Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200911 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200911.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova Ul. č. 25, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 27, za účasti: C. Č., T.. X.X.XXXX, H. H., O.. U. Č.. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 17. decembra 2013, sp. zn. V- 24516/13, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 17. decembra 2013, sp. zn. V- 24516/13, p o t v r d z u j e . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca vyššie uvedeným rozhodnutím podľa § 31, ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 27.9. 2013 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a C. Č. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Svoje rozhodnutie odôvodnil rozporom uzavretej zmluvy s ustanovením s § 22, ods. 2 Občianskeho zákonníka s ohľadom na rozpor záujmov splnomocnenca so záujmom záložcu. Zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu. Dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah, vrátane osoby zástupcu (splnomocnenca), nemohol splnomocniteľ nijako ovplyvniť. Dohodu o splnomocnení predložil navrhovateľ (veriteľ) spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ. V kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia ide potom o zjavné konanie veriteľa a splnomocnenca v zhode, ktorý má v budúcnosti hájiť záujem navrhovateľa v súvislosti s návratnosťou poskytnutého úveru. Údaje v dohode o splnomocnení zjavne vypĺňali dve rozdielne osoby, preto je spochybnené, či dlžník zo zmluvy o úvere mienil dohodu o splnomocnení uzavrieť. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy. Vytýkal tiež odporcovi, že posudzoval rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi, hoci úverová zmluvy netvorí obsah administratívneho spisu. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania ( § 250g, ods. 2 O. s. p. ). Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 22, ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR). Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Odporca zamietol návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu jej neplatnosti podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ i pre pochybnosť, či dlžník zo zmluvy o úvere mienil plnomocenstvo udeliť. Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké, ako keby zastúpený účastník konal sám ( priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22, ods. 2 OZ stanovuje dve všeobecné požiadavky na osobu zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporca založil svoje zamietavé rozhodnutie. V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods. 1, 32 ods. 2 OZ). Argumentáciu odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež že dohodu o splnomocnení predložil veriteľ spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu nielen obsahu spisu ale i znalostiam súdu z obdobných súdnych konaní navrhovateľa. Dlžníci zo zmluvy o úvere pri podpisovaní navrhovateľom predkladaných listín si zvyčajne ani neuvedomia, že podpisujú i nejaké splnomocnenie. So zriadením záložného práva zásadne prejavujú nesúhlas. Podľa názoru súdu odporca dospel k správnemu záveru i o tom, že zástupca ProHelp, o.z. koná v zhode s navrhovateľom. Dohodu o splnomocnení na formulári s vopred určeným zástupcom podpisujú dlžníci-záložcovia pri podpise úverových zmlúv, bez toho, aby si boli dokonca vedomí toho, že listiny, predložené na podpis mandatárom navrhovateľa, zahŕňajú i túto dohodu (na rozdiel od úverovej zmluvy sa im dohoda o splnomocnení v jednom vyhotovení neodovzdáva). Z toho možno jednoznačne vyvodiť, že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétnym, vopred určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že táto dohoda už nie je súčasťou zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech. Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v rovine pochybností. Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom zastupovanie dlžníkov-záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k správnemu záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci ich náhradu neuplatňovali. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./