovenia § 154 O.s.p. vyplýva, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Ako vyplynulo z výpovede žalovaného v 2. rade aj žalobcu, v čase rozhodnutia súdu je už dlh splatený, nakoľko žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanú sumu tak ako bola priznaná právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.06.2009 (následne zrušený v dôsledku mimoriadneho dovolania) a táto suma sa nachádza na účte žalobcu, t.j. bola zaradená do konkurznej podstaty úpadcu. Keďže v súčasnosti dlh neexistuje, zanikol splnením podľa § 559 ods. 1 OZ, nie je možné tento nárok žalobcovi priznať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§151 ods. 3 O.s.p). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované /§ 42 ods. 3 OSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 OSP/. Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci