Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200270 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200270.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, právnej veci žalobcu: Jozef D.., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, T., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21, JUDr. Ladislav Janči advokát a konateľ, Ružomberok, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sp. zn. 26828/2013/D220- SLP/68933-M zo dňa 14.11.2013, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX/DXXX-SLP/XXXXX-M zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 410,90 Eur, z toho 70,- Eur na súdnom poplatku za žalobu a 340,90 Eur na nákladoch právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. XXXXX/XXXX/DXXX-SLP/XXXXX- M zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým minister formou listu oznámil žalobcovi, že rozklad proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/z. XXXXX/Pa zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo v konaní o proteste prokurátora zrušené protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove, odbor štátnej stavebnej správy, č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-VB zo dňa XX.XX.XXXX, podal žalobca oneskorene a zároveň že v rozklade uvedené skutočnosti neodôvodňujú obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok).
Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté oznámenie neobsahuje výrok, odôvodnenie ani poučenie o opravnom prostriedku, nie je v ňom uvedené kto ho vydal, čí je podpis na rozhodnutí a nenachádza sa na ňom ani odtlačok žiadnej úradnej pečiatky. Záver žalovaného o tom, že rozklad proti rozhodnutiu zo dňa 10.09.2013 bol podaný oneskorene, je podľa žalobcu nesprávny a popiera základné zásady správneho konania. Tvrdil, že mu prvostupňové rozhodnutie nebolo riadne doručené, nakoľko sa v čase doručovania nezdržoval v mieste svojho trvalého bydliska v meste T.. K uloženiu zásielky s prvostupňovým rozhodnutím malo dôjsť na príslušnej pošte v T. dňa XX.XX.XXXX, pričom lehota na uloženie mala uplynúť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že v čase od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX bol na dovolenke v Q. a po prílete na územie SR sa z dôvodu plnenia iných pracovných povinností zdržiaval v Bratislava až do XX.XX.XXXX, čo podľa jeho názoru verifikuje aj jeho účasť na vzdelávaní
správcov konkurznej podstaty dňa XX.XX.XXXX. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že objektívne nemohol zásielku prevziať v čase do XX.XX.XXXX, nakoľko sa v čase a mieste, kde bola uložená, nezdržiaval. Žalobca vyjadril názor, že fikcia doručenia bola zaradená do Správneho poriadku za účelom zabezpečenia rýchlosti konania, najmä ako prostriedok zabezpečujúci právnu istotu tam, kde dochádza k bezdôvodnému nepreberaniu zásielok z dôvodu obštrukčného konania. Poukázal na to, že zásielku riadne prevzal dňa 02.10.2013, teda odosielateľovi sa nevrátila ako neprevzatá a nedoručená a preto nie je možné hovoriť o fikcii doručenia.
Žalobca ďalej tvrdil, že lehota na podanie odvolania plynie od oznámenia rozhodnutia, teda od jeho doručenia. Ak sa doručenie zrealizuje, nie je priestor na úvahy o fikcii skoršieho doručenia, nakoľko rozhodnutie je doručované len jeden krát. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2013, lehota na podanie odvolania uplynula až dňom 17.10.2013. Žalobca poukázal na základné zásady správneho konania, ktorými sú okrem iných dvojinštančnosť konania a povinnosť správnych orgánov vždy dať príležitosť účastníkovi konania na účinnú obhajobu jeho práv a záujmov. Žalovaným realizovaný postup podľa žalobcu tieto zásady popiera a odníma mu právo na účinný prostriedok nápravy. Poukázal tiež na to, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nebol vyrozumený o tom, že dokazovanie v danej veci považuje správny orgán za skočené a preto nemohol predpokladať, kedy bude presne rozhodnutie správneho orgánu prvého orgánu vydané.
