Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/16/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200786 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200786.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: L. K. U. X., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Kubánskej republiky (ďalej len „Kuba"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom U. J. W., T. Č. G. Z., D. Z., Č. J. XX, aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky V. U. XXXX, X. L. Y., zastúpeného pani JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.5.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-2-20/PO-Ž-2014 zo dňa 4.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-2-20/PO-Ž-2014 zo dňa 4.4.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-2-20/PO-Ž-2014 zo dňa 4.4.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Opísal v ňom zistený stav veci a uviedol, že navrhovateľ v krajine svojho pôvodu nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi a to ani v spojitosti s jeho pokusom o nelegálne vycestovanie do USA, keďže polícia mu nedokázala takýto úmysel. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi bolo umožnené bez akýchkoľvek problémov vycestovať legálne z Kuby a že všeobecne nepriaznivá (politická) situácia na Kube nie je dôvodom na udelenie azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Navrhovateľ nebol trestne stíhaný, nebol mu uložený trest smrti, nikdy nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, nehrozí mu zlé zaobchádzanie v prípade jeho repatriácie a že na Kube neprebieha žiaden ozbrojený konflikt. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.5.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol v ňom, že nebolo jeho povinnosťou dokázať svoje sledovanie políciou (v súvislosti s tým, že navrhovateľ mal pocit že je políciou sledovaný), že odporca nesprávne konštatoval ak v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak by bol predmetom záujmu štátnych orgánov, nebolo by mu vydaný doklad na vycestovanie (cestovný pas) a v jeho prípade sa mal odporca v prípade pochybností prikloniť na jeho (navrhovateľovu) stranu. V ďalšom poukázal na porušovanie politických práv a slobôd na Kube, na svoj vek, kresťanské náboženstvo, ovládanie slovenčiny a integráciu - bývanie u jeho dlhodobej priateľky. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, že s názorom odporcu nesúhlasí a že s poukazom na jeho pokus o nelegálny odchod do USA resp. s poukazom na dlhodobé zdržiavanie sa mimo Kubu sa môže dostať do situácie vážneho bezprávia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako správne a zákonné. Zotrval na dôvodoch vydaného negatívneho rozhodnutia, opätovne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol v krajine svojho pôvodu žiadnym spôsobom prenasledovaný, nemal tam žiadne problémy, že povinnosť požiadať o povolenie vycestovania z Kuby bola od januára 2013 zrušená a že jeho subjektívny pocit o sledovaní jeho osoby nie je možné považovať za prenasledovanie. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.). Z dôvodu pobytu na dovolenke síce požiadala o odročenie pojednávania, tejto požiadavke však súd nevyhovel. Po prejednaní veci súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-2/PO-Ž-2014 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ v období rokov 1979 - 1984 a 1986 - 1987 pracoval v Československu. Na Slovensko pricestoval v decembri 2013 na platné slovenské vízum s cieľom oženiť sa so slovenskou občiankou pani T. W., pričom na Slovensku nemal vôbec úmysel požiadať o azyl. Požiadal oň až vtedy, keď sa s priateľkou nemohol oženiť z dôvodu neaktuálnosti dokladov, potrebných k uzatvoreniu manželstva. O azyl požiadal 7.1.2014 z dôvodu neustáleho prenasledovania, pretože v roku 2010 sa pokúsil emigrovať do USA. Tiež preto, lebo Slovensko je slobodná krajina, má tu veľa priateľov a pracoval tu, ovláda slovenský jazyk a má tu priateľku s ktorou sa plánuje zosobášiť. V priebehu spísania dotazníka (vstupný pohovor) zo 14.1.2014 k dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že voči nemu nebolo na Kube vedené trestné stíhanie, s políciou nemal žiadne problémy, nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. Uviedol, že na Kube vládne diktátorský režim, platia tam nezmyselné zákony a príkazy (napr. nemožnosť predávania a kupovania nehnuteľností). Tiež uviedol, že v roku 2010 sa s ďalšími asi 15 ľuďmi pokúsil nelegálne emigrovať do USA. Všetci sa mali stretnúť na mori. 15 emigrantov, čakajúcich na navrhovateľa a jedného ďalšieho muža na mori však zadržala hliadka polície. Neskôr chytila polícia aj navrhovateľa a muža, s ktorým spoločne plávali na stretnutie, avšak títo tvrdili, že plávali iba na rybačku, čo polícia nemohla vyvrátiť. Preto voči navrhovateľovi nebolo vznesené žiadne obvinenie. Asi po 8-9 mesiacoch od tejto udalosti bol navrhovateľ na diskotéke. Tam ho oslovil neznámy muž v civile, ktorý sa mu predstavil ako policajt tajnej služby a povedal navrhovateľovi že vie o jeho úmysle opustiť krajinu, čo však navrhovateľ opätovne poprel. Odvtedy navrhovateľ neprišiel žiadnym spôsobom do styku s políciou. O povolenie vycestovať z Kuby na platné slovenské vízum nepožiadal, i napriek tomu z krajiny bez problémov vycestoval. K svojmu vyjadreniu na polícii zo 7.1.2014 (na OA PZ Humenné), že na Kube bol prenasledovaný spresnil, že s políciou nemal nikdy žiadne problémy, mal však vnútorný pocit, že ho stále sledujú. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl neuviedol. V spise sa nachádzajú fotokópie osobných dokladov navrhovateľa, ktoré predložil odporcovi, tiež správy o krajine jeho pôvodu, pochádzajúce z rôznych zdrojov. Tie sú obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú, politickú a ekonomickú situáciu na Kube, na zaobchádzanie kubánskych štátnych orgánov s kubánskymi navrátilcami, na slobodu pohybu na Kube a na existenciu povolenia na vycestovanie z Kuby. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v priebehu konania zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Po náležitom poučení navrhovateľa ako žiadateľa o azyl tohto vypočul k dôvodom jeho žiadosti o azyl. Spísal s ním dotazník v zmysle zákona o azyle a poskytol navrhovateľovi dostatok priestoru k tomu, aby sa podrobne vyjadril o. i. k dôvodom podanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Navrhovateľ spontánne a detailne odpovedal na položené otázky - podrobne opísal dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žiadosti o azyl. Odporca tiež vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na zisťovanie aktuálnej politickej a bezpečnostnej situácie na Kube, na zaobchádzanie kubánskych orgánov s navrátilcami a podobne na otázky, ktoré vyvstali z obsahu vykonaného vstupného pohovoru. Okruh tohto dokazovania - zisťovania stavu veci bol podľa názoru súdu plne dostatočným na posúdenie navrhovateľom podanej žiadosti o azyl. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia: Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Formulácia jednotlivých častí napadnutého rozhodnutia je jasná, zrozumiteľná a logická. Z rozhodnutia je zrejmé, aký skutkový stav bol v konaní zistený, ako jednotlivé zistenia odporca vyhodnotil a tiež, prečo odporca rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokoch napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie je teda zrozumiteľné. Odporca, ako to bolo vyššie uvedené, podrobne opísal zistený stav veci, vychádzajúc tak z výpovede navrhovateľa, ako aj z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa. Osobitne sa venoval vyhodnoteniu jednotlivých dôvodov žiadosti o azyl, prezentovaných navrhovateľom. V odôvodnení logickým a dostatočným spôsobom uviedol, z akých dôvodov tieto dôvody neuznal ako dôvody pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Podľa názoru súdu námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia či už z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, alebo z dôvodu nedostatku dôvodov je účelovou. K ďalším častiam podaného opravného prostriedku, ktoré možno považovať za námietky nesprávneho právneho posúdenia veci súd udáva nasledovné: Vo vzťahu k neudeleniu azylu: K námietke, že nebolo povinnosťou navrhovateľa dokázať svoje sledovanie políciou (v súvislosti s tým, že navrhovateľ mal pocit že je políciou sledovaný) považuje súd za potrebné uviesť, že táto námietka súvisí s jedným zo zákonných predpokladov udelenia azylu, ktorým je opodstatnenosť obáv žiadateľa o azyl. Opodstatnenosť pritom spočíva v konkrétnej skúsenosti žiadateľa o azyl, na základe ktorej žiadateľ o azyl dospel (v kontexte ním prezentovaných dôvodov žiadosti o azyl) k poznatku či presvedčeniu, že je prenasledovaný, resp. že mu prenasledovanie reálne hrozí. Navrhovateľ však v prejednávanej veci opakovane uvádzal, že zo strany štátnych orgánov Kuby nebol nikdy (trestne) stíhaný, že s nimi nemal žiaden problém, včítane obdobia od roku 2010, kedy sa mal pokúsiť o nelegálnu emigráciu do USA, čo sa však kubánskej polícii nepodarilo preukázať. Dokonca v tejto súvislosti voči navrhovateľovi nebolo ani začaté trestné stíhanie. Údajné oslovenie navrhovateľa príslušníkom tajnej polície na diskotéke v žiadnom prípade (aj keby k nemu došlo) nie je možné vyhodnotiť ako prenasledovanie. Ak by mal odporca posudzovať podané žiadosti o azyl iba na základe pocitov žiadateľov o azyl, bolo by to nelogickým, najmä však by to bolo v rozpore tak so zákonom o azyle, ako aj so zákonom č. 71/19867 Zb. o správnom konaní, ktorý v konaniach o udelenie azylu uplatňuje. Naviac dôkazné bremeno preukázania skutočností, odôvodňujúcich udelenie azylu spočíva na žiadateľovi o azyl, pričom iba (naviac nepodložený) pocit žiadateľa o azyl (navrhovateľa) nemožno v žiadnom prípade stotožniť s dôkazom. Podobne neodôvodnenou argumentáciou navrhovateľa je jeho konštatovanie, že odporca sa mal v prípade pochybností prikloniť na jeho (navrhovateľovu) stranu, keďže sa mu (odporcovi) nepodarilo vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa. Opätovne súd poukazuje na skutočnosť, že iba pocit v danom prípade sledovania navrhovateľa nemôže viesť ku konštatovaniu existencie takéhoto prenasledovania. Naviac zákon o azyle a podobne ako ani Konvencia o právnom postavení utečencov z roku 1951 takýto princíp vyhodnocovania žiadostí o poskytnutie medzinárodnej ochrany nezakotvujú. Tiež je potrebné skonštatovať, že pri posudzovaní podaných žiadostí o azyl nie je úlohou odporcu vyvracať tvrdenia žiadateľov, ale posudzovať podané žiadosti. Súd ďalej dôvodí, že iba všeobecne nepriaznivá (politická) situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl nie je dôvodom k udeleniu azylu. V prejednávanej veci súd poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ (ako to výslovne uviedol) ani neopustil Kubu za účelom vyhľadania medzinárodnej ochrany, ale za účelom uzatvorenia manželstva so slovenskou štátnou občiankou. Keď sa mi to (zatiaľ) nepodarilo, rozhodol sa svoju situáciu riešiť podaním žiadosti o azyl. Záverom tejto časti posúdenia podaného opravného prostriedku súd konštatuje, že navrhovateľ nebol v krajine svojho pôvodu žiadnym spôsobom prenasledovaný, že iba ním prezentovaný pocit sledovania políciou nemá žiaden reálny základ. K tomu je potrebné poznamenať, že ak by aj - avšak iba hypoteticky - došlo zo strany kubánskych štátnych orgánov k sledovaniu navrhovateľa (čo však preukázané v konaní nebolo, nakoľko navrhovateľ mal o ňom iba pocit), takéto sledovanie jeho osoby by bolo právne irelevantné, pokiaľ by neprerástlo do niektorej z foriem perzekúcie. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Navrhovateľ namietal v podstate to, že odporca nesprávne vyhodnotil okolnosti ev. návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu dôvodiac, že navrhovateľ sa (v roku 2010) pokúsil o útek do USA, resp. že sa dlhodobo zdržiaval mimo Kuby. Takáto argumentácia nie je dôvodná, ako to vyplýva zo samotného zistenia stavu veci (viď správy o krajine pôvodu navrhovateľa, založené v spise odporcu pod Č.p/REF. No.. MU-ODZS-2014/000125-002). Argumentácia vo vzťahu k prezentovanému pokusu navrhovateľa o nelegálnu emigráciu do USA nemá opodstatnenie, nakoľko navrhovateľ po tomto pokuse nebol žiadnym spôsobom prenasledovaný a ani potrestaný. Preto niet dôvodu domnievať sa, že by sa tak stalo aktuálne - po štyroch rokoch od tohto pokusu. Ako to vyplýva zo založených správ, od januára 2013 došlo k zásadnej zmene postoja kubánskej vlády k vycestovaniu kubánskych občanov do zahraničia, pričom zo žiadnej z týchto správ nevyplýva, že by kubánski navrátilci boli po svojich návratoch vystavení zaobchádzaniu, ktoré má na mysli ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Napokon ani navrhovateľ ničím túto svoju námietku nedokumentoval, či nepreukazoval, vyslovil iba svoj ničím nepodložený názor.. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože posudzujúc každý z navrhovateľom uvádzaných dôvodov jeho žiadosti o azyl svoje rozhodnutie zrozumiteľným, logickým a dostatočným spôsobom aj odôvodnil a konečne pretože aj súd dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady udelenia azyle, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany súd dospel k názoru, že námietky navrhovateľa neboli dôvodné a teda že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).