Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/20/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200159 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: J. A., nar. X.X.XXXX, bytom: D.S. Č.. XX, XXX XX I., zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, AK so sídlom: Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29.augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: 15769-4/2014-BA zo dňa 23.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.j.: 15769-4/2014-BA zo dňa 23.1.2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v odmene právneho zástupcu v sume 207,64 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet jeho právneho zástupcu vedený v Y. I. W., pobočka zahraničnej banky č.: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: 15769-4/2014 zo dňa 23.1.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.j.: 28773/2013-BAM-DvN zo dňa 11.11.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť vyplatenú dávku v nezamestnanosti za obdobie od 1.11.2010 do 30.4.2011 v celkovej sume 3 226,50 € podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Žalobca v žalobe potvrdil, že dňa 30. 8. 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol spätne priznaný Sociálnou poisťovňou odo dňa 8. 3. 2010. Starobný dôchodok mu bol vyplatený spätne aj za obdobie, kedy poberal dávky v nezamestnanosti. Podľa názoru žalovaného, mu bola dávka v nezamestnanosti vyplatená neprávom v období od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011 v sume 3226,50 €. Podľa názoru žalobcu, predmetný preplatok vznikol zavinením žalovaného, ktorý nekompetentnými rozhodnutiami nútil príslušníkov silových rezortov pracovať do veku 62 rokov, keď mohli ísť do výsluhového dôchodku skôr. Svojim postupom porušovala zákon a až do rozhodnutí krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré právne posúdili nároky vojenských a policajných vyslúžilcov. Žalobca nemal žiadnu možnosť dozvedieť sa o termíne rozhodnutia žalovaného o starobnom dôchodku a najmä kedy mu vznikne nárok na starobný dôchodok. Nemohol objektívne včas oznámiť rozhodnutie o starobnom dôchodku s účinnosťou od 8. 3. 2010, ktoré mu bolo doručené až 2. 10. 2013. O okolnosti, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie svedčí potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 11. 3. 2013 v ktorom je uvedené, že žalobca bol vedený ako nezamestnaný v čase od 16. 12. 1993 do 13. 3. 1995 vrátane a od 1. 11. 2010 do 30. 4.2011 vrátane. Žalobca poukázal na znenie § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že pobočka Sociálnej poisťovne dňa 23. 11. 2010 vydala rozhodnutie číslo: 400 - 16414/2010, ktorým mu priznala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 35,6471 € od 1. 11. 2010 na obdobie šiestich mesiacov. Rozhodnutím zo dňa 9. 5. 2011 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože si našiel prácu. Vyzval súd, aby sa zaoberal otázkou, či v období od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011, kedy mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti, zavinil žalobca, že mu bola táto neprávom vyplatená, pričom vedel alebo musel predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo inak vedome spôsobil, že sa dávka vyplatila. Žalovaný žalobcovi nepreukázal úmysel, že mohol predpokladať odkedy mu žalovaný priznal starobný dôchodok. Len v prípade, ak by sa preukázalo, že žalobca zavinil neoprávnenú výplatu dávky, že ju vedome a zámerne poberal v čase, za ktorý mu nepatrila, bolo by mu možné uložiť povinnosť preplatok na dávke vrátiť. V predmetnom období bola riešená jeho nezamestnanosť na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti. Tento nárok mu zanikol právoplatným rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca preukázal nástup do zamestnania pracovnou zmluvou od 1. 5. 2011. Naďalej bol povinne poistenou osobou ako zamestnanec a nemohol dopredu vedieť ani z okolností predpokladať, či mu bude priznaný starobný dôchodok a nemohol vedieť od akého dňa mu tento žalovaný prizná. O priznaní dôchodku sa žalobca dozvedel až v deň doručenia rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 18. 9. 2013, ktoré mu bolo doručené až dňa 2. 10. 2013. Ak by mu po tomto dátume bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti, bolo by možné vyvodzovať, že žalobca vedel o tom, že mu dávka je vyplácaná neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila. Takáto skutočnosť v dôchodkovom konaní preukázaná nebola a nebolo zistené zavinenie žalobcu zamlčaním alebo neoznámením niektorej skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa žalobcu, žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď svoje rozhodnutie riadne skutkovo neodôvodnil, neuviedol svoje právne argumenty, v čom žalobca vidí vážny nedostatok napadnutého rozhodnutia. Žalobca nemá odborné právnické alebo ekonomické vzdelanie, a preto nemusel mať pre výpočet dávky v nezamestnanosti dostatok skutkových podkladov a nemôže preto niesť zodpovednosť za preplatok na dávke. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 4.3.2014 poukázal na ust. § 19 ods. 3, písm. b), § 105 ods. 2, § 109 ods. 1 a 2, § 112 ods. 9, § 185 ods. 4, § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a uviedol, že rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 3.11.2010 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1.11.2010. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnil dňa 22.11.2010. Pobočka Sociálnej poisťovne dňa 23. 11. 2010 vydala rozhodnutie číslo: 400 - 16414/2010, ktorým mu priznala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 35,6471 € od 1. 11. 2010 na obdobie šiestich mesiacov. Žalobca predmetnú dávku poberal od 1.11.2010 do 30.4.2011. Na základe údajov v informačnom systéme Sociálna poisťovňa dňom 14.10.2013 zistila, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok spätne od 8.3.2010, a preto s prihliadnutím na ust. § 19 ods. 3 písm. b) zákona a priznanie dôchodkovej dávky sa na žalobcu od 29.3.2010 nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti a nárok na dávku v nezamestnanosti mu od 1.11.2010 nemal vzniknúť. Žalobcovi bola v období od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011 vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 3226,50 €. Sociálna poisťovňa výzvou zo dňa 14. októbra 2013 vyzvala žalobcu na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v predmetnej sume. Žalobca v stanovenej lehote predpísanú sumu neuhradil, na základe čoho Sociálna poisťovňa vydala prvostupňové rozhodnutie. Podľa potvrdenia oddelenia dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 8. 3. 2013.Dátum 30.8.2013 bol vo výzve správneho orgánu uvedený nesprávne v dôsledku chyby v písaní. Je nepochybné, že žalobcovi bol spätne priznaný starobný dôchodok odo dňa 8. marca 2010, pričom predmetný starobný dôchodok mu bol vyplatený spätne aj za obdobie výplaty dávky v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je dávkou vyplácanou za predpokladu splnenia podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení slúžiacou na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. V prípadoch uvedených v ustanovení § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých dochádza k zmene v sociálnej situácií poistenca poberajúceho dávku v nezamestnanosti, je dôsledkom zánik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ak situácia nezamestnanosti zanikla, poistenec sa stal preukázateľne sociálne zabezpečeným prostredníctvom inej dávky sociálneho poistenia, nemôže sa na poistenca vzťahovať poistenie v nezamestnanosti. Bolo zistené, že dňa 14. 10. 2013 bol žalobcovi spätne priznaný starobný dôchodok odo dňa 8. 3. 2010 a teda od tohto dátumu sa na žalobcu nevzťahovalo poistenie v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti vyplatená za obdobie od 1. 11. 2010 do 30. 4.2011 mu bola teda vyplatená neprávom. Podľa § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom priznania starobného dôchodku, pričom dňom priznania starobného dôchodku v prípade žalobcu sa stal 8. marec 2010. Je teda vylúčené, aby od tohto obdobia existoval nárok žalobcu na dávku v nezamestnanosti. V správnom konaní bolo preukázané, že žalobca bol podľa bodu 11, 16 a 18 Poučenia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti informovaný o skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti mu nemôže patriť za obdobie, počas ktorého bude poberať priznaný starobný dôchodok. Podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je preto povinný vrátiť dávku, ktorá mu nepatrila, v prípade žalobcu dávku v nezamestnanosti za obdobie od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011. Z dôvodu vylúčenia súbežného nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný dôchodok teda žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti. Žalobca musel vedieť, že v prípade vzniku objektívnej skutočnosti priznania starobného dôchodku sa dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie poberania starobného dôchodku, bude považovať za dávku vyplatenú neprávom. V prípade žalobcu boli v konaní uplatnené štandardné procesné postupy týkajúce sa právnych následkov zistenia skutočností, ktoré majú zásadný vplyv na oprávnenosť nároku na dávku v nezamestnanosti a opodstatnenosť požiadavky na vrátenie predmetnej dávky. Žalovaný bol povinný posúdiť dôsledky zistených skutočností na základe aplikácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na znenie § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ako i informovanosť žalobcu v čase uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti, dôsledkom ktorého je preukázaná opodstatnenosť vrátenia vyplatenej dávky v nezamestnanosti. V danej súvislosti žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. 9 Sžso/31/2011 zo dňa 29. 3. 