Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200488 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľky A. D., bytom T. X, D., zast.: Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, sídlo Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo: MAGS SNM 37678/14 - 2923/956/Dol zo dňa 07.01.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo: MAGS SNM 37678/14 - 2923/956/Dol zo dňa 07.01.2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľka je povinná zaplatiť 35,- eur titulom súdneho poplatku na účet Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca doručil dňa 27.03.2014 Krajskému súdu v Bratislave opravný prostriedok navrhovateľky podaný voči jeho rozhodnutiu číslo : MAGS SNM 37678/14 - 2923/956/Dol vydaného dňa 07.01.2014 spolu so svojím vyjadrením, ako aj administratívnym spisom na vec sa vzťahujúcim. Vyššie uvedeným rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľke nárok na bytovú náhradu - náhradný nájomný byt z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 7a zákona č. 260/2011 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 22.10.2013 mu bola postúpená z Mestskej časti Bratislava - Ružinov žiadosť navrhovateľky o poskytnutie bytovej náhrady za dvojizbový nájomný byt číslo 5 s podlahovou plochou 60 m2, nachádzajúci sa na 2. poschodí domu na T. B. Č.. X C. D., v katastrálnom území R., ktorá bola jeho nájomníčkou. V rámci zisťovania skutkového stavu veci ustálil, že navrhovateľka ako nájomníčka daného bytu doručila 28.12.2012 výpoveď z nájmu bytu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, jednému zo spoluvlastníkov bytového domu (správcu majetku vo vlastníctve odporcu) a zároveň jednému z prenajímateľov bytu, čím splnila zákonnú požiadavku v zmysle § 3a zákona č. 260/2011 Z. z.. Jednou z podmienok na priznanie nároku na bytovú náhradu bolo podanie žiadosti o priznanie nároku na bytovú náhradu v lehote do 30.04.2013 vyplývajúcej z ustanovenia § 7a zákona. Stanovená lehota na podanie žiadosti je prekluzívnou lehotou a jej zmeškanie nebolo možné odpustiť. Dôsledok zmeškania tejto lehoty je ten, že nie je možné vydať rozhodnutie o priznaní nároku na bytovú náhradu ani v prípade splnenia ostatných zákonných podmienok na priznanie nároku. V zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. bolo nevyhnutné žiadosť o bytovú náhradu podať v zákonnej lehote na obec, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. V danom prípade je touto obcou Hlavné mesto SR Bratislava. Preto žiadosť bolo potrebné v zákonnej lehote doručiť, resp. z nepríslušného správneho orgánu postúpiť Hlavnému mestu SR Bratislave. Navrhovateľka svoju žiadosť síce podala dňa 26.04.2013, ale túto adresovala a doručila nepríslušnému orgánu - Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, čím sa vystavila riziku, že jej žiadosť nebude postúpená príslušnému orgánu v takom časovom rámci, aby žiadosť bola správne doručená, t.j. v lehote do 30.04.2013. Nakoľko žiadosť navrhovateľky príslušnému orgánu bola postúpená až 22.10.2013, t.j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty, nárok na bytovú náhradu navrhovateľke nebolo možné priznať. 2. Voči tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh - opravný prostriedok a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že podaniu žiadosti o bytovú náhradu muselo predchádzať skončenie nájmu bytu podľa zákona č. 260/2011 Z. z. a preto v zákonnej lehote doručila výpoveď z nájmu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, ako správcovi majetku vo vlastníctve odporcu. Nesúhlasila s názorom odporcu, že Mestská časť Bratislava - Ružinov bola nepríslušným orgánom na podanie žiadosti o priznanie bytovej náhrady v zmysle § 7a zákona č. 260/2011 Z. z.. Poukázala na účel tohto zákona, ktorý sledoval ukončenie nájomných vzťahov v reštituovaných domoch a spravodlivé riešenie bytovej otázky nájomníkov v týchto domoch. Odporca síce posúdil adresovanie výpovede z nájmu bytu mestskej časti ako správne, ale zároveň vyhodnotil podanie jej žiadosti o bytovú náhradu nadväzujúce na podanú výpoveď ako podanie na nepríslušný orgán, hoci žiadosť bola podaná na tú istú mestskú časť ako výpoveď, podľa miesta jej trvalého pobytu. Mestská časť v zmysle § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy a v tomto rozsahu má postavenie obce. Preto nemožno posúdiť vzniknutú situáciu ohľadom podania jej žiadosti na Mestskú časť Bratislava - Ružinov ako podanie na nepríslušný orgán a to hlavne v prípade, ak zákon č. 260/2011 Z. z. danú situáciu bližšie neupravuje. Zároveň vyjadrila názor, že Mestská časť Bratislava - Ružinov mala bez meškania zistiť, že nie je príslušným správnym orgánom na posúdenie jej žiadosti a bez meškania mala žiadosť v zmysle § 20 správneho poriadku postúpiť príslušnému správnemu orgánu. Dňa 08.10.2013 jej bolo zaslané na vedomie postúpenie žiadosti o bytovú náhradu odporcovi ako príslušnému úradu. Napriek tomu Mestská časť Bratislava - Ružinov ju vyzývala na doloženie dokladov k predmetnej žiadosti listom zo dňa 22.10.2013. 3. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť, nakoľko odvolanie nepovažoval za dôvodné. K jej argumentácii o tom, že Mestská časť Bratislava - Ružinov v zmysle §1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. má postavenie obce poukázal na ustanovenia § 7a ods. 1 a § 7b ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb., v zmysle ktorých mestské časti plnia úlohy samosprávy Bratislavy miestneho významu, súvisiace so životom a prácou obyvateľov mestskej časti, s komplexným rozvojom mestskej časti a vykonávajú prenesenú pôsobnosť. Štatút hlavného mesta je zároveň základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu aj jej mestskej časti a slúži na úpravu postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov. Príslušnosť na konanie a rozhodovanie o žiadostiach o priznanie bytovej náhrady je prenesenou pôsobnosťou obce vyplývajúcou zo zákona č. 260/2011 Z. z. Zároveň poukázal na výklad zákona podaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, tvorcu daného zákona, podľa ktorého je príslušným orgánom na prijímanie žiadostí o priznanie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, konanie o rozhodovanie o tomto nároku, obstaranie bytových náhrad a ich poskytovanie Hlavné mesto Bratislava, ktoré môže dohodou alebo úpravou štatútu preniesť niektoré pôsobnosti na jednotlivé mestské časti. Skutočnosť, že Mestská časť Bratislava - Ružinov bola jedným z prenajímateľov nájomného bytu navrhovateľky, za ktorý žiadala poskytnúť bytovú náhradu nebolo možné spájať s príslušnosťou mestskej časti na podanie žiadosti o bytovú náhradu. Mestská časť bola prenajímateľom daného bytu z titulu, že nehnuteľnosť jej bola odporcom zverená do správy a vo vymedzenom rozsahu a z tohto titulu bola oprávnená s ňou nakladať. V tomto prípade však nešlo o plnenie úloh samosprávy, ale o výkon oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnosti namiesto vlastníka. Odporca nepreniesol príslušnosť na vybavovanie žiadostí o priznanie bytových náhrad na jednotlivé mestské časti a preto príslušným orgánom na prijímanie žiadostí zostal výlučne on. V prípade, ak navrhovateľka nepodala žiadosť priamo jemu, vystavila sa riziku možného zmeškania lehoty na podanie žiadosti, ktorej následkom je nesplnenie podmienok na priznanie uplatneného nároku. Taktiež nemôže niesť zodpovednosť za postup Mestskej časti Bratislava - Ružinov v prípade oneskoreného postúpenia jej žiadosti (postup v súlade s § 20 správneho poriadku). 4. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal predmetnú vec na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a to v rozsahu a dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľky a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom, je vecne správne, riadne odôvodnené a podané odvolanie voči nemu nie je dôvodné. Administratívny spis odporcu obsahuje: žiadosť o pridelenie bytovej náhrady podanú navrhovateľkou dňa 26.04.2013 Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov spolu s dokladmi a to s čestným prehlásením navrhovateľky, výmerom zo dňa 08.02.1949 o pridelení bytu, prechodom nájmu bytu zo dňa 07.07.1997, nájomnou zmluvou k bytu z 04.08.1997, zmluvou o nájme bytu zo dňa 10.07.2002, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 27.12.2012 adresovanú navrhovateľkou odporcovi. Spis ďalej obsahuje písomnosť Mestskej časti Bratislava - Ružinov postúpenie žiadosti o bytovú náhradu zo dňa 08.10.2013, výzvu na doloženie dokladov Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 22.10.2013, písomnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 29.12.2011 - výklad ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., preskúmavané rozhodnutie odporcu a opravný prostriedok navrhovateľky. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca navrhovateľky vytkol, že Mestská časť Bratislava - Ružinov v prípade navrhovateľky nepostupovala v súlade s § 20 správneho poriadku, keď žiadosť navrhovateľky neodoslala na vecne príslušný orgán - odporcu. K vecnému vybaveniu navrhovateľkinej žiadosti ani nedošlo, odporca jej žiadosť meritórne nepreskúmal, ale ju ako oneskorene podanú odmietol vybaviť. Takýto postup odporcu pokladal za príliš formalisticky, nakoľko nezohľadnil špecifiká prípadu - oneskoreného postúpenia žiadosti, kedy sa navrhovateľkina žiadosť mu dostala oneskorene vinou správneho orgánu, čo nemôže byť dávané na zodpovednosť navrhovateľke. Samotné správne orgány nemali vo veci jasno o tom, kde sa žiadostí o bytové náhrady podávajú a zo stanoviska Ministerstva dopravy SR vyplýva, že bolo dané na vôli odporcovi a mestských častí upraviť túto problematiku. Navrhovateľka mala záujem vyriešiť svoju bytovú otázku a sama podala výpoveď z nájmu. Bol presvedčený, že žiadosť navrhovateľky bola podaná v zákonnej lehote v zmysle § 7a zákona č. 260/2011 Z. z. a samotné správne orgány nevedeli ako majú vo veci postupovať, keďže výklad § 7a nie je jednoznačný a metodické usmernenie ministerstva nenahrádza súdny výklad zákona. Zástupkyňa odporcu uviedla, že príslušným správnym orgánom na podanie žiadostí o bytové náhrady je odporca a poukázala na metodické usmernenie gesčného ministerstva ako tvorcu zákona. Odporca mohol po dohode alebo v svojom štatúte takúto kompetenciu preniesť na mestské časti, avšak k tomuto nedošlo. Mestské časti Bratislavy vedeli o tom, kde majú byť žiadosti podávané a bežne žiadosti podané k ním postupovali odporcovi. V danom prípade ide o prenesený výkon štátnej správy a príslušným orgánom - obcou je odporca, ktorý bol jediný oprávnený prijať rozhodnutie v takejto veci. Mestské časti nie sú príslušné na vydanie rozhodnutia a preto nie je možné ich pokladať za príslušný správny orgán. Pochybenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov v tom, že neodkladne nepostúpila navrhovateľkinu žiadosť, čím došlo k zmeškaniu lehoty nie je možné dať za vinu odporcovi. Záverom uviedla, že zákon č. 260/2011 Z. z. stanovuje prekluzívnu lehotu na podanie žiadostí a zároveň nedáva možnosť na odpustenie nedodržania tejto lehoty, čím nemôže dôjsť ani k vecnému preskúmaniu žiadosti podanej oneskorene tak, ako to bolo v prípade navrhovateľky. 5. Podľa § 244 ods.1,2,3 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, aký ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastník výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, ak jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 260/2011 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na nájomcu, ktorým je osoba v nájomnom vzťahu s prenajímateľom bytu podľa ods. 1 a spoločný nájomca, spoločne posudzované osoby žijúce v domácnosti s nájomcom v byte podľa odseku 1. Podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z. z. prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012, ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 občianskeho zákonníka sa nepoužije. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiadal o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len žiadateľ ), ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Podľa § 7a zákona č. 260/2011 Z. z. žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1, a žiadateľ, ktorému bol vypovedaný nájom bytu alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže podať žiadosť do 30. Apríla 2013 obci, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý má vypratať, inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne. Podľa § 1a ods. 1, 2 zákona č. 377/1990 Zb., Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom . Mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy, združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy, v tomto rozsahu má postavenie obce. Predmetom súdneho prieskumu postupom podľa ustanovení tretej hlavy (§ 250l O.s.p. a nasl.) piatej časti O.s.p. je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľky nárok na bytovú náhradu. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podaného opravného prostriedku navrhovateľky musí konštatovať, že vznesená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci neobstojí. Odporca v správnom konaní posudzujúc žiadosť o bytovú náhradu navrhovateľky riadne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil pri aplikácií príslušných zákonných ustanovení správny právny záver. Navrhovateľka podala svoju žiadosť o bytovú náhradu po uplynutí prekluzívnej lehoty (30.04.2013) na podanie takejto žiadosti a to až dňa 22.10.2013, kedy sa jej žiadosť dostala postúpená Miestnym úradom Mestskej časti Bratislavy - Ružinov odporcovi, ako príslušnému správnemu orgánu na jej vybavenie. Až týmto dňom sa začalo správne konanie o jej žiadosti o bytovú náhradu (§ 18 ods. 2 správneho poriadku). Po uplynutí prekluzívnej lehoty však nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikol a nebolo možné vecne preskúmať jej žiadosť. Súd je názoru, že príslušným orgánom na prijatie žiadosti o bytovú náhradu je len Hlavné mesto SR Bratislava a žiadosť bolo potrebné tomuto orgánu doručiť v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Táto skutočnosť vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom jednotlivé mestské časti Bratislavy sa mohli stať príslušnými orgánmi na prijímanie žiadostí o bytové náhrady avšak iba v prípade, ak by štatút Bratislavy, prípadne dohoda medzi odporcom a mestskými časťami im takéto postavenie priznali. Z vyjadrenia odporcu však je zrejmé, že štatút takúto možnosť neupravoval a ani dohoda nebola v takomto znení uzatvorená. V prípade posudzovania a rozhodovania o žiadostiach o bytové náhrady je potrebné odporcu pokladať v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. ako obec (príslušný správny orgán), na ktorú sa žiadosti podávajú, keďže sa jedná o prenesený výkon štátnej správy. Takýto záver vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva dopravy SR ako tvorcu zákona č. 260/2011 Z. z. Tým, že navrhovateľka žiadosť podala na nepríslušný orgán - Mestskú časť Bratislava - Ružinov, vystavila sa riziku, že jej žiadosť sa príslušnému orgánu (odporcovi) nedostane včas. Pochybenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov v tom, že navrhovateľkinu žiadosť neodkladne nepostúpila odporcovi ako príslušnému orgánu na jej vybavenie (porušenie ust. § 20 správneho poriadku), čo malo za následok zmeškanie prekluzívnej lehoty nie je možné dať za vinu odporcovi. Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, náležite odôvodnené s uvedením úvah, ktorými bol odporca vedený pri hodnotení dôkazov, obsahujúce správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo veci rozhodol a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, odporcovi v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Nakoľko navrhovateľka nebola v konaní úspešná, stala sa poplatníkom v zmysle § 2 ods.4 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. V danom prípade nie je navrhovateľka osobne oslobodená do platenia súdneho poplatku (ani predmetné konanie nie je vecne oslobodené) a preto súd jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok - 35€ podľa položky 10 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zák. č. 71/1992 Zb. na účet konajúceho súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). V prípade ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže poslať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.