Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200148 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Košická 37, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45998-2/2013-BA zo dňa 29.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.12.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 29.11.2013 č. 45998-2/2013-BA. Vyššie uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné, svojvoľné a tendenčne odôvodnené. Žalobca má za to, že vyrubená suma 511,42 € nie je správna, nie je dostatočne zistená a náležite verifikovaná žalobcom, v dôsledku svojvoľného konania vykazujúceho známky zneužívania práva po osi: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava - Sociálna poisťovňa, ústredie, čo v právnom štáte nie je možným a dovoleným. Orgán prvého stupňa navodil stav tzv. zákonnosti, ktorý odvolací orgán tendenčne a neprístupne zlegalizoval, pričom ním vydané rozhodnutie je arbitrárne odôvodnené. Žalobca v žalobe tvrdí, že po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo povinnosťou žalovanej riadne zistiť skutkový stav veci bez akýchkoľvek pochybností, čo by mohlo byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila. Má za to, že jej rozhodnutie je nepreskúmateľné vzhľadom na neodôvodnenosť. Žalobca v žalobe tvrdí, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (prvostupňový správny orgán) vychádzala v danom prípade iba z elektronického mesačného výkazu poistného podávaného treťou osobou, ktorá je síce splnomocnená k podávaniu výkazov v mene spoločnosti, avšak na takomto výklade absentuje jednoznačný a nesporný pravý podpis konateľa spoločnosti (žalobcu), pričom žalobca nemal vedomosť o tom, že by takýto výkaz bol zaslaný a nemal ani vedomosť o tom, či by tento mohol byť vecne správny. Je teda zákonnou povinnosťou žalovanej objektivizovať skutkový stav a až na jeho podklade rozhodnúť o právach a povinnostiach žalobcu. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že v rozhodnom období sa konateľ spoločnosti nachádzal dlhodobo v zahraničí. Má za to, že postupom žalovanej bol ukrátený svojvoľne na svojich ústavných právach, došlo k porušeniu princípu právnej istoty, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručila dňa 20.3.2014 uviedla, že prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava svojím rozhodnutím zo dňa 9.9.2013 predpísala zamestnávateľovi VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (žalobcovi) za obdobie júl 2013 poistné na nemocenské poistenie v sume 41,38 €. Poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové poistenie v sume 266,08 €, poistné na invalidné poistenie v sume 88,68 €, poistné na úrazové poistenie v sume 11,82 €, poistné na garančné poistenie v sume 3,69 €, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 29,56 € a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 70,21 €. Neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia orgánu tvorila príloha. Proti tomuto rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a keďže zistila, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, odvolanie zamietla a predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdila. K námietkam uvedeným v žalobe žalovaná uvádza, že v zmysle ust. § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj ustanovenia § 21 zákona č. 46/2004 Z.z. je každý zamestnávateľ povinný platiť poistné a príspevky za svojich zamestnancov a toto poistné a príspevky odvádzať včas a v správnej sume. Poistné a príspevky sa platia v percentuálnej sadzbe určenej ustanoveniami § 130, 131, 132, 133, 135, 136 a 137 zákona č. 461/2003 Z.z. Pri predpisovaní výšky poistného a príspevkov vychádza Sociálna poisťovňa z mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorý je v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. každý zamestnávateľ povinný predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov, pričom v tomto mesačnom výkaze je povinný uviesť vymeriavací základ osobitne u každého svojho zamestnanca, z ktorého sa poistné a príspevky vypočítajú a taktiež rozčleniť ním rozvádzané poistné a príspevky do jednotlivých poistných fondov. Žalobca dňa 30.8.2013 predložil elektronický výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac júl 2013, v ktorom uviedol jedného zamestnanca s vymeriavacím základom 1.478,27 €, na základe čoho vznikla zamestnávateľovi odvodová povinnosť v sume 511,42 €. Žalobca v žalobe nepopiera, že mesačný výkaz poistného a príspevkov bol predložený oprávnenou osobou, preto námietku žalobcu, že v rozhodnom čase sa štatutárny zástupca nachádzal dlhodobo v zahraničí, považuje za právne irelevantnú. Keďže žalovaná vo vyjadrení k žalobe ďalej uvádza, že keďže žalobca, ako zamestnávateľ, nesplnil svoju odvodovú povinnosť a poistné príspevky za obdobie júl 2013 ku dňu vydania rozhodnutia nezaplatil, predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, predmetné poistné a príspevky žalobcovi rozhodnutím. Žalovaná ďalej uvádza, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, resp. neuviedol, v čom konkrétne je podľa jeho názoru suma predpísaného poistného a príspevkov nesprávna. Ak žalobca tvrdí, že predpísaná suma je nesprávna, je zároveň povinný predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zamietol. III. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (odsek 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (odsek 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovanej zo dňa 29.11.2013 č. 45998-2/2013-BA, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodujúc o odvolaní, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava č. 704-0217039413-GC04/13 zo dňa 9.9.2013 vo veci predpísania poistného, rozhodla tak, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 9.9.2013 potvrdila a odvolanie zamietla. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím žalovanej Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, rozhodla tak, že predpísala zamestnávateľovi VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (žalobcovi) za obdobie júl 2013: - poistné na nemocenské poistenie v sume 41,38 €, - poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 266,08 €, - poistné na invalidné poistenie v sume 88,68 €, - poistné na úrazové poistenie v sume 11,82 €, - poistné na garančné poistenie v sume 3,69 €, - poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 29,56 €, - poistné do rezervného fondu a fondu solidarity v sume 70,21 €. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, predpísala poistné a príspevky v zmysle ust. § 141, 142, 143 zákona o sociálnom poistení, ak táto osoba neodviedla poistné a povinné príspevky vôbec, resp. ak ich neodviedla v nesprávnej sume. Na základe kontroly odvodu poistného prvostupňový správny orgán zistil, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol za mesiac júl 2000 vôbec, čím porušil ust. § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovanej, ktorá dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom. IV. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon upravuje aj výber, registráciu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Podľa § 128 ods. 1 písm. a), b) citovaného ustanovenia, poistné na nemocenské a poistenie platí: a) zamestnanec b) zamestnávateľ Podľa § 129 ods. 1 a 2 citovaného zákona, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity, sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Podľa § 144 ods. 1 citovaného zákona, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 €, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Podľa § 141 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca v zmysle ust. § 141 ods. 2 zákona odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať (§ 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Podľa § 143 ods. 2 citovaného zákona, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 21 písm. a) zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 252/2012 Z.z. povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľ za svojich zamestnancov. Podľa § 21 zákona č. 43/2004 Z.z. suma povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona, poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. Podľa § 231 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie. V. V preskúmavanej veci mal súd z administratívneho spisu za preukázané, že dňa 30.8.2013 žalobca zaslal Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie júl 2013. Súčasťou mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac júl 2013 je príloha, v ktorej je uvedené poistné a povinné príspevky za zamestnanca na jednotlivé druhy poistenia. Na základe zistenia, že žalobca poistné a povinné príspevky za mesiac júl 2013 neodviedol, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, prvostupňové rozhodnutie zo dňa 9.9.2013, ktorým žalobcovi túto povinnosť uložila, resp. predpísala mu predmetným rozhodnutím poistné a povinné príspevky na základe ním predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac júl 2013. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako aj z ust. § 21 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je každý zamestnávateľ povinný platiť poistné a príspevky za svojich zamestnancov a toto poistné a príspevky odvádzať včas a v správnej sume. Poistné a príspevky sa platia v percentuálnej sadzbe určenej ustanoveniami § 130, 131, 132, 133, 135, 136 a 137 citovaného zákona v spojení s ust. § 22 zákona č. 43/2004 Z.z. Lehotu, v ktorej je zamestnávateľ povinný odviesť poistné, upravuje ust. § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Rovnaká lehota splatnosti je v zmysle ust. § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. určená aj pre príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ. Pri predpisovaní výšky poistného a príspevkov vychádza Sociálna poisťovňa z údajov (mesačný výkaz) poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorý predkladá v zmysle ust. § 231 ods. 1 písm. f) citovaného zákona každý zamestnávateľ, pričom v tomto výkaze je tento povinný uviesť vymeriavací základ osobitne u každého svojho zamestnanca. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca dňa 30.8.2013 elektronickou formou predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac júl 2013, v ktorom uviedol jedného zamestnanca s vymeriavacím základom 1.478,27 €, na základe čoho mu vznikla odvodová povinnosť v sume 511,42 €. Keďže žalobca, ako zamestnávateľ nesplnil svoju odvodovú povinnosť a poistné a príspevky za obdobie júl 2013 nezaplatil, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava mu predmetné poistné a príspevky predpísala prvostupňovým rozhodnutím. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. K námietke žalobcu, že v čase, keď predmetný výkaz bol podávaný, štatutárny zástupca tento nepodpísal, nakoľko v tomto období sa nachádzal v zahraničí, súd uvádza, že túto námietku považuje za irelevantnú, nakoľko sám žalobca nepopiera, že mesačný výkaz poistného a príspevkov bol predložený oprávnenou osobou. Tento bol podaný elektronicky, a preto nemohol byť podpísaný konateľom spoločnosti. Pri elektronickom predkladaní majú poistenci pridelené tzv. „grid karty“, ktoré slúžia na bezpečné uloženie údajov potrebných na identifikáciu a autentifikáciu klienta. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa vie identifikovať a následne aj overiť identitu klienta, ktorý daný elektronický dokument predkladá. Súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán preto nemal dôvod ďalej došetrovať, resp. zisťovať skutkový stav veci, nakoľko pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mu predložil sám žalobca tak, ako mu to ukladá zákon. Súd konštatoval, že predložené výkazy poistného a príspevkov (predložené samotným žalobcom), sú podľa jeho názoru dostatočným podkladom na predpísanie poistného a príspevkov a nie je preto dôvod, aby prvostupňový správny orgán zaobstarával vo veci ďalšie podklady. K ďalšej námietke žalobcu, ktorý uvádza, že nesúhlasí s určenou výškou poistného, súd uvádza, že túto považuje za irelevantnú, nakoľko výšku poistného na nemocenské poistenie určuje ust. § 129 zákona o sociálnom poistení percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Je nesporné, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava napadnutým rozhodnutím (prvostupňovým) predpísala poistné a povinné príspevky na základe žalobcom predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov za mesiac júl 2013. Neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia je príloha, kde v tabuľkovej časti je uvedené obdobie, za ktoré je dlžné poistné a povinné príspevky predpísané, členenie na jednotlivé druhy poistenia a dlžné poistné a príspevky spolu. Povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky vyplýva zamestnávateľovi priamo zo zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.