2012 týkajúceho sa povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti z dôvodu spätného priznania dávky nemocenského poistenia na základe aplikácie ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako i § 106 písm. a) zákona o sociálnom poistení v zmysle ktorých je vylúčená súbežná existencia nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti a nároku na výplatu nemocenského, čo možno analogicky aplikovať aj na preskúmavanú vec. Možno teda skonštatovať, že v prípade spätného priznania a vyplácania inej dávky sociálneho poistenia, ktorého zrejmým dôsledkom je zánik nároku na dávku sociálneho poistenia, respektíve zánik nároku na výplatu dávky sociálneho poistenia, ktorý preukázateľne poistenec poberal, je povinný ju vrátiť. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal súd aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 3. 11. 2010 žalobca podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 22. 11. 2010 bola podaná žiadosť žalobcu za účelom uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti. V spise sa nachádza potvrdenie zamestnávateľa za účelom uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti, spoločnosti i + i print, spol. s r.o., v zmysle ktorého pracovný pomer žalobcu v predmetnej spoločnosti trval od 1. 4. 2008 do 31. 10. 2010. Súčasťou potvrdenia bol prehľad vymeriavacích základov príjmu žalobcu za uvedené obdobie. Na základe zabezpečených podkladov vydala Sociálna poisťovňa dňa 23. 11. 2010 rozhodnutie o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti od 1. 11. 2010 na obdobie šiestich mesiacov. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je citované ustanovenie § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku. V spise sa nachádza vyčíslenie vyplatených dávok v nezamestnanosti žalobcovi za obdobie od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011. Dňa 18. 10. 2013 žalobca prevzal výzvu správneho orgánu na vrátenie vyplatených dávok v nezamestnanosti za obdobie od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011 v sume 3226 ,50 €. Dôvodom pre vrátenie uvedenej dávky bola okolnosť, že správny orgán zistil, že žalobcovi bol odo dňa 8. 3. 2010 spätne priznaný starobný dôchodok o ktorý požiadal dňa 30. 8. 2013. Žalobcovi bol spätne priznaný aj starobný dôchodok za obdobie poberania dávky v nezamestnanosti. Podľa interného dokladu založeného v spise, žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 1. 3. 2010, pričom dôchodok mu bol priznaný dňom 8. 3. 2010. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 4. 11. 2013, v ktorom vyjadril nesúhlas s požiadavkou správneho orgánu na základe dôvodov, ktoré uviedol aj v žalobe. Dňa 11. 11. 2013 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 1. 11. 2010 do 30. 4. 2011 v uvedenej sume. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, uviedol, že z dôvodu splnenia podmienok žalobcovi bola dňom 22. 11. 2010 priznaná dávka v nezamestnanosti. Z dôvodu, že odo dňa 8. 3. 2010 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok, sa stala dávka v nezamestnanosti za predmetné obdobie neprávom vyplatenou dávkou. Keďže žalobca nesplnil svoju povinnosť a nevrátil dávky v nezamestnanosti, bol k tejto povinnosti zaviazaný rozhodnutím. V spise sa nachádza potvrdenie zo dňa 11. 11. 2013, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že žalobca podal dňa 8. 3. 2013 žiadosť o starobný dôchodok od 8. 3. 2010. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil v zhode s námietkami uvedenými v žalobe. Žalovaný v následne vydanom napadnutom rozhodnutí, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, uviedol dôvody v zhode so stanoviskom prezentovaným vo vyjadrení k žalobe popísanom vyššie. 5. Podľa ust. § § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Podľa ust. § 104 ods. 1 až 3 zákona, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 105 ods. 1 a 2 cit. zákona, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Podľa ust. § 106 zákona o sociálnom poistení, poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých a) má nárok na výplatu nemocenského, b) má nárok na výplatu ošetrovného, c) má nárok na výplatu materského, d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu. 45b) Podľa ust. § 109 ods. 1 a 2 cit zákona, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.19 ods. 3 , písm. b) zákona, poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. Podľa ust. § 112 ods. 2 a 9 zákona, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. Ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. Podľa ust. § 236 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí zrážkami zo mzdy. Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. 6. Z obsahu vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti dňom zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov v od 1. 11. 