Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201045 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201045.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ZEDA Beton, a.s. so sídlom Miletičova 17/B, Bratislava, zastúpeného pánom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Vrakuňa so sídlom Šíravská 7, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa z 29.4.2014 voči rozhodnutiu odporcu Číslo konania: 1484/5051/2014/PRAV dňa 8.4.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 24.6.2014 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) prostredníctvom odporcu doručený opravný prostriedok (návrh) zo dňa 29.4.2014, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporcu č. 1484/5051/2014/PRAV zo dňa 8.4.2014, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 5000,- eur za nedodržiavanie 8 hodinovej jednosmennej prevádzkovej doby, čím navrhovateľ porušil ustanovenia § 5 a § 6 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava -Vrakuňa č. 2/2007 o určení pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb v mestskej časti Bratislava - Vrakuňa (ďalej len „VZN“). Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN vydaného odporcom v rámci výkonu štátnej správy v živnostenskom podnikaní. Je nespochybniteľné, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti mestskej časti ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade odporca v rozsahu vymedzenom zákonom o hlavnom meste a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút“) plní úlohy samosprávy Bratislavy miestneho významu, ktoré súvisia so životom a prácou obyvateľov mestskej časti (§ 7a ods. 1 písm. b) zákona o hlavnom meste) a určuje pravidlá času predaja a prevádzky služieb (§ 7a ods. 2 písm. f) zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste mu bola zverená právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, t.j. vydávať individuálne správne akty o správnom delikte a o uložení sankcie zaň. Takýmito rozhodnutiami odporca zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, túto trestnú právomoc ako vyjadrenie princípu suverenity je pritom nutné vždy nevyhnutne odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu (a teda i priamo spájať so štátnou mocou). Aj napriek tomu, že ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť živnostenského podnikania patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec (resp. mestskú časť, § 1a ods. 2 zákona o hlavnom meste), s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej správy na obec (mestskú časť) - t.j. odporcu. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní. V zmysle § 28 ods. 4 posledná veta zákona o hlavnom meste, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V zmysle § 66a písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý preniesol výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní v rozsahu ustanovenom zákonom na obec, štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady. Ako to zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí (vrátane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania a teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku riadne upravuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 83 ods. 2 jasne ustanovuje, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Odlišný postup pri preskúmavaní priestupkov a iných správnych deliktov by bol vážnym zásahom do zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i správnom konaní. Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 66a písm. a) živnostenského zákona okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania postupom podľa ust. § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. V zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Nakoľko uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN je správnym trestaním, ktoré ako také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán, rozhodol súd pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto uznesenia. Uvedený právny záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia 3Sžo/55/2012, 5Rks/3/2013, 8Rks/1/2012, 4Sžo/35/2014), podľa ktorej je rozhodnutie orgánu samosprávy o spáchaní priestupku a o uložení sankcie zaň individuálnym správnym aktom preskúmateľný súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, a to na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (a teda nie postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.). Samotné administratívne trestanie je preneseným výkonom štátnej správy (napr. rozhodnutie 5Rks/2/2011) a preto o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy. Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p).