Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200816 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200816.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. A. W. G. W. S., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Irackej republiky (ďalej len „Irak"), bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto I., A. Č. W., F. W., Š. Č.. XXX, Q. Č.. XX, B. Č.. X, aktuálne s miestom pobytu Q. J., S. K. XX, I., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanova 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.5.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-8-20/PO- Ž-2014 zo dňa 15.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-8-20/PO-Ž-2014 zo dňa 15.4.2014 v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľovi z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania - právneho zastúpenia k rukám jeho právnej zástupkyne vo výške 426,12 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-8-20/PO-Ž-2014 zo dňa 15.4.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20ods. 4 zákona o azyle mu však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že v prípade navrhovateľa neboli objektívne preukázané obavy z prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, náboženstvom, národnosťou, politickým názorom alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, a preto ho v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 nemožno považovať za utečenca. Navrhovateľ v priebehu administratívneho konania tvrdil, že bol v krajine pôvodu napadnutý islamskými radikálnymi skupinami pre jeho sympatie ku kresťanstvu, podľa odporcu však ide len o jeho subjektívny názor, nakoľko išlo len o ojedinelý akt (a teda nejde o prenasledovanie) zo strany neznámych útočníkov bez objektívneho preukázania úmyslu. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ by musel okrem opodstatnenej obavy z prenasledovania preukázať, že v krajine pôvodu mu bola odmietnutá ochrana zo strany štátnych orgánov (o ktorú navrhovateľ ani nepožiadal) a taktiež to, že v rámci krajiny nejestvovala alternatíva vnútroštátneho presídlenia. Odporca dospel k názoru, že ani konvertovanie navrhovateľa na kresťanstvo (ku ktorému oficiálne došlo po odchode z Iraku) nenapĺňa znaky definície utečenca na mieste a to z dôvodu, že navrhovateľovi za tento akt v krajine pôvodu žiadny oficiálny postih v zmysle platných zákonných noriem nehrozí. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.5.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa jeho názoru správy založené (zo strany odporcu) v azylovom spise poukazujú na nejednoznačnosť ústavy Iraku (a z toho plynúce vládne porušovanie slobody náboženstva), neexistenciu možnosti vnútorného presídlenia, sektárske násilie (a neschopnosť vlády poskytnúť dotknutým obyvateľom pomoc) ako i na skutočnosť, že iracká vláda zásadne odmieta prijímať neúspešných žiadateľov a azyl. Dodal, že dostupné správy potvrdzujú skutočnosť, že príslušníci náboženských menšín sú v Iraku vystavovaní prenasledovaniu a preto navrhovateľ pre jeho náboženské vyznanie spĺňa podmienky o udelenie azylu. Nesúhlasil ani s názorom odporcu, podľa ktorého navrhovateľovi za konvertovanie v zmysle irackých platných právnych predpisov nič nehrozí, má za to, že výklad irackej ústavy zahŕňa aj trest smrti za opustenie islamu. Ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v časti preskúmania možností vnútorného presídlenia, ktorú mal odporca podľa názoru navrhovateľa skúmať v takom rozsahu, ako mu to ukladá čl. 8 ods. 2 kvalifikačnej smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.6.2014 napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovateľovi, ktorý krajinu pôvodu opustil legálne na víza (a teda krajinu evidentne plánoval opustiť dlhodobo), sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie. Dodal, že medzinárodná ochrana môže byť poskytnutá žiadateľovi o udelenie azylu až v prípade odopretia ochrany v domovskej krajine. Na pojednávaní konanom dňa 20.8.2014 navrhovateľ založil do spisu aktuálne správy o prenasledovaní a vyvražďovaní kresťanov v Iraku (stav po 1.6.2014) a poukázal na obsah stanoviska UNHCR k problematike žiadostí irackých žiadateľov o azyl z roku 2012. Navrhovateľ si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 568,24 eur, a to za štyri úkony právnej služby spolu s režijným paušálom (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, príprava vyjadrenia a informácií o krajine pôvodu a účasť na pojednávaní). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnutý výrok odporcu o neudelení azylu je potrebné z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-8/PO-Ž-2014 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obáv o svoj život pre svoje sympatie ku kresťanskej viere, v súvislosti s čím malo dôjsť k násilnému útoku na jeho osobu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa bol moslimom do augusta 2013, kedy duševne konvertoval, pokrstiť sa dal v decembri toho istého roku vo Fínsku. V azylovom spise sa nachádza aj správa vypracovaná odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o Iraku, ktorá mapuje bezpečnostnú situáciu a postavenie kresťanov v Iraku, osobitne sa zaoberá aj trestom za konvertovanie z islamu na kresťanstvo (v rámci uvedeného okruhu sa odporca dotkol aj otázky vnútorného presídlenia do regiónu Kurdistan) a možnosťou návratu neúspešných žiadateľov o azyl. Predmetná správa bola vypracovaná na základe informácií publikovaných spravodajskými médiami ako aj oficiálnymi zdrojmi zameranými na postavenie utečencov a ľudské práva (refworld.org, ecoi.net, hrw.org atď.) a ostatných regionálne (jednotlivými štátmi) vypracovaných stanovísk k danej problematike. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky sú sčasti dôvodné, teda že odporca sa pri vydaní rozhodnutia (vo výroku o neudelení azylu) neriadil dôsledne vyššie citovaným ustanovením správneho poriadku. Námietku navrhovateľa týkajúcu sa rozporu obsahu spisov so zisteným skutkovým stavom (obsahom napadnutého rozhodnutia) nemožno uznať v namietanom rozsahu, a to z dôvodu, že založené spisy týkajúce sa možnosti vnútroštátneho presídlenia podľa jedného zdroja uvádzajú Kurdistan ako vhodnú a možnú oblasť presídlenia (podľa Správy švédskeho migračného úradu a Landinfo zo zisťovacej misie do Bagdadu a Erbilu 16-22 november 2013, str. 13 správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce založenej v azylovom spise), podľa operatívnej príručky UNHCR z 31.5.2012 týkajúcej sa potreby medzinárodnej ochrany irackých žiadateľov o azyl však kresťanskí konvertiti z celého Iraku, a to i vrátane regiónu Kurdistan pravdepodobne potrebujú utečeneckú medzinárodnú ochranu (str. 20 správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce založenej v azylovom spise). Podľa názoru súdu s poukazom na uvedené mal odporca pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu riadne preskúmať obe protichodné správy (stanoviská) s tým, že tieto mal riadne vyhodnotiť a následne ich vzájomne, v rámci relevantných kritérií konfrontovať a dokazovanie doplniť vyhľadaním ďalších informácií (z iných dôveryhodných zdrojov) tak, aby bolo bez pochybností možné prijať záver o možnosti či nemožnosti interného presídlenia kresťanov v Iraku. Pretože správy založené v azylovom spise sú v uvádzanej oblasti navzájom rozporné, s čím sa odporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, nemožno námietku navrhovateľa rozporu obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím (ako to bolo vyššie uvedené) posúdiť ako relevantnú. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru súdu však možno jednoznačne konštatovať, že námietka navrhovateľa spočívajúca v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci je dôvodná. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporcu vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom príslušných častí príručky UNHCR z 31.5.2012 o hodnotení spôsobilosti žiadateľov o azyl z Iraku (UNHCR Eligibility Guidelines for Assessing the International Protection Needs of Asylum-Seekers from Iraq), dokazovanie doplniť (aj vzhľadom na termín jej vydania) ďalšími aktuálnymi správami o krajine pôvodu navrhovateľa, zameranými na posúdenie ev. ohrozenia kresťanov v Iraku a možnosti ich interného presídlenia, prípadne podľa potreby vykonať iné dokazovanie, nevyhnutné k posúdeniu navrhovateľovej žiadosti o azyl Nakoľko podľa navrhovateľa k jeho konvertovaniu došlo až potom, ako tento opustil Irak, bude nevyhnutným posúdiť, či v jeho prípade nejde o žiadosť o azyl podanú „na mieste“. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné spoľahlivo posúdiť navrhovateľovi žiadosť o udelenie azylu. Svoj právny záver, ktorý vo vzťahu k udeleniu či neudeleniu azylu vysloví v následnom rozhodnutí náležite odôvodní. Vzhľadom na zmenu pomerov v krajine pôvodu navrhovateľa (aktivity teroristickej organizácie „Islamský štát“) bude úlohou odporcu doplniť dokazovanie tiež vyhľadaním informácií, ktoré v takej či onakej miere dotýkajú dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl a teda ktoré môžu mať či majú vplyv na jej posúdenie. podanej žiadosti. Podľa potreby či prípadne vznesených návrhov vykonať aj ďalšie (iné) dokazovanie. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právna zástupkyňa si náhradu trov konania uplatnila v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za štyri úkony právnej služby á 134.- eur (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, príprava vyjadrenia a informácií o krajine pôvodu a účasť na pojednávaní konanom dňa 13.8.2014) + 4x režijný paušál á 8,06 eur - spolu vo výške 568,24 eur. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za tri úkony právnej služby á 134.- eur, t.j. vo výške 402.- eur a to z dôvodu, že právny úkon - podanie vyjadrenia zo dňa 19.8.2014, nemožno uznať ako úkon relevantný, nakoľko poukazuje (a dokladá) na zmenu bezpečnostnej situácie v Iraku ktorá nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia (a teda absentovala účelnosť tohto úkonu, § 142 ods. 1 O.s.p.). Okrem toho v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky režijný paušál predstavuje sumu 8,04 eur a nie 8,06 eur, z tohto dôvodu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 426,12 eur: 402.- eur + (3x režijný paušál á 8,04 eur) 24,12 eur. Zástupkyňa navrhovateľa uviedla číslo účtu na ktorý má byť náhrada trov poukázaná: XXXXXXXXXX/XXXX, účet vedený v S. S., W..S... Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.) Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).