Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200991 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa: N. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Palestínsky štát, zastúpeného JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, Hurbanovou, advokátkou, Hurbanovo námestie č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu č. : PPZ-HCP-BA6-99-018/2014-AV-TVO zo dňa 28.5. 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-100-018/2014- AV-TVO z 28.5.2014 p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 18.06.2014 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 12.06.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-99-018/2014-AV-TVO vydanému dňa 28.05.2014, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods.1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 28.05.2014 o 20.00 hod. a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 28.08.2014. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia a zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 28.08.2014 (podľa § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov). V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 28.05.2014 sa navrhovateľ dostavil na pracovisko Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava za účelom podania si žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom predložil doklad žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Odporca vykonal dostupné lustrácie a zistil, že azylové konanie navrhovateľa bolo dňa 30.04.2014 právoplatne ukončené rozhodnutím o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. S navrhovateľom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka konania, v ktorej uviedol, že na územie Slovenska pricestoval v roku 2006 neoprávnene cez ukrajinskú štátnu hranicu a požiadal o azyl. Bol umiestnený v tábore v Opatovskej Novej Vsi, odkiaľ ušiel do Nemecka, kde požiadal tiež o azyl, ktorý mu bol zamietnutý a musel sa vrátiť na Slovensko. Na území Slovenskej republiky mal zabezpečené ubytovanie na adrese X. Č.. X, B. s uhradeným nájomným do konca mesiaca máj. Uviedol ďalej, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na zabezpečenie ďalšieho pobytu na území Slovenska, nie je držiteľom žiadneho dokladu oprávňujúceho zdržiavať sa na území Slovenska a nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov. Potvrdil tiež, že v domovskej krajine mu nehrozí prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zo zastávania politických názorov alebo zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, nehrozí mu mučenie, kruté, neľudské zaobchádzanie alebo trest, môže sa do nej vrátiť a nežiada o udelenie azylu na Slovensku. V rozhodnutí odporca uviedol, že považuje za preukázaný neoprávnený pobyt navrhovateľa na území Slovenskej republiky, nakoľko sa tu zdržiava v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ako aj bez oprávnenia a povolenia príslušných orgánov Slovenskej republiky. Svojím neoprávneným pobytom navrhovateľ naplnil dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov. Preto rozhodol o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a zároveň mu uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov. V prípade ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad, alebo prostriedky na vycestovanie, výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení zabezpečí policajný útvar. Odporca tiež skúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia navrhovateľa, avšak žiadne prekážky nezistil, čo vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľa v zápisnici o podaní vyjadrenia, keďže tento neuviedol žiaden dôvod brániaci jeho vyhosteniu do krajiny pôvodu - Palestínskeho štátu. Existenciu prekážok administratívneho vyhostenia navrhovateľa odporca skúmal aj podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom taktiež nezistil žiadne dôvody brániace vyhosteniu navrhovateľa (vyhostením nebude dotknutý jeho súkromný a rodinný život, v domovskej krajine mu nehrozí mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, trest). Odporca v rozhodnutí skúmal aj možnosť postupu voči navrhovateľovi v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov - uloženia povinnosti hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky a skonštatoval, že navrhovateľ tieto podmienky splniť nie je schopný a preto túto alternatívu voči zaisteniu nemôže uložiť. Dĺžku doby zaistenia stanovil do 28.08.2014 (podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k vyhosteniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky (komunikácia so zastupiteľským úradom štátu navrhovateľa, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi a samotná realizácia administratívneho vyhostenia). Odporca tiež poukázal na osobu navrhovateľa, ktorá je podľa Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyhodnotená ako nedôveryhodná, keďže od roku 2005, kedy na územie Slovenskej republiky neoprávnene prišiel, si podal 4 žiadosti o udelenie azylu, uviedol rôzne krajiny svojho pôvodu, menil svoje mená, dátumy narodenia, miesta pobytu, čím