KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 9. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/52/2014 z 8. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2014, sp. zn. 12Sp/52/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1014200879.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/52/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200879
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200879.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci
navrhovateľa Q. K., nar. XX.XX.XXXX, t.č. M. M. C. Y. B., X. XX, R., proti odporcovi Centrum právnej
pomoci, kancelária Hlohovec, M.R. Štefánika 1, Hlohovec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu sp.zn.: 3787/2014, ev. č.: KaHC- 13644/3787/2014 - 23125/2014 vydaného dňa 28.04.2014
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp.zn.: 3787/2014, ev.č.
KaHC-13644/3787/2014-23125/2014 zo dňa 28.4.2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.
a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca postúpil tunajšiemu súdu dňa 02.06.2014 spolu so svojím administratívnym spisom k veci sa
vzťahujúcim opravný prostriedok zo dňa 14.05.2014 podaný navrhovateľom voči jeho rozhodnutiu sp.
zn. 3787/2014, Ev. č.: KaHC- 13644 /3787/2014 - 23125/2014 vydaného dňa 28.04.2014.

Predmetným rozhodnutím odporca nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi
dôvodiac tým, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ na neho obrátil nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu, čím nie je splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na
právnu pomoc. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že úlohou odporcu je rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o
poskytnutie právnej pomoci vo veci neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, ktorého sa mala
dopustiť TV TA3. Zrejmá bezúspešnosť sporu navrhovateľa vyplýva z dvoch dôvodov, a to z nedostatku
žaloby navrhovateľa z hľadiska nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore žalovanej strany - TV
TA3, ako aj premlčaní nároku žiadateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného účastníka sporu vyvolaného podaním
žaloby navrhovateľa odporca v rozhodnutí uvádza, že z dostupných dokladov je zrejmé, že dôvodom
podania žaloby navrhovateľa na TV TA 3 je skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní uviedli o
ňom lži a takto došlo k zásahu do jeho práva na prezumpciu neviny a teda aj k zásahu do jeho práva
na súkromie. TV TA 3 tieto nepravdivé informácie ďalej rozširovala. Za porušenie princípu prezumpcie
neviny a s tým súvisiaci zásah do osobnostných práv žiadateľa nemôže byť braný na zodpovednosť nikto
iný ako štát a táto skutočnosť vyplýva jednak z dostupnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(rozsudok vo veci Allenet De Ribemont v. France zo dňa 10.02.1995, číslo žiadosti 15175 /89) ako aj
ich judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. 83/01 zo 24.01. 2002). Odporca tiež
poukazuje na to, že vo veci žaloby o ochranu osobnosti, kde v pozícii žalovaného vystupujú orgány činné
v trestnom konaní (štát) navrhovateľovi bol v minulosti nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný.



Pri skúmaní premlčania nároku navrhovateľa jeho podanej žaloby odporca uviedol, že s poukazom na §
100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka je jeho nárok na poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 100 000 € premlčaný. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 01.11.2008 sp. zn. 2 Cdo 278/2007, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 12.11.2008 sp. zn. 31Cdo 3161/2008 hovoriace o tom, že právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje a to vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď nárok mohol byť prvýkrát uplatnený, čo v prípade
navrhovateľa bolo najneskôr dňa 27.03.2008, keďže tento uviedol, že vzhliadol tlačovú konferenciu, na
ktorej boli nepravdivé výroky uvedené osobne dňa 25.02. alebo dňa 26.02.2008. K premlčaniu nároku
navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch preto došlo už dňa 26.02.2011.

Voči tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, v ktorom
nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia o nepriznaní mu nároku na právnu pomoc, z obsahu, ktorého je
zrejmé, že namieta nesprávne právne posúdenie veci odporcom. Ohľadom premlčania ním uplatneného
nároku poukazuje na § 106 Občianskeho zákonníka s tým, že výpočet lehoty uvedený v rozhodnutí
odporcom nie je správny. Poukázal na to, že k porušenie jeho práv došlo až právoplatným rozhodnutím
o zastavení trestného stíhania voči nemu, čo sa udialo až dňa 26.01.2011 a on si svoje žaloby
(voči viacerým subjektom) podal dňa 23.01, 24.01 a 27.01.2014. Má za to, že v rozhodnutí odporcu
citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré
nemajetkovú škodu definujú ako škodu majetkovú nie je možné brať ako ustálenú judikatúru, nakoľko
ďalšie rozhodnutia súdov v obdobných veciach takúto skutočnosť posudzujú odlišne. Poukázal na to, že
Európsky súd pre ľudské práva jasne definuje morálnu ujmu - duševné utrpenie ako nemajetkovú škodu.

