Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200268 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200268.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: F. J. ( E. ), Q.. X.X.XXXX, Š. R. R. Z. republika, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Mgr. Jarmila Vargová, advokátka so sídlom v Lovči, Ul. Geronettova č. 131, pracovisko Bratislava, Ul. Brečtanova č. 21, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 24. januára 2014, sp. zn. PPZ- HCP- BA12- 2- 17/2013- AV, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 24. januára 2014, sp. zn. PPZ- HCP- BA12- 2- 17/2013- AV z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Súd nariaďuje bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 88a, ods. 1 písm. b/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon ) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 24.1.2014 o 23,00 hod. na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene. V priebehu konania o administratívnom vyhostení požiadal o udelenie azylu, preto bolo toto konanie prerušené podľa § 77 ods. 4 zákona. Navrhovateľ nemá dostatok finančných prostriedkov na zloženie peňažnej záruky a nevie splniť povinnosť hlásenia pobytu ( dlhodobo sa zdržiava v Rakúskej republike ), preto ho bolo potrebné zaistiť. Maximálnu dobu zaistenia považoval za primeranú, pretože s ohľadom na podanú žiadosť o azyl nie je možné určiť nevyhnutne potrebnú dobu zaistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia odporcovi na ďalšie konanie, ako aj nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. Zastával názor, že navrhovateľ je oprávnený na podanie opravného prostriedku, pretože sa tohto práva nikdy nevzdal. Ak podpísal vzdanie sa odvolania, toto urobil z nevedomosti, aktu nerozumel a len podpisoval predložené papiere. Mal za to, že odporca vec nesprávne právne posúdil, keď zaistil navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona, hoci navrhovateľ nepožiadal o azyl pred osobou, na to oprávnenou podľa § 3 zák. č. 482/2002 Z.z. o azyle. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, pretože jeho odôvodnenie zodpovedá zaisteniu na účely výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b/. Namietal tiež neprimeranosť maximálnej doby zaistenia, keď v článku 22 nariadenia EP a rady EÚ č. 604/2013 sa uvádza dvojmesačná lehota. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa práva na podanie odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu o zaistení vzdal, čo potvrdil svojím podpisom. Listina o vzdaní sa opravného prostriedku bola riadne pretlmočená, pričom bol navrhovateľ poučený o následkoch takéhoto úkonu. Zastával názor, že navrhovateľ nadobudol postavenie žiadateľa o azyl dňa 24.1. 2014, keď v priebehu konania o administratívnom vyhostení na Oddelení cudzineckej polície PZ v Nových Zámkoch takéto vyhlásenie urobil. Z tohto dôvodu došlo k zaisteniu navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Súd neprihliadol na tvrdenie odporcu o tom, že sa navrhovateľ vzdal práva na podanie opravného prostriedku. K účinnému vzdaniu sa práva na podanie opravného prostriedku sa vyžaduje, aby k takémuto úkonu došlo až po doručení rozhodnutia, a aby účastník bol o následkoch takéhoto procesného úkonu poučený. V administratívnom spise odporcu sa na strane č. 18 nachádza listina o vzdaní sa práva na odvolanie. Uvedená listina je podpísaná navrhovateľom dňa 24.1. 2014, bez uvedenia času, taktiež tlmočníkom z jazyka punjab X. G. ( bez uvedenia dátumu a času ) a policajtom dňa 24.1.2014, bez uvedenia času. Rozhodnutie o zaistení navrhovateľa z čl. 17 spisu bolo navrhovateľovi doručené podľa ním vypísaného údaja na doručenke dňa 24.1. 2014 o 23,50 hod. S ohľadom na čas doručenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že ešte v ten istý deň navrhovateľ podpísal i listinu o vzdaní sa práva na podanie opravného prostriedku, súd mal pochybnosť, či navrhovateľ podpísal uvedenú listinu až po jej pretlmočení, vedomý si následkov takéhoto úkonu. Na pretlmočenie tejto listiny i na rozhodnutie sa o využití možnosti vzdania sa opravného prostriedku by navrhovateľovi dňa 24.1. 2014 zostalo len cca 10 minút. Okrem toho tlmočník na tejto listine neuviedol dátum a ani čas, kedy predmetnú listinu navrhovateľovi pretlmočiť. Voľným pozorovaním súdu je zrejmé, že tlmočník pri jej podpise použil iné pero, ako na všetkých ostatných listinách, ktoré v administratívnom spise odporcu dňa 24.1. 2014 podpisoval. Pre uvedené pochybnosti potom súd dospel k záveru, že u navrhovateľa nedošlo k účinnému vzdaniu sa práva na podanie opravného prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu o zaistení. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (§ 250g, ods.2 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. ( §88 ods. 7 zákona ) bolo právne posúdenie veci v otázke splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa §88a ods. 1 písm. b/ zákona policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Podľa §88 ods. 4 zákona štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas potrebný, najviac však na 6 mesiacov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Pakistanskej islamskej republiky. Je držiteľom cestovného pasu Pakistanskej islamskej republiky, X., vydaného dňa XX.X. XXXX vo Viedni. V januári 2012 navrhovateľ opustil Irán, mimo hraničného priechodu prešiel cez hranice viacerých štátov až na územie Rakúskej republiky, kde sa zdržiaval až doposiaľ. V Rakúsku dvakrát neúspešne požiadal o azyl. So svojou snúbenicou X. F., štátnou občiankou SR, žijú vo Viedni. So snúbenicou pricestoval na územie SR s cieľom podania žiadosti o uzavretie manželstva na mestskom úrade v Šali, kde bol kontrolovaný. S budúcou manželkou chce žiť naďalej vo Viedni. Požiadal o azyl dňa 29.1. 2014 v Medveďove, vyhlásenie o uplatnení medzinárodnej ochrany urobil aj v priebehu konania o administratívnom vyhostení. Súd preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., keď podľa názoru súdu v prípade navrhovateľa neboli odporcom zistené žiadne skutočnosti, odôvodňujúce jeho zaistenie podľa §88a ods. 1 písm. b/, resp. podľa iných ustanovení zákona. Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 1). Dôvodom pre zásah, t. j. pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí mať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa zaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie osobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné len z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má obmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou ustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. Navrhovateľ bol schopný preukázať svoju osobnú totožnosť platným cestovným pasom. Od roku 2012 žije na území Rakúskej republiky, vo Viedni. Hranice nášho štátu neprekročil mimo hraničný priechod. Na našom území sa zdržiaval len krátkodobo, v súvislosti s podaním žiadosti o uzavretie sobáša s našou štátnou občiankou. Navrhovateľ bol kontrolovaný policajtom práve na mestskom úrade v Šali, na ktorý prišiel so snúbenicou žiadosť podať. Aj naďalej mieni žiť v Rakúsku. Podľa názoru súdu za tohto skutkového stavu zaistenie navrhovateľa predstavuje zásah do jeho osobnej slobody, ktorý nemožno považovať za opodstatnený s ohľadom na ústavný poriadok SR i medzinárodné zmluvy, ktorými je naša republiky viazaná. Nemožno považovať za účelný, ale ani zákonný postup, ak policajt zaistením obmedzí osobnú slobodu cudzinca za účelom jeho administratívneho vyhostenia do krajiny, v ktorej zaistený žije, chce v nej naďalej žiť a na našom území sa zdržiava len krátkodobo. V prípade navrhovateľa, ktorý dvakrát neúspešne požiadal o azyl v Rakúsku, by prichádzalo do úvahy vyhostenie, resp. navrátenie / odovzdanie do tohto susediaceho štátu. V zmysle § 84 ods.2 zákona o pobyte cudzincov prípadné vyhostenie podľa § 84 ods. 1 by sa realizovalo dopravou navrhovateľa na hraničný priechod. Ak by navrhovateľ nebol na mestskom úrade v Šali kontrolovaný, sám by po podaní žiadosti o uzavretie manželstva odcestoval späť do Rakúska, kde žije. Podľa názoru súdu by preto bolo celkom zbytočné na náklady štátu uskutočniť to, čo chce príslušník tretej krajiny urobiť sám a na vlastné náklady. V danej veci preto neexistuje verejný záujem na nevyhnutnosti obmedzenia osobnej slobody navrhovateľa. Odporca pochybil tiež, keď rozhodnutie o zaistení založil na ustanovení § 88a ods. 1 písm. b/, zákona. Z jeho odôvodnenia, ale ani z obsahu administratívneho spisu, nevyplýva potreba zaistenia navrhovateľa za účelom posudzovania žiadosti o azyl. I keď podľa názoru súdu nie je vylúčené, aby príslušník tretej krajiny tlmočil vôľu domáhať sa medzinárodnej ochrany i v priebehu konania o administratívnom vyhostení, v danej veci odporcom deklarovaný dôvod neobstojí. Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že odôvodnenie rozhodnutia korešponduje odôvodneniu zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1, a nie § 88a ods. 1 zákona. S ohľadom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu súd podľa § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa na slobodu. Úspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď ich náhradu neuplatňoval (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do siedmich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha