Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200472 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200472.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa E. K., C. F. XXX/XX, C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2011. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 1. marca 1992 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Navrhovateľovi bola na určenie sumy starobného dôchodku okrem služby od 1. septembra 1953 do 29. februára 1992 zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 20. februára 1953 do 31. augusta 1953. Starobný dôchodok, ktorý sa naďalej vypláca Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a pre jeho priznanie navrhovateľ k 1. marcu 1992 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania preto navrhovateľovi nevznikol. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola žiadosť navrhovateľa zo dňa 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 1. januára 2011 zamietnutá. Uviedla, že nakoľko navrhovateľ v období od 1. marca 1992 do 31. decembra 1996 poberal starobný dôchodok, nie je možné v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zvýšiť jeho dôchodok za uvedenú dobu zamestnania. Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.3.2014 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a poukazoval na to, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol od 20.2.1990 po odpracovaní viac ako dvadsať rokov v I. kategórii v päťdesiatich piatich rokoch. Uviedol, že v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a požadoval priznanie starobného dôchodku od Sociálnej poisťovne od 20.2.1990, kedy mu vznikol nárok na výplatu dôchodku. Do dôchodku šiel až v roku 1992 a nadpracoval dva roky, aby si prilepšil k dôchodku. Zastával názor, že na priznanie dôchodku pre bývalého vojaka z povolania má podľa príslušného zákona nárok. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2014 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 3.2.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2011. Žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 2. apríla 1992 od 1. marca 1992 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Poukázala na to, že na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená okrem služby od 1. septembra 1953 do 29. februára 1992 zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 20. februára 1953 do 31. augusta 1953 a zdôraznila, že starobný dôchodok, ktorý sa naďalej vypláca Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, avšak naďalej je starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre ktorého priznanie navrhovateľ k 1. marcu 1992 splnil všetky zákonné podmienky, a preto nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi nevznikol. Taktiež poukázala na to, že nakoľko navrhovateľ v období od 1. marca 1992 do 31. decembra 1996 poberal starobný dôchodok, nie je možné v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zvýšiť jeho dôchodok za uvedenú dobu zamestnania. Napadnuté rozhodnutie číslo 350 220 7280 0 zo dňa 3. marca 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 3.2.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2011. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2011. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Zdôraznil, že má výsluhový dôchodok a poukázal na to, že má vedomosť, že iní bývalí vojaci dostali dôchodok v rovnakom veku ako je on a za rovnakú dobu zamestnania aj s vyplatením dôchodku tri roky spätne, a preto mu nie je jasné, prečo by v jeho prípade sa postupovalo inak, keď sa jeho starobný dôchodok má považovať za výsluhový dôchodok a jedná sa iba v rozdiele slova. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 23.4.2014 a poukazovala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v týchto prípadoch, ktorý už otázku starobných dôchodkov priznaných podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov riešil. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom k 2.1.1992 občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 4% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu 34) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 3.2.2014 o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2011 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2011 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol od 1. marca 1992 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na určenie sumy starobného dôchodku okrem služby od 1. septembra 1953 do 29. februára 1992 zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 20. februára 1953 do 31. augusta 1953. Starobný dôchodok, ktorý sa naďalej vypláca Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a pre jeho priznanie navrhovateľ k 1. marcu 1992 splnil všetky zákonné podmienky, a preto navrhovateľovi na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania nárok nevznikol. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola žiadosť navrhovateľa zo dňa 3. februára 2014 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 1. januára 2011 zamietnutá. Nakoľko navrhovateľ v období od 1. marca 1992 do 31. decembra 1996 poberal starobný dôchodok, nie je možné v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zvýšiť jeho dôchodok za uvedenú dobu zamestnania. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenským úřadom sociálního zabezpečení Praha Cj.: 35773/2 zo dňa 2.4.1992 podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný od 1.3.1992 starobný dôchodok v čiastke 3 800 Kčs. Pre výmeru dôchodku bola zhodnotená doba 37 ukončených rokov, z toho I. kategórii 21 rokov, v II. kategórii 15 rokov a v III. kategórii 1 rok. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku bola započítaná doba od 20.2.1990 do 29.2.1992, celkom 731, z toho bolo zhodnotených 720 dní. Podľa rozhodnutia číslo: 65101003577304 - DO/VÚSZ zo dňa 22.4.1998 bol podľa § 91 zákona č.114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov navrhovateľovi namiesto doterajšieho starobného dôchodku od 1.5.1998 priznaný výsluhový dôchodok s odôvodnením, že podľa § 91 ods. 1 cit. zákona starobné dôchodku z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa ďalej považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Zákon č. 114/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1.5.1998. Rozhodnutím číslo: 65101003577304 - DO/VÚSZ zo dňa 20.8.2002 bol navrhovateľovi podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zákonov od 1.5.1998 namiesto doterajšieho výsluhového dôchodku priznaný výsluhový dôchodok podľa tohto zákona s odôvodnením, že od 1.7.2002 sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške, v akej patril ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa vyjadrenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, číslo VÚSZ-35773 zo dňa 10.6.2013 navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a pre nárok na tento dôchodok bola zhodnotená doba poistenia: štúdia od 20.2.1953 do 31.8.1953 v III. kategórii funkcií, základnej služby (vo vojenskej škole) od 1.9.1953 do 31.8.1955 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba (vo vojenskej škole) od 1.9.1955 do 31.8.1956 v I. kategórii funkcií, doba dôstojníka z povolania od 1.9.1956 do 23.10.1974 v I. kategórii funkcií, doba dôstojníka z povolania od 24.10.1974 do 21.12.1985 v II. kategórii funkcií a doba dôstojníka z povolania od 1.1.1986 do 29.2.1992 v II. kategórii funkcií. Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnania po vzniku nároku bola započítaná doba od 20.2.1990 do 29.2.1992. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že menovanému bol priznaný starobný dôchodok od 1.3.1992 podľa ustanovenia § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ustanovenia § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok odo dňa 1.5.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1.7.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný od 1.3.1992 starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku. Navrhovateľovi pre nárok na tento dôchodok bola zhodnotená doba poistenia: štúdia od 20.2.1953 do 31.8.1953 v III. kategórii funkcií, základnej služby (vo vojenskej škole) od 1.9.1953 do 31.8.1955 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba (vo vojenskej škole) od 1.9.1955 do 31.8.1956 v I. kategórii funkcií, doba dôstojníka z povolania od 1.9.1956 do 23.10.1974 v I. kategórii funkcií, doba dôstojníka z povolania od 24.10.1974 do 21.12.1985 v II. kategórii funkcií a doba dôstojníka z povolania od 1.1.1986 do 29.2.1992 v II. kategórii funkcií a pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnania po vzniku nároku bola započítaná doba od 20.2.1990 do 29.2.1992. Navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale starobný dôchodok podľa § 132 ods.1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom podľa 91 zákona č. 114/1998 Z.z. starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu, t.j. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tento nárok trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 114/1998 Z.z.. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov zákonov od 1.7.2002 sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a ustanovení § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že starobné dôchodky sa považujú za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z.z., resp. že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z.z. sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z. je nepochybné, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami a za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považujú aj za účelom ich zvyšovania počas trvania služby. Vzhľadom na odlišný spôsob podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a výsluhový dôchodok ako aj priznania a výpočtu týchto dôchodkov je nesporné, že sa nejedná o rovnaké druhy dôchodkov, a teda starobný dôchodok priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečí v znení neskorších predpisov aj keď je vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je aj naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov. Skutočnosť, že navrhovateľovi bol už starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku od 1.3.1992 priznaný podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zároveň vylučuje vznik nároku na priznanie starobného dôchodku, t.j. takého istého druhu dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/41/2008, 9So/129/2010 a 9So/134/2010. Ohľadom požiadavky navrhovateľa o zvýšenie dôchodku za obdobie od 1.3.1992 do 31.12.1996 súd konštatuje, že navrhovateľ počas tohto obdobia poberal starobný dôchodok v plnej výške, čo podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vylučuje možnosť zvýšenia jeho starobného dôchodku za zamestnanie počas tohto obdobia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./