Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200659 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200659.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: T. C., R.. XX.XX.XXXX, D. D., B.. R.. Č.. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave Ul. Grösslingova č. 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o úrazovú rentu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. februára 2014, sp. zn. 188-7/2014- BA, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. februára 2014, sp. zn. 188-7/2014- BA, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná z a p l a t i ť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 847,36 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím priznala navrhovateľovi podľa § 179 ods. 1písm. a/ prvý bod, § 88 a 89 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len ZSP) nárok na úrazovú rentu odo dňa 28.2.2012 vo výške 301,20 € mesačne. Podľa § 89 ods. 2 túto sumu znížila o priznaný invalidný dôchodok rozhodla dňom 1.11. 2012 na sumu 89,- € mesačne. Vychádzajúc z lekárskej správy posudkového lekára, pokles pracovnej schopnosti zo zistenej choroby z povolania- chronickej intoxikácie sírouhlíkom ustálila na 41 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s ustálením miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 41%, pretože z lekárskej správy nemožno vyvodiť, akým spôsobom posudkový lekár dospel k stanovenému rozsahu poklesu pracovnej schopnosti. Mal za to, že navrhovateľ bol pri výkone pracovných povinností neustále vystavený inhalácii sírouhlíka a vo vzťahu k tejto práci úplne stratil pracovný potenciál. Odporkyňa bola povinná rešpektovať závery kliniky posudkového lekárstva o úplnej strate schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie pri rozhodovaní o úrazovej rente rovnako, ako ich rešpektovala pri ustálení sumy sťaženia spoločenského uplatnenia. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p., keď po podaní opravného prostriedku bol posudkovým lekárom pokles pracovnej schopnosti ustálený na 50 %. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Predmetom súdneho preskúmania s ohľadom na podaný návrh bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne predovšetkým v otázke miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa z dôvodu choroby z povolania- chronická intoxikácia sírouhlíkom. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40- percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 ( ďalej len „ pokles pracovnej schopnosti“ ) a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 ZSP pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Z administratívneho spisu odporkyne, konkrétne z posudku o poklese pracovnej schopnosti posudkového lekára MUDr. Petra Juračiča zo dňa 30.1.2014, tvoriaceho súčasť preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že u navrhovateľa prišlo na podklade chronickej intoxikácie CS2 k rozvoju organického psychosyndrómu. Tento sa prejavuje poruchou pamäti, výraznou poruchou správania, impulzivitou. Ďalej je liečený na chrbticu a vysoký krvný tlak. Pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty je 41% od 28.2. 2012, t.j. od prvého zistenia choroby z povolania. Po podaní opravného prostriedku posudkový lekár v posudku zo dňa 14.4.2014 pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa ustálil v rozsahu 50%. Zmenu odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ síce prácu spriadača nemôže vôbec vykonávať, avšak v rámci Istrochemu bol schopný vykonávať prácu SBS. S ohľadom na invaliditu navrhovateľa s MPSVZČ 45% vo vzťahu ku všetkým zamestnaniam, zvýšil pokles pracovnej schopnosti na výkon činnosti zamestnanca v prostredí sírouhlíka zo 41 na 50%. S takýmto percentuálnym vyjadrením poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa sa stotožnil i posudkový lekár ústredia ( posudok zo dňa 13.5.2014. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UNB dňa 25.5. 2012 vystavila hlásenie choroby z povolania- choroba zo sírouhlíka. Schopnosť doterajšieho výkonu práce u navrhovateľa vyhodnotila ako trvalú neschopnosť s potrebou trvalého preradenia na iné pracovisko. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa z dôvodu choroby z povolania -expozícia sírouhlíka bolo ustálené na 1000 bodov. V tomto rozsahu bolo odporkyňou i priznané. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania ( § 83 ZSP ). Zamestnanec má v súvislosti s ujmou na zdraví z tohto dôvodu nárok na náhradu škody, ktorú na svojom zdraví utrpel. S ohľadom na povinné úrazové poistenie zamestnávateľa náhradu škody na zdraví- úrazové dávky v rozsahu podľa § 13 ods. 3- poskytuje za splnenia zákonných podmienok odporkyňa. Nároky poškodeného zamestnanca sú upravené jednak v Zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale tiež v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh v zamestnaní, v ktorom choroba z povolania vznikla ( porovnaj napr. R 37/2010, R 107/2011). Súd vychádzajúc zo záverov kliniky pracovného lekárstva a toxikológie o tom, že navrhovateľ trvale nesmie vykonávať prácu, z ktorej vznikla choroba z povolania, dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu v relevantnej otázke miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa treba považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V dôsledku tejto skutočnosti bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Z preskúmavaného rozhodnutia, predovšetkým z posudku MUDr. Petra Juračiča, nevyplývajú totiž žiadne dôvody, prečo pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať činnosť zamestnanca, pri výkone ktorej došlo ku vzniku choroby z povolania, dosahuje práve 41, resp. 50%. I keď v prípade posudzovania poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca odporkyňa nemá k dispozícii právny predpis, obdobný prílohe 4 zákona ( posudzovanie invalidity), posúdenie poklesu pracovných schopností nemôže byť založené na svojvôli odporkyne a nemôže byť v hrubom nepomere so závermi špecializovaného medicínskeho pracoviska, akým nepochybne je i Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UNB. Záver o 41%, resp. 50% miere poklesu pracovnej schopnosti je v hrubom nepomere so záverom o trvalej neschopnosti navrhovateľa ďalej vykonávať pracovné činnosti, z ktorých choroba z povolania vznikla. Pre záver o poklese pracovnej schopnosti nie je totiž rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu ( obaja posudkoví lekári sa zaoberajú výlučne touto otázkou). V rozpore s § 88 ods. 3 v oboch posudkoch absentujú akékoľvek závery o vplyve zhoršenia zdravotného stavu na pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie, t.j. prácu spriadača viskózneho vlákna. Záver MUDr. Juračiča o schopnosti navrhovateľa vykonávať pre doterajšieho zamestnávateľa ( Istrochem ) aj inú prácu-SBS, vonkoncom neobstojí. Išlo o prácu u iného zamestnávateľa. Relevantným je posúdenie schopnosti vykonávať zamestnanie, z ktorého choroba z povolania vzišla. V ďalšom konaní odporkyňa preto opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa o priznanie nároku na úrazovú rentu a svoje rozhodnutie náležite odôvodní i v otázke poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. Pri ustálení miery poklesu bude náležitú pozornosť venovať práve posúdeniu vplyvu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa na pokles schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie ( výroba hodvábu ). V tejto súvislosti sa presvedčivým spôsobom vyporiada so závermi Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie UNB o trvalej neschopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie, uvedenými v hlásení choroby z povolania z r.2012. Súd úspešnému navrhovateľovi priznal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. právo náhradu trov konania vo výške 847,3 €, predstavujúce odmenu advokáta. Odmena bola priznaná podľa 11, ods. 4, druhá veta a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 5 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2013 á 130,16 €, návrh na začatie konania, dve písomné podania vo veci samej a účasť na pojednávaní v r. 2014 á 134 €, spolu 666,16 €. Režijný paušál bol priznaný 1x 7,81 € + 4x 8,04 €, spolu 32,16 €. DPH 20 % predstavuje 141,23 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Najvyšší súd SR v Bratislave, prostredníctvom procesného súdu.