Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200267 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Y. Č., E.. XX.X.XXXX, I. I., Q.. I. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 17. januára 2014, S..Y.. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. januára 2014, S.. Y.. XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa horeuvedeným rozhodnutím podľa § 65 a 274 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) a podľa § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, keď výsluhový dôchodok bol priznaný v sume podľa § 128 Zák.č. 238/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a nárok na ten istý dôchodok za tie isté doby nemôže vzniknúť. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku podľa § 132 ods.1 zák. č. 100/1988 Zb., bola zohľadnená všetka preukázaná doba, vrátane dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Namietal, že odporkyňa neprihliadla na dobu prípravy na povolanie od 1.9.1966 do 30.7.1969 na Strednom odbornom učilišti elektrotechnickom v Bratislave ako aj na dobu zamestnania v BEZ n.p. Bratislava a na dobu výkonu služby v Zbore nápravnej výchovy. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na argumentácii v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Výsluhový dôchodok bol priznaný v sume určenej podľa piatej časti zák. č. 100/1988 Zb., preto už osobitný orgán sociálneho zabezpečenia posúdil podmienky nároku na dôchodok podľa § 132 ods.1 zák.č.100/1988 Zb., teda prihliadol i na doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Odporkyňa nespochybňovala, že v čase od 25.6.1969 do 22.6.1972 navrhovateľ bol zamestnaný v BEZ n.p. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka existencie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, ak suma výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi určená podľa prechodného ustanovenia § 128 Zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v sume, ktorá nesmela byť nižšia ako podľa skoršej právnej úpravy. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ z dôvodu trvania zamestnania najmenej 25 rokov a výkonu služby v I. kategórii funkcií viac ako 20 rokov dovŕšil dôchodkový vek 30.4.2006, t.j. dovŕšením 55 roku veku. Od 1.6.2006 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zák.č. 328/2002 Z.z. Podľa potvrdenia GR ZVJS zo dňa 16.7.2013 pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba ZVS od 1.4.1970 do 29.3.1972 a doba služobného pomeru v maximálnej výške 30 rokov. Služobný pomer trval od 1.7.1972 do 31.5.2006 v počte 35 rokov a 342 dní. Navrhovateľ získal dobu zamestnania i v BEZ n.p. v čase od 25.6.1969 do 22.6.1972. Systém sociálneho poistenia ( všeobecný i osobitný ) je založený na základe hodnotenia dôb poistenia pre dávky dôchodkového poistenia. Primeraným hmotným zabezpečením v starobe ( čl. 39 ÚSR ) je len také zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či toto bolo získané v osobitnom systéme ( vyčlenenom zo všeobecného ) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odporkyňa preto pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia v osobitnom systéme, najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Starobný dôchodok potom môže krátiť primerane k počtu skončených rokov služby podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (oznámenie č. 416/1991 Zb. ), keďže navrhovateľom poberaný výsluhový dôchodok má charakter dávky v starobe. Cieľom novej právnej úpravy ( zák. č. 328/2002 Z.z. ) bolo zabezpečiť príslušníkom ozbrojených zborov vyššiu úroveň ich hmotného zabezpečenia v starobe. Postupom odporkyne by sa v rozpore s uvedeným cieľom s touto skupinou poistencov zaobchádzalo horšie, ako s poistencami, poistenými len vo všeobecnom systéme, ako aj s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch ( porovnaj napr. rozsudok NS SR 9 So 138/2011 zo dňa 22.8.2012 ). Okrem toho pri ustálení výsluhového príspevku sa neprihliadlo na výkon služby v celom rozsahu 35 rokov a 342 dní, ale len na 30 rokov, ktoré možno zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na výsluhový dôchodok. Navrhovateľ napokon získal dobu zamestnania i počas učňovského pomeru a zamestnania v BEZ n.p., čo odporkyňa nespochybňovala. Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení ( §65, § 274 ), pretože na dobu výkonu služby treba prihliadnuť pri ustálení obdobia dôchodkového poistenia. Následne je potrebné vykonať krátenie starobného dôchodku so zreteľom na obdobie, za ktoré bol priznaný nárok na výsluhový dôchodok, aby nedošlo k duplicitnému zohľadneniu toho istého obdobia dôchodkového poistenia pri oboch dôchodkových dávkach, t.j. i pri výsluhovom dôchodku i pri starobnom dôchodku. Odporkyňa dospela k nesprávnemu názoru, že poberaný výsluhový dôchodok je starobným dôchodkom, preto nemôže požadovaný starobný dôchodok priznať po druhý krát. Navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z., ktorý starobný dôchodok ako druh dôchodkovej dávky nepozná. Výsluhový dôchodok nemožno stotožňovať so starobným dôchodkom, a to ani v prípade, že výška výsluhového dôchodku bola určená podľa prechodného ustanovenia § 128 tohto zákona . Cieľom tohto ustanovenia bolo garantovať tým príslušníkom ozbrojených zborov, ktorí v krátkom čase po odčlenení tejto kategórie poistencov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia dovŕšili dôchodkový vek, aby výška dôchodkovej dávky nebola nižšia než podľa právnej úpravy, účinnej do 30.6.2002. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie ( § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. ). Úlohou odporkyne bude preto pri opätovnom rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa priznať starobný dôchodok v sume krátenej s prihliadnutím na obdobie výkonu služby, získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď úspešný navrhovateľ ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./