Žalobca tiež poukázal na to, že v danej veci bolo rozhodnutie Mesta T. č. ŽP XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 23.01.2012, pričom o tomto proteste prokurátora bolo právoplatne rozhodnuté tak, že Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím sp. zn. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-VB zo dňa XX.XX.XXXX protestu nevyhovel. V prípade nevyhovenia protestu prokurátora je možné nespokojnosť orgánov prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu vyjadriť jediným zákonom priznaným prostriedkom nápravy - žalobou na preskúmanie zákonnosti protestovaného rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora nie je možné podať ďalší protest prokurátora, ale iba správnu žalobu na súd. V prejednávanej veci orgány prokuratúry nepodali proti pôvodnému rozhodnutiu súdnu žalobu na jeho preskúmanie a preto sa zbavili práva zasiahnuť do integrity už právoplatného rozhodnutia o nevyhovení protestu resp. pôvodného rozhodnutia stavebného úradu z 18.08.2011. Podľa žalobcu ak prokuratúra zmeškala lehotu na podanie správnej žaloby na súd, je neprípustné, aby iniciovala zopakovane celého konania tým, že podá opäť protest, ktorý znamená, že v danej veci už raz právoplatne ukončenej, sa má konať opätovne. Iniciovaný protest prokurátora proti rozhodnutiu o proteste prokurátora namiesto podania správnej žaloby na súd zasahuje podľa názoru žalobcu do kompetencie súdu, obchádza zákon a aj princíp ne bis in idem. Orgány prokuratúry teda podľa žalobcu nemajú kompetenciu podávať protest proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu, nakoľko takýto postup by znamenal neobmedzené podávanie protestov, čo by bolo ústavne neprijateľné. V prípade nesúhlasu správneho orgánu s právnym názorom vymedzeným v proteste prokurátora má právo rozhodnúť jedine súd ako tretí a nestranný orgán, povolaný riešením tohto sporu formou preskúmania zákonnosti vydaného rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. V tejto súvislosti poukázal žalobca na príkaz generálneho prokurátora SR z 29.02.2012 (por. č. 15/2006), ktorý v článku 22a ods. 4 uvádza, že „ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora alebo je nečinný aj po upozornení prokurátora, právnymi prostriedkami dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú návrhy na začatie konania podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a c/, § 250t ods. 2, § 250zf a § 250zfa O.s.p.“. Pokiaľ sa dozorujúci prokurátor zákonom ani uvedeným príkazom nespravoval, konal podľa názoru žalobcu v rozpore s právom a bez právneho dôvodu zasiahol do jeho práv, na čo bol správny orgán povinný reagovať.
K vecnej stránke podaného protestu žalobca uviedol, že prokurátor preberá ústavne neakceptovateľné názory pamiatkového úradu, ktorý má v rámci kolaudačného konania len postavenie dotknutého orgánu. Vychádza zo záverov, že nie stavebný úrad, ale pamiatkový úrad bude rozhodovať o tom, či sa užívanie stavby povolí alebo nie. Tento názor je podľa žalobcu nesprávny a neoprávnene neguje postavenie a význam stavebného úradu v kolaudačnom konaní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že osobitná rozkladová komisia pre veci výstavby a bytovej politiky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR preskúmala v súlade s § 60 Správneho poriadku oneskorene podané odvolanie žalobcu a nakoľko nezistila dôvody na
obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/z.XXXXX/Pa zo dňa XX.XX.XXXX mimo odvolacieho konania, na jej návrh minister oznámil túto skutočnosť žalobcovi úradným listom zo dňa 14.11.2013. Toto oznámenie adresované žalobcovi malo len neformálny charakter a neobsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, nakoľko preskúmanie oneskoreného odvolania z hľadiska § 62 a § 65 Správneho poriadku nepodlieha režimu § 47 tohto zákona. Preto žalovaný považoval námietku žalobcu ohľadom nedostatku formy a obsahu rozhodnutia za neopodstatnenú.
Žalovaný ďalej uviedol, že zásielka s rozhodnutím zo dňa 10.09.2013 doručovaná žalobcovi bola po neúspešnom pokuse o jej doručenie uložená na Poštovom úrade v Bardejove dňa 17.09.2013 a nakoľko si adresát písomnosť nevyzdvihol do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty, teda 20.09.2013 (piatok) sa považuje za deň doručenia (fikcia doručenia). Od nasledujúceho dňa - 21.09.2013 (sobota) začala plynúť žalobcovi 15-dňová lehota na podanie rozkladu, ktorá uplynula dňa 05.10.2013. Žalobcov rozklad proti uvedenému rozhodnutiu bol podaný na poštovú prepravu dňa 06.10.2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Preto bol žalobcom podaný rozklad kvalifikovaný ako oneskorený.
