Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/81/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200551 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobkyne: LE U. Ly, nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom B. ul. XX, XXX XX H., štátna príslušníčka D., zastúpená: JUDr. Miroslava Mittelmannová, advokátka, Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č. p.: C.-R.-H zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: C.-R.-H zo dňa XX.XX.XXXX ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Č. p.: C.-R.-H zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70 € titulom súdneho poplatku a 426,12 € titulom právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobkyne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Ako dôvod podania žaloby označila nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a to z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že dňa 14.06.2010 jej bol udelený trvalý pobyt na 5 rokov na území Slovenskej republiky z dôvodu, že bola manželkou štátneho občana Slovenskej republiky. Dňa 25.06.2013 vydal Okresný súd v Trnave rozsudok, ktorým bolo toto manželstvo rozvedené, pričom pojednávanie sa uskutočnilo bez jej prítomnosti. Nasledujúci deň sa jej bývalý manžel dostavil na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, kde predložil právoplatný rozvodový rozsudok a čestné prehlásenie jeho partnerky o jej odhlásení z miesta trvalého pobytu. V dňoch 04.07.2013 a 18.09.2013 boli spísané dve zápisnice, v ktorých sa podrobne vyjadrila o okolnostiach uzatvorenia manželstva, svojho pobytu na území Slovenskej republiky ako aj okolnostiach rozvodu manželstva s tým, že jej manželstvo bolo fiktívne a v skutočnosti pracovala v domácnosti svojho manžela ako otrokyňa a slúžka, boli jej odobraté doklady, za prácu nedostávala žiadne peniaze a bolo jej vyhrážané deportáciou. Dňa 02.09.2013 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu z dôvodu, že jej manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia pobytu. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalobkyňa mala za to, že obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nesprávne vec právne posúdili. Domnievala sa, že správne orgány mali v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí vedomosť o tom, že sa na ňu môže vzťahovať definícia zraniteľnej osoby podľa zákona o pobyte cudzincov (§ 2 ods. 7). Zraniteľným osobám je poskytované v zmysle zákona o pobyte cudzincov preferované postavenie vzhľadom na potrebu ich zvýšenej ochrany, nakoľko akýkoľvek zásah môže mať na zraniteľnú osobu závažnejší a nepriaznivejší dopad. Ona sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi a bola vystavená závažnej forme násilia spočívajúcej v psychickom násilí, vyhrážkach, obmedzovaní osobnej slobody a pracovného vykorisťovania zo strany bývalého manžela a jeho družky. Vydaním preskúmavaných rozhodnutí došlo k neprimeranému zásahu do jej postavenia ako zraniteľnej osoby, keďže zrušením trvalého pobytu by bola vystavená zhoršeniu jej právneho postavenia a hrozby vyhostenia zo Slovenska, čo by mohlo znemožniť účinnú ochranu jej práv ako poškodenej v trestnom konaní. Poukázala tiež na to, že z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Trnava (zaobstaraného samotným žalovaným) ako orgánu činného v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že jej pobyt na území Slovenskej republiky je nevyhnutný na účel trestného konania (je začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom vystupuje ako poškodená). Poukázala na to, že zrušenie trvalého pobytu v zmysle § 50 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov neplatí v prípade, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 50 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov). Zrušením trvalého pobytu môže nastať aj iný dôsledok, ktorý je neprimeraný dôvodu zrušenia trvalého pobytu a to podľa konkrétnych okolností prípadu a nielen dopadov na rodinný a súkromný život, ale aj dopadu na ňu ako zraniteľnú osobu. Nesprávne právne posúdenie veci videla aj v tom, že správne orgány jej zrušili trvalý pobyt nie z dôvodu účelovo uzatvoreného manželstva (§ 50 ods. 1 písm. a)), ale z dôvodu zániku manželstva do piatich rokov od udelenia pobytu (§ 50 ods. 1 písm. e)). Zároveň mala za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné, nakoľko žalovaný odôvodnil rozhodnutie inou skutkovou podstatou a inou právnou situáciou ako tou, podľa ktorej bolo vydané rozhodnutie. Tiež tvrdenie žalovaného o tom, že nebola obeťou obchodovania s ľuďmi, nakoľko nebola zaradená do programu pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi napriek tomu, že bola ako obeť identifikovaná Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a táto ju do programu navrhla zaradiť, nemohlo byť dôkazom o tom, či bola obeťou obchodovania s ľuďmi alebo nie. Žalobkyňa uviedla, že je účastníčkou trestného konania vedeného za zločin týrania blízkej a zverenej osoby a považuje sa za obeť obchodovania s ľuďmi a žalovaný nie je orgánom, ktorý by bol oprávnený vyvodiť záver o nepreukázaní jej tvrdení, či došlo k spáchaniu zločinu obchodovania s ľuďmi. Preto ak žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z týchto dôvodov, rozhodol predčasne, nakoľko nepočkal na právoplatné skončenie trestného konania. Zároveň bol povinný sa vysporiadať s tým, či je zraniteľnou osobou podľa zákona o pobyte cudzincov ako aj tou skutočnosťou, že mal vedomosť o tom, že jej prítomnosť je nevyhnutná na účely trestného konania. S týmito skutočnosťami sa nevysporiadal a preto je jeho rozhodnutie predčasné. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že vec bola správnymi orgánmi posúdená správne, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že manželstvo žalobkyne bolo právoplatne rozvedené a keďže jej manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu, správne rozhodol o zrušení jej trvalého pobytu v zmysle § 50 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Za irelevantné považoval aj tvrdenie o možnom dopade zrušenia povolenia na trvalý pobyt na súkromný a rodinný život žalobkyne, keďže táto nemala na území Slovenskej republiky žiadnych priamych príbuzných, s manželom nemali žiadne spoločné deti a jej celá rodina žije v jej domovskej krajine. K námietke žalobkyne o tom, že by mala byť chápaná ako zraniteľná osoba uviedol, že zo spisového materiálu vyplynulo, že nebolo potvrdené, že by bola vystavená takým formám psychického alebo fyzického násilia, ktoré by ju mohli stavať do pozície zraniteľnej osoby. Z dostupných listinných dôkazov vyplynulo, že za svoju situáciu si čiastočne môže sama, keď priznala, že manželstvo uzatvárala z dôvodu, aby mohla pricestovať na Slovensko, vedela o účelovosti manželstva, dobrovoľne pristúpila na jeho uzavretie a dobrovoľne prišla na územie Slovenskej republiky za účelom zárobku. Správne orgány nemali vedomosť a ani podozrenie na účelové manželstvo žalobkyne a to až do momentu jeho rozvodu. V tejto súvislosti robil dopyt na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pričom mu bolo oznámené, že na ústavnom súde sa nevedie konanie žalobkyne vo veci rozvodu jej manželstva. Potvrdil, že v súčasnej dobe bude začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Podľa odpovede orgánu činného v trestnom konaní vo veci prebieha vyšetrovanie a nie je možné uviesť termín jeho ukončenia. V súčasnosti má žalobkyňa povolený prechodný pobyt na účel podnikania a to do 07.09.2015, čo jej umožňuje účasť na pojednávaní pred súdom v uvedenej trestnej veci. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Administratívny spis žalovaného obsahuje rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/253/2013 - 15 zo dňa 25.06.2013 o rozvode manželstva žalobkyne (právoplatný dňa 25.06.2013), vyjadrenie kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.08.2013 a zo dňa 12.12.2013, zápisnice o podaní vyjadrenia spísané so žalobkyňou dňa 04.07.2013 a dňa 19.08.2013, vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave odboru kriminálnej polície zo dňa 11.10.2013 o začatí trestného stíhania za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zo dňa 07.01.2014 a o nevyhnutnosti pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky pre účely tohto trestného konania do doby právoplatného rozhodnutia v danej veci s tým, že termín ukončenia vyšetrovania nie je možné dopredu uviesť. Vo veci bolo vydané prvostupňové rozhodnutie dňa 02.09.2013, ktorým bol žalobkyni zrušený trvalý pobyt udelený na 5 rokov na území Slovenskej republiky podľa § 50 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu zániku manželstva do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené, že dňa 26.06.2013 sa na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave dostavil občan Slovenskej republiky Than CAO CHI a predložil rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorým bolo jeho manželstvo so žalobkyňou rozvedené a čestné prehlásenie o odhlásení žalobkyne z trvalého pobytu na adrese jej doterajšieho pobytu. Na základe výpovede žalobkyne bolo zistené, že táto uzatvorila manželstvo po krátkej známosti, vôbec nerozumie po slovensky a chce sa vrátiť do Vietnamu. Na Slovensko prišla z dôvodu starostlivosti o manželovu maloletú dcéru, za čo mala sľúbenú odmenu 1 300 € ročne. K rozvodu jej manželstva žalobkyňa uviedla, že bola bývalým manželom zobratá k notárovi na podpis dokumentu pre cudzineckú políciu, pričom s odstupom času si uvedomila, že išlo o plnomocenstvo pre advokáta na rozvod. V rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán zaoberal aj dôsledkami zrušenia trvalého pobytu s ohľadom na súkromný a rodiny život žalobkyne a konštatoval, že táto nemá na Slovensku žiadnych blízkych rodinných príslušníkov a jej manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zdôrazňujúc jej osobitné postavenie ako obete obchodovania s ľuďmi a zraniteľnej osoby s tým, že v rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal, či zrušenie trvalého pobytu nebude mať pre ňu neprimeraný dôsledok z hľadiska zhoršenia jej právneho postavenia ohľadom vyšetrovania podozrenia z trestného činu. Tiež namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie, ako aj procesný postup správneho orgánu, keďže tento jej dostatočne neumožnil využiť jej procesné práva. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalovaný reagoval na všetky námietky žalobkyne a uviedol, že táto vedela o tom, že sa jedná o účelové manželstvo, dobrovoľne naň pristúpila, prišla na územie Slovenska s tým, že si zarobí peniaze za starostlivosť o maloleté dieťa svojho manžela. Svoje postavenie začala riešiť až potom, keď jej neboli vyplatené peniaze. V čase, kedy jej bol udelený trvalý pobyt na 5 rokov, nemal správny orgán žiadne podozrenie nasvedčujúce účelovému manželstvu žalobkyne. Ohľadom spochybnenia právoplatnosti rozsudku vo veci rozvodu manželstva bolo urobené šetrenie na Ústavnom súde Slovenskej republiky s tým, že žiadne jej podanie v tejto veci sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky nenachádzalo a taktiež orgány činné v trestnom konaní neuviedli, že by konali vo veci podvodného rozvodu. K námietke o tom, že žalobkyňa sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi uviedol, že po vykonaní šetrenia nezistil, že by v prípade žalobkyne malo ísť o trestný čin obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania. Na základe dopytu zistil, že bolo začaté trestné stíhanie pre zločin prevádzačstva, ale toto bolo zastavené. Ďalej bolo zistené, že bude začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde žalobkyňa je poškodenou, pričom však nebolo možné uviesť predpokladaný termín ukončenia tohto konania. Z hľadiska námietky o tom, že žalobkyňa je zraniteľnou osobou vystavenou riziku administratívneho vyhostenia a je obeťou obchodovania s ľuďmi uviedol, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo potvrdené, že by žalobkyňa bola obeťou obchodovania s ľuďmi, nebolo vznesené obvinenie pre takýto trestný čin voči konkrétnej osobe a návrh na jej zaradenie do programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi bol zamietnutý. Žalobkyňa pri svojom pobyte nebola obmedzovaná na pohybe a svoj stav si privodila do určitej miery vlastnou pasivitou a nečinnosťou. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že obe rozhodnutia vychádzali zo zistenia, že žalobkyni zaniklo manželstvo s občanom Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní správny orgán bral do úvahy aj to, či dôsledky zrušenia trvalého pobytu nie sú neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobkyne, táto so svojím manželom spolu nežila, nemala žiadneho blízkeho príbuzného na území Slovenskej republiky a so žiadnou osobou na Slovensku si nevytvorila osobný vzťah. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu správneho orgánu spočívajúcom v tom, že nebolo umožnené žalobkyni a jej právnej zástupkyni dostatočným spôsobom uplatniť procesné práva, poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k podkladom rozhodnutia a ani nenavrhla doplnenie dokazovania. V zmysle znenia poučenia a zápisnice zo dňa 19.08.2013, bola žalobkyňa vypočutá a bola jej daná možnosť vyjadriť sa k predmetu konania a uplatniť svoje návrhy. Text zápisnice jej bol riadne pretlmočený. Daná skutočnosť (že sa jedná o vyjadrenie sa k podkladom a spôsobom dokazovania pred vydaním rozhodnutia o zrušení trvalého pobytu), vyplýva aj z predvolania žalobkyne zo dňa 09.08.2013, ktoré osobne prevzala . K vyjadreniu orgánu činného v trestnom konaní o prebiehajúcom trestnom konaní vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde žalobkyňa je poškodenou s tým, že jej pobyt na území Slovenskej republiky je pre účely trestného konania potrebný, uviedol, že keďže termín ukončenia vyšetrovania nie je možné určiť a môže nastať až po 15.06.2015, kedy by získala nárok na neobmedzený trvalý pobyt, mohla by získať zo svojho aktuálneho neoprávneného pobytu oprávnený pobyt na neobmedzený čas a preto mal za to, že dôsledky zrušenia jej pobytu nemôžu byť neprimerané dôvodu zrušenia jej trvalého pobytu, nakoľko bolo preukázané, že pobyt získala podvodným spôsobom. Na pojednávaní súdu právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na predčasnosť zrušenia trvalého pobytu žalobkyne, nakoľko žalovaný dôsledne neposúdil, či v jej prípade nejde o zraniteľnú osobu. Aj keď bol zákonný dôvod na zrušenie trvalého pobytu z dôvodu zániku manželstva do piatich rokov od udelenia pobytu, existujú výnimky a to v prípade, ak dôsledky zrušenia trvalého pobytu sú neprimerané dôvodom zrušenia. V prípade zrušenia trvalého pobytu by mohlo dôjsť k jej administratívnemu vyhosteniu a potom by nastal stav, že páchateľ by mal lepšie postavenie ako poškodený, ktorý by stratil možnosť sa brániť. 4. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, v odôvodnených prípadoch možno za zraniteľnú osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov. Podľa § 50 ods.1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a) a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. ustanovenie o zrušení trvalého pobytu, ak manželstvo zaniklo do piatich rokov od jeho udelenia, neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd konštatuje dôvodnosť námietky nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom, pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí a to v súvislosti s zhoršením postavenia žalobkyne v prípade zrušenia jej trvalého pobytu, čo by mohlo znemožniť účinnú ochranu jej práv ako poškodenej v prebiehajúcom trestnom konaní. Pri vydávaní napadnutých rozhodnutí (druhostupňového rozhodnutia) žalovaný nijakým spôsobom nezobral na zreteľ vyjadrenie príslušného orgánu činného v trestnom konaní - písomnosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Trnava, zo dňa 07.01.2014 (vo veci trestného stíhania za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, kde žalobkyňa vystupuje v pozícií poškodenej osoby), podľa ktorého je účasť žalobkyne v prebiehajúcom trestnom konaní nevyhnutná a teda je potrebný jej pobyt na území Slovenskej republiky pre účely tohto trestného konania a to až do doby právoplatného rozhodnutia v danej veci, pričom termín skončenia vyšetrovania nie je možné dopredu uviesť. Súd tiež poukazuje na to, že v čase vydávania napadnutých rozhodnutí žalobkyňa nemala udelený žiadny iný pobyt umožňujúci jej zotrvať na území Slovenskej republiky, keďže prechodný pobyt za účelom podnikania jej bol udelený až po vydaní oboch preskúmavaných rozhodnutí. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne ako aj názorom vysloveným vo vyjadrení Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, odbor kriminálnej polície, zo dňa 07.01.2014, konajúceho vo veci trestného stíhania pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby o tom, že prítomnosť žalobkyne na území Slovenska počas prebiehajúceho trestného konania je potrebná z hľadiska možnosti byť lepšie chránená ako osoba vystupujúca v pozícii poškodenej v trestnom konaní. Skutočnosť, že žalobkyňa by nemohla byť prítomná na území Slovenska počas trvania trestného konania by mohla znemožniť účinnú ochranu jej práv ako poškodenej v prebiehajúcom trestnom konaní. Podľa presvedčenia súdu nemôže byť žalobkyni odopierané právo účasti na trestnom konaní vo veci, kde vystupuje v pozícii poškodenej (do doby skončenia vyšetrovania, ktorú nateraz nie je možné určiť), dôvodiac možnosťou získania nároku na neobmedzený trvalý pobyt zo svojho aktuálne neoprávneného pobytu. Súd sa taktiež stotožnil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným z hľadiska postavenia žalobkyne ako zraniteľnej osoby. Z obsahu administratívneho spisu a výpovedí žalobkyne bolo zrejmé, že táto bola vystavená psychickému násiliu zo strany jej bývalého manžela, jej pobyt na území Slovenska sa obmedzoval na starostlivosť o maloleté dieťa jej manžela a o jeho domácnosť, za svoju prácu nedostávala žiadne peniaze (ktoré jej boli sľúbené), bolo jej vyhrážané deportáciou. Ostatné námietky žalobkyne (nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutí nijako bližšie v žalobe nešpecifikovanej) súd nepovažoval za takého charakteru, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutí. Súd je názoru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť po vyhodnotení všetkých dostupných informácií o zrušení trvalého pobytu žalobkyne v zmysle § 50 ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že došlo k zániku manželstva žalobkyne ako štátnej príslušníčky tretej krajiny do piatich rokov od udelenia jej trvalého pobytu. Preto námietka žalobkyne o možnosti rozhodnúť o zrušení jej trvalého pobytu žalovaným len z dôvodu účelovo uzatvoreného manželstva (§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov) neobstojí. Samotné subjektívne vnímanie sa žalobkyne ako obete obchodovania s ľuďmi nemôže byť bez ďalšieho záverom o takomto jej postavení. Takáto skutočnosť podľa súdu nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, v ktorom žalovaný dostatočne zistil skutkový stav vo veci. Na základe týchto skutočností súd prijal záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ich súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. a priznal vo veci úspešnej žalobkyni náhradu trov konania - súdneho poplatku 70 € a trov právneho zastúpenia vo výške 426,12 € za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby a účasť na pojednávaní, pri výške odmeny za úkon právnej služby 134 €, režijný paušál 3 krát po 8,04 € (§ 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a), b), c), vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.