Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/110/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200803 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200803.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: I. Q., Na rovni XXX/XX, U., zastúpený: JUDr. Oktávia Ťukotová, advokátka, Námestie slobody 27, Sabinov, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14239/2014/ B622-SV/26607/Pi zo dňa 02.05.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. ObÚ-PO-OVBP2-2014/281/2385/ ŠSS-VB zo dňa 24.02.2014 podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) vyvlastnil v prospech navrhovateľa -Slovenskej republiky - Slovenskej správy ciest Bratislava, Miletičova 19, Bratislava (ďalej aj len „navrhovateľ“) nasledovné nehnuteľnosti žalobcu ako podielového spoluvlastníka vytvorené podľa geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne územie Plavnica a podľa geometrického plánu č. XX/XXXX pre katastrálne územie X.: X. parc. č. KN-C XXXX/X o celkovej výmere XXXX mX - orná pôda vedená na LV č. XXXX k. ú. C., ktorá vznikla z parc. č. KN-E-XXXX/XX (LV XXXX) v celkovej hodnote XXXX,XX eur v podiele X/X; X. parc. č. KN-C XXXX/XX o celkovej výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria vedené na LV č. XXXX k. ú. C., ktorá vznikla z parc. č. KN-E-XXXX/XX (LV XXXX) v celkovej hodnote XXX,XX eur v podiele X/X; X. parc. č. KN-C XXXX/X o celkovej výmere XXX mX - orná pôda k. ú. C., ktorá vznikla z parc. č. KN- E-XXXX/XX (LV XXXX) v celkovej hodnote XXX,XX eur v podiele X/X; X. parc. č. KN-C XXXX/XX o celkovej výmere X mX - zastavané plochy a nádvoria k. ú. C., ktorá vznikla z parc. č. KN-E-XXXX/XX (LV XXXX) v celkovej hodnote X,XX eur v podiele X/X; X. parc. č. KN-C XXXX/X o celkovej výmere XX mX - orná pôda k. ú. C., ktorá vznikla z parc. č. KN-E- XXXX/XX (LV XXXX) v celkovej hodnote XX,XX eur v podiele X/X; X. parc. č. KN-C XXXX/XX o celkovej výmere X mX - zastavané plochy a nádvoria k. ú. C., ktorá vznikla z parc. č. KN-E-XXXX/XX (LV XXXX) v celkovej hodnote X,XX eur v podiele X/X. Náhrada za vyvlastňované nehnuteľnosti (pozemky) bola stanovená podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 39/2012 zo dňa 15.11.2012, vypracovaného znalcom Jánom I. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, ku dňu 08.11.2012, ktorým bola určená jednotková hodnota vyvlastňovaných pozemkov v sume 1,96 eur/ m2. Vyvlastnenie nehnuteľností bolo za účelom výstavby líniovej stavby „I/68 C., preložka cesty“, na ktorú bolo obcou Plavnica vydané právoplatné územné rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX SÚ/Dk zo dňa 01.07.2011 o umiestnení predmetnej stavby, čím navrhovateľ preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie. Žalobca podaním doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 03.04.2014 oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že mu spolu s výzvou na uzavretie kúpnej zmluvy neboli predložené kompletné podklady a ich zabezpečenie si vyžaduje dlhší čas, predmetný znalecký posudok, ktorý sa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zaviazal predložiť, sa momentálne spracováva a jeho doručenie sa z objektívnych dôvodov odkladá o cca 7 dní. Žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) rozhodnutím č. 14239/2014/B622- SV/26607/Pi zo dňa 02.05.2014 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-PO-OVBP2-2014/281/2385/ŠSS-VB zo dňa 24.02.2014 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň v celom rozsahu potvrdil. Žalobca podaním doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 13.05.2014 oznámil, že aj napriek maximálnej snahe o rýchle zabezpečenie znaleckého posudku bol objednaný posudok spracovaný až dňa 09.05.2014 z dôvodu mimoriadnej časovej náročnosti prípravy podkladov a pracovnej zaťaženosti znalca, a preto predmetný znalecký posudok č. 31/2014 predložil až v tomto termíne. Zároveň dal do pozornosti, že navrhovanú cenu 5,00 eur/m2 ním predložený znalecký posudok potvrdil jednotkovou hodnotou pozemku 5,52 eur/m2. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky listom č. OU-PO-OVBP2-2014-12282/36758 zo dňa 22.05.2014 vrátil žalobcovi predložený znalecký posudok z dôvodu, že vo veci vyvlastnenia pozemkov, ktoré sú predmetom znaleckého posudku, už bolo právoplatne rozhodnuté. II. Žaloba Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14239/2014/B622-SV/26607/Pi zo dňa 02.05.2014, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení pozemkov č. ObÚ-PO- OVBP2-2014/281/2385/ŠSS-VB zo dňa 24.02.2014, proti ktorému podal odvolanie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s jeho žiadosťou o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorú predložil na ústnom pojednávaní dňa 20.01.2014. V pôvodnom znaleckom posudku č. 39/2012 bola určená jednotková hodnota pozemkov toho istého druhu v tom istom katastrálnom území a pre zhodný investičný účel v troch odlišných sumách priradených jednotlivým vlastníkom t. j. 3,04 eur, 4,10 a 1,96 eur/m2, pričom pri určení čísla pozemkov došlo k nesprávnemu určeniu pozemkov. Žalobca tiež namietal, že navrhovateľ v konaní predložil vlastníkovi nekompletný geometrický plán a znalecký posudok a tiež, že predložená kúpna zmluva vykazovala známky zmätočnosti. Prvostupňový správny orgán podľa žalobcu ignoroval § 110 ods. 1 stavebného zákona, na základe ktorého možno pristúpiť k vyvlastneniu pozemkov vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou. Ďalej poukázal na list zo dňa 12.03.2014, ktorým oznámil prvostupňovému správnemu orgánu objednanie vypracovania znaleckého posudku a list zo dňa 30.03.2014, ktorým tomuto správnemu orgánu predložil znalecký posudok č. 31/2014. Žalobca poukázal aj na to, že prvostupňový správny orgán rozhodol skôr, ako mu bol doručený znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať žalobca, pričom sa nevysporiadal s jeho námietkami a nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. Žalobca tiež tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán porušil § 3 ods. 4 správneho poriadku, pretože nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, nedodržal § 3 ods. 2 správneho poriadku, nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako s účastníkom konania, nevysporiadal sa s jeho námietkami k vykonaným dôkazom, nerešpektoval jeho návrh a nebral do úvahy ním predložený znalecký posudok, čo je podľa neho v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán pochybil aj v tom, že spisový materiál s odvolaním žalobcu predložil odvolaciemu orgánu, pričom nedoplnil konanie a neupovedomil o tom žalobcu v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku. Napriek tomu, že žiadal o poskytnutie možnosti predložiť kontrolný znalecký posudok, nebolo mu to umožnené. To, že dodal znalecký posudok neskoro, bolo z dôvodu mimoriadnej náročnosti hodnotenia a pracovnej vyťaženosti znalca. Namietal, že rozhodnutiami a postupom správnych orgánov oboch stupňov bol ukrátený na svojich právach. Z dôvodu, že pri rozhodovaní žalovaného nemal možnosť brániť sa, požiadal súd o zohľadnenie kontrolného znaleckého posudku č. 31/2014. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Žalovaný namietal, že vznesené námietky vo vyvlastňovacom konaní v porovnaní s námietkami uvedenými v žalobe sú po obsahovej stránke totožné, a preto sa k jednotlivým bodom žaloby vyjadril odkazom na napadnuté rozhodnutie a tiež dodatočným komentárom k rozširujúcim námietkam uvedeným v žalobe. K výške náhrady za vyvlastnenie uviedol, že táto bola stanovená znalcom podľa § 111 stavebného zákona, pričom zo samotného odborného úkonu, akým je vypracovanie znaleckého posudku, žalovanému ani správnemu orgánu prvého stupňa neprislúcha spochybňovať odborné závery znalca. Správny orgán vykonáva dôkazy, akým sú aj znalecké posudky, podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ak by žalobca tak, ako to niekoľkokrát avizoval vo svojich vyjadreniach, predložil iný znalecký posudok v rámci vyvlastňovacieho konania, správny orgán by sa týmto posudkom musel zaoberať a v prípade rozdielnych záverov znaleckých posudkov by bol povinný určiť nového znalca, ktorý by vyhotovil výsledný znalecký posudok. Nakoľko žalobca žiadny znalecký posudok nepredložil, správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný rozhodli na základe znaleckého posudku č. 39/2012 zo dňa 15.11.2012. Podľa názoru žalovaného nebola žalobcom navrhovaná náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť ničím podložená a vyjadrovala len jeho subjektívny názor na hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Dôvodom rozdielnosti výslednej hodnoty jednotlivých oceňovaných pozemkov bola použitá metóda polohovej diferenciácie súdnym znalcom. K žalobcom namietanému nesprávnemu určeniu pozemkov a parcelných čísel žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, na čo chcel žalobca poukázať, keďže v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 1 a 2 sú uvedené parcelné čísla vyvlastňovaných pozemkov korešpondujúce s parcelnými číslami v rozhodnutí o vyvlastnení ako aj v žalobe. Určenie vyvlastňovaných parciel vyplýva aj z geometrického plánu vypracovaného pre účely výstavby líniovej stavby. Žalovaný tiež poukázal na právo žalobcu ako účastníka konania podľa § 23 správneho poriadku na všetky úkony týkajúce sa nazerania do spisov. Zároveň uviedol, že ponukové konanie nie je správnym konaním a predchádza samotnému konaniu o vyvlastnení, ktoré sa začína až podaním návrhu na vyvlastnenie na príslušnom správnom orgáne, pričom ponukové konanie nepodlieha preskúmaniu správnym orgánom. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť správneho orgánu vykonávajúceho vyvlastnenie podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona vyhodnotiť dôkaz o tom, že pokus navrhovateľa vyvlastnenia o získanie práv k nehnuteľnostiam prostredníctvom dohody bol neúspešný. Bezvýslednosť dohody bola preukázaná doručenkou o zaslaní výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy spolu s obsahovými náležitosťami ustanovenými § 113 ods. 4 stavebného zákona. Žalovaný mal za to, že domnienka žalobcu o možnosti nevyplatenia náhrady za vyvlastnenie z dôvodu uvedenia nesprávneho správneho orgánu, ktorý vykoná zápis do katastra, je neopodstatnená. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Okrem citovaného článku ústavy je vyvlastnenie upravené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon (§ 108 -116), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu („ďalej len vyvlastniť“). Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom je v danom prípade zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa § 17a ktorého, ak tejto zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie ustanovenia osobitných predpisov. Podľa § 108 ods. 3 veta prvá stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení sa na účely uvedené v odseku 2 musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § 112 ods. 1 a 2 veta prvá stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 113 ods. 1 a 3 stavebného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo neznáme správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Správny orgán prvého stupňa vychádzal pri určení výšky náhrady za vyvlastnené pozemky zo znaleckého posudku č. 39/2012 zo dňa 15.11.2012 a jeho doplnenia č. 47/2012, vypracovaného Ing. Jánom Mochnackým, znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Znalecký posudok predložený navrhovateľom vo vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky „Oznámením o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenia ústneho pojednávania“ zo dňa 04.12.2013 oznámil žalobcovi, že dňa 20.01.2014 o 10:00 hod. sa začne vyvlastňovacie konanie a súčasne ústne pojednávanie na prerokovanie návrhu na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Správny orgán prvého stupňa zároveň upozornil žalobcu na jeho právo nahliadnuť do podkladov predmetného návrhu a poučil ho, že môže uplatniť svoje námietky proti vyvlastneniu najneskôr pri tomto ústnom pojednávaní, pričom na námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté, alebo ktoré mohol uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Zo zápisnice č. 2014-278-282 z vyvlastňovacieho konania - ústneho pojednávania zo dňa 20.01.2014 vyplýva, že žalobca síce na ústnom pojednávaní vyjadril nesúhlas s navrhovanou náhradou za nehnuteľnosti, avšak na podporu svojej pochybnosti ohľadom stanovenia ceny nepredložil žiadny dôkaz v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku, v dôsledku ktorého by správny orgán mohol vziať do úvahy tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti. Aj napriek skutočnosti, že žalobca dňa 13.05.2014 predložil správnemu orgánu prvého stupňa znalecký posudok č. 31/2014 zo dňa 09.05.2014, vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom K., súd neprihliadol na obsah tohto posudku, nakoľko v § 113 ods. 3 stavebného zákona je premietnutá „koncentračná zásada“ vyvlastňovacieho konania, v zmysle ktorej správny orgán na neskôr uplatnené námietky a pripomienky už neprihliada. Podľa tohto ustanovenia musia účastníci konania uplatniť námietky proti vyvlastneniu najneskôr na ústnom pojednávaní. Žalobca mal možnosť predložiť znalecký posudok najneskôr na ústnom pojednávaní. Námietky žalobcu týkajúce sa predloženia znaleckého posudku až po rozhodnutí žalovaného, podľa ktorých aj napriek maximálnej snahe o rýchle zabezpečenie znaleckého posudku, bol objednaný posudok spracovaný až dňa 09.05.2014 z dôvodu mimoriadnej časovej náročnosti prípravy podkladov a pracovnej zaťaženosti znalca, považoval súd za neopodstatnené. Žalobca bol vo výzve Slovenskej správy ciest ako navrhovateľa na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2013 oboznámený s výpočtom všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vypočítanej V.. N. I., znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, uvedenej v znaleckom posudku č. 39/2012 a bol mu predložený aj návrh kúpnej zmluvy. Zároveň bol poučený o tom, že v prípade neuzavretia navrhovanej kúpnej zmluvy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa bude predpokladať, že odmieta uzavrieť kúpnu zmluvu a navrhovateľ podá návrh na vyvlastnenie predmetu kúpy na príslušný stavebný úrad. Nakoľko v ponukovom konaní bol pokus navrhovateľa vyvlastnenia o získanie práv k nehnuteľnostiam prostredníctvom dohody neúspešný a bezvýslednosť dohody bola preukázaná doručenkou o zaslaní výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy spolu s obsahovými náležitosťami ustanovenými v § 113 ods. 4 stavebného zákona, žalobca mal všetky podklady potrebné na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. V prípade, že potreboval získať ďalšie podklady, mal možnosť nahliadnuť do podkladov predmetného návrhu na správnom orgáne prvého stupňa v zmysle § 23 správneho poriadku a mohol využiť aj svoje právo robiť si výpisky, odpisy či dostať kópie spisu. Podľa názoru súdu mal žalobca tiež dostatok času na to, aby si dal kontrolný znalecký posudok vypracovať, nakoľko už v tomto čase, kedy vedel, že začne vyvlastňovacie konanie, si mohol dať vypracovať predmetný znalecký posudok na potvrdenie jeho tvrdení o náhrade za nehnuteľnosti. Žalobca síce listom zo dňa 03.04.2014 oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že doručenie predmetného znaleckého posudku sa z objektívnych dôvodov odkladá cca o 7 dní, avšak ani v dodatočnej lehote 7 dní predmetný znalecký posudok nepredložil. Vzhľadom na to, žalobca žiadny znalecký posudok nepredložil, žalovaný rozhodol na základe znaleckého posudku č. 39/2012 zo dňa 15.11.2012 a jeho doplnenia č. 47/2012, nakoľko ďalšia nečinnosť žalovaného pokiaľ ide o rozhodnutie o odvolaní by bola v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania ustanovenej v § 3 ods. 4 správneho poriadku. Podstata zásady hospodárnosti a rýchlosti konania spočíva v tom, aby správne orgány vybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci. Táto zásada korešponduje aj s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Požiadavka rýchlosti konania má svoj význam okrem iného aj v tom, že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj účinné. Akékoľvek prieťahy konania znižujú jeho účinnosť, ale aj autoritu správneho orgánu. Zásada hospodárnosti vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné, nezvyšujú náklady a pritom vedú k správnemu rozhodnutiu. V súvislosti so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania považoval súd za potrebné poukázať na to, že žalobca mal od 24.05.2013, kedy mu bol doručený návrh na uzavretie kúpnej zmluvy až do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dňa 24.02.2014, deväť mesiacov na to, aby si dal vypracovať znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenia ohľadom náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. Taktiež od 03.03.2014, kedy mu bolo doručené prvostupňové rozhodnutie až do rozhodnutia žalovaného o odvolaní, mal necelé ďalšie dva mesiace na takýto postup. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovanú náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že táto nebola v správnom konaní ničím podložená a vyjadrovala len jeho subjektívny názor na hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Po preskúmaní znaleckého posudku predloženého žalobcom súd zistil, že dôvodom rozdielnosti výslednej hodnoty jednotlivých oceňovaných pozemkov bola použitá metóda polohovej diferenciácie súdnym znalcom. Čo sa týka námietky žalobcu o nesprávnom určení pozemkov a parcelných čísiel, súd po ich porovnaní v prvostupňovom rozhodnutí o vyvlastnení a v žalobe nezistil žiadny rozpor. Po preštudovaní administratívneho spisu dospel súd k záveru, že v preskúmavanej veci správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, náležite zistili skutkový stav veci, vo svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku a vysporiadali sa so všetkými námietkami žalobcu. Keby žalobca predložil kontrolný znalecký posudok ešte pred rozhodnutím žalovaného o odvolaní, bol by konajúci správny orgán povinný náležite sa vysporiadať s rozpormi v znaleckých posudkoch, čo však v prípade žalobcu nebolo možné, nakoľko znalecký posudok predložil až po právoplatnom skončení veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.