Žalovaný poukázal na to, že podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku platí, že ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť jej prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Za dátum príchodu zásielky sa považuje dátum uloženia, pričom ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V danom prípade si žalobca v súlade s § 25 ods. 4 Správneho poriadku fiktívne prevzal zásielku s rozhodnutím už dňa 20.09.2013 a teda lehota na podanie rozkladu mu uplynula dňom 05.10.2013. K vecným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že vydaním rozhodnutia stavebného úradu v predmetnej veci došlo k závažnému porušeniu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení nesk. predp. (ďalej len Stavebný zákon) a Správneho poriadku, pretože stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán - Pamiatkový úrad SR, vydal v prospech žalobcu rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením a o povolení jej užívania. Pokiaľ krajský stavebný úrad na tieto skutočnosti neprihliadol ani potom, ako ich v podanom proteste zdôraznil okresný prokurátor a jeho protestu nevyhovel, porušil zákon rovnako závažným spôsobom. Žalovaný poukázal na to, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a preto je zrejmé, že na konanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny takejto stavby je potrebné záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane kultúrnych pamiatok v znení neskorších predpisov, pričom stavebný úrad je povinný toto záväzné stanovisko pri rozhodovaní zohľadniť, nakoľko jeho obsah je pre stavebný úrad záväzný.
Záverom žalovaný poukázal na to, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že rozklad proti rozhodnutiu zo dňa 10.09.2013 bol podaný v zákonnej lehote, mal proti postupu žalovaného podať žalobu proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a nasl. O.s.p., čo však neurobil. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že postup správneho orgánu bol postihnutý vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 17.09.2014.
Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím č. XXXX-XXX/XXXX- X/SP-VB zo dňa XX.XX.XXXX Krajský stavebný úrad v Prešove, odbor štátnej stavebnej správy, nevyhovel protestu Okresného prokurátora v Bardejove proti rozhodnutiu Mesta Bardejov ako stavebného úradu č. W zo dňa 1X.XX.XXXX, ktorým stavebný úrad povolil zmenu stavby pred
dokončením „H. dom - dvorové časti domov č. XX, XX na S. námestí v T.“ a zároveň povolil žalobcovi jej užívanie. Proti rozhodnutiu krajského stavebného úradu zo dňa 02.04.2012 podal dňa 07.05.2013 prokurátor Generálnej prokuratúry SR protest, v ktorom konštatoval porušenie konkrétnych zákonných ustanovení, navrhol napadnuté rozhodnutie krajského stavebného úradu zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX/BXXX-SV/z.XXXXX/Pa zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel protestu a napadnuté právoplatné rozhodnutie krajského stavebného úradu zo dňa 02.04.2012 zrušil s tým, že Obvodný úrad v Prešove, odbor výstavby a bytovej politiky, je povinný vo veci opätovne konať a rozhodnúť v súlade zo zákonom. Žalobcovi, ktorý si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku, bola zásielka s rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.09.2013 uložená na pošte dňa 17.09.2013. Žalovaný ju považoval dňom 20.09.2013 za doručenú a po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie rozkladu vyznačil na predmetnom rozhodnutí právoplatnosť dňom 05.10.2013. Žalobca potvrdil prevzatie rozhodnutia vlastným podpisom na doručenke dňa 02.10.2013 a dňa 16.10.2013 podal na poštovú prepravu zásielku s rozkladom proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.09.2013. Listom zo dňa 14.11.2013 minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR oznámil žalobcovi, že rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca oneskorene a zároveň nie je daný dôvod na obnovu konania alebo na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ods. 2 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 22 ods. 4 zákona o prokuratúre proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest.
S ohľadom na povahu preskúmavaného rozhodnutia (oznámenia) pripadlo súdu posúdiť predovšetkým otázku včasnosti žalobcovho rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.09.2013, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR a bolo zrušené protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 02.04.2012 o nevyhovení predchádzajúcemu protestu Okresného prokurátora v Bardejove. Zo zhodných vyjadrení účastníkov vyplýva, že žalobca si v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku a preto doručujúca pošta v súlade so zákonom uložila zásielku s prvostupňovým rozhodnutím o vyhovení protestu prokurátora do žalobcovho poštového priečinku dňa 17.09.2013. Žalobca predloženými dokladmi - zmluvou o obstaraní zájazdu zo
dňa 11.09.2013, fotokópiou vstupných a výstupných víz príslušných tureckých orgánov i čestným prehlásením jeho rodinných príslušníkov preukázal, že v čase uloženia predmetnej zásielky sa v mieste doručovania nezdržiaval, pretože v čase od 14.09.2013 do 21.09.2013 trávil dovolenku v Turecku. V zmysle spomenutého § 25 ods. 4 Správneho poriadku sa mala zásielka uložená na pošte dňa 17.09.2013 považovať za doručenú dňom 20.09.2013, z čoho vychádzal žalovaný pri počítaní lehoty na podanie rozkladu proti uvedenému rozhodnutiu.
