Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200226 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200226.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 26, IČO: 31303862, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ.Štúra 1, Bratislava, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Námestovo, Miestneho priemyslu 569, Námestovo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7037/2013-2.2 zo dňa 9.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 17.2.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 7037/2013-2.2 zo dňa 9.12.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Žiline sp.zn. 2013/618-11/Ryb,Drn zo dňa 3.6.2013. V žalobe uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 7037/2013-2.2 zo dňa 9.12.2012 zamietol odvolanie odvolateľa zo dňa 2.7.2013 a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 3.6.2013, ktorým tento rozhodol tak, že vydal súhlas v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona a v zmysle § 13 ods. 2 písm. c) zákona na výstavbu lesnej cesty „Nová rieka - Ráztoka“ v k.ú. R. J. na parcele KN-C č. XXXXX/X podľa projektu stavby vypracovaného H.. E. S.. Predmetný súhlas sa vydával na výstavbu lesnej cesty kategórie 2L 4, 0/30 (20) s prašným povrchom o celkovej dĺžke 4460 m v jednotkách priestorového rozdelenia lesa č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXXb, XXX, XXX, I - IV, XXX II, XXX IV, XXXB, XXX, XXXa I - IV, XXXc, XXXb, XXXb, XXXa, XXX I v území chránenej krajinnej oblasti Z. Orava zaradenom do zóny D s druhým stupňom ochrany a do zóny C s tretím stupňom ochrany v zmysle zákona a v zmysle § 4 ods. 4 na zmenu stavu mokrade najmä jej úpravu zasypaním pri budovaní stavebného objektu SO 1 - most v km 0,049 v JRPL č. XXX v súlade so zámerom stavby uvedeného vyššie. Žalobca v žalobe tvrdí, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné. Má za to, že preskúmavaným rozhodnutím ako aj jeho postupom, ktorý mu predchádzal, boli porušené ustanovenia správneho poriadku, ktoré upravujú konanie pred orgánmi ochrany prírody, ďalej postupom správnych orgánov a nimi vydanými rozhodnutiami bolo porušené právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov verejnej moci konať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorým to ustanoví zákon. So zreteľom na ust. § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny je ochranou prírody a krajiny obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť, alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o biotopy. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým tento vydal súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. c) citovaného zákona na výstavbu vyššie spomínanej lesnej cesty. Je nesporné z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, že zamýšľaná činnosť sa bude realizovať na území, ktoré bolo vyhláškou č. 173/2005 Z.z. vyhlásené za chránené vtáčie územie Horná Orava. So zreteľom na vyššie uvedené nemožno mať pochybnosti, že žiadateľom zamýšľaná činnosť, je činnosťou, pri ktorej dochádza prinajmenšom k rušeniu chránených druhov a k poškodzovaniu alebo ničeniu miest, ich rozmnožovania alebo odpočinku. V týchto okolnostiach nebolo oprávnením prvostupňového správneho orgánu viesť konanie a rozhodnúť o žiadosti žiadateľa, ale v súlade s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku poskytnúť žiadateľovi pomoc a poučenie, aby pre neznalosť správnych predpisov neutrpel v konaní ujmu a poučiť ho o tom, že na realizáciu zamýšľanej činnosti potrebuje výnimku z ochrany chránených druhov, o udelení ktorej však nemôže rozhodnúť Obvodný úrad životného prostredia Žilina ale Ministerstvo životného prostredia SR. Ak tak správny orgán prvého stupňa nepostupoval, zaťažil tak svoje konanie vadou, keď udelil žiadateľovi súhlas na činnosť, ktorú ak by žiadateľ realizoval, porušil by zákazy uvedené v ust. § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný bol povinný túto vadu konania v rámci svojich povinností odvolacieho orgánu vyplývajúcich mu z ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku napraviť a to tým, že by zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vyslovil by záväzný právny názor v takomto zrušujúcom rozhodnutí. Keďže druhostupňový orgán túto chybu v konaní neodstránil, nevyhodnotil, aké dôsledky bude pre ochranu chránených druhov, pre ktorých je vyhlásené chránené vtáčie územie mať, ani ako zamýšľaná činnosť zasiahne do predmetu ochrany chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Zo stanoviska ŠOP SR Správy chránenej krajinnej oblasti Horná Orava nevyplýva, aký vplyv na predmet ochrany v uvedených chránených územiach bude mať navrhovaná činnosť. Nie je z tohto vyjadrenia zrejmé, či teda prichádza do úvahy, že by navrhovanou činnosťou mohlo byť zasiahnuté do biotopov európskeho významu, alebo do biotopov národného významu alebo by navrhovanou činnosťou mohlo dôjsť k zmene stavu mokrade jej zasypávaním. Ani správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nezahrnuli do odôvodnenia svojich rozhodnutí správnu úvahu, ktorá by ozrejmila, v čom predčí záujem na vybudovanie lesnej cesty záujem na nezasahovaní do predmetných chránených území a záujem na predmete ich ochrany, ktorý je vyjadrený tak tým, že k navrhovanej činnosti je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody ako aj tým, že na ochranu druhov vtákov bolo vyhlásené chránené vtáčie územie Horná Orava. Žalobca poukazuje na to, že žiadateľ svojou žiadosťou zo dňa 14.2.2013 žiadal Obvodný úrad životného prostredia Žilina aj o odborné stanovisko podľa § 28 ods. 3 a § 28 ods. 4 citovaného zákona. V rozhodnutí, ktoré bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom, sa však nenachádza zmienka o tom, že by prvostupňový správny orgán vydal žiadateľovi takéto odborné stanovisko, ktoré je podmienkou na to, aby žiadateľova žiadosť mohla byť predmetom správneho konania. Z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by bolo možné odborné stanovisko podľa ust. § 28 ods. 4 citovaného zákona, nahradiť rozhodnutím o vydaní žiadaných súhlasov a udelenie súhlasov mohlo byť predmetom správneho konania. O tom, že samotný žiadateľ si bol vedomý svojej povinnosti podľa § 28 ods. 2, ako aj skutočnosti, že navrhovaná činnosť priamo nesúvisí so starostlivosťou o chránené vtáčie územie. Žalobca ďalej poukazuje na to, že vo formulári pre zisťovacie konanie vypracovaného Štátnou ochranou prírody SR je uvedené v časti týkajúcej sa skutočností, či existujú ďalšie projekty alebo plány, ktoré ak budú hodnotené spolu s týmto projektom, by mohli ovplyvniť predmetnú lokalitu, že ŠOP SR nie je známy žiadny takýto projekt. Žalobca samotný však bol účastníkom konania vedenom Krajským úradom životného prostredia v Žiline, odborom starostlivosti o životné prostredie pod sp.zn. 2012/00419-21/ Tru, dur, v ktorom predmetom konania bolo vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) citovaného zákona na výstavbu lesnej cesty „Krušetická hoľa“ na území toho istého chráneného vtáčieho územia Horná Orava, v tej istej chránenej krajinnej oblasti. Aj v predmetnom konaní podávala ŠOP SP, Správa chránenej krajinnej oblasti svoje stanovisko. Je preto nepochybné, že pri vydávaní stanoviska, ktoré patrilo k podkladom rozhodnutia v aktuálnom konaní Správa chránenej krajinnej oblasti Horná Orava mala vedomosti o existencii iného projektu, spoločný účinok ktorého na predmet ochrany v chránenom vtáčom území Horná Orava nezisťovala, ani nevyhodnocovala. Žalobca ďalej poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza ... „Žiadateľ pri vykonávaní lesoochranárskych zásahov je viazaný jedine všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesníctva a orgány ochrany prírody nie sú oprávnené regulovať, alebo inak obmedzovať vykonávanie týchto lesohospodárskych zásahov“ ide zrejme zo strany žalovaného o zásadné nepochopenie obsahu právomoci orgánov ochrany prírody pri vydávaní súhlasov podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. V prípade, že by bol názor žalovaného správny, nemalo by žiadne opodstatnenie ani zmysel, aby orgány ochrany prírody takúto právomoc, teda vydávanie rozhodnutí o udelení súhlasov podľa ZOPK vôbec mali. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.12.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 3.6.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.4.2014 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasí. Prvostupňový správny orgán podľa jeho právneho názoru postupoval v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku, keď listom č. 2013/618-2/Ryt zo dňa 28.1.2013 po obdržaní žiadosti žiadateľa zo dňa 11.1.2013 upozornil žiadateľa na dikciu príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Horná Orava, ktoré upravujú podmienky ochrany v dotknutom chránenom území, na základe čoho žiadateľ doplnil svoje podanie listom zo dňa 14.2.2013, v ktorom požiadal správny orgán o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty a o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody na zmenu stavby mokrade v súvislosti s výstavbou lesnej cesty. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že medzi druhy, na ochranu ktorých sa vyhlásilo chránené vtáčie územie Horná Orava, patria aj tetrov, hlucháň a tetrov hoľniak. Ide o druhy voľne žijúcich vtákov, ktoré sú chránenými živočíchmi podľa § 33 ods. 2 zákona o ochrane prírody. Ako vyplýva z úvodnej vety § 35 ods. 2 zákona o ochrane prírody, ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b) a d) zákona o ochrane prírody, ktoré žalobca cituje vo svojej žalobe, t.j. zákaz chráneného živočícha úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, resp. zákaz poškodzovať, alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo odpočinku chráneného živočícha, sa na tieto druhy nevzťahujú. Na voľne žijúcich sa vtákov sa vzťahujú zákazy uvedené v § 35 ods. 2 písm. a) - f) citovaného zákona. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí určil podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody vo vzťahu k chráneným živočíchom viacero podmienok vykonávania povolenej činnosti zabezpečujúcich ich ochranu. Ide hlavne o časové obmedzenie výrubu drevín v telese cesty len na obdobie, v ktorom navrhovaná činnosť nebude vplývať na dotknuté druhy voľne žijúcich vtákov rušivým spôsobom, ktorý by znižoval šance na ich prežitie, úspešnosť rozmnožovania a výchovy mládeže a taktiež o uloženú povinnosť dočasne pozastaviť práce v prípade výskytu hniezd chránených živočíchov a strpieť obmedzenia určené orgánom ochrany prírody. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že prvostupňový správny orgán nebol povinný poučiť žiadateľa o tom, že na realizáciu zamýšľanej činnosti potrebuje výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, keďže zistený skutkový stav ho neoprávňoval k takémuto postupu. Obdobne ministerstvo, ako druhostupňový správny orgán nemalo zákonný dôvod na to, aby prvostupňové rozhodnutie zrušilo z dôvodu porušenia ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný vo veci ďalej uvádza, že skutkový stav veci, o ktorej rozhodlo ministerstvo rozhodnutím č. 2720/2013-2.2 zo dňa 25.1.2013, na čo poukazuje žalobca v žalobe, bol odlišný od skutkového stavu veci ukončeného rozhodnutím ministerstva č. 7037/2013-2.2 zo dňa 9.12.2013 a to čo sa týka charakteru povoľovanej činnosti miestnych a časových okolností ako aj dopadov povoľovanej činnosti na záujmy ochrany prírody a krajiny vrátane ochrany chránených druhov, a preto nie je možné ho automaticky vtiahnuť na toto konanie. Okolnosti oboch prípadov, podmienky, ktoré by mali byť splnené na povolenie výnimky ako aj podklady pre vydanie rozhodnutia, sú v oboch prípadoch rozdielne. Ďalej žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí z odborného stanoviska ŠOP SR č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 7.3.2013, ďalej poukazuje na prílohy odborného stanoviska ŠOP SR, ktoré tvorili formulár pre zisťovacie konanie SKCHVU 008 Horná Orava a formulár o nezistení významných účinkov SKCHVU 008 Horná Orava, v ktorých je podobne zhodnotený vplyv projektu „lesná cesta Nová rieka - Ráztoka“ na predmet ochrany chráneného územia Horná Orava. Podľa záverov uvedeného hodnotenia podloženého praktickými skúsenosťami z bežne obhospodarovaných lesov vrátane dotknutých chránených území, dopady žiadneho z prvkov projektu pravdepodobne nebudú významné. Rovnako sa neočakáva významný pokles populácií, zmenšenie areálu alebo strata biotopov pre významné a vzácne kľúčové druhy. Žalovaný ďalej uvádza, že výstavba lesnej cesty, pokiaľ sa nerealizuje v blízkosti hniezda vybraných druhov vtákov určených orgánom ochrany prírody v osobitnom správnom konaní, nie je v zmysle uvedenej vyhlášky činnosťou, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť predmet ochrany chráneného vtáčieho územia Horná Orava a na túto činnosť sa nevzťahujú osobitné podmienky ochrany určené pre chránené vtáčie územie. Z pokladov, ktoré si zaobstaral prvostupňový správny orgán, nevyplývala skutočnosť, že by sa v blízkosti navrhovanej trasy lesnej cesty, nachádzali hniezda vyššie uvedených druhov vtákov, resp. druhov vtákov pre ktorých ochranu bolo vyhlásené chránené vtáčie územie. Pre prípad, že by sa takéto hniezda pri výstavbe lesnej cesty našli, uložil prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí v rámci podmienok žiadateľovi povinnosť dočasne práce pozastaviť, oznámiť nález ŠOP SR a strpieť obmedzenia určené orgánom ochrany prírody. Tiež žalovaný upozorňuje na tú skutočnosť, že zamýšľaná činnosť sa mala uskutočniť v zónach C a D chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Zóny C a D predstavujú časti územia chránenej krajinnej oblasti Horná Orava s nižšou prírodnou hodnotou, ktoré sú pozmenené činnosťou človeka. Na tieto zóny sa preto nevzťahuje ust. § 30 ods. 6 zákona o ochrane prírody. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že postup prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu v rámci správneho konania, bol v súlade s právnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a skutkový stav vo veci bol náležite zistený. Žalovaný ďalej udáva, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku podrobne a zrozumiteľným spôsobom uvádza dôvody, na základe ktorých rozhodol o vydaní súhlasov na vykonávanie činností v chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a v chránenom vtáčom území Horná Orava v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane prírody upravujúcimi podmienky územnej ochrany, pričom v rámci svojej právnej úvahy zohľadnil aj predmet ochrany týchto území. Druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí stotožnil so správnou úvahou prvostupňového správneho orgánu, ako aj s vyhodnotením návrhov a námietok účastníkov konania v súlade so zásadou, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch tak, ako je tomu aj v tomto prípade, sa môže stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia a zároveň sa vyrovnal s námietkami uvedenými v rozklade žalobcu. Obvodný úrad na základe žiadosti žiadateľa zo dňa 14.2.2013 vydal podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody k návrhu plánovanej činnosti - realizácie stavby „lesná cesta Nová rieka - Ráztoka“ odborné stanovisko č. 2013/618-12 zo dňa 31.5.2013. Uvedené odborné stanovisko bolo Obvodným úradom vydané na základe formulára pre zisťovacie konanie, SKCHVU 008 Horná Orava a formulára o nezistení významných účinkov SKCHVU 008 Horná Orava, ktoré boli prílohou stanoviska ŠOP SR č. CHKO HO/16/2/13 zo dňa 7.3.2013 a ktoré boli aj podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia vo veci žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasov podľa zákona o ochrane prírody v súvislosti s výstavbou lesnej cesty. Obvodný úrad v uvedenom odbornom stanovisku vo vzťahu k navrhovanej činnosti konštatoval, že v súvislosti s územiami sústavy Natura 2000 prichádza do úvahy možnosť ovplyvnenia a určitého zásahu do biotopov pri výstavbe, resp. krátkodobé vyrušovanie kľúčových druhov živočíchov, navrhovaná činnosť však nebude mať na tieto územia významný vplyv a teda nie je predmetom posudzovania jej vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Nakoľko v súlade s § 81 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody na vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti, predmetné odborné stanovisko Obvodného úradu nebolo vydané v rámci konania vo veci žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasov podľa zákona o ochrane prírody a ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, nebolo ani podkladom pre vydanie rozhodnutia v tomto konaní. Podkladom pre vydanie rozhodnutia Obvodného úradu boli vyššie uvedené formuláre, ktoré tvorili prílohu odborného stanoviska ŠOP SR. K námietke žalobcu, že žalovaný nepochopil obsah právomoci orgánov ochrany prírody pri vydávaní súhlasov podľa zákona o ochrane prírody, žalovaný uvádza, že citovaná časť druhostupňového rozhodnutia, je účelovo vytrhnutá z kontextu a pre jej správne pochopenie je potrebné vnímať ju v súvislosti s ostatnými tvrdeniami ministerstva na stranách 11 a 12 druhostupňového rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nakoľko obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V priebehu správneho konania bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci bez akýchkoľvek pochybností a postupom ministerstva nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. Správne orgány oboch stupňov konali výlučne v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 27/2014-78 zo dňa 10.4.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Námestovo, Miestneho priemyslu 569, Námestovo podľa ust. § 250 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014. Pribratý účastník správneho konania sa k žalobe nevyjadril, ani sa nezúčastnil pojednávania. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.1.2013 bola na Obvodný úrad doručená žiadosť žiadateľa zo dňa 11.1. (Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Námestovo) o vydanie súhlasu podľa § 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 173/2005 Z.z. pre výstavbu „lesnej cesty nová rieka - Ráztoka na parcele KN-C č. XXXXX/X v k.ú. R. J.“. Obvodný úrad listom č. 2013/618-2/Ryt zo dňa 28.1.2013 žiadateľa náležite poučil v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku a podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku ho vyzval na doplnenie jeho podania. Žiadateľ listom zo dňa 14.2.2013 svoju žiadosť upravil tak, že požiadal o vydanie súhlasov podľa § 6 ods. 4, § 13 ods. 2 písm. c) a § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu lesnej cesty a na zásah do mokrade v súvislosti s budovaním vyššie uvedenej lesnej cesty, ktorá je súčasťou C a D zóny chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, v ktorých platí 2. a 3. stupeň ochrany. Žiadateľ taktiež požiadal o vydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 3 a 4 zákona č. 534/2002 Z.z., keďže trasa navrhovanej lesnej cesty zasahuje aj do chráneného vtáčieho územia Horná Orava. Obvodný úrad v odbornom stanovisku č. 2013/618-12/Ryb, Drn zo dňa 31.5.2013 určil, že navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na dotknuté územia európskeho významu a teda nie je predmetom posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie podľa osobitného predpisu. Dňa 3.6.2013 vydal Obvodný úrad prvostupňové rozhodnutie, ktorým vydal súhlas podľa § 6 ods. 4, § 13 ods. 2 písm. c), § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2012 Z.z. na zásah do mokrade a výstavbu lesnej cesty v súvislosti s budovaním lesnej cesty „Nová rieka - Ráztoka na parcele KN-C č. XXXXX/X v k.ú. R. J. ktorá je súčasťou C a D zóny chránenej krajinnej oblasti Z. Orava“ a určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Dňa 29.7.2013 bolo vo veci doručené vyjadrenie žiadateľa č. 40239/2013 zo dňa 24.7.2013, v ktorom tento uvádza, že navrhuje odvolanie pri konečnom rozhodovaní neakceptovať. Na základe podaného odvolania o veci rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 7037/2013-2.2 zo dňa 9.12.2013 tak, že odvolanie právnickej osoby Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík (žalobcu) zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu č. 2013/618-Ryb, Drn zo dňa 3.6.2013 potvrdil. V. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť, alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. b) a f) citovaného zákona na území, na ktorom platí 5.stupeň ochrany je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho. Podľa § 67 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. Krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s 2., 3., 4. alebo 5. stupňom ochrany v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a o národné prírodné pamiatky, ich ochranné pásmo podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo. Podľa ust. § 82 ods. 12 citovaného zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení smernice č. 97/62/EC, ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť a smernicu rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení smernice č. 81/854/EEC, ktorá chráni divožijúce druhy vtákov a dôležité stanovišťa, hniezdiská pre ich zachovanie, pričom táto smernica stanovuje plán na zachovanie populácií divožijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť a takisto má za úlohu určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu, reguluje poľovnícke zóny a výkon poľovníctva. Všetky chránené stanovišťa zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území pod názvom „Natura 2000“. Podľa ust. § 67 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia Krajský úrad životného prostredia vydáva súhlas podľa § 6 ods. 4, § 13 ods. 2 písm. c), f) a i), o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3 a § 56 ods. 2. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v čase rozhodnom pre správne konanie podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody niekdajšiemu Krajskému úradu životného prostredia patrilo oprávnenie rozhodovať o výnimkách zo zakázaných činností v územiach s 2. - 5. stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie neobsahovalo žiadne obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžadovalo, aby bol takýto prípad odôvodnený. Zákon tu teda ponechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou správnej úvahy správneho orgánu, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd takéto rozhodnutie následne v zmysle ust. § 245 ods. 2 OSP preskúma z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonov. Správny orgán však v tomto prípade nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie NSSR 5Sžo 27/2011). Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že svojvôlu žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody v danom prípade možno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa OÚ ŽP Žilina. V súlade s ust. § 65 ods. 1 písm. k) bod 1 zákona požiadal listom zo dňa 22.1.2013 č. 2013/618-6/Rit odbornú organizáciu Správu CHKO Horná Orava o vypracovanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť. Správa CHKO Horná Orava zaslala svoje stanovisko CHKO HO/16/2/13 zo dňa 7.3.2013, v ktorom identifikovala územie, zhodnotila ho z hľadiska ochrany prírody a krajiny a navrhla riešenie predmetnej činnosti. Trasa navrhovanej lesnej cesty prechádza cez lesné pozemky Paráča, ktoré sú v CHKO Horná Orava zaradené do zóny D s 2. stupňom územnej ochrany. Riešenie územia patrí zároveň do chráneného vtáčieho územia Horná Orava, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou a bolo vyhlásené za účelom zachovania biotopov vybraných druhov vtákov európskeho významu a sťahovaných druhov vtákov a zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. Navrhovaná lesná cesta je v území vymedzenom v prílohe č. 1, väčšia časť návrhu zasahuje do lokalít prílohy č. 2. Ďalej správa CHKO Horná Orava skonštatovala, že „...predmetné územie predstavuje oblasť s aktívnou ochranou, kde je prípustné lesohospodárske využívanie, ktoré rešpektuje záujmy ochrany cieľových druhov biotopov a zásadne neobmedzuje funkciu biokoridoru a biocentra. V navrhovanej trase cesty a v jej okolí sa nachádzajú lesné porasty kategórie hospodárske lesy. Porasty sú často na neúnosnom až zamokrenom plyšovom podloží, kde je traktorové približovanie dreva na veľa vzdialeností problematické a výrazne narušuje vegetačný a pôdny kryt. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje výstavbu lesnej cesty za opodstatnenú a prípustnú“. Listom zo dňa 13.3. OÚ ŽP Žilina oboznámil účastníkov konania s pokladmi rozhodnutia (vyššie uvedené stanovisko) podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku dal tak možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k zaobstaraným podkladom. V stanovenom termíne sa k veci vyjadril žiadateľ e-mailovou formou zo dňa 20.3.2013, ktorý uviedol, že nemá námietky k podkladom. Žalobca Lesoochranárske zoskupenie VLK sa vyjadrilo listom zo dňa 26.3.2013, v ktorom uviedlo svoj nesúhlas s udelením súhlasu na výstavbu predmetnej lesnej cesty. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že činnosti súvisiace s výstavbou lesnej cesty predstavujú určitý zásah do prostredia, ako je čiastočné vyrušovanie zvierat, avšak túto činnosť nie je možné hodnotiť ako činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami ochrany prírody. Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, tento veľmi presne zistil, ktorých lokalít sa činnosť o povolenie výnimky týka a aký je ich charakter z hľadiska lesného ekosystému, z hľadiska národnej siete chránených území. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetná cesta bude predstavovať líniové rozvoľnenie stromovej etáže a nie na rušenie ich kompaktnosti. Takéto rozvoľnenie a otvorenie porastov bude iba krátkodobé v čase výstavby, pričom výstavba tejto lesnej cesty je zameraná predovšetkým pre potreby lesohospodárov. Súd konštatoval, že navrhovaná lesná cesta nenarúša odtokové pomery, nakoľko porasty pod lesnou cestou dostatočne spomalia odtok a zabezpečia vsakovanie do pôdy. Je nesporné, že žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal najmä z vyjadrení žiadateľa, vyjadrení odvolateľa (žalobcu), zo stanoviska ŠOP SR, pričom konštatoval, že dotknuté územie, v ktorom sa má lesná cesta „nová rieka Ráztoka“ vybudovať je územím s 2. a 3. stupňom ochrany, na ktorom sa nachádzajú porasty zaradené v kategórii hospodárske lesy a teda jednou z ich hlavných funkcií je lesoochranárska produkcia. Z uvedeného vyplýva, že na vykonanie samotnej ťažby alebo iných obnovných či výchovných zásahov v danom území sa nevyžaduje žiadne ďalšie rozhodnutie orgánu ochrany prírody. Je nesporné, že správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí so všetkými námietkami odvolateľa (žalobcu). Súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali a pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom a presvedčivo odôvodnili. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.