KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 10. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/105/2014 z 8. 10. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2014, sp. zn. 1S/105/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014200847.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200847
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200847.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD.
a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: L. L.,
bytom ul. F. X/XX, F. K. XXXXXX G., J. G. právne zastúpený Advokátskou kanceláriou REKEN &
PARTNERS Law Firm, s.r.o., Tichá 45, Bratislava proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2014/003302-003 zo dňa 31.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.5.2014 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície ÚHaCP PPZ zo dňa
31.3.2014 č.p. PPZ-HCP-BA2-2014/003302-033 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 19.12.2013 č.p. PPZ-HCP-BA6-1205-28/2013-
PPC. V žalobe uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyne rozhodnutie žalovaného vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje ho neprimerane prísnymi sankciami a je
nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má
za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom nie je dostatočné
pre posúdenie veci. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca rozhodnutie za nezákonné,
nepreskúmateľné a postihujúce žalobcu neprimerane prísnymi sankciami. Zároveň poukazuje na postup
žalovaného, ako aj na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý je v rozpore so základnými
pravidlami správneho konania v zmysle § 3 správneho poriadku.

Žalobca v žalobe tvrdí, že výrok rozhodnutia nespĺňa náležitosti v zmysle správneho poriadku, keďže z
neho nie je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a na základe akého právneho predpisu a ktorého
ustanovenia správny orgán rozhodol. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu, s ktorým sa žalobca nestotožňuje a z výrokovej časti rozhodnutia navyše nie
je zrejmé, na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle ust.
§ 59 ods. 2 správneho poriadku a za ktoré konkrétne skutky - porušenia zákona bol žalobcovi zrušený
prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania. Na základe týchto skutočností a s poukazom na
súvisiacu platnú judikatúru súdov SR, má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože
nie je jasné, zrozumiteľné a hlavne náležite odôvodnené. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia
nespĺňa zákonom vyžadované predpoklady podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko v ňom
absentuje akákoľvek správna úvaha o dôvodoch zamietnutia žiadosti. Považuje ho za neprimeraný
zásah do svojho súkromného aj pracovného života.



Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce
z ust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 5 správneho poriadku. K opisu skutkového stavu veci žalobca udáva,
že dňa 22.4.2013 podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel
podnikania, na základe čoho mu dňa 28.5.2013 bol udelený prechodný pobyt na území SR s platnosťou
do 28.11.2014.

Na základe kontrolnej činnosti správny orgán preveril doklady, ktoré žalobca priložil ku žiadosti, ktoré
boli úradne preložené z jazyka ruského do jazyka slovenského, s priloženou prekladateľskou doložkou
vykonanou prekladateľkou X.. E. B. zapísanou v zozname znalcov a tlmočníkov, ktorý vedie MS SR pod
e.č. XXXXXX, ktorý prekladateľský úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku pod č. X/XXXX pod
poradovým číslom XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX.

Dňa 3.9.2013 vydalo oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík žalovaného odborné posúdenie
č. PPZ-HCP-BA3-2013/009690-023, v ktorom uviedlo, že podpis prekladateľky a odtlačok pečiatky so
štátnym znakom na doklade, je falošný, nakoľko bol vytlačený na laserovej tlačiarni.

V nadväznosti na vyššie uvedené spísal prvostupňový orgán s pôvodným zástupcom žalobkyne
zápisnicu o podanom vyjadrení účastníka konania, ktorý sa v danej veci vyjadril, že v mene žalobkyne
požiadal o vykonanie úradného prekladu, dokladu D.., ktorá inzeruje svoju činnosť vykonávania
úradných prekladov na svojej internetovej stránke N. <. a v spolupráci s X.. E. B. vykonáva úradné
preklady z ruského jazyka, pričom s týmito prekladateľkami spolupracuje pôvodný zástupca žalobkyne
už dlhší čas. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že je irelevantné, komu zadala vykonať preklad, ak ho podpísala
a vykonala osoba, ktorá je zapísaná v zozname prekladateľov a je ho oprávnené vykonať, t.j. žalobca,
ako aj jej pôvodný právny zástupca správne vyhodnotili, že nakoľko sa na doklade nachádza doložka
prekladateľa, ktorý je zapísaný v zozname prekladateľov, ktorý je vedený Ministerstvom spravodlivosti
SR, tak v dobrej viere považovali preklad dokladu za riadne vykonaný prekladateľom, ktorý je oprávnený
vykonať úradný preklad podľa zákona o prekladateľoch.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami
uvedenými žalobcom, resp. jeho pôvodným právnym zástupcom, ako aj so skutočnosťami, ktoré
svedčia v jeho prospech. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané svojvoľne, bez opory vo vykonanom
dokazovaní, čo považuje za rozpor s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vo svojom rozhodnutí správny orgán
síce uvádza námietky žalobcu, ktoré majú zásadný skutkový a aj právny význam, týkajúce sa najmä
spolupráce prekladateliek D.. Z. A. a X.. E. B., ako aj pravdepodobne falošných podpisov a pečatí
na preklade dokladu, ktoré na základe vyjadrenia pôvodného zástupcu žalobcu prvostupňový správny
orgán zistil a ktoré mu boli následne týmito prekladateľkami aj potvrdené, ako aj odcitoval jednotlivé
vyjadrenia, avšak vyjadrenie žalovaného, že nemajú značný, resp. žiadny vplyv na rozhodnutie v merite
veci, považuje žalobca za neexistenciu vyjadrenia, keďže sa k nim ani len okrajovo nevyjadril, resp.
nevysporiadal sa s praktikami prekladateliek a ich uvedením klienta do omylu. Skutočnosť, že pečiatky
a podpis sú pravdepodobne tlačené na tlačiarni, sa žalobkyňa dozvedela počas konania o zrušenie
pobytu, pričom v prípade potvrdenia tejto skutočnosti bola jednoznačne podvedená D.. Z. A., ktorá
preklady zabezpečovala, resp. X.. E. B., ktorá mala preklady vykonávať, avšak podľa jej vlastného
tvrdenia predávala vlastné prekladateľské doložky. Taktiež sa podľa žalobcu žalovaný nedostatočne
vyjadril k námietke, že žalobca bol poškodený inou osobou a pravdepodobne nepredkladala vedome
podľa vyjadrení žalovaného falošné doklady tak, ako to žalovaný uvádza.

Nedôslednosť a povrchnosť správneho posúdenia merita veci odzrkadľuje podľa žalobcu aj to, že
namiesto riadneho odôvodnenia, žalovaný iba všeobecne vysvetľuje ustanovenia zákona o pobyte a
zákona o prekladateľoch, pričom samotnému skutočnému odôvodneniu rozhodnutia nie je venovaná
takmer žiadna a už vôbec nie dostatočná, resp. náležitá pozornosť.

Žalobca poukazuje v žalobe na to, že na území SR si zariadil svoj súkromný život, pričom vykonáva
činnosť konateľa spoločnosti ACTUALE s.r.o., Bratislava, IČO: 47101997 zapísanej v Obchodnom



registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro vložka č. 88501/B a v dôsledku preskúmavaného
rozhodnutia bolo porušené právo na jeho súkromný a pracovný život.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 25.6.2014 uviedol, že zo spisového materiálu je
zrejmé, že žalobcovi bol dňa 28.5.2013 povolený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania.
Žalobca doložil potvrdenie vydané Generálnym riaditeľstvom MVRF m. Sankt Peterburg a Leningradská
oblasť vydané pod č. No XX/X-XXXX zo dňa X.X.XXXX spolu s prekladom z jazyka ruského do jazyka
slovenského, ktorý vykonala X.. E. B.. Ďalej predložil výpis z účtu domovskej krajiny Alfa-Bank zo dňa
4.4.2013.

Preskúmaním doložených dokladov správny orgán prvého stupňa zistil, že odtlačky úradnej pečiatky a
podpis prekladateľky na prekladateľských doložkách, sú falošné.

Následne správny orgán prvého stupňa dňa 27.8.2013 začal vo veci správne konanie. Vo veci vykonal
dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu F.. K. Q., ďalej vypočul D.. Z. A., ako aj X.. E. B.. Na
základe zistených skutočností v správnom konaní prvostupňový správny orgán vydal dňa 19.12.2013
rozhodnutie, ktorým žalobcovi zrušil prechodný pobyt na území SR na účel podnikania.

K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého
právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu, žalovaný uvádza, že uvedenú námietku považuje
za irelevantnú, nakoľko podľa jeho názoru z textu rozhodnutia je zrejmé, že nemôže byť pochybnosť o
tom, na základe akého právneho predpisu prvostupňový aj druhostupňový orgán rozhodoval, z výroku
obidvoch rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bolo ust. § 36
ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

K námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, žalovaný uvádza, že rozhodnutie je
podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené a bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Čo sa týka uvedenia správnej úvahy, žalovaný správny orgán uvádza, že podľa jeho názoru
z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalobkyňa predložila v konaní falošné, resp.
pozmenené doklady, čím bolo naplnené ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

Žalovaný má za to, že súkromný život žalobcu nebol nijako ohrozený, nakoľko žalobca je slobodný.

Žalovaný má za to, že vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vypočutím splnomocneného zástupcu
žalobcu, ako aj znalkyne (obidve prekladateľky, ktoré boli vo veci zainteresované), z dokazovania vyvodil
správne právne závery, a preto navrhuje žalobu zamietnuť.

III.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Za správne orgány sa považujú
orgány štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické
osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy (odsek 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,



právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (odsek 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 1 veta prvá
OSP).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci, sa
v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné,
najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho
konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému
správny orgán dospel.

Správny orgán pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Podľa § 250j ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu,
súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného č.
PPZ-HCP-BA2-2014/003302-003 zo dňa 31.3.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave zo dňa 19.12.2013 č. PPZ-HCP-BA6-1205-28/2013-
PPC.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 22.4.2013 na OCP PZ Bratislava
žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Dňa 28.5.2013 bol žalobcovi udelený
prechodný pobyt na území SR na účel podnikania s platnosťou do 28.11.2014.

Žalobca k žiadosti predložil doklady - potvrdenie vydané Generálnym riaditeľstvom MVRF m. Sankt
Peterburg a Leningradská oblasť, vydané pod č. No XX/X-XXXX zo dňa X.X.XXXX a výpis z účtu
domovskej krajiny zo dňa 4.4.2013 OAO ALFA BANK/STERLITAMAK Alfa Bank so zostatkom na
účte vo výške 5.500,- € spolu s úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý
v oboch prípadoch podľa prekladateľskej doložky vykonala X.., prekladateľka jazyka slovenského,
ruského a španielskeho, zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR, evidenčné číslo prekladateľa je XXXXXX. Podľa prekladateľskej doložky
bol predmetný prekladateľský úkon zapísaný v prekladateľskom denníku č. X/XXXX, pod poradovým
číslom XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX.

Preskúmaním doložených dokladov správny orgán prvého stupňa zistil, že odtlačky úradnej pečiatky a
podpis prekladateľky na prekladateľských doložkách, sú falošné. Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a
štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,
Prezídia Policajného zboru na základe žiadosti správneho orgánu vykonalo odborné posúdenie pod č.
PPZ-HCP-BA3-2013/009690-004 zo dňa 3.9.2013, v ktorom uvádza: „Výsledkom skúmania úradného
prekladu dokladu do štátneho jazyka prekladateľskej doložky a jej náležitostí predloženého k žiadosti o
udelenie prechodného pobytu na území SR u štátneho príslušníka Ruskej federácie L. L., bolo zistené,
že podpis a odtlačok pečiatky so štátnym znakom boli vytlačené na laserovej tlačiarni. Jedná sa o
falošný odtlačok a falošný podpis“.

Následne správny orgán vykonal vo veci dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu
F.. K. Q., ktorý vo veci uviedol, že: „Je splnomocneným zástupcom cudzinky p. L. L., má plnú moc
na jeho zastupovanie na OCP PZ Bratislava ako aj na ďalších úradoch v SR. Uviedol, že L. L. bol
na území SR viackrát a počas stretnutí so spoločnosťou Consulting and Residence, s.r.o. doručila aj
originály dokumentov. Jednou z poskytovaných služieb spoločnosti bolo aj zabezpečenie úradného
prekladu dokumentov L. L. privezených z domovskej krajiny. Takto pripravené notársky overené



fotokópie dokumentov, ako aj originály niektorých dokumentov odovzdala spoločnosť na úradný preklad
prekladateľke p. D.. Z. A., ktorá vykonáva úradný preklad dokumentov dlhodobo“. Ďalej svedok uviedol:
„S pani A. jeho spoločnosť pracuje viac ako rok, pričom táto vykonávala pre rôznych klientov spoločnosti
väčšinu prekladov. Spoločnosť spolupracuje so súdnou prekladateľkou p. X.. E. B., ktorá jej preklady
opatruje svojou pečiatkou tak, aby neboli prekvapení, že ak na prekladoch budú jej prekladateľské
doložky a pečiatky, pričom všetky doklady doručené na úradné preloženie, budú opatrené jej pečiatkou
a doložkou, nakoľko tieto vykoná táto súdna prekladateľka“.

Dňa 17.10.2013 bol správnemu orgánu prvého stupňa opätovne doručený preklad dokladov z domovskej
krajiny žalobcu, pričom v tomto prípade úradný preklad vykonal JR., súdny tlmočník a prekladateľ
pre jazyk nemecký a ruský. V záujme objasnenia skutočností týkajúcich sa objasnenia falošných
prekladov, správny orgán prvého stupňa predvolal prekladateľku D.. Z. A., ktorá uviedla, že: „Je
konateľkou spoločnosti AZBUKA, s.r.o. Táto spoločnosť sa zaoberá prekladmi a tlmočením z ruského
jazyka do slovenského jazyka a naopak. Uviedla, že nie je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov, že nevlastní žiadnu prekladateľskú pečiatku. Pokiaľ vyhotovuje úradný preklad, používa
nevyplnené tlačivá, ktoré sú opatrené úradnou pečiatkou, úradnej prekladateľky X. E. B., ktorá jej
nevyplnené prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou aj osobne predávala. Pani A. ďalej
uviedla, že číslo prekladateľského denníka a prekladateľského úkonu, v ktorej má byť preklad zapísaný,
si vymyslela. D.. Z. A. pri výpovedi potvrdila, že vyhotovila preklad dokladu aj pre osobu žalobcu“.

Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že správny orgán prvého stupňa predvolal za
účelom podania vyjadrenia aj prekladateľku X.. E. B., ktorej podpis a odtlačok úradnej pečiatky D.. Z. A.,
používala. Táto vo veci uviedla, že: „V súčasnosti pracuje ako prekladateľka, pričom vykonáva preklady z
jazyka ruského a španielskeho, do jazyka slovenského a naopak. Úradné preklady vykonáva na základe
riadneho zápisu v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý eviduje Ministerstvo spravodlivosti
SR pod č. XXXXXX.“. Pokiaľ ide o spoluprácu s D. uviedla, že: „Predala jej a predáva nevyplnené
prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a jej podpisom, aby mohla overiť svoje preklady.
Preklady vyhotovené D.. A. následne nekontroluje, nie sú zapísané ani v jej prekladateľskom denníku,
pretože jej pani A. preklady, ktoré vyhotoví, už nezasiela“. Skutočnosti, či má vedomosť, kto by falšoval
jej prekladateľské doložky a za akým účelom uviedla, že si myslí, že by to mohla byť p. A., nakoľko jej
manžel je informatik a to nie je pre neho problém, pričom ona jediná by z toho mohla mať aj finančný
osoh.

Z administratívneho spisu ďalej súd zistil, že prvostupňový správny orgán následne opätovne dňa
23.10.2013 vypočul D.. Z. A., ktorá uviedla: „K prekladom, ktoré vyhotovovala, prikladala originálne
prekladateľské doložky, zakúpené od X.. E. B.. V prípade, že sa v danom preklade vyskytla chyba,
musela preklad opraviť a pri tejto oprave už nepoužila originálne prekladateľské doložky zakúpené
od X.. E. B., ale použila už prekladateľské doložky získané zoskenovaním originálnej prekladateľskej
doložky s úradnou pečiatkou a podpisom, ktoré si sama vytlačila následne na tlačiarni. Robila tak z
dôvodu, že pri niektorých prípadoch musela preklad opravovať aj tri-štyri krát a tak by na daný účel
minula aj 4 originálne prekladateľské doložky, ktoré musela zaplatiť a tak by za daný preklad skoro nič
nezarobila“. Na základe takto zistených skutočností, správny orgán svojím rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BA6-1205-28/2013-PPC zo dňa 19.12.2013 s poukazom na ust. § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011
Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.3.2014 č.p. PPZ-HCP-BA2-2014/003302-003.

IV.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov v znení platnom v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje:

d) podmienky pobytu



e) vydávanie dokladov pre cudzincov

Podľa odseku 2 sa tento zákon vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo o
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorým bol udelený azyl na území SR, ktorým bola
poskytnutá doplnková ochrana na území SR, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území
SR a ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, ak osobitný predpis neupravuje inak.

Podľa ust. § 32 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o
udelenie prechodného pobytu doklad nie starší ako 90 dní, ktorý potvrdzuje bezúhonnosť, ak v odseku
3 nie je ustanovené inak.

Podľa § 33 ods. 4 písm. e) citovaného zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného
pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, alebo predloží
falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

Podľa ust. § 36 ods. 1 citovaného zákona, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak:

a) pominul účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt,

b) zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa §
33 ods. 4 alebo ods. 5,

c) štátny príslušník tretej krajiny neodovzdal doklad podľa § 32 ods. 10

d) štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava
v zahraničí dlhšie ako 180 dní; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo
§ 30, alebo

e) štátny príslušník tretej krajiny závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť ustanovenú
týmto zákonom.

Podľa ust. § 121 ods. 1 citovaného zákona, bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje
výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a štátu, v ktorom sa štátny príslušník
tretej krajiny v posledných 3 rokoch zdržiaval viac ako 90 dní, počas 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným
súdnym orgánom, alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu, alebo ho možno nahradiť čestným
vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom, alebo
administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Doklad o
bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak
policajný útvar takýto doklad neakceptuje.

Podľa ust. § 126 ods. 4 citovaného zákona, žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto zákona
vydané v cudzom jazyku, je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka v
origináli alebo osvedčenej kópii; môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými orgánmi
ČR v českom jazyku. Cudzinec môže predložiť k žiadosti doklady vydané v cudzom jazyku aj v
úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom
osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu.

V.



V preskúmavanej veci súd konštatoval, že je nesporné, že žalovaný správny orgán zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu
žalobcu na území SR za účelom podnikania, ktoré odôvodnil skutočnosťou (ktorú považoval za
preukázateľne dokázanú), t.j. že žalobca sa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu snažil
zaviesť správny orgán tým, že vo veci predložil falošné doklady.

Rovnako je nesporné, že žalovaný správny orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie vypočutím
právneho zástupcu žalobcu F.. K. Q. - konateľa spoločnosti Consulting and Residence s.r.o.,
prekladateliek D.. Z. A. ako aj X.. E. B.. Súd konštatoval, že v správnom konaní bolo dostatočným
spôsobom preukázané, že žalobca predložil v konaní doklady, ktoré boli opatrené falošnou
prekladateľskou doložkou.

K námietke žalobcu, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého právneho
predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a za ktoré
konkrétne skutky bola zamietnutá žiadosť o udelenie prechodného pobytu, súd udáva, že s touto nie
je možné súhlasiť, nakoľko z výroku napadnutého rozhodnutia niet pochybností o tom, na základe
akého právneho predpisu rozhodoval prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán. Z výroku
oboch rozhodnutí je podľa súdu dostatočne jasné, že dôvodom zrušenia prechodného pobytu žalobcu
za účelom podnikania bolo ustanovenie § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov v spojení s ust.
§ 33 ods. 4 písm. e) citovaného zákona.

K námietke žalobcu, ktorou tento napáda odôvodnenie rozhodnutia a poukazuje na skutočnosť, že podľa
jeho názoru toto neobsahuje správnu úvahu, súd uvádza, že je názoru, že tak prvostupňové, ako aj
druhostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne vykonaného dokazovania a na základe
relevantných skutočností a jeho odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné.

Pri ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal
s tvrdeniami a námietkami uvedenými žalobcom a vydal rozhodnutie bez opory vo vykonanom
dokazovaní, súd uvádza, že z odôvodnení oboch rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu,
je dostatočne zrejmé, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vypočutím aj splnomocneného
zástupcu žalobcu F. oboch prekladateliek a nepochybne bolo v administratívnom konaní preukázané,
že zo strany žalobcu došlo k predloženiu falošných dokladov.

Súd konštatoval, že nebolo zistené porušenie procesných práv účastníka konania, nakoľko v
administratívnom konaní bol riadne vypočutý žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu ako
aj obe prekladateľky, ktoré boli vo veci zainteresované. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
bolo vydané v súlade so zákonom, rozhodnutie bolo riadne a dostatočne odôvodnené, pričom je možné
konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia má oporu vo vykonanom dokazovaní.

K námietke žalobcu, že z jeho strany nebol preukázaný úmysel predloženia falošného dokladu, súd
uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011
Z.z., je ustanovením kogentným a v prípade zistenia správneho orgánu, že účastník konania (žalobca)
pripojil k svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu falošné, resp. pozmenené doklady, policajný
útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietne. V tomto prípade preto nie je dôležité, či žalobca
predložil falošné doklady úmyselne alebo nie. Dôležitá je skutočnosť, že k žiadosti bol doložený falošný
doklad. Zákonná úprava ust. § 33 ods. 4 citovaného zákona nepredpokladá zo strany účastníka konania
úmyselné zavinenie. V predmetnom konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca vo veci predložil
falošné doklady.

Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 26 upravuje rozhodovanie o žiadosti cudzinca o udelenie
povolenia na prechodný pobyt, pričom súčasne zakotvuje, že na udelenie povolenia na prechodný pobyt
nemá cudzinec právny nárok (§ 26 ods. 6). Na konanie podľa zákona o pobyte cudzinca sa vzťahuje
správny poriadok (§ 78).



To znamená, že správny orgán v každej veci pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na
prechodný pobyt musí uvážiť na základe vykonaných dôkazov, či sú splnené podmienky na prechodný
pobyt ustanovené v § 26 ods. 1. Ak policajný útvar žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt
vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva.

V prípade negatívneho rozhodnutia o žiadosti z dôvodov zakotvených v ustanovení § 26 ods. 2 písm.
a) - h) musí ísť o rozhodnutie, ktoré má náležitosti ustanovené v § 47 ods. 1 až 5 správneho poriadku.
Policajný útvar musí v odôvodení rozhodnutia uviesť, na základe akých dôkazov, ktoré vyhodnotil na
základe princípu voľného hodnotenia dôkazov, dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre udelenie
povolenia na prechodný pobyt.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého pri súdnom prieskume
vychádzal a ktorý nasvedčuje tomu, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán si
zadovážil dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojich rozhodnutiach vychádzali, nemal preto
žiadne pochybnosti o vykonaných dôkazoch, spôsobe vykonania dôkazov ako aj vyhodnotenia, ktoré
viedli správne orgány k správnym právnym záverom o tom, že okolnosti konania boli dostatočným
spôsobom zistené a náležite odôvodnené. Súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych
orgánov, že žalobca naplnil ust. § 34 ods. 4 písm. e) citovaného zákona v spojení s ust. § 36 ods. 1
písm. b) tým, že v konaní predložil falošné doklady.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že námietky žalobkyne
uvedené v žalobe nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto
súd podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;



d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.