Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/38/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200303 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Z.. A. E., bytom V. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. Augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42721-2/2013-BA zo dňa 20.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 42721-2/2013-BA zo dňa 20.11.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 24.2.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42721-2/2013-BA zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 30.3.2011. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bolo žalobcovi predpísané za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1458,80 Eur. Uviedol, že s účinnosťou od 1.8.2006 v súlade s ustanoveniami zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. (ďalej len zákon o advokácii) a Obchodného zákonníka pôsobí žalobca ako konateľ - advokát v Advokátskej kancelárii Legal Counsels, s.r.o.. Od tohto dátumu prestal ako advokát, samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) pôsobiť pre účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) podľa ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a tým aj ako SZČO na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Po vstupe žalobcu, ako spoločníka a konateľa do AK Legal Counsels, s.r.o., požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava o vykonanie deregistrácie ako advokáta - SZČO od 1.8.2006 a o registráciu konateľa AK Legal Counsels, s.r.o.. Sociálna poisťovňa deregistráciu osoby žalobcu odmietla vykonať a prvostupňovým rozhodnutím zaviazala žalobcu uhradiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 1.458,80 € (ďalej len poistné). Namietal, že Sociálna poisťovňa nesprávne zistila skutkový stav, pretože podľa jej názoru napriek vstupu žalobcu do funkcie konateľa a spoločníka v Advokátskej kancelárii Legal Counsels, s.r.o., nedošlo od 1.8.2006 k zastaveniu výkonu činnosti advokáta - SZČO. Poukázal na ust. § 15 ods. 6 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže sústavne vykonávať advokáciu samostatne. V zmysle spoločenskej zmluvy AK Legal Counsels, s.r.o., a v súlade so zákonom o advokácii žalobca od 1.8.2006 nemal možnosť paralelného výkonu advokácie ako konateľa AK Legal Counsels, s.r.o. a advokáta - SZČO. Tento právny názor potvrdzuje aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory. Podľa žalobcu deň doručenia žiadosti o deregistráciu osoby žalobcu ako SZČO od 1.8.2006 v spojitosti so vznikom funkcie konateľa a spoločníka v Advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným, bolo právnou skutočnosťou rozhodnou pre zánik žalobcovho postavenia ako SZČO podľa ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Advokát nemôže byť súčasne v postavení advokáta SZČO s osobitným IČO a DIČ a zároveň ako advokát - konateľ a spoločník v jednej osobe v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii. Podľa jeho názoru povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vždy zaniká SZČO, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, dňom zániku týchto oprávnení, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžso 45/2010 zo dňa 28.9.2011 podľa ktorého ,,z § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu advokácie advokát už nie je oprávnený poskytovať právne služby, a teda nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, aj keď je naďalej zapísaný v zozname advokátov. Skutočnosť, že advokát od okamihu prerušenia výkonu advokácie nie je oprávnený poskytovať právne služby, má na účely zákona o sociálnom poistení za následok, že od tohto okamihu nemožno advokáta považovať za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení“. Postup Sociálnej poisťovne pri posudzovaní povinnosti SZČO žalobca považoval za protizákonný a v rozpore s Ústavou SR, dôkazom čoho je nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 63/2012 zo dňa 21.2.2013, podľa ktorého ,, treba v zásadnej rovine uviesť, že oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania v postavení SZČO treba vidieť nie len vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale v materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za SZČO v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.“ II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.4.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory dňa 2.7.2003 a od 8.8.2006 začal vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti Legal Counsels, s.r.o.. Keďže žalobca bol naďalej zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory a zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na právne postavenie advokáta ako SZČO, žalobca dňom 8.8.2006 nestratil status SZČO na účely sociálneho poistenia. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2006 (1 803 095,-Sk) vzniklo žalobcovi od 1.7.2007 do 30.6.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Keďže žalobca v spornom období marec 2008 až jún 2008 poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie neodviedol, Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava oprávnene predpísala žalobcovi dlžné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 9/2009-95 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/16/2011 bolo potvrdené rozhodnutie žalovanej č. 322-3900-GC-04/2008 zo dňa 31.10.2008 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 700-0210481608-GC04/08 zo dňa 19.3.2008, ktorým pobočka žalobcovi predpísala poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie január 2007 až február 2008. V tejto veci sa Krajský súd v Bratislave stotožnil s právnym názorom žalovanej, že zmenou formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že žalobcovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Poukázal, že nálezy Ústavného súdu SR na ktoré žalobca poukazuje, sú individuálnymi rozhodnutiami o sťažnostiach konkrétnych fyzických osôb. Predmetnými nálezmi bolo vyslovené, že boli porušené základné práva sťažovateľov v konkrétnom konaní. Preto nejde o rozhodnutia, ktorými by Ústavný súd SR podával záväzný výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení. Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24.4.2013 uvedené nálezy Ústavného súdu SR sú ojedinelé v rozhodovacej praxi Ústavného súdu. Ostatné senáty Ústavného súdu napr. uznesenia sp.zn. I.ÚS 93/2012-14 z 29.2.2012, sp.zn. III.ÚS 426/2012-22 z 12.12.2012 a sp.zn. IV.ÚS 103/2012-13 z 1.3.2012, sťažnosti žalobcov v obdobných veciach odmietli ako zjavne neopodstatnené. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách cit. ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 42721-2/2013- BA zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 700-0212089411-GC 04/11 zo dňa 30.3.2013 potvrdené. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava z 30.3.2013 č. 700-0212089411-GC 04/11 bolo žalobcovi predpísané za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 1458,80 Eur. Je nepochybné, že na konania podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory dňa 2.7.2003, (Oznámenie o zapísaní do zoznamu advokátov č. 6/2003- dr. De/SI.). Advokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora nadobúda s účinnosťou od 1.1.2004 status SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Od 8.8.2006 žalobca zmenil formu výkonu advokácie a začal vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti Legal Counsels, s.r.o.. V zmysle potvrdenia o spôsobe výkonu advokácie vydaného Slovenskou advokátskou komorou dňa 11.12.2009, žalobcovi dňa 7.8.2006 zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne. Od 8.8.2006 môže vykonávať advokáciu len v mene a na účet spoločnosti Legal Counsels, s.r.o.. v ktorej je spoločníkom a konateľom. Od 8.8.2006 nie je žalobca SZČO podľa zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 700-0212089411-GC04/11 zo dňa 30.3.2011 podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) VIII. bod zákona o sociálnom poistení bolo žalobcovi predpísané za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 1458,80 Eur. Rozhodnutie bolo vydané po zistení, že poistné a príspevky neboli za uvedené obdobia odvedené vôbec. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v prípade žalobcu došlo k zániku postavenia advokáta ako SZČO v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím žalovaného č. 42721-2/2013-BA zo dňa 20.11.2013 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. V. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinný. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a SZČO uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c). Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca ako advokát od 8.8.2006 zmenil formu výkonu advokácie a začal vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti Legal Counsels, s.r.o.. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava žalobcu naďalej považovala za SZČO na účely sociálneho poistenia z dôvodu, že žalobca bol naďalej zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory a zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na právne postavenie advokáta ako SZČO. Žalobcovi preto z vyššie uvedených dôvodov predpísala dlžné poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie marec 2008 až jún 2008, keďže žalobca za rok 2006 dosiahol príjem 1 803 095,-Sk. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či advokát ako konateľ v spoločnosti s ručením má aj naďalej postavenie SZČO pre účely zákona o sociálnom poistení. Spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát (§ 15 ods. 1 zákona o advokácii), pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (§ 2 ods. 1 zákona o advokácii). Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti (§ 15 ods. 2 zákona o advokácii). Pritom platí, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobca tvrdí, že advokát - konateľ spoločnosti nie je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie, pretože nie je oprávnený vykonávať advokáciu samostatne, resp. je fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo, pričom vychádza z toho, že nie je rozhodujúce, či je v zozname advokátov zapísaný. Pri výklade pojmov uvedených v ust. § 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je potrebné dospieť k záveru, podľa ktorého fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. ,Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade, ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. Podľa názoru súdu z ust. § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii vyplýva, že od okamihu pozastavenia výkonu advokácie advokát už nie je oprávnený poskytovať právne služby, a teda nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak je naďalej zapísaný v zozname advokátov; táto skutočnosť má za následok na účely zákona o sociálnom poistení, že od tohto okamihu nemožno advokáta považovať za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 9Sžso 45/2010 z 28.9.2011, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR R67/2012). V prípade žalobcu ide naďalej o advokáta, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom komorou, avšak zákon o advokácii nepripúšťa, aby poskytoval právne služby klientom, obdobne ako v prípade zmeny formy výkonu advokácie rovnako nepripúšťa, aby advokát - fyzická osoba poskytoval právne služby samostatne. Krajský súd v Bratislave rozsudkom 1S 9/2009 zo 4.11.2010 o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 322-3900-GC-04/2008 zo dňa 31.10.2008 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 700-0210481608-GC04/08 zo dňa 19.3.2008, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie január 2007 až február 2008, žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobcovi nezaniklo postavenie advokáta ako SZČO, podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Po oboznámení sa s nálezmi Ústavného súdu II. ÚS 63/2012-52 a II. ÚS 426/2012-53 senát Krajského súdu v Bratislave svoj názor prehodnotil a dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože žalobca je konateľom advokátskej kancelárie Legal Counsels, s.r.o., a teda je zrejmé, že žalobca zastupoval sám seba. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.