Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/105/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200847 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: L. L., bytom ul. F. X/XX, F. K. XXXXXX G., J. G. právne zastúpený Advokátskou kanceláriou REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o., Tichá 45, Bratislava proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2014/003302-003 zo dňa 31.3.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.5.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície ÚHaCP PPZ zo dňa 31.3.2014 č.p. PPZ-HCP-BA2-2014/003302-033 o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 19.12.2013 č.p. PPZ-HCP-BA6-1205-28/2013- PPC. V žalobe uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyne rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje ho neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca rozhodnutie za nezákonné, nepreskúmateľné a postihujúce žalobcu neprimerane prísnymi sankciami. Zároveň poukazuje na postup žalovaného, ako aj na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý je v rozpore so základnými pravidlami správneho konania v zmysle § 3 správneho poriadku. Žalobca v žalobe tvrdí, že výrok rozhodnutia nespĺňa náležitosti v zmysle správneho poriadku, keďže z neho nie je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, s ktorým sa žalobca nestotožňuje a z výrokovej časti rozhodnutia navyše nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku a za ktoré konkrétne skutky - porušenia zákona bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania. Na základe týchto skutočností a s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov SR, má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, zrozumiteľné a hlavne náležite odôvodnené. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom vyžadované predpoklady podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha o dôvodoch zamietnutia žiadosti. Považuje ho za neprimeraný zásah do svojho súkromného aj pracovného života. Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z ust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 5 správneho poriadku. K opisu skutkového stavu veci žalobca udáva, že dňa 22.4.2013 podal na prvostupňovom orgáne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, na základe čoho mu dňa 28.5.2013 bol udelený prechodný pobyt na území SR s platnosťou do 28.11.2014. Na základe kontrolnej činnosti správny orgán preveril doklady, ktoré žalobca priložil ku žiadosti, ktoré boli úradne preložené z jazyka ruského do jazyka slovenského, s priloženou prekladateľskou doložkou vykonanou prekladateľkou X.. E. B. zapísanou v zozname znalcov a tlmočníkov, ktorý vedie MS SR pod e.č. XXXXXX, ktorý prekladateľský úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku pod č. X/XXXX pod poradovým číslom XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX. Dňa 3.9.2013 vydalo oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík žalovaného odborné posúdenie č. PPZ-HCP-BA3-2013/009690-023, v ktorom uviedlo, že podpis prekladateľky a odtlačok pečiatky so štátnym znakom na doklade, je falošný, nakoľko bol vytlačený na laserovej tlačiarni. V nadväznosti na vyššie uvedené spísal prvostupňový orgán s pôvodným zástupcom žalobkyne zápisnicu o podanom vyjadrení účastníka konania, ktorý sa v danej veci vyjadril, že v mene žalobkyne požiadal o vykonanie úradného prekladu, dokladu D.., ktorá inzeruje svoju činnosť vykonávania úradných prekladov na svojej internetovej stránke N. <. a v spolupráci s X.. E. B. vykonáva úradné preklady z ruského jazyka, pričom s týmito prekladateľkami spolupracuje pôvodný zástupca žalobkyne už dlhší čas. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že je irelevantné, komu zadala vykonať preklad, ak ho podpísala a vykonala osoba, ktorá je zapísaná v zozname prekladateľov a je ho oprávnené vykonať, t.j. žalobca, ako aj jej pôvodný právny zástupca správne vyhodnotili, že nakoľko sa na doklade nachádza doložka prekladateľa, ktorý je zapísaný v zozname prekladateľov, ktorý je vedený Ministerstvom spravodlivosti SR, tak v dobrej viere považovali preklad dokladu za riadne vykonaný prekladateľom, ktorý je oprávnený vykonať úradný preklad podľa zákona o prekladateľoch. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami uvedenými žalobcom, resp. jeho pôvodným právnym zástupcom, ako aj so skutočnosťami, ktoré svedčia v jeho prospech. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané svojvoľne, bez opory vo vykonanom dokazovaní, čo považuje za rozpor s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vo svojom rozhodnutí správny orgán síce uvádza námietky žalobcu, ktoré majú zásadný skutkový a aj právny význam, týkajúce sa najmä spolupráce prekladateliek D.. Z. A. a X.. E. B., ako aj pravdepodobne falošných podpisov a pečatí na preklade dokladu, ktoré na základe vyjadrenia pôvodného zástupcu žalobcu prvostupňový správny orgán zistil a ktoré mu boli následne týmito prekladateľkami aj potvrdené, ako aj odcitoval jednotlivé vyjadrenia, avšak vyjadrenie žalovaného, že nemajú značný, resp. žiadny vplyv na rozhodnutie v merite veci, považuje žalobca za neexistenciu vyjadrenia, keďže sa k nim ani len okrajovo nevyjadril, resp. nevysporiadal sa s praktikami prekladateliek a ich uvedením klienta do omylu. Skutočnosť, že pečiatky a podpis sú pravdepodobne tlačené na tlačiarni, sa žalobkyňa dozvedela počas konania o zrušenie pobytu, pričom v prípade potvrdenia tejto skutočnosti bola jednoznačne podvedená D.. Z. A., ktorá preklady zabezpečovala, resp. X.. E. B., ktorá mala preklady vykonávať, avšak podľa jej vlastného tvrdenia predávala vlastné prekladateľské doložky. Taktiež sa podľa žalobcu žalovaný nedostatočne vyjadril k námietke, že žalobca bol poškodený inou osobou a pravdepodobne nepredkladala vedome podľa vyjadrení žalovaného falošné doklady tak, ako to žalovaný uvádza. Nedôslednosť a povrchnosť správneho posúdenia merita veci odzrkadľuje podľa žalobcu aj to, že namiesto riadneho odôvodnenia, žalovaný iba všeobecne vysvetľuje ustanovenia zákona o pobyte a zákona o prekladateľoch, pričom samotnému skutočnému odôvodneniu rozhodnutia nie je venovaná takmer žiadna a už vôbec nie dostatočná, resp. náležitá pozornosť. Žalobca poukazuje v žalobe na to, že na území SR si zariadil svoj súkromný život, pričom vykonáva činnosť konateľa spoločnosti ACTUALE s.r.o., Bratislava, IČO: 47101997 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro vložka č. 88501/B a v dôsledku preskúmavaného rozhodnutia bolo porušené právo na jeho súkromný a pracovný život. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 25.6.2014 uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobcovi bol dňa 28.5.2013 povolený prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania. Žalobca doložil potvrdenie vydané Generálnym riaditeľstvom MVRF m. Sankt Peterburg a Leningradská oblasť vydané pod č. No XX/X-XXXX zo dňa X.X.XXXX spolu s prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý vykonala X.. E. B.. Ďalej predložil výpis z účtu domovskej krajiny Alfa-Bank zo dňa 4.4.2013. Preskúmaním doložených dokladov správny orgán prvého stupňa zistil, že odtlačky úradnej pečiatky a podpis prekladateľky na prekladateľských doložkách, sú falošné. Následne správny orgán prvého stupňa dňa 27.8.2013 začal vo veci správne konanie. Vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu F.. K. Q., ďalej vypočul D.. Z. A., ako aj X.. E. B.. Na základe zistených skutočností v správnom konaní prvostupňový správny orgán vydal dňa 19.12.2013 rozhodnutie, ktorým žalobcovi zrušil prechodný pobyt na území SR na účel podnikania. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu, žalovaný uvádza, že uvedenú námietku považuje za irelevantnú, nakoľko podľa jeho názoru z textu rozhodnutia je zrejmé, že nemôže byť pochybnosť o tom, na základe akého právneho predpisu prvostupňový aj druhostupňový orgán rozhodoval, z výroku obidvoch rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bolo ust. § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. K námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, žalovaný uvádza, že rozhodnutie je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené a bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Čo sa týka uvedenia správnej úvahy, žalovaný správny orgán uvádza, že podľa jeho názoru z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalobkyňa predložila v konaní falošné, resp. pozmenené doklady, čím bolo naplnené ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný má za to, že súkromný život žalobcu nebol nijako ohrozený, nakoľko žalobca je slobodný. Žalovaný má za to, že vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu, ako aj znalkyne (obidve prekladateľky, ktoré boli vo veci zainteresované), z dokazovania vyvodil správne právne závery, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. III. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (odsek 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (odsek 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 1 veta prvá OSP). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci, sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny orgán pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa § 250j ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/003302-003 zo dňa 31.3.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave zo dňa 19.12.2013 č. PPZ-HCP-BA6-1205-28/2013- PPC. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 22.4.2013 na OCP PZ Bratislava žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Dňa 28.5.2013 bol žalobcovi udelený prechodný pobyt na území SR na účel podnikania s platnosťou do 28.11.2014. Žalobca k žiadosti predložil doklady - potvrdenie vydané Generálnym riaditeľstvom MVRF m. Sankt Peterburg a Leningradská oblasť, vydané pod č. No XX/X-XXXX zo dňa X.X.XXXX a výpis z účtu domovskej krajiny zo dňa 4.4.2013 OAO ALFA BANK/STERLITAMAK Alfa Bank so zostatkom na účte vo výške 5.500,- € spolu s úradným prekladom z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý v oboch prípadoch podľa prekladateľskej doložky vykonala X.., prekladateľka jazyka slovenského, ruského a španielskeho, zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, evidenčné číslo prekladateľa je XXXXXX. Podľa prekladateľskej doložky bol predmetný prekladateľský úkon zapísaný v prekladateľskom denníku č. X/XXXX, pod poradovým číslom XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXX/X zo dňa XX.X.XXXX. Preskúmaním doložených dokladov správny orgán prvého stupňa zistil, že odtlačky úradnej pečiatky a podpis prekladateľky na prekladateľských doložkách, sú falošné. Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Prezídia Policajného zboru na základe žiadosti správneho orgánu vykonalo odborné posúdenie pod č. PPZ-HCP-BA3-2013/009690-004 zo dňa 3.9.2013, v ktorom uvádza: „Výsledkom skúmania úradného prekladu dokladu do štátneho jazyka prekladateľskej doložky a jej náležitostí predloženého k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR u štátneho príslušníka Ruskej federácie L. L., bolo zistené, že podpis a odtlačok pečiatky so štátnym znakom boli vytlačené na laserovej tlačiarni. Jedná sa o falošný odtlačok a falošný podpis“. Následne správny orgán vykonal vo veci dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu F.. K. Q., ktorý vo veci uviedol, že: „Je splnomocneným zástupcom cudzinky p. L. L., má plnú moc na jeho zastupovanie na OCP PZ Bratislava ako aj na ďalších úradoch v SR. Uviedol, že L. L. bol na území SR viackrát a počas stretnutí so spoločnosťou Consulting and Residence, s.r.o. doručila aj originály dokumentov. Jednou z poskytovaných služieb spoločnosti bolo aj zabezpečenie úradného prekladu dokumentov L. L. privezených z domovskej krajiny. Takto pripravené notársky overené fotokópie dokumentov, ako aj originály niektorých dokumentov odovzdala spoločnosť na úradný preklad prekladateľke p. D.. Z. A., ktorá vykonáva úradný preklad dokumentov dlhodobo“. Ďalej svedok uviedol: „S pani A. jeho spoločnosť pracuje viac ako rok, pričom táto vykonávala pre rôznych klientov spoločnosti väčšinu prekladov. Spoločnosť spolupracuje so súdnou prekladateľkou p. X.. E. B., ktorá jej preklady opatruje svojou pečiatkou tak, aby neboli prekvapení, že ak na prekladoch budú jej prekladateľské doložky a pečiatky, pričom všetky doklady doručené na úradné preloženie, budú opatrené jej pečiatkou a doložkou, nakoľko tieto vykoná táto súdna prekladateľka“. Dňa 17.10.2013 bol správnemu orgánu prvého stupňa opätovne doručený preklad dokladov z domovskej krajiny žalobcu, pričom v tomto prípade úradný preklad vykonal JR., súdny tlmočník a prekladateľ pre jazyk nemecký a ruský. V záujme objasnenia skutočností týkajúcich sa objasnenia falošných prekladov, správny orgán prvého stupňa predvolal prekladateľku D.. Z. A., ktorá uviedla, že: „Je konateľkou spoločnosti AZBUKA, s.r.o. Táto spoločnosť sa zaoberá prekladmi a tlmočením z ruského jazyka do slovenského jazyka a naopak. Uviedla, že nie je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, že nevlastní žiadnu prekladateľskú pečiatku. Pokiaľ vyhotovuje úradný preklad, používa nevyplnené tlačivá, ktoré sú opatrené úradnou pečiatkou, úradnej prekladateľky X. E. B., ktorá jej nevyplnené prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou aj osobne predávala. Pani A. ďalej uviedla, že číslo prekladateľského denníka a prekladateľského úkonu, v ktorej má byť preklad zapísaný, si vymyslela. D.. Z. A. pri výpovedi potvrdila, že vyhotovila preklad dokladu aj pre osobu žalobcu“. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že správny orgán prvého stupňa predvolal za účelom podania vyjadrenia aj prekladateľku X.. E. B., ktorej podpis a odtlačok úradnej pečiatky D.. Z. A., používala. Táto vo veci uviedla, že: „V súčasnosti pracuje ako prekladateľka, pričom vykonáva preklady z jazyka ruského a španielskeho, do jazyka slovenského a naopak. Úradné preklady vykonáva na základe riadneho zápisu v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý eviduje Ministerstvo spravodlivosti SR pod č. XXXXXX.“. Pokiaľ ide o spoluprácu s D. uviedla, že: „Predala jej a predáva nevyplnené prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a jej podpisom, aby mohla overiť svoje preklady. Preklady vyhotovené D.. A. následne nekontroluje, nie sú zapísané ani v jej prekladateľskom denníku, pretože jej pani A. preklady, ktoré vyhotoví, už nezasiela“. Skutočnosti, či má vedomosť, kto by falšoval jej prekladateľské doložky a za akým účelom uviedla, že si myslí, že by to mohla byť p. A., nakoľko jej manžel je informatik a to nie je pre neho problém, pričom ona jediná by z toho mohla mať aj finančný osoh. Z administratívneho spisu ďalej súd zistil, že prvostupňový správny orgán následne opätovne dňa 23.10.2013 vypočul D.. Z. A., ktorá uviedla: „K prekladom, ktoré vyhotovovala, prikladala originálne prekladateľské doložky, zakúpené od X.. E. B.. V prípade, že sa v danom preklade vyskytla chyba, musela preklad opraviť a pri tejto oprave už nepoužila originálne prekladateľské doložky zakúpené od X.. E. B., ale použila už prekladateľské doložky získané zoskenovaním originálnej prekladateľskej doložky s úradnou pečiatkou a podpisom, ktoré si sama vytlačila následne na tlačiarni. Robila tak z dôvodu, že pri niektorých prípadoch musela preklad opravovať aj tri-štyri krát a tak by na daný účel minula aj 4 originálne prekladateľské doložky, ktoré musela zaplatiť a tak by za daný preklad skoro nič nezarobila“. Na základe takto zistených skutočností, správny orgán svojím rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA6-1205-28/2013-PPC zo dňa 19.12.2013 s poukazom na ust. § 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 31.3.2014 č.p. PPZ-HCP-BA2-2014/003302-003. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov v znení platnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon upravuje: d) podmienky pobytu e) vydávanie dokladov pre cudzincov Podľa odseku 2 sa tento zákon vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorým bol udelený azyl na území SR, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území SR a ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, ak osobitný predpis neupravuje inak. Podľa ust. § 32 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doklad nie starší ako 90 dní, ktorý potvrdzuje bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Podľa § 33 ods. 4 písm. e) citovaného zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa ust. § 36 ods. 1 citovaného zákona, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak: a) pominul účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, b) zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 alebo ods. 5, c) štátny príslušník tretej krajiny neodovzdal doklad podľa § 32 ods. 10 d) štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 29 alebo § 30, alebo e) štátny príslušník tretej krajiny závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Podľa ust. § 121 ods. 1 citovaného zákona, bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny v posledných 3 rokoch zdržiaval viac ako 90 dní, počas 6 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom, alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu, alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom, alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak policajný útvar takýto doklad neakceptuje. Podľa ust. § 126 ods. 4 citovaného zákona, žiadosti a doklady potrebné v konaní podľa tohto zákona vydané v cudzom jazyku, je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo osvedčenej kópii; môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými orgánmi ČR v českom jazyku. Cudzinec môže predložiť k žiadosti doklady vydané v cudzom jazyku aj v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. V. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že je nesporné, že žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu žalobcu na území SR za účelom podnikania, ktoré odôvodnil skutočnosťou (ktorú považoval za preukázateľne dokázanú), t.j. že žalobca sa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu snažil zaviesť správny orgán tým, že vo veci predložil falošné doklady. Rovnako je nesporné, že žalovaný správny orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu F.. K. Q. - konateľa spoločnosti Consulting and Residence s.r.o., prekladateliek D.. Z. A. ako aj X.. E. B.. Súd konštatoval, že v správnom konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca predložil v konaní doklady, ktoré boli opatrené falošnou prekladateľskou doložkou. K