zavádzal oficiálne štátne orgány Slovenskej republiky, pričom sám navrhovateľ uviedol, že v konaniach o azyle klamal slovenské štátne orgány. V závere rozhodnutia sa konštatuje, že prebieha konanie o vyhostení navrhovateľa a potom jeho zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaistenie navrhovateľa v tomto prípade je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení, existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a potom k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre dostatok dôvodov, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že preskúmavanému rozhodnutiu o zaistení predchádzalo rozhodnutie o jeho vyhostení na územie Palestínskeho štátu. On však nie je občanom Palestínskeho štátu, ale je registrovaným utečencom palestínskej národnosti v Libanone, bez štátnej príslušnosti a táto skutočnosť bola preukázaná a potvrdená v rámci azylového konania vedenom na území Slovenskej republiky. Nemá žiadny právny vzťah k štátu Palestína, narodil sa v Libanone v palestínskom utečeneckom tábore ako dieťa palestínskych utečencov. Je registrovaný ako utečenec z Libanonu a tu žije celá jeho rodina. Odporca preto nemohol vykonať riadne dokazovanie a určiť, že je občanom štátu Palestína a že je ho možné vyhostiť na toto územie. Takýto záver odporcu nie je podložený žiadnym dokazovaním, ktoré by vykonal a ani žiadnymi úvahami, ktoré by boli zahrnuté a uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Svojím konaním odporca porušil zákon číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a to konkrétne jeho § 3 ods. 4, 5, § 32 ods. 1 a § 46. V správnom konaní uskutočnenom odporcom došlo k závažnej vade spočívajúcej v nesprávnom zistení totožnosti jeho osoby, pokiaľ ide o jeho pôvod a občianstvo a táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca sa mal v rozhodnutí zaoberať skutočnosťami, že pochádza z Libanonu a je palestínsky utečenec bez štátneho občianstva, pričom on sa preto nevedel vyjadriť k tomu, či mu niečo v Palestíne nehrozí, nakoľko tam nikdy nebol. Ďalej navrhovateľ poukázal, že v jeho prípade nebol daný účel zaistenia a neboli splnené podmienky nevyhnutnosti a primeranosti, keďže sám sa dobrovoľne dostavil na oddelenie odporcu so žiadosťou o udelenie tolerovaného pobytu. Tvrdenie odporcu o neoprávnenom pobyte na území SR od 30.04.2014 do 28.05.2014 nie je pravdivé, nakoľko právoplatnosť rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR o neudelení azylu a neposkytnutí mu doplnkovej ochrany doručeného jeho právnej zástupkyni 30.04.2014 bola vyznačená v systéme Migra až neskôr a o tejto skutočnosti sa on dozvedel až 26.05.2014 od svojej právnej zástupkyne. V čase zaistenia mal zabezpečené ubytovanie v Bratislave, pričom počas celého trvania azylového konania (takmer 5 rokov) sa neprestajne zdržiaval na území Slovenskej republiky, bola mu opakovane poskytovaná priepustka na pobyt mimo PT Rohovce a aj pracoval a tiež mal zabezpečené ubytovanie v Bratislave, ako aj dostatok finančných prostriedkov na svoje zabezpečenie, ktoré získal legálnou prácou počas trvajúceho azylového konania. Jeho dôveryhodnosť vyhodnotil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 1 Sža 43/2011. Má za to, že nebol daný dôvod na jeho zaistenie a toto nie je účelné a ani nevyhnutné a takýto zásah do osobnej slobody je neprimeraný. Odporca mal použiť postup podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a uložiť mu opatrenie nahrádzajúce zaistenie - hlásenie pobytu. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.06.2014 a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom, pričom uviedol, že aj keď je navrhovateľ utečenec palestínskej národnosti neznamená to, že je osobou bez štátnej príslušnosti a preto jeho tvrdenie o tom, že je osobou bez štátnej príslušnosti pokladá za nepravdivé a zavádzajúce. Poukázal na s navrhovateľom spísané zápisnice o podaní vyjadrenia, kde tento neuviedol, že je osobou bez štátnej príslušnosti a taktiež v nich nenamietal vyhostenie do Palestínskeho štátu. Zároveň poukázal na navrhovateľov dotazník žiadateľa o udelenie azylu, kde tento sám uviedol, že má štátnu príslušnosť Palestínskeho štátu. Vyššie uvedené tvrdenie navrhovateľa pokladá preto za konanie snažiace sa zmariť konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. Ohľadom námietky neurčenia alternatívy zaistenia navrhovateľa - hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky poukázal na obsah zápisníc o podaní vyjadrenia, kde túto možnosť skúmal a sám navrhovateľ uviedol, že nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou. Navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu, respektíve iného dokladu oprávňujúceho ho vycestovať z územia Slovenskej republiky, nedisponuje finančnými prostriedkami umožňujúcimi zabezpečiť vycestovanie vlastným úsilím. Vo veci azylového konania navrhovateľa má za to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o neudelení azylu a neudelení doplnkovej ochrany navrhovateľovi bol doručený jeho v tomto konaní zastupujúcej právnej zástupkyni a dňa 30.04.2014 nadobudol právoplatnosť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ sa dňa 28.05.2014 dostavil na pracovisko Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt. Odporca uskutočnil príslušné lustrácie osoby navrhovateľa v jeho systémoch. Spis obsahuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad zo dňa 21.06.2013 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi spolu s kópiou preukazu žiadateľa o udelenie azylu vydaného PT Rohovce. Odporca následne pribral do konania tlmočníka, navrhovateľa poučil o tom, že sa voči nemu vedie konanie o administratívnom vyhostení a môže sa dať zastúpiť advokátom alebo iným zvoleným zástupcom, môže požiadať o poskytnutie právnej pomoci a požiadať o dobrovoľný návrat domov. Ďalej spis obsahuje celkovo tri zápisnice o podaní vyjadrenia spísané s navrhovateľom, rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu pobytu navrhovateľovi, preskúmavané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, úradný záznam o odmietnutí podpísania a prevzatia oboch vydaných rozhodnutí, zápisníc a poučení navrhovateľa, komunikáciu odporcu s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnení navrhovateľa, nariadenie eskorty navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov odpis karty osoby - navrhovateľa z informačného systému, plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa právnou zástupkyňou, podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o zaistení. Na nariadenom súdnom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že v danom prípade konal odporca účelovo a nezákonne, keďže navrhovateľ sa dobrovoľne v ranných hodinách dňa 28.05.2014 dostavil na oddelenie odporcu so žiadosťou o udelenie tolerovaného pobytu, pričom tento deň bol prvým možným dňom podania si tejto žiadosti, nakoľko dovtedy bol navrhovateľ považovaný za žiadateľa o udelenie azylu a to napriek tomu, že rozhodnutie o neudelení azylu bolo právoplatné už dňa 30.04.2014. Bolo tak tomu z dôvodu, že v informačnom systéme Ministerstva vnútra (MIGRA) sa táto skutočnosť prvýkrát objavila až 26.05.2014. Poukázala na to, že navrhovateľovi boli dňa 07. 05, 14.05. a 21.05.2014 vydávané priepustky. Zotrvala na dôvodoch neprimeranosti zaistenia navrhovateľa, keďže tento sa dlhodobo zdržiaval na adrese pre políciu známej a odporca mohol použiť inštitút hlásenia pobytu alebo peňažnej záruky. Samotné zaistenie môže byť vykonávané len v nevyhnutnom prípade a v danom prípade nebolo účelné. Odporca na území Slovenska riadne pracoval a nájom bytu si mohol zaplatiť. Podčiarkla, že odporca mal povinnosť riadne zistiť skutočnosti o osobe navrhovateľa a ak by tak urobil, zistil by, že ide o osobu bez štátnej príslušnosti a potom vyhostenie na územie Palestíny je nezrealizovateľné. Navrhovateľ nemá žiadne vzťahy s Palestínou, má vydaný preukaz palestínskeho emigranta, narodil sa na území Libanonu. Odporca riadne neposudzoval prekážku vyhostenia navrhovateľa do Palestíny, nezískal žiadne informácie o mieste vyhostenia navrhovateľa. Poukázala na zavedenú prax spätného vyznačovania právoplatnosti rozhodnutí v systéme MIGRA, pričom ak by sa navrhovateľ dostavil na oddelene odporcu pred tým, ako by v systéme bola vyznačená právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o azyl, bol by automaticky posudzovaný ako žiadateľ o azyl a jeho žiadosť o tolerovaný pobyt by nebola prijatá. Ako nový dôvod nezákonnosti rozhodnutia uviedla, že nakoľko odporca prijal navrhovateľovu žiadosť o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky potom, ako sa dostavil dňa 28.05.2014 na oddelenie odporcu v zmysle § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sa za tolerovaný pobyt považuje aj obdobie posudzovania žiadosti o tolerovaný pobyt a teda sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky zdržiaval oprávnene. Rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti navrhovatela o tolerovaný pobyt odporca vydal až po vydaní rozhodnutia o jeho zaistení. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že zápisnice o podaní vyjadrenia spísané odporcom nie sú podpísané navrhovateľom, z čoho je zrejmé vyjadrenie jeho nesúhlasu s ich znením. Poverený zástupca odporcu prítomný na súdnom pojednávaní, potvrdil prijatie navrhovateľovej žiadosti o tolerovaný pobyt s tým, že o nej bolo rozhodnuté dňa 29.05.2014. Nakoľko navrhovateľ nemal cestovný pas bolo pristúpené k zisťovaniu skutočností o jeho osobe. Tvrdenie ohľadom právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí azylu navrhovateľa považuje za účelové, keďže zaevidovanie takejto skutočnosti pre pracovné a represívne opatrenia v jeho systéme nemá žiaden vplyv na skutočnosť o právoplatnosti rozhodnutia a z toho vyplývajúcich podmienkach pobytu navrhovateľa na území Slovenskej republiky. Ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a táto skutočnosť nie je vyznačená v jeho systéme, preveruje sa to ešte aj telefonicky. Navrhovateľ bol za prítomnosti ustanoveného tlmočníka riadne vypočutý a v spísaných zápisniciach o podaní vyjadrenia uviedol svoje meno, ako aj štátnu príslušnosť k štátu Palestína. Navrhovateľ bol riadne poučený, napriek tomu však odmietol podpísať s ním spísané zápisnice ako aj prevzatie vydaných rozhodnutí. Samotný navrhovateľ sa vyjadril, že žiada o vyrozumenie Palestínskeho veľvyslanectva ako veľvyslanectva jeho krajiny, neuviedol, že by mu po návrate hrozilo väzenie alebo týranie, k asistovanému návratu do Palestíny nič nenamietal. Odporca sa zaoberal aj možnosťou namiesto zaistenia navrhovateľa uloženie mu hlásenia pobytu alebo zloženia finančnej záruky, avšak vzhľadom na výpoveď navrhovateľa usúdil, že takáto alternatíva nie je možná. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 27.06.2014, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa presvedčenia súdu taktiež neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, vyhodnotil postavenie navrhovateľa ako osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky (konanie o udelenie azylu navrhovateľovi bolo právoplatne skončené zamietnutím jeho žiadosti) a z výpovede navrhovateľa mal za preukázané, že tento nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami na vycestovanie do svojej domovskej krajiny. Ohľadom námietky správne nezistenej štátnej príslušnosti navrhovateľa a nesprávne určenej jeho domovskej krajiny a s tým súvisiacej nezrealizovateľnosti vyhostenia do Palestíny ako aj nezisťovania skutočností o mieste vyhostenia súd uvádza, že z listinných dôkazov zhromaždených odporcom pred vydaním rozhodnutí o vyhostení a zaistení navrhovateľa nemohla vyplynúť opodstatnená pochybnosť odporcu o štátnej príslušnosti navrhovateľa (Palestína) a z toho vyplývajúceho miesta jeho vyhostenia. Taktiež súd nemá opodstatnenú pochybnosť o štátnej príslušnosti navrhovateľa a jeho tvrdenie o tom, že je osobou bez štátnej príslušnosti považuje za účelové (udáva ju v žiadosti o tolerovaný pobyt). Palestínska štátna príslušnosť navrhovateľa vyplýva z jeho preukazu žiadateľa o udelenie azylu číslo 043970, rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2013 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, odpis karty osoby - navrhovateľa z informačného systému, ako aj zo zápisníc o podaní vyjadrenia spísaných odporcom dňa 28.05.2014 s navrhovateľom a poučeniach navrhovateľa odporcom zo dňa 28.05.2014 a to napriek tomu, že navrhovateľ tieto listiny odmietol podpísať. Všetky tieto listiny ako aj rozhodnutia o vyhostení a zaistení navrhovateľa boli navrhovateľovi pretlmočené ustanoveným tlmočníkom z jazyka arabského do jazyka slovenského a súd nemohol mať bez ďalších dôkazov pochybnosti o náležitom pretlmočení poučení navrhovateľa ako aj otázok a odpovedí v spísaných zápisniciach o podaní vyjadrenia s navrhovateľom. Súd konštatuje, že odporca sa v svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa zaoberal aj možnosťou vyhostenia navrhovateľa za slobody, využijúc inštitút hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), avšak tieto skutočnosti vyhodnotil negatívne, a to s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa v spísaných zápisniciach o podaní vyjadrenia, kde tento uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a bývanie má zabezpečené len do konca mesiaca máj 2014. Odporca sa v svojom rozhodnutí tiež zaoberal aj otázkou efektívnosti a účelnosti zaistenia navrhovateľa s tým, že mal za preukázané, že prebieha konanie o vyhostení navrhovateľa a potom zaistenie navrhovateľa pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody a k výkonu vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom zaistenia cudzinca je, aby účel zaistenia mohol byť naplnený a preto je potrebné zvážiť potenciálnu možnosť výkonu rozhodnutia správneho vyhostenia cudzinca, pričom v danom prípade odporca nevzhliadol dôvod, pre ktorý by vyhostenie navrhovateľa do Palestíny sa nemohlo vykonať. Navrhovateľ v spísaných zápisniciach o podaní vyjadrenia žiadne dôvody brániace jeho vyhosteniu do Palestíny neuviedol. Zaistenie navrhovateľa v danom prípade bolo plne s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na námietku vznesenú právnou zástupkyňou navrhovateľa na súdnom pojednávaní o tom, že odporca nezákonne rozhodol o zaistení navrhovateľa, keďže tento sa v čase zaistenia zdržiaval na území Slovenska oprávnene (§ 58 ods. 4 písmeno c) zákona o pobyte cudzincov), pretože sa považoval za osobu s udeleným tolerovaným pobytom, nakoľko o jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, ktorú odporca dňa 28.05.2014 prijal, rozhodol až dňa 29.05.2014, po rozhodnutí o navrhovateľovom zaistení súd nemohol prihliadnuť a to v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. Rozšíriť rozsah a dôvody preskúmavaného rozhodnutia je možné len do času, kedy je možné voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok, čo v danom prípade bolo do 12.06.2014, kedy navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči rozhodnutiu o jeho zaistení podal opravný prostriedok, v ktorom však tento dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia uvedený nie je. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).