Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200511 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200511.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: X. M., W.. XX.X.XXXX, F. U. T. Y. Č.. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave Ul. Grösslingova č. 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o úrazovú rentu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 17. februára 2014, sp. zn.16179-8/2014-BA , takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 17. februára 2014, sp. zn. 16179-8/2014-BA z r u -š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná z a p l a t i ť navrhovateľovi 333, 03 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 88 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len ZSP) rozhodla o tom, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 2.10.1998. V jeho odôvodnení uviedla, že navrhovateľ od roku 1979 do roku 1998 pracoval ako spriadač viskóznych vlákien. Posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti 100 %, od 1.1.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Porovnaním stupňa ochorenia od roku 2000 do roku 2013 nedošlo k progresii ochorenia. Náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti ku dňu 31.12.2003 Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v konaní neuplatňoval nárok na priznanie transformovanej úrazovej renty, ale úrazovej renty podľa § 88 ZSP. Na účely posúdenia nároku na úrazovú rentu nie je rozhodujúce, či došlo k zhoršeniu zdravotného stavu od zistenia choroby z povolania, ale či pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť predstavuje viac ako 40%. Podľa posudku pokles tejto schopnosti bol u navrhovateľa určený od 1.1.2004 na 100 %. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zastávala názor, že podľa § 88 ods.1 ZSP sa postupuje iba v prípadoch, ak bola choroba z povolania zistená po 31.12.2003. V prípade navrhovateľa, ktorému do 31.12.2003 nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, by preto podľa § 272 ods.3 ZSP vznikol nárok na úrazovú rentu len za predpokladu, že došlo k progresii choroby z povolania po 1.1.2004. Porovnaním stupňa ochorenia od roku 2000 do roku 2013 k takejto progresii nedošlo. Posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty na 100% ku 31.12.2013, od 1.1.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a po doplnení dokazovania výsluchom navrhovateľa dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40- percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 ( ďalej len „ pokles pracovnej schopnosti“ ) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 ZSP pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľovi bola dňa 2.10.1998 zistená choroba z povolania: chronická profesionálna intoxikácia sírouhlíkom. V čase zistenia choroby z povolania zodpovednosť za škodu na zdraví zamestnanca bola upravená v Zákonníku práce. Za túto škodu zodpovedal zamestnávateľ, ktorý bol povinný poškodenému zamestnancovi poskytnúť náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity / čiastočnej invalidity, náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a za vecnú škodu (§ 193). V čase od zistenia choroby z povolania u navrhovateľa do rozhodovania odporkyne o jeho žiadosti na priznanie úrazovej renty došlo k podstatnej zmene právnej úpravy pri škode na zdraví zamestnanca v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania. Z oblasti súkromného práva ( pracovné právo ) sa táto oblasť zodpovednostných vzťahov preniesla do oblasti verejného práva ( sociálne právo ). Zákonodarca zveril kompetenciu na rozhodovanie o nárokoch zo škody na zdraví zamestnanca odporkyni § 120 ods.1, § 2 písm. c/ a § 179 ods. 1 písm. a 1. Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V súvislosti so zachovaním existujúcich nárokov na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity zákonodarca v ustanovení § 272 ods. 3 konštatoval, že táto náhrada sa za stanovených podmienok považuje za úrazovú rentu. Podľa novej právnej úpravy pre posúdenie nároku na úrazovú rentu nie je rozhodujúce, či zamestnanec v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania dosahuje nižší príjem. Podstatným kritériom je podľa vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 ZSP okolnosť, či v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania došlo u zamestnanca k poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac ako 40 %. Zákon o sociálnom poistení v žiadnom ustanovení nerieši nároky tých poškodených zamestnancov, ktorým do 31.12.2003 nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku, hoci napr. v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania nemohli doterajšiu činnosť zamestnanca vykonávať. Hoci vo výroku preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa cituje § 88, v jeho odôvodnení poukazuje na skutočnosti, ktoré k zákonným predpokladom pre vznik nároku na úrazovú rentu podľa citovaného ustanovenia 88 ( ods. 1 ) nemajú žiaden vzťah. Z odôvodnenia tak nemožno zistiť, z akých dôvodov považovala za významné skúmať a poukazovať na také skutočnosti, ako napr. že navrhovateľovi ku 31.12.2003 nevznikla náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti, ako aj skutočnosť, že od roku 2000 do roku 2013 neprišlo k progresii ochorenia. Naopak, bez bližšieho objasnenia neakceptovala relevantnú skutočnosť, a to zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % podľa posudku posudkového lekára Y.. K. Y.Ž. zo dňa 25.11.2013. Za tohto stavu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti zrušiť. Odporkyňa sa v priebehu súdneho konania pokúšala objasniť preskúmavané rozhodnutie a vysvetliť jej právny názor o možnom vzniku nároku na úrazovú rentu tým zamestnancom, u ktorých škoda na zdraví v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania bola zistená ešte pred 1.1.2004. Súd zdôrazňuje, že vyjadrenie účastníka súdneho konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nemôže nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia, ktorého zákonnosť súd preskúmava. Podobne rozhodnutie súdu, ktorý s ohľadom na deľbu moci nemá kompetenciu o navrhovateľom uplatnenom nároku rozhodnúť, nemôže nahrádzať absentujúcu argumentáciu preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Ak sa teda odporkyňa domnieva, že nárok na úrazovú rentu prislúcha poškodeným zamestnancom, u ktorých nevznikol nárok na výplatu na náhradu za stratu na zárobku pred 1.1.2004 len za predpokladu, že po 1.1.2004 došlo k zhoršeniu ich zdravotného stavu, takéto právne posúdenie veci musí byť pretavené do odôvodnenia rozhodnutia i s citáciou príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, na aplikácii ktorých je založený. Len takýmto postupom žiadateľ o dávku dostane reálny priestor argumentovať proti rozhodnutiu, vydanému v jeho neprospech a jeho ústavné právo na spravodlivý proces v konaní pred správnym orgánom nadobudne reálny obsah. Súd úspešnému navrhovateľovi priznal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. právo náhradu trov konania vo výške 333, 03 €, predstavujúcich odmenu advokáta. Odmena bola priznaná podľa 11 ods. 4 druhá veta a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 4 úkony právnej pomoci ( prevzatie a príprava zastúpenia 60,08 €, písomné vypracovanie návrhu na začatie konania a stanovisko k vyjadreniu odporcu, účasť na pojednávaní dňa 19.9.2014 á 61,84 €, spolu 245,60 €. Režijný paušál bol priznaný 1 x 7,81 € + 3 x 8,04 € spolu 31,93 €. DPH 20 % predstavuje 55,50 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Najvyšší súd SR v Bratislave, prostredníctvom procesného súdu.