Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200747 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200747.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: C.. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. dolina XX, XXX XX R. - A., proti žalovanému: C.. H. T., predseda U. súdu E. republiky, U. súd E. republiky, XXX XX R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 13.5.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti listu podpredsedníčky NS SR v zastúpení žalovaného predsedu NS SR zo dňa 31.3.2014 č. 376/2014, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že nie je možné vyhovieť jeho žiadosti o preloženie do trestného kolégia Najvyššieho súdu SR a to z dôvodu, že nápad vecí v správnom kolégiu sa od roku 2011 neustále zvyšuje. V žalobe žalobca uvádza, že opatrením predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) C.. H. T. č. XX zo dňa 28.10.2010 bol žalobca ako sudca NS SR preložený do Správneho kolégia NS SR. Žiadosťami zo dňa 24.1.2013 a 6.2.2013 a následne 13.1.2014 sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o spätné preloženie na Trastné kolégium NS SR. Žalobca následne dňa 20.3.2014 zaslal predsedovi NS SR sťažnosť na nečinnosť. Listom podpredsedníčky NS SR zastupujúcej žalovaného zo dňa 31.3.2014 č. Spr 376/2014, ktoré žalobca žalobou napáda, bolo žalobcovi oznámené, že predseda NS SR žiadosti žalobcu nevyhovie, čo bolo odôvodnené vysokým nápadom vecí na Správnom kolégiu NS SR. Žalobca sa odvoláva na ustanovenia § 52 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“), § 28 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len „zákon o sudcoch“) a § 14 ods. 1 zákona o sudcoch. Z uvedených ustanovení má žalobca za to, že každé voľné miesto sudcu na konkrétnom súde sa obligatórne vyhlasuje podľa výsledkov výberového konania. Avšak v prípade žalobcu, ktorý jasne v zmysle § 28 ods. 1 zákona o sudcoch prejavil svoj zámer ako sudca NS SR uchádzať sa o voľné miesto sudcu na trestnoprávnom kolégiu, je nutné zohľadniť zákonnú prekážku, ktorá neumožňuje realizáciu výberového konania v tomto prípade. Napriek tejto žalobcom tvrdenej existencií zákonnej prekážky žalovaný dňa 19.2.2014 vyhlásil výberové konanie pod sp. zn. Spr 187/2014 na 1 voľné miesto sudcu trestnoprávneho kolégia, čím žalobcovi podľa jeho mienky znemožnil uplatnenie jeho zákonných práv. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.7.2014 žalovaný uviedol, že predmetom žaloby je list podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2014 č. Spr 376/2014, ktorý nie je rozhodnutím zakladajúcim, meniacim alebo zrušujúcim práva a povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti štátnej správy súdu. List je individuálnym aktom riadenia súdu, preto súdnemu preskúmaniu podľa V. časti O.s.p. nepodlieha. Vzhľadom na uvedené má potom žalovaný za to, že nie sú splnené podmienky pre konanie a navrhuje tunajšiemu súdu konanie v danej veci podľa § 104 v spojení s § 246c O.s.p. zastaviť. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaným je fyzická osoba ŠF. T., D. U. súdu E. republiky, ktorý nebol autorom listu a nepodpísal ho a navyše v súčasnosti funkciu predsedu NS SR nevykonáva. Táto skutočnosť je podľa žalovaného tiež dôvodom na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o žalobu vo veci, ktorá nemôže byť predmetom preskúmania podľa piatej časti O.s.p. a konanie je preto potrebné zastaviť. Podľa ust. § 130 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa čl. 141 Ústavy SR (1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. (2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Podľa ust. § 49 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“) Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä a) rozvrhom práce, b) výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky, c) využívaním výsledkov vnútornej revízie, d) vybavovaním sťažností. Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Podľa ust. § 50 ods. 2 zákona o súdoch Rozvrh práce obsahuje a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu, c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony, d) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu, e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka, f) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, g) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona a o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu, h) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 <javascript:%20fZzSRInternal('29924',%20'17222311',%20'17222311',%20'4691314', %20'4691329',%20'0')> medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi, i) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií, j) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie (ďalej len „notársky rozvrh“), k) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení, l) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa ust. § 71 ods. zákona o súdoch predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že a) zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu, b) zabezpečuje riadenie osobného úradu, c) zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej, d) zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, e) vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu, f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom, g) zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť, h) zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov, i) zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí, j) zodpovedá za včasné zverejňovanie súdnych rozhodnutí, k) plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov Podľa ust. § 34 zákona o sudcoch sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci prideľované takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o nich príslušná sudcovská rada. Podľa ust. § 244 O.s.p. 1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). 3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b <javascript:%20fZzSRInternal('22110',%20'17312489',%20'17312489', %20'3980539',%20'3981929',%20'0')> a 250u <javascript:%20fZzSRInternal('22110',%20'17312492', %20'17312492',%20'3985473',%20'3985474',%20'0')>. 5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. 6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s tým, či má napadnutý list charakter správneho rozhodnutia preskúmateľného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a teda tiež, či mohol byť žalobca takýmto rozhodnutím dotknutý na právach a povinnostiach. Správne súdy preskúmavajú v konaní podľa piatej časti O.s.p. zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pričom tieto sú v ust. § 244 ods. 2 O.s.p. vymedzené ako rozhodnutia orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom ide buď o rozhodnutia vydané v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní podľa piatej časti O.s.p. nie je možné preskúmať iné právne akty, resp. úkony, než tie, ktoré boli vydané správnym orgánom a tiež nie je možné preskúmať také rozhodnutia, ktoré nemali, resp. nemohli mať vplyv na práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými nemohli byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti osôb priamo dotknuté. Nezáleží pritom na forme týchto rozhodnutí, čo vyplýva napr. aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 50/01- 50 z 11. októbra 2001, č.k. I. ÚS 52/02-30 z 28. mája 2003. Uvedené dve podmienky však musia byť pre meritórne posúdenie veci v konaní podľa piatej časti O.s.p. splnené za každých okolností. Správny akt je jednostranný správny úkon, ktorým správny orgán v konkrétnom prípade rieši správne pomery menovite určených osôb. Pre správny akt sú pojmovo určujúce tieto znaky: - konanie príslušného správneho orgánu na základe zákona , - jednostranný autoritatívny výrok o právach a povinnostiach nepodriadených subjektov, - bezprostredná právna záväznosť, - konkrétnosť veci ako aj subjektu, ktorým je správny akt určený. Správny akt je teda prejav vôle vykonávateľa verejnej správy smerujúci navonok - voči nepodriadeným osobám. Typické a pojmovo určujúce je pre tento akt rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch nepodriadených osôb (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/451/2006-39 zo dňa 30.3.2007). Súdna moc je vychádzajúc priamo z ústavy oddelená od iných druhov moci, predovšetkým od moci výkonnej, teda aj od verejnej správy. V predmetnej veci teda bolo potrebné posúdiť, či napadnutý list podpredsedníčky NS SR možno považovať za správny akt, a teda či je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve. Zákon o súdoch upravuje okrem iného správu súdu a tiež riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva, pričom obe tieto oblasti sú upravené v rôznych častiach daného zákona, z čoho je následne tiež zrejmá vôľa zákonodarcu dôsledne aj po formálnej stránke oddeliť tieto dve vzájomne nesúvisiace súdmi vykonávané činnosti. Ako je zrejmé z ustanovenia § 49 a nasl. zákona o súdoch, zloženie senátov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, vyplýva z rozvrhu práce, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Nejde teda o rozhodnutie pri výkone správy súdu podľa piatej časti zákona o súdoch a teda ani o správne rozhodnutie preskúmateľné správnym súdom v konaní podľa piatej časti O.s.p. Nad rámec uvedeného potom ešte tunajší súd zdôrazňuje, že neexistuje nárok sudcu na zaradenie do konkrétneho kolégia, keď toto vyplýva z rozvrhu práce a sudca má podľa § 34 zákona o sudcoch právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce. Žalobca teda ani nemohol byť vydaním takéhoto listu ani dotknutý na právach. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že list, ktorý žalobca napáda nie je správnym rozhodnutím, nemôže ním dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nie je teda preskúmateľný v správnom súdnictve a ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto bol tunajší súd povinný konanie vo veci v súlade s § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. zastaviť, O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.