Spornou teda zostala otázka, či mohla dňom 20.09.2013 nastať fikcia doručenia rozhodnutia, keď sa žalobca minimálne do 21.09.2013 zdržiaval v zahraničí a preto si zásielku objektívne nemohol v čase od 17.09.2013 do 20.09.2013 na pošte v Bardejove prevziať. Na túto otázku odpovedal súd záporne a domnieva sa, že za daných okolností sa zásielka s rozhodnutím nemôže považovať za doručenú žalobcovi dňom 20.09.2013. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku.
Zákonnou podmienkou pre uplatnenie fikcie doručenia zásielky určenej do vlastných rúk fyzickej osobe je, že sa adresát v mieste doručovania zdržuje. Rozdiel medzi štandardným spôsobom doručovania zásielky do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a doručovaním zásielky adresátovi, ktorý si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku je len ten, že pri druhom spôsobe doručovania odpadá povinnosť doručovateľa vykonať pokus o doručenie zásielky adresátovi v mieste doručenia a v prípade neúspechu ho vhodným spôsobom upovedomiť, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Pri doručovaní v zmysle § 25 ods. 4 Správneho poriadku sa zásielka hneď po jej príchode uloží na pošte a adresátovi sa príchod zásielky, možnosť jej prevzatia a odberná lehota oznámi na predpísanom tlačive, ktoré sa vloží do poštového priečinku. Platí, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia zásielky, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Nastáva teda fikcia doručenia zásielky. V oboch spomenutých prípadoch doručovania sa však zásielka určená do vlastných rúk môže považovať za doručenú tzv. náhradným spôsobom len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte a oboznámiť sa s jej obsahom. Fikcia doručenia je svojou povahou vyvrátiteľná právna domnienka, ktorá platí dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Pokiaľ adresát zásielky preukáže, že sa v mieste a v čase jej doručovania nezdržiaval, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať.
Vychádzajúc z uvedeného Krajský súd v Bratislave konštatuje, že nakoľko sa žalobca až do 21.09.2013 zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, nemohla sa zásielka s prvostupňovým rozhodnutím uložená na pošte v Bardejove dňa 17.09.2013 považovať za doručenú dňom 20.09.2013, nakoľko fikcia doručenia tejto zásielky bola žalobcom vyvrátená. Zákonná 15-dňová lehota na podanie rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu teda nezačala plynúť dňom 21.09.2013, ale až dňom nasledujúcim po dátume 02.10.2013, kedy si žalobca zásielku fyzicky prevzal na doručujúcej pošte a prevzatie potvrdil svojim podpisom na doručenke. Rozklad proti rozhodnutiu žalovaného podaný na poštovú prepravu dňa 16.10.2013 bol z uvedených dôvodov uplatnený v zákonnej lehote a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky mal o ňom meritórne rozhodnúť. Keďže neformálnym oznámením zo dňa 14.11.2013 minister vyhodnotil rozklad ako podaný oneskorene a jeho obsah hodnotil len z toho pohľadu, či neodôvodňuje obnovu konania alebo preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia (oznámenia).
Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté neformálne rozhodnutie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom meritórne rozhodne o včas podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Vzhľadom na to, že o rozklade žalobcu nebolo doposiaľ kompetentným orgánom meritórne rozhodnuté, neprináleží súdu vyjadrovať sa k vecnej stránke rozhodnutia zrušeného na základe protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR. Môže však konštatovať, že zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v ustanovení § 22 ods. 4 výslovne umožňuje podať prokurátorovi protest proti rozhodnutiu, ktorým nebolo vyhovené prokurátorskému protestu. Namietaný postup Generálnej prokuratúry SR preto nemožno považovať za nezákonný, hoci sa podľa názoru krajského súdu prieči Občianskym súdnym poriadkom predpokladanému mechanizmu preskúmavania rozhodnutí
napadnutých prokurátorským protestom prostredníctvom príslušného správneho súdu, na ktorý sa môže prokurátor obrátiť vtedy, ak nie je jeho protestu v správnom konaní vyhovené.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p., vzhľadom na úspech v konaní bola priznaná žalobcovi náhrada trov, ktorú vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 70 Eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), po 134 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 8,04 Eur paušálna náhrada, k tomu 20 % DPH 56,82 Eur, spolu 340,90 Eur. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 410,90 Eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.