Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200394 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200394.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: U.. Z.. R. Ď., Q.. XX.X.XXXX, U. U., I.. F. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24. februára 2014, sp. zn. 1915/2014- KaBA, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 24. februára 2014, sp. zn. 1915/2014- KaBA p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti, týkajúcej sa postupu dovolacieho súdu v konaní, vedenom pod sp. zn. 2Cdo 300/2012. Dospel k záveru, že navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že v dotknutom dovolacom konaní nebol riadne zastúpený advokátom. Existencia právneho vzťahu zastúpenia môže byť totiž preukázaná nielen konkrétne formulovaným plnomocenstvom, ale aj všeobecným plnomocenstvom, ktoré navrhovateľ udelil advokátovi JUDr. PaeDr. Ivanovi Pecníkovi, PhD., MBA. Postupom dovolacieho súdu preto nebolo porušené žiadne ústavné právo navrhovateľa. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zdôraznil, že dovolací súd mylne vychádzal z toho, že splnomocnenie, ktoré udelil advokátovi na zastupovanie v základom konaní o ochranu osobnosti ( vedené na OS Bratislava I, sp. zn. 7C 31/2011 ) je platné aj v dovolacom konaní proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo uznesenie prvostupňového súdu o nepriznaní oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a o zamietnutí návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov v konaní 7C 31/2011. Dovolanie podal sám. Dovolací súd tým, že predpokladaného právneho zástupcu nevyzval na doplnenie dovolania, zmaril jeho zákonné právo na kvalifikované formulovanie dovolacích dôvodov. Takýto postup nezodpovedá zmyslu a účelu ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p. a neumožňuje úplné naplnenie navrhovateľovho práva na súdnu ochranu podľa článku 46 a nasl. Ústavy SR. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo veci spoľahlivo zistil skutkový stav, v rámci svojej kompetencie skúmal splnenie podmienok v zmysle § 6 ods. 1, písm. b/ ZPPP. Plnomocenstvo, udelené navrhovateľom advokátovi v základnom konaní vykazuje všetky znaky generálneho plnomocenstva, preto navrhovateľ bol v dovolacom konaní riadne zastúpený advokátom, určeným podľa § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu) práva s ohľadom na zodpovedanie otázky, či navrhovateľ, ktorý uplatňuje právnu pomoc v konaní pred ústavným súdom pre porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR bol alebo nebol riadne zastúpený advokátom v dovolacom konaní. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ v konaní o ochranu osobnosti, vedenom na OS BA I pod sp. zn. 7C 31/2011 požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Negatívne uznesenie tohto súdu zo dňa 16.5. 2011 č.k. 7C 31/2011- 28 Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.9. 2011, sp. zn. 2Co 274/2011 potvrdil. Navrhovateľ proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie. Dovolací súd uznesením zo dňa 30.9. 2013 dovolanie navrhovateľa odmietol, v záhlaví tohto uznesenia je ako zástupca navrhovateľa uvedený advokát JUDr. PaeDr. Ivan Pecník, PhD., MBA. Odporca navrhovateľovi v predmetnom konaní o ochranu osobnosti priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. Za advokáta bol navrhovateľovi určený JUDr. PaeDr. Ivan Pecník, PhD., MBA. Pred rozhodnutím dovolacieho súdu bolo do súdneho spisu doručené plnomocenstvo zo dňa 15.3. 2012 pre tohto advokáta. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi odporcu o tom, že navrhovateľ bol v dovolacom konaní riadne zastúpený advokátom. Postupom dovolacieho súdu preto neboli porušené ústavné práva navrhovateľa, vyplývajúce z Ústavy SR, resp. z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v dôsledku čoho sa u navrhovateľa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu/veci pred ústavným súdom. Napadnuté rozhodnutie preto považoval za vydané v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z. i Správnym poriadkom a ako také ho potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Z plnomocenstva, ktoré bolo dovolaciemu súdu známe pred vydaním rozhodnutia (bolo súčasťou spisu zn. 7C 31/2011), odporca vyvodil zodpovedajúci záver, že medzi navrhovateľom a advokátom nešlo o zastupovanie výlučne v konaní o ochranu osobnosti. Podľa plnomocenstva navrhovateľ totiž splnomocňuje advokáta na zastupovanie „vo všetkých právnych veciach, a to i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Ide o splnomocnenie podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, Správneho poriadku, Zákonníka práce, najmä v konaní na OS Bratislava I, sp. zn. 7C 31/2011, ako aj na zastupovanie na súdoch, iných orgánoch štátnej správy a voči osobám až do právoplatného skončenia veci. Uvedené plnomocenstvo sa preto vzťahovalo aj na namietané dovolacie konanie a dovolací súd nepochybil, keď za zástupcu navrhovateľa považoval podľa tohto plnomocenstva i odporcom určeného advokáta. Z odbornej literatúry i súdnej praxe je všeobecne známe, že advokát, zvolený účastníkom v konkrétnej veci ( čo preukazuje plnomocenstvom ), je oprávnený na zastupovanie len do jej právoplatného skončenia, a to predovšetkým z dôvodu, že konanie pred prvostupňovým a odvolacím súdom sa považuje za jeden celok. To však už neplatí pre konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, preto pre prípad ich podania sa vyžaduje osobitné/nové plnomocenstvo. Odbornou verejnosťou všeobecne akceptované názory o potrebe nového plnomocenstva pre dovolacie konania, publikované takmer v každom komentári k Občianskemu súdnemu poriadku, sa podľa súdu vzťahujú na prípad, keď predmetom dovolacieho konania je preskúmanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo. Podľa názoru súdu sa v nich nerieši situácia, keď dovolacie konanie prebieha pred právoplatným skončením veci. Súd zastáva názor, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že advokát, riadne splnomocnený účastníkom na zastupovanie v konkrétnom súdnom konaní, by v dovolacom konaní, v ktorom sa rieši len parciálna otázka takéhoto prebiehajúceho konania ( napr. oslobodenie od súdnych poplatkov, predbežné opatrenie) by nemohol byť považovaný za zástupcu dovolateľa v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. Preto podľa názoru súdu by odporcom určený advokát bol zástupcom dovolateľa i pre prípad, ak by udelené plnomocenstvo nebolo možné považovať za generálne, ale len v konkrétnej veci. Napokon treba brať do úvahy i skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý sa o priznanie nároku podľa zák. č. 327/2005 Z.z. uchádza v cca 100 prípadoch, požaduje právnu pomoc za situácie, keď mu v dotknutom konaní o ochranu osobnosti bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, teda je i oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Navrhovateľ to, čo v konečnom dôsledku sledoval namietaným dovolacím konaním ( priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa v tom čase platných ustanovení § 30 a 138 O.s.p. ), už reálne dosiahol postupom odporcu. Za tohto stavu požadovanie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom odporuje účelu zák. č. 327/2005 Z.z., ktorým je poskytnutie minimálnej ochrany osobám v materiálnej núdzi a navodzuje stav zneužitia tejto zákonnej úpravy zo strany navrhovateľa. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.