Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200725 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200725.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa P. L. L. J., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Palestína, zastúpený Mgr. Toni Khuri, advokát so sídlom Pribišova 31, Bratislava, adresa na doručovanie: Dlhé diely II/13, 841 04 Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-74-012/2014-AV-TVO zo dňa 24.04.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-74-012/2014-AV-TVO z 24.4.2014 po t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 09.05.2014 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok, ktorý tento podal dňa 07.05.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP- BA6-74-012/2014-AV-TVO, vydanom dňa 24.04.2014. Týmto rozhodnutím bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods.1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 24. 04. 2014 o 23. 30 hod. a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby jeho zaistenia do 24.10.2014. Spolu s predložením odvolania navrhovateľa odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je rozhodnutie odporcu číslo PPZ-HCP-BA6-74-012/2014-AV -TVO zo dňa 24.04.2014, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia a zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 24.10.2014 ( podľa § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov). V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 24.04.2014 o 13.40 hod. bol navrhovateľ pred budovou Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky kontrolovaný a vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti, na čo predložil preukaz žiadateľa o udelenie azylu. Po vykonaní lustrácie bolo zistené, že navrhovateľ bol žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, avšak toto konanie bolo rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo ČAS: MU-17-16/PO-Ž-2014 zo dňa 04.04. 2014 zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona číslo 480/2002 o azyle, z čoho vyplynulo, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a teda sa naplnil dôvod na jeho administratívne vyhostenie. Odporca ďalej poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o azyle účinné od 01.01.2014, v zmysle ktorého vyplýva, že ak bude rozhodnutie vydané v konaní o udelenie azylu vykonateľné, žiadateľ o udelenie azylu už nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenska a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov hľadí sa na neho ako na osobu s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky. Odporca tiež považoval za preukázané, že navrhovateľ svojím konaním naplnil skutkovú podstatu § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a to tým, že mal neoprávnený pobyt na území Slovenska, žiadnym hodnoverným spôsobom nevedel preukázať oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky, sám sa vyjadril, že na území Slovenska sa zdržiava bez oprávnenia a bez povolenia príslušných štátnych orgánov. Vedome nelegálne prekročil štátnu hranicu Slovenskej republiky a opakovane porušoval všeobecne záväzné právne normy, čo je priamym ohrozením verejného poriadku. Odporca z doterajšieho konania navrhovateľa vyvodil záver, že existuje predpoklad, že v budúcnosti bude mariť a sťažovať výkon rozhodnutia o svojom administratívnom vyhostení. Svojím neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky navrhovateľ spáchal priestupok v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a týmto svojím konaním naplnil dôvody administratívneho vyhostenia. Za neoprávnený pobyt cudzinca sa podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov považuje aj zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenska v rozpore zo zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. Odporca ďalej zistil, že správny orgán vo svojom rozhodnutí o administratívnom vyhostení navrhovateľa neurčil lehotu na jeho vycestovanie nakoľko zistil, že nedisponuje finančnou hotovosťou postačujúcou na vycestovanie. Zároveň v rozhodnutí odporca skúmal existenciu prekážok možného administratívneho vyhostenia navrhovateľa a skonštatoval, že nezistil žiadne reálne prekážky, ktoré by bránili v navrhovateľovom vyhostení. Poukázal pritom na tú skutočnosť, že navrhovateľ svoje dôvody, pre ktoré sa do svojej domovskej krajiny - Palestíny nemôže vrátiť nepodložil žiadnym hodnoverným spôsobom a on ich vyhodnotil ako účelovo vymyslené, nakoľko ich doposiaľ ani raz navrhovateľ neuviedol v konaní vo veci žiadosti o udelenie azylu na území Slovenska. Zároveň poukázal, že navrhovateľ nie je dôveryhodnou osobou z dôvodu rozdielov v jeho výpovediach v azylových konaniach, pričom sám navrhovateľ sa vyjadril, že nie vždy hovoril pravdu. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal aj možnosťou uloženia povinnosti hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky, avšak túto možnosť vzhľadom na osobu navrhovateľa vylúčil. Odporca v svojom rozhodnutí zároveň odôvodňuje aj dĺžku doby zaistenia navrhovateľa a to vzhľadom na vykonanie nutných úkonov potrebných k vyhosteniu navrhovateľa, zabezpečenie cestovného dokladu navrhovateľovi ako aj samotnej realizácie vyhostenia. Záverom odporca po zhodnotení dostupných dôkazov skonštatoval, že prebiehajúce konanie o vyhostení navrhovateľa trvá a jeho zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd za účelom jeho administratívneho vyhostenia, nakoľko existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa číslo PPZ-HCP-BA6-74-010/2014-AV vydané dňa 24. 04. 2014 a jeho výkonu priamo slúži inštitút zaistenia. Voči rozhodnutiu odporcu o zaistení v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, dôvodiac tým, že pred jeho vydaním v ten istý deň bolo navrhovateľovi vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, ktoré bolo zároveň aj vykonateľné (správny orgán vylúčil odkladný účinok odvolania voči nemu) a odporca potom konal v rozpore s usmernením Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 05.06.2013, podľa ktorého je rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa vydané predčasne a v rozpore so zákonom - namieta vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V odvolaní ďalej poukázal na to, že navrhovateľ mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky, ktoré môže slúžiť na hlásenie pobytu. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 10Sžo /52 /2011 zo dňa 02.11.2011 s tým, že v rozhodnutí sa odporca nezaoberal otázkou efektívnosti a účelnosti navrhovateľovho zaistenia. Poukázal na tú skutočnosť, že nebola skúmaná reálnosť navrhovateľovho vyhostenia. Záverom navrhovateľ vzniesol námietku nespoľahlivo zisteného stavu vecí - rozpornosť s § 32 ods. 1 správneho poriadku, ako aj nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odporcu. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 09.05.2014 a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom, pričom uviedol, že usmernenie Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 05.06. 2013 už nie je platné a je nahradené novým usmernením zo dňa 02.01. 2014, ktoré reagovalo na potrebu aplikačnej praxe a vychádza z novely zákona o azyle platnej od 01. januára 2014 a podľa ktorej (§ 22 ods. 1 zákona o azyle) je žiadateľ o azyl oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej republiky do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Má za to, že z takéhoto znenia zákona vyplýva, že vydaním rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o neudelení azylu a nadobudnutí jeho vykonateľnosti stráca žiadateľ o udelenie azylu oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenska. Ohľadom námietky o nahradení zaistenia navrhovateľa hlásením jeho pobytu odporca udáva, že navrhovateľ možnosť poskytnutia mu ubytovania nepodložil žiadnym podkladom a taktiež nepreukázal zodpovedajúce finančné prostriedky. Sám odporca nemá povinnosť takto postupovať namiesto zaistenia cudzinca. K navrhovateľom namietanému rozporu s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odporca bližšie nevyjadril, svoje rozhodnutie o zaistení pokladá za súladné so zákonmi a medzinárodnými dohovormi a žiadal opravný prostriedok navrhovateľa zamietnuť a jeho preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Z úradného záznamu zo dňa 24. 04.2014 vyplýva, že navrhovateľ bol v tento deň o 13.40 hod. pred budovou Migračného úradu kontrolovaný, pričom predložil preukaz žiadateľa o udelenie azylu. Odporca následne vykonal lustrácie v svojich informačných systémoch a zistil, že navrhovateľ bol žiadateľom o udelenie azylu, avšak toto konanie bolo zastavené o čom pripojil rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo ČAS: MU-17-16/PO-Ž-2014 zo dňa 04.04. 2014 o zastavení konania o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Zároveň bolo pripojené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo ČAS: MU-572-69/PO-Ž-2009 zo dňa 06. 06. 2011 o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Bola vykonaná prehliadka cudzinca - navrhovateľa, o čom bol vyhotovený úradný záznam. Spis ďalej obsahuje vykonané lustrácie v systémoch policajného zboru, pribratie tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka arabského, poučenie o možnosti požiadať o poskytnutie právnej pomoci, poučenie štátneho príslušníka tretej krajiny v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Následne bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v ktorej navrhovateľ uviedol, že splnomocňuje na svoje zastupovanie ako právneho zástupcu advokáta Toni Khuriho, ktorý bol následne prítomný pri spisovaní danej zápisnice. Navrhovateľ v zápisnici uviedol, že na územie Slovenskej republiky prišiel v roku 2010 a to tak, že nelegálne prekročil štátnu hranicu Slovenska z Ukrajiny a požiadal o azyl a to celkovo 4 krát. Od tohto času sa zdržiava na Slovensku, kde chce žiť, nakoľko v jeho domovskej krajine nie je dobrá situácia. Na Slovensku nemá žiadnych príbuzných, ale žiadal tu o udelenie azylu nakoľko, ak by sa vrátil domov hrozí mu väzenie z dôvodu obvinenia z vraždy a bojí sa o svoj život. Nežiada vyrozumieť zastupiteľský úrad Palestíny o svojom prípadnom zaistení. Na území Slovenskej republiky má známeho, ktorý mu môže poskytnúť ubytovanie, nemá žiadne finančné prostriedky na vycestovanie zo Slovenska, na Slovensku nemá žiadne problémy s políciou. Odporca následne požiadal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnenie navrhovateľa v jeho zariadení, ktorý mu zaslal vyjadrenie - odpoveď s tým, že navrhovateľa prijíma a predpokladaná doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov spojených s realizáciu vyhostenia navrhovateľa je asi 6 mesiacov. Odporca vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu navrhovateľa podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 roky a administratívne ho vyhostil na územie Palestíny. Rozhodnutie osobne prevzal navrhovateľ ako aj jeho právny zástupca. Pod číslom konania PPZ-HCP-BA6-74-012/2014-AV-TVO vydal následne odporca rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, ktoré je predmetom tohto súdneho konania a aj toto rozhodnutie navrhovateľ a jeho právny zástupca osobne prevzali. Voči obom rozhodnutiam (o administratívnom vyhostení, o zaistení) bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľa podané v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 20.05.2014, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods.4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Na nariadenom pojednávaní súdu konanom dňa 20.05.2014 právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že došlo k reálnemu vyhosteniu navrhovateľa a toto konanie je bezpredmetné, pričom má vedomosť o tom, že po prekročení hraníc Palestíny bol navrhovateľ zbitý a zatknutý. Prítomný zástupca odporcu uviedol, že sa pridržiava písomného stanoviska zo dňa 09.05 . 2014 k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa a žiadal svoje preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na nové usmernenie Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 02.01.2014. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho odvolaní ( opravnom prostriedku ) neobstoja. Ohľadom námietky navrhovateľa o vyskytnutí sa vady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a spočívajúca v tom, že odporca v rozpore s usmernením Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície z 05.06. 2013 rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky, a ktoré rozhodnutie je podkladom preskúmavaného rozhodnutia o zaistení navrhovateľa súd uvádza, že predmetné usmernenie ( zo dňa 05.06.2013) bolo vydané v súvislosti s výkladom § 22 ods. 1 zákona o azyle v znení platnom do 31.12.2013, avšak novelou zákona o azyle platnou od 01.01. 2014 došlo k zmene znenia § 22 ods. 1 a následne aj k vydaniu nového usmernenia Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície ( 02.01.2014), ktoré skôr vydané usmernenie zo dňa 05.06.2013 zrušilo. Nové usmernenie vychádzajúce z prijatej novely zákona o azyle uvádza, že vydaním rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o neudelení azylu alebo neposkytnutí doplnkovej ochrany ( zastavenie konania o azyle podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle ) a nadobudnutím jeho vykonateľnosti žiadateľ o udelenie azylu stráca oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe zákona o azyle a stáva sa osobou s neoprávneným pobytom. Vzhľadom na novelizované znenie § 22 ods. 1 zákona o azyle, podľa ktorého je žiadateľ oprávnený zdržiavať sa na území s Slovenskej republiky do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu súd má za to, že navrhovateľ po zistení, že konanie o udelenie azylu navrhovateľa bolo rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 04.04.2014 podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené, bol oprávnený vydať rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky, nakoľko sa na neho hľadelo ako na osobu s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky. K námietke navrhovateľa o neodôvodnení rizika jeho úteku zo Slovenská súd uvádza, že k zaisteniu navrhovateľa nedošlo z dôvodu vyplývajúceho z § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, ale z dôvodu výkonu jeho administratívneho vyhostenia ( § 88 ods. 1 písm. b) ) a preto nebolo potrebné odôvodňovať riziko úteku navrhovateľa. Súd uvádza, že odporca sa v svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa zaoberal aj možnosťou vyhostenia navrhovateľa za slobody využijúc inštitút hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky, avšak tieto skutočnosti vyhodnotil negatívne, keďže vzhľadom na osobu navrhovateľa ma za to, že by z jeho strany mohlo dôjsť k mareniu alebo sťažovaniu výkonu rozhodnutia o vyhostení. Ohľadom námietky navrhovateľa o tom, že odporca sa v svojom rozhodnutí nezaoberal otázkou efektívnosti a účelnosti jeho zaistenia, súd uvádza, že tomu tak nie je, nakoľko odporca mal za preukázané, že prebieha konanie o vyhostení navrhovateľa a zaistenie navrhovateľa pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody a k výkonu vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom zaistenia cudzinca je, aby účel zaistenia mohol byť naplnený a preto je potrebné zvážiť potenciálnu možnosť výkonu správneho vyhostenia cudzinca, ktoré v danom prípade bolo plne uplatnené a to zrealizovaním vyhostenia navrhovateľa dňa 13.05. 2014 z územia Slovenska. Zaistenie navrhovateľa v danom prípade bolo plne s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa presvedčenia súdu taktiež neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave vecí, nakoľko odporca riadne zistil skutkový stav veci, vyhodnotil postavenie navrhovateľa ako osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky ( konanie o udelenie azylu navrhovateľovi bolo zastavené ) a z výpovede navrhovateľa mal za preukázané, že tento nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami na vycestovanie do svojej domovskej krajiny. Taktiež záverečná námietka navrhovateľa o absencii riadneho odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je namieste, keďže rozhodnutie odporcu je súladné s § 47 správneho poriadku - obsahuje riadny výrok rozhodnutia vo veci spolu s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Odôvodnenie rozhodnutia odporcu obsahuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov ako aj správnym poriadkom, odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav ( v súlade s § 32 ods. 1 z právneho poriadku ) , odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti ( § 47 správneho poriadku ) a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p. ). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi trovy konania nevznikli a zásadne mu neprináležia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).