Vo vzťahu k bezúspešnosti sporu z hľadiska nedostatku vecnej pasívnej legitimity označeného
žalovaného v súdnom spore navrhovateľ uviedol, že odvolanie sa odporcu na rozhodnutie Ústavného
súdu nemusí byť správne, nakoľko právny názor sa neustále mení a odkazovať na 12 rokov
staré rozhodnutia Ústavného súdu nie je možné najmä preto, že Európsky súd pre ľudské práva v
nasledujúcich rokoch vyslovil viacero rozhodnutí týkajúcich sa porušenia prezumpcie neviny a porušenia
aj ďalších práv s tým súvisiacich s opačným názorom. On má právo na ochranu svojich práv voči
každému kto jeho práva poruší a nielen voči štátu, ale aj voči médiám. Odporca v svojom rozhodnutí
predchádza záver, ktorý je oprávnený vysloviť len súd, nakoľko len súd môže rozhodovať o tom či došlo
k porušeniu jeho práv a kto je za to zodpovedný.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý odvolanie nepovažuje za dôvodné a
navrhuje, aby súd preskúmavané rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že v prípade ak dospeje k
záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu, má povinnosť vydať negatívne rozhodnutie. Právna pomoc
nebola navrhovateľovi priznaná z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, s ktorým sa na neho navrhovateľ
obrátil, keďže dospel k záveru premlčania časti uplatneného nároku navrhovateľom (peňažná náhrada
nemajetkovej ujmy). Ďalej uviedol, že je mu zverené rozhodovanie o nakladaní s verejnými
prostriedkami a jeho povinnosťou je dbať, aby sa s nimi nakladalo, pričom v danom prípade určený
advokát by mal voči nemu nárok na náhradu trov vo výške niekoľko tisíc v eurách, čo nepovažuje
za hospodárne. On nerozhoduje o podstate sporu navrhovateľa, ale jeho rozhodnutie sa týka iba
povinnosti štátu hradiť odmenu právnemu zástupcovi navrhovateľa a ak samotnému navrhovateľovi
vydal negatívne rozhodnutie o jeho žiadosti o priznanie poskytovania právnej pomoci, tomuto nič nebráni
pokračovať v súdnych konaniach, ktoré inicioval v januári 2014. Štát nemá povinnosť v danom prípade
zabezpečiť navrhovateľovi právne zastúpenie. Záverom odporca uviedol, že sú mu známe viaceré
prípady, keď súdy Slovenska, ako aj Európsky súd pre ľudské práva rozhodli o zodpovednosti štátu
za podobný zásah do osobnostných práv, ale nie je mu známy žiadny prípad, kde by súdy rozhodli
o zodpovednosti médií za uverejnenie informácií, ktoré im boli priamo poskytnuté zo strany orgánov
činných v trestnom konaní.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal predmetnú vec a to bez nariadenia
pojednávania (v súlade s § 250f O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho
vydaniu predchádzal a to v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom, je vecne správne, riadne odôvodnené a
odvolanie navrhovateľa voči nemu nie je dôvodné.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 11.03.2014
bola odporcovi doručená navrhovateľova žiadosť zo 16.02.2014 o poskytnutie právnej pomoci vo veci



prebiehajúceho súdneho konania o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu proti TA3 - TV spolu s
potvrdením o príjme. Odporca navrhovateľa dňa 20.03.2014 vyzval na doplnenie údajov k jeho žiadosti
a navrhovateľ mu zaslal 07.04.2014 doplnenie údajov, pričom uviedol, že žalobu proti TV - TA3 podal na
Okresný súd Piešťany a tento mu oznámil listom z 05.02.2014 postúpenie veci na Okresný súd Bratislava
II, kópiu žaloby k dispozícií nemá. Ako dôvod podania žaloby vidí zverejnenie lží, ktoré odzneli na tlačovej
besede, ktorú osobne videl 25.02.2008 alebo 26.02.2008 a ktoré boli šírené ďalej. Odporca následne
pristúpil k vyhodnoteniu príjmovej a majetkovej situácie navrhovateľa a k vydaniu preskúmavaného
rozhodnutia, voči ktorému podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok.

Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ,
ako aj fyzických osôb , pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 327 /2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti , ak

a) jej príjem nepresahuje 1, 4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisov a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu určiť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona číslo 327/2005 Z. z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä
na to, či právo nezaniklo uplynutí, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Predmetom súdneho prieskumu postupom podľa ustanovení tretej hlavy (§ 250l O.s.p. a nasl.) piatej
časti O.s.p. bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi
nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania žalobného návrhu na ochranu osobnosti podaný
navrhovateľom na súd a to v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa, z ktorého obsahu
vyplýva, že namietal nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom.

Súd po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu odporcu (pripojeného k tomuto súdnemu spisu,
ako aj súdnemu spisu vedenému na tunajšom súde sp. zn. 9Sp/2014, v ktorom mal byť podľa vyjadrenia
odporcu pripojený jeho originálny kompletný administratívny spis) zistil, že sa v ňom nenachádza
kópia žaloby proti TV TA3, ktorú mal navrhovateľ podať na Okresný súd Piešťany. Odporca v svojom
rozhodnutí od navrhovateľom podanej žaloby odvíja svoj právny záver o zrejmej bezúspešnosti sporu
iniciovanej navrhovateľom. Súd však bez toho, aby poznal obsah predmetnej žaloby nie je schopný
posúdiť, či odporcom prijatý záver o nedostatku pasívnej legitimácie navrhovateľom označeného
subjektu, ako aj premlčania nároku uplatneného navrhovateľom je správny. Z obsahu spisu odporcu
nie je zrejmé kedy navrhovateľ žalobu vo veci podal. Keďže odporcom predložený administratívny
spis (a ani administratívny spis odporcu sp. zn. 3782/2014 pripojený k súdnemu spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 9Sp 50/2014) neobsahuje rovnopis navrhovateľom podanej žaloby, súd musí konštatovať jeho
nekompletnosť majúcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu.



Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo
predmetom súdneho prieskumu je potrebné vzhľadom na neúplnosť administratívneho spisu odporcu
považovať za nepreskúmateľné a preto ho zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, žiadne si neuplatnil a žiadne mu ani nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam