Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200228 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200228.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: L.. P. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V., H.. T. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 23. decembra 2013 F.. K.. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 23. decembra 2013 F.. K.. XXX XXX XXXX X, p o t v r d z u j e . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím zamietla podľa § 69 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) v znení zák. č. 310/2006 Z.z. žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok od 11.5.2005, nemá podľa § 69 ods. 1 nárok na starobný dôchodok. Odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. od 11.11.2010 je predčasný starobný dôchodok starobným dôchodkom, a vypláca sa v sume, ktorá patrila ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, ako aj prerušenia konania do rozhodnutia Ústavného súdu o nesúlade § 69 ods.1 ZSP s článkom 39 Ústavy SR a § 113 ods.1 ZSP. Zastával názor, že ustanovenie § 69 ods. 1 je v rozpore s § 113 ods. 1, podľa ktorého nárok na dávku nezaniká uplynutím času. Za diskriminovaného sa považoval i vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, ktorí po dovŕšení dôchodkového veku môžu požiadať o starobný dôchodok. Preto aj poberateľ predčasného starobného dôchodku musí mať nárok na starobný dôchodok. Rovnako, ako si invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa zachováva charakter invalidného dôchodku, tak aj predčasný starobný dôchodok si po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa zachováva charakter predčasného starobného dôchodku. Diskrimináciu videl i vo vzťahu k poberateľom výsluhových príspevkov za službu, ktoré sa za výsluhové dôchodky iba považujú a majú nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Predčasný starobný dôchodok navrhovateľa, priznaný od 11.5.2005 rozhodnutím zo dňa 24.5.2005 F.. K.. XXX XXX XXXX, je odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa starobným dôchodkom. Poukázal i na rozhodnutie NS SR R 6/2013, podľa ktorého, ak bol poistencovi priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok, nevzniká právo na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ZSP. K námietke diskriminácie uviedla, že pri posúdení žiadosti navrhovateľa nebolo zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, v obdobnej situácii. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne v spornej otázke nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku, resp. na porovnanie sumy navrhovateľom poberanej dávky a starobného dôchodku. Podľa § 69, ods. 1 ZSP v znení Zák. č. 310/2006 Z .z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Podľa § 69, ods. 2 predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bol od 11.5.2005 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 9 229,- Sk mesačne. Navrhovateľ žiadosťou z 20.11.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 11.11.2010, t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku. Ustanovenie § 69 ZSP upravuje vylúčenie nového nároku na starobný dôchodok a zmenu predčasného starobného dôchodku na starobný dôchodok. Ak bol poistencovi priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok, potom mu nevzniká právo na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ZSP ani pri dovŕšení dôchodkového veku. Na navrhovateľom požadovaný nový výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý vznikol zmenou z predčasného starobného dôchodku dovŕšením dôchodkového veku jeho poberateľa, právny dôvod nie je daný (porovnaj R 79/2013). Navrhovateľ uplatnený nárok nevedel podložiť žiadnym ustanovením Zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 113 ods.1 ZSP určuje, že nárok na dôchodkovú dávku nezaniká uplynutím času. V prípade navrhovateľa však nie je sporné, či mu nárok na dôchodkovú dávku zanikol alebo nezanikol so zreteľom na plynutie času. Hmotné zabezpečenie v starobe je u navrhovateľa garantované priznanom a vyplácanou dôchodkovou dávkou, na ktorú z titulu tej istej sociálnej udalosti môže logicky vzniknúť nárok len raz. Podľa názoru súdu preto niet dôvodu domnievať sa, že zákonodarca v súlade s Ústavou SR i predpismi nižšej právnej sily nemal mať možnosť v ustanovení § 69 konštatovať, že predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Tak ako starobný dôchodok aj predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, poskytovaná z titulu tej istej sociálnej/poistnej udalosti, ktorou je staroba. Účelom inštitútu predčasného starobného dôchodku bolo predovšetkým na trhu práce ťažko sa uplatniteľným osobám blízko dôchodkového veku umožniť za stanovených podmienok namiesto poberania sociálnej dávky poberanie dôchodkovej dávky už pred dovŕšením dôchodkového veku. Je potom celkom logické, že po dovŕšení dôchodkového veku, k čomu dôjde s časovým odstupom maximálne 24 mesiacov, sa javí ako nadbytočné opätovne prepočítavať dôchodkovú dávku, priznanú a poberanú z titulu veku poberateľa dávky. Pokiaľ navrhovateľ analogicky poukazoval na právnu úpravu u invalidných dôchodcov, resp. poberateľov príspevkov za službu, podľa názoru súdu táto analógia neobstojí. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na základne princípy verejného práva, podľa ktorého pre správny orgán platí, že je všetko zakázané, čo nie je dovolené. Taktiež nemožno opomenúť, že v oblasti verejného práva analógia neprichádza do úvahy. Skutočnosť, že invalidný dôchodca má po dovŕšení dôchodkového veku nárok na priznanie starobného dôchodku za predpokladu, že tento získal v sume vyššej ako poberaný invalidný dôchodok, nemožno považovať za diskrimináciu vo vzťahu k poberateľom predčasných starobných dôchodkov, ktorí takúto možnosť v zmysle § 69 ZSP nemajú. Táto možnosť poberateľov invalidných dôchodkov je celkom logická, keďže pred dovŕšením dôchodkového veku boli poberateľmi dávky vzniknutej z inej sociálnej udalosti, t. j. z dôvodu invalidity. Dovŕšením dôchodkového veku majú nárok na dávku už nie s ohľadom na invaliditu ale na inú sociálnu udalosť- starobu, preto majú možnosť požiadať o starobný dôchodok. Judikačná prax, podľa ktorej invalidný dôchodok si i po dovŕšení dôchodkového veku zachováva charakter invalidného dôchodku, nemá žiaden vzťah ku skutočnosti, že za starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa považuje predčasný starobný dôchodok. Výpočet starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku vychádza v zmysle § 66 ods. 1 a § 68 ods. 1 z rovnakých ukazovateľov, čo neplatí v prípade určenia sumy invalidného a starobného dôchodku. Vychádzajúc z uvedeného i zo skutočnosti, že touto problematikou sa už zaoberal NS SR, súd nepovažoval za potrebné prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska k tvrdenému nesúladu § 69 s článkom 39 ÚSR. Podľa názoru súdu práve poberatelia predčasných starobných dôchodkov, ktorým zákonodarca nedôslednosťou právnej úpravy umožnil i pracovať, by navrhovateľom požadovaným postupom boli neopodstatnene zvýhodnení voči tým poistencom, ktorí poberali starobný dôchodok až od dovŕšenia dôchodkového veku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./