Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200353 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200353.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. Z. I. I., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Kenskej republiky (ďalej len „Keňa"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom Y., B. Y., X. C., aktuálne s miestom pobytu C. U. M., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.3.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-495-35/PO-Ž-2013 zo dňa 31.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-495-35/PO-Ž-2013 zo dňa 31.1.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-495-35/PO-Ž-2013 zo dňa 31.1.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a skonštatoval, že navrhovateľ v krajine pôvodu nebol prenasledovaný z dôvodu, že vo voľbách podporoval homosexuálneho kandidáta Davida Kuria Mboteho, ani z dôvodu svojej prezentovanej exkomunikácie a ani z dôvodu zastávania politických názorov ako člena volebného tímu Davida Kuria Mboteho. K obave navrhovateľa z ublíženia zo strany iného volebného kandidáta (Williama Kabogo Gitau), ktorého volebný tím D.K. Mboteho označil ako mafiána a dílera drog odporca uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ dopustil trestného činu ohovárania, resp. krivého obvinenia, prípadné znášanie následkov za tieto činy nie je možné považovať za prenasledovanie. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.3.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci, rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu, nedostatočné zistenie stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Dôvodil, že odporca na strane jednej v odôvodnení rozhodnutia hovorí o prípadnom uložení trestu a na strane druhej konštatuje, že navrhovateľ sa trestného činu nedopustil, poukázal na správy o Keni založené v spise, podľa ktorých kenskí repatrianti boli po návrate zadržaní a prepustení až po poskytnutí úplatku, namietal, že po prípadnom návrate môže byť kenskou spoločnosťou vnímaný ako homosexuál, nakoľko podporoval homosexuálneho volebného kandidáta. Tiež že skutočnosti týkajúce sa W. K. Gitau boli všeobecne známe, že iný člen volebného tímu D.K. Mboteho bol zatknutý a že má vedomosť o tom, že aj na neho bol vydaný zatykač, o čom svedčí obsah dotazníka z 13.11.2013. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.4.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. V celom rozsahu zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že ak navrhovateľ podporoval homosexuálneho volebného kandidáta, tento fakt ho nezaraďuje do určitej sociálnej skupiny a že z dôvodu svojej exkomunikácie z cirkvi navrhovateľ nebol nijakým spôsobom prenasledovaný. Tiež poukázal na fakt, že ak by aj navrhovateľ bol v krajine svojho pôvodu trestne stíhaný za ohováranie, nešlo by o perzekúciu v zmysle zákona o azyle. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-495/PO-Ž-2013, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ pricestoval na Slovensko na základe udeleného víza. Následne vycestoval do Švajčiarska, kde požiadal o azyl, odkiaľ bol vrátený na Slovensko. Uviedol, že nebol trestne stíhaný, avšak asi bol na neho vydaný zatykač a že bol členom politickej strany Jubilee Alliance Narcik, pričom v dôsledku svojho členstva nemal žiadne problémy. Ako dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol skutočnosť, že podporoval kandidáta, ktorý bol homosexuál a tiež to, že ako člen volebného tímu bol možno obvinený z ohováračstva a keďže nemal dôkazy, mohol by byť odsúdený. Tiež uviedol, že pôsobil ako kresťan - evanjelik, bol kňazom. V roku 2012 sa stal členom volebného tímu D.K. Mboteho o ktorom sa následne dozvedel, že je homosexuál. Pretože i naďalej podporoval tohto kandidáta, v marci 2013 bol exkomunikovaný. V súvislosti s týmto však nemal žiadne problémy. Oponenti D.K. Mboteho sa začali tímu vyhrážať, v dôsledku čoho išiel navrhovateľ na políciu, kde ako dôkaz vyhrážok predložil mobil, ktorý bol ako dôkaz zadržaný. V priebehu volebnej kampane volebný tím D.K. Mboteho verejne prezentoval, že Williama Kabogo Gitau - guvernér je mafián, že sa zaoberá prepravou (pašovaním) a dílerstvom drog, ktorá skutočnosť mala byť všeobecne známou. Následne sa volebný kandidát, vo volebnom tíme ktorého navrhovateľ pôsobil, vrátil do USA. Navrhovateľov priateľ z volebného tímu telefonicky oznámil navrhovateľovi, že je zatknutý, pretože tvrdil, že Williama Kabogo je dílerom drog. Následne navrhovateľ odišiel k bratrancovi do mesta Nakuru a potom si vybavil slovenské vízum (za účelom účasti na seminári na Slovensku na ktorý bol vyslaný predsedom priemyselnej komory). Navrhovateľ tiež uviedol, že volebný tím v ktorom pôsobil, vedel, že o tvrdeniach (týkajúcich sa Williama Kabogo) nemajú dôkazy a to bola ich najväčšia chyba. Počas svojho odchodu z krajiny svojho pôvodu nemal žiadne problémy. V prípade svojho návratu sa obával toho, žeby bol odsúdený, nakoľko nemal žiadne dôkazy o tvrdeniach, týkajúcich sa Williama Kabogo. Navrhovateľ odporcovi nepredložil žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o Keni, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré sú obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, na možný zákonný postih za ohováranie, na formy kontroly pri opustení krajiny pôvodu navrhovateľa, na voľby guvernéra kraja Kiambu v roku 2013, na sexuálnu orientáciu kandidáta D.K. Mboteho, na postavenie politickej strany Jubilee Alliance Narcik, na bezpečnostné riziká kenských repatriantov, včítane neúspešných žiadateľov o azyl. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K obsahu konkrétnych námietok, keďže sa v podstate dotýkajú nesprávneho právneho posúdenia veci, sa súd vyjadrí v časti odôvodnenia tohto rozsudku, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca formuloval tak výrok, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne, logicky a spôsobom, z ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadil vo vzťahu ku každému z výrokov. Venoval sa s náležitou pozornosťou každému z dôvodov, ktoré navrhovateľ prezentoval na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor - spísal s ním dotazník, v priebehu ktorého sa navrhovateľ podrobne a spontánne vyjadroval tak ku kladeným otázkam, ako aj k dôvodom svojej žiadosti o azyl. Podobne odporca okrem otázok, ktoré sú obsahom prílohy zákona o azyle (časti obsahu dotazníka) položil navrhovateľovi doplňujúce otázky, na ktoré navrhovateľ odpovedal. Odporca teda získal takýmto spôsobom dostatok informácií priamo od navrhovateľa, potrebných pre ďalšie vedenie konania a v konečnom dôsledku aj na rozhodnutie vo veci. S poukazom na obsah vykonaného pohovoru vyhľadal a do spisu založil dostatok objektívnych informácií pochádzajúcich z rôznych zdrojov o krajine pôvodu navrhovateľa, ktorých okruh vzišiel práve z obsahu prednesov navrhovateľa, uskutočnených v priebehu spísania dotazníka. K námietke rozporu obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím: Takýto rozpor súd podrobným oboznámením sa s napadnutým rozhodnutím, resp. s obsahom spisu nezistil. Odporca v odôvodnení rozhodnutia na strane jeden opísal dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl, včítane podstatných častí pohovoru s ním vykonaného. Na druhej strane opísal stav veci, zistený z vyhľadaných informácií. Následne dôsledne argumentoval - vyhodnotil takto zistený stav veci a z takéhoto vyhodnotenia vyvodil a aj odôvodnil výroky, obsiahnuté v enunciáte rozhodnutia. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Navrhovateľ konkrétne namietal, že po jeho prípadnom návrate môže byť kenskou spoločnosťou vnímaný ako homosexuál, nakoľko podporoval homosexuálneho volebného kandidáta. Tiež že skutočnosti týkajúce sa W. K. Gitau boli všeobecne známe, že iný člen volebného tímu D.K. Mboteho bol zatknutý a že má vedomosť o tom, že aj na neho bol vydaný zatykač, o čom svedčí obsah dotazníka z 13.11.2013. Predpokladom udelenia azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle je preukázanie opodstatnenej obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo že v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Navrhovateľ nie je homosexuálne orientovaným jedincom, nikto a nikdy ho za takéhoto ani nepokladal a ani akýmkoľvek spôsobom neperzekvoval a preto vznesená námietka (žeby bol v dôsledku toho, že ako člen volebného tímu guvernérskeho kandidáta D.K. Mboteho - ktorý je homosexuál - sám pokladaný za homosexuála) nie je dôvodná a ani opodstatnená, pričom nevyplynula ani z obsahu pohovoru, vykonaného s navrhovateľom. Pokiaľ ide o druhú konkrétnu námietku, že iný člen volebného tímu D.K. Mboteho bol zatknutý a že navrhovateľ má vedomosť o tom, že aj na neho bol vydaný zatykač, o čom svedčí obsah dotazníka z 13.11.2013, je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom nikdy neuviedol, žeby bol na neho vydaný zatykač (z akéhokoľvek dôvodu). Iba uviedol, že „asi“ bol zatykač vydaný, resp. že „možno“ bolo na neho podané oznámenie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by na navrhovateľa bol v skutočnosti vydaný zatykač (a to z akéhokoľvek dôvodu), je nanajvýš pravdepodobné, že by mu nebolo umožnené bez akýchkoľvek problémov vycestovať z krajiny jeho pôvodu. Ak sa tak nestalo (čo navrhovateľ uviedol), svedčí to o skutočnosti, že žiadne trestné stíhanie jeho osoby či zatykač nejestvujú. Pokiaľ sa vyjadroval k zatknutiu jeho nemenovaného priateľa, tento mu mal telefonicky oznámiť, že bol zatknutý v súvislosti s tým, že (tento priateľ) tvrdil o kandidátovi na guvernéra Williamovi Kabogo, že je dílerom drog, čo si mal navrhovateľ vysvetliť ako varovanie. Ak by aj došlo k zatknutiu priateľa navrhovateľa a k jeho telefonátu navrhovateľovi, ktorý si mal navrhovateľ vysvetliť tak ako to uviedol, tak tieto skutočnosti by nemohli zakladať dôvod pre udelenie azylu navrhovateľovi, pretože takéto zatknutie navrhovateľovho priateľa by malo priamy súvis iba s ev. trestným stíhaním za ohováranie či krivé obvinenie guvernéra Williama Kabogo, že je dílerom drog. Zjavne nie z dôvodu či dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v ust. § 8 zákona o azyle. Ak teda odporca z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia navrhovateľovi azyl neudelil, pričom aj súd po preskúmaní tohto výroku rozhodnutia dospel k názoru, že navrhovateľom vznesené námietky nie sú dôvodné, je potrebné výrok o neudelení azylu navrhovateľovi vyhodnotiť ako správny a zákonný. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ako to správne odôvodnil odporca, navrhovateľ nebol v krajine svojho pôvodu nikdy trestne stíhaný, nebol mu nikdy uložený žiaden trest. Nikdy sa z akéhokoľvek dôvodu nestretol so zlým zaobchádzaním - tobôž nie so zaobchádzaním, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Podobne (ako to vyplýva z informácií o Keni) v krajine neprebieha žiaden vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Ďalej z aktuálnych informácií založených v spise odporcu vyplýva, že ani kenskí repatrianti, včítane neúspešných žiadateľov o azyl, sa pri svojich návratoch nestretávajú s mučením, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním. Pokiaľ navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku dôvodil, že administratívny spis odporcu obsahuje správu o zadržaní dvoch kenských navrátilcoch, ktorí boli prepustení až po poskytnutí úplatku je potrebné poukázať na skutočnosť, že táto (jediná) správa o takomto zaobchádzaní pokrýva obdobie roku 2006(!), pričom správa MZV USA za rok 2012 konštatuje rešpektovanie práva repatriácie kenskou vládou a jej aktívnu spoluprácu s UNHCR. Ak by sa kenskí navrátilci pri svojich návratoch stretávali so zlým zaobchádzaním, bezpochyby by správy o tom existovali, čo sa však nepreukázalo. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, objektívne nejestvujú dôvody domnievať sa, že by navrhovateľovi v prípade jeho návratu hrozilo vážne bezprávie a teda námietky navrhovateľa nie sú dôvodné. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie netrpí nepreskúmateľnosťou z akéhokoľvek dôvodu, pretože nejestvuje žiaden rozpor medzi obsahom administratívneho spisu a napadnutým rozhodnutím, predovšetkým však preto, lebo navrhovateľ nepreukázal v konaní opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, pričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).