námietke žalobcu, že z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku a za ktoré konkrétne skutky bola zamietnutá žiadosť o udelenie prechodného pobytu, súd udáva, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko z výroku napadnutého rozhodnutia niet pochybností o tom, na základe akého právneho predpisu rozhodoval prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán. Z výroku oboch rozhodnutí je podľa súdu dostatočne jasné, že dôvodom zrušenia prechodného pobytu žalobcu za účelom podnikania bolo ustanovenie § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov v spojení s ust. § 33 ods. 4 písm. e) citovaného zákona. K námietke žalobcu, ktorou tento napáda odôvodnenie rozhodnutia a poukazuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru toto neobsahuje správnu úvahu, súd uvádza, že je názoru, že tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne vykonaného dokazovania a na základe relevantných skutočností a jeho odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné. Pri ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami uvedenými žalobcom a vydal rozhodnutie bez opory vo vykonanom dokazovaní, súd uvádza, že z odôvodnení oboch rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu, je dostatočne zrejmé, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vypočutím aj splnomocneného zástupcu žalobcu F. oboch prekladateliek a nepochybne bolo v administratívnom konaní preukázané, že zo strany žalobcu došlo k predloženiu falošných dokladov. Súd konštatoval, že nebolo zistené porušenie procesných práv účastníka konania, nakoľko v administratívnom konaní bol riadne vypočutý žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu ako aj obe prekladateľky, ktoré boli vo veci zainteresované. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, rozhodnutie bolo riadne a dostatočne odôvodnené, pričom je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia má oporu vo vykonanom dokazovaní. K námietke žalobcu, že z jeho strany nebol preukázaný úmysel predloženia falošného dokladu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z., je ustanovením kogentným a v prípade zistenia správneho orgánu, že účastník konania (žalobca) pripojil k svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu falošné, resp. pozmenené doklady, policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietne. V tomto prípade preto nie je dôležité, či žalobca predložil falošné doklady úmyselne alebo nie. Dôležitá je skutočnosť, že k žiadosti bol doložený falošný doklad. Zákonná úprava ust. § 33 ods. 4 citovaného zákona nepredpokladá zo strany účastníka konania úmyselné zavinenie. V predmetnom konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca vo veci predložil falošné doklady. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 26 upravuje rozhodovanie o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt, pričom súčasne zakotvuje, že na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok (§ 26 ods. 6). Na konanie podľa zákona o pobyte cudzinca sa vzťahuje správny poriadok (§ 78). To znamená, že správny orgán v každej veci pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt musí uvážiť na základe vykonaných dôkazov, či sú splnené podmienky na prechodný pobyt ustanovené v § 26 ods. 1. Ak policajný útvar žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva. V prípade negatívneho rozhodnutia o žiadosti z dôvodov zakotvených v ustanovení § 26 ods. 2 písm. a) - h) musí ísť o rozhodnutie, ktoré má náležitosti ustanovené v § 47 ods. 1 až 5 správneho poriadku. Policajný útvar musí v odôvodení rozhodnutia uviesť, na základe akých dôkazov, ktoré vyhodnotil na základe princípu voľného hodnotenia dôkazov, dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre udelenie povolenia na prechodný pobyt. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na obsah administratívneho spisu, z ktorého pri súdnom prieskume vychádzal a ktorý nasvedčuje tomu, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán si zadovážil dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojich rozhodnutiach vychádzali, nemal preto žiadne pochybnosti o vykonaných dôkazoch, spôsobe vykonania dôkazov ako aj vyhodnotenia, ktoré viedli správne orgány k správnym právnym záverom o tom, že okolnosti konania boli dostatočným spôsobom zistené a náležite odôvodnené. Súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, že žalobca naplnil ust. § 34 ods. 4 písm. e) citovaného zákona v spojení s ust. § 36 ods. 1 písm. b) tým, že v konaní predložil falošné doklady. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto súd podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.