2010 na obdobie 6 mesiacov, t.j. do 30.4.2011. Za toto obdobie žalobca obdržal dávky v nezamestnanosti v celkovej sume 3226, 50 €. Je zrejmé, že nárok na dávku v nezamestnanosti žalobcovi zanikol uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti, po uplynutí 6 mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na dávku v nezamestnanosti žalobcovi podľa názoru žalovaného, prezentovaného v napadnutom rozhodnutí, zanikol dňom priznania starobného dôchodku, ktorý mu bol spätne priznaný aj za obdobie výplaty dávok v nezamestnanosti, podľa ust. § 105 ods. 2 zákona. Z obsahu spisu je zrejmé, že počas poberania dávky v nezamestnanosti (od 1.11.2010 do 30.4.2011) nedošlo k vyradeniu žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu priznania starobného dôchodku. Dôvodom pre zánik nároku na dávku v nezamestnanosti bolo uplynutie podporného obdobia 6 mesiacov od zaradenia do evidencie nezamestnaných. Až vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal na znenie ust. § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, avšak v prvostupňovom ani v odvolacom správnom konaní podľa tohto ustanovenia nepostupoval, a preto takýto postup nemohol byť predmetom súdneho prieskumu. V danom prípade žalovaný dospel k záveru, že dôvodom pre vrátenie vyplatených dávok v nezamestnanosti bola okolnosť, že žalobca prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Základným dôvodom pre vznik povinnosti poberateľa dávky túto dávku vrátiť je teda okolnosť, že poberateľ mal vedomosť alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Z obsahu spisu súd nezistil, že by žalobca v priebehu poberania dávky v nezamestnanosti vyvinul aktivity smerujúce k tomu, aby mu bol za predmetné obdobie priznaný starobný dôchodok a že teda mohol z okolností predpokladať, že tieto dávky mu nepatria, prípadne, že mu patrí starobný dôchodok. Nie je preto dôvodný záver, že v čase poberania dávok v nezamestnanosti mal vedomosť alebo mohol z okolností predpokladať, že predmetné dávky sú vyplácané neoprávnene alebo vo vyššej sume. V spise sa nenachádza žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, z ktorého by vyplynulo, či žalobca žiada priznať starobný dôchodok aj za obdobie, kedy bol poberateľom dávok v nezamestnanosti, a či teda z tejto okolnosti možno predpokladať, že mu mohla byť známa skutočnosť, že poberal dávky v nezamestnanosti neoprávnene, a že mu patrí za toto obdobie starobný dôchodok. Žalovaný orgán vydal rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi na základe jeho žiadosti, pričom tento podklad pre jeho rozhodnutie sa v spise nenachádza, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť dôvodov pre rozhodnutie. 7. Podľa ust. § 250d, ods. 1, prvá veta O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. V prejednávanej veci krajský súd výzvou doručenou dňa 17.2.2014 vyzval žalovaného na predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa predmetnej veci. Žalovaný na výzvu súdu doručil dňa 4.3.2014 vyjadrenie k žalobe a „súvisiaci spisový materiál“. Predložený administratívny spis však neobsahoval jeden z dôležitých podkladov pre napadnuté rozhodnutie, a to žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku, z ktorého by bolo možné zistiť, či žiada o starobný dôchodok aj za obdobie, kedy mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti, a či z tohto dôvodu mohol vedieť, že predmetné dávky v období od 1.11.2010 do 30.4.2011 mu boli vyplácane bez právneho dôvodu. Pre posúdenie úmyslu a vedomosti žalobcu, nepostačuje interné potvrdenie žalovaného, že takáto žiadosť podaná bola. Nepredložením žurnalizovaného, originálneho a úplného administratívneho spisu, žalovaný súdu znemožnil preskúmať jeho postup v odvolacom konaní ako aj v konaní predchádzajúcom vydaniu jeho rozhodnutia. 8. Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Nepredložením originálneho administratívneho spisu žalovaného bolo súdu znemožnené preskúmať dôvodnosť žalobcom uplatnených námietok v súdnom konaní. Za tohto dôvodu bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nepreskúmateľné, a preto ho súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúce v odmene advokáta podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) účinnej v čase uskutočnenia úkonov podľa ust. § 11 ods. 4, druhá veta vyhlášky (vec sa týkala dávkových vecí sociálneho poistenia), podľa ktorej v dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch (bez špecifikácie právneho predpisu podľa ktorého je konanie vedené, teda aj podľa piatej časti O.s.p.) patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. V roku 2013 predstavovala 1/13 výpočtového základu 60,07 € a v roku 2014 sumu 61,84 €. Súd priznal žalobcovi náhradu 60,07 € za 1 úkon vykonaný v roku 2013, (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom), 2 x 61,84 € za úkony vykonané v roku 2014 (spísanie podania na súd -žaloby, účasť na pojednávaní)podľa § 13a ods. 1, písm. a) c) a d) príslušnej vyhlášky. Žalobcovi patrí aj paušálna náhrada k úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 1 x 7,81 € a 2 x 8,04 €, spolu teda 207,64 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon zo dňa 19.2.2014, pretože sa nejednalo o vyjadrenie k veci samej ale len o vyjadrenie k procesnému postupu súdu. Vec je oslobodená od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1, písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).