Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/132/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201057 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201057.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: FERRO CORE, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 680 949 právne zastúpený: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, s.r.o., so sídlom Šancová 56, 811 05 Bratislava, IČO: 47 254 688 proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o návrhu navrhovateľa na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave ukladá odporcovi Daňový úrad Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,89 eura, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.06.2014 voči odporcovi domáhal v zmysle § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že v zákonnej lehote podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2012, na základe ktorého navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške XX.XXX,XX eura. Dňa 02.10.2012 odporca vydal oznámenie o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, s termínom začatia daňovej kontroly dňa 18.10.2012. Odporca dňa 08.08.2013 vydal rozhodnutie o prerušení vyššie uvedenej kontroly z dôvodu začatia konania o inej rozhodujúcej skutočnosti pre vydanie rozhodnutia. Od 14.08.2013 do dnešného dňa je daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 permanentne prerušená, čo predstavuje neprimerane dlhé obdobie. V súvislosti s lehotou na výmenu informácií poukázal na čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/ EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, podľa ktorého dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti a preto považuje trvanie prerušenia daňovej kontroly za neprimerane dlhé. Vzhľadom na dlhotrvajúce prerušenie uvedenej daňovej kontroly bez akejkoľvek činnosti odporcu a bez akýchkoľvek informácií o jej priebehu, navrhovateľ dňa 30.05.2013 podal sťažnosť, ktorou namietal nečinnosť odporcu, pričom odporca túto vyhodnotil ako neopodstatnenú. Uviedol, že odporca svojím nesprávnym úradným postupom sa dopúšťa nečinnosti, pričom takáto nečinnosť odporcu bez existencie vážneho dôvodu, napriek právom uloženej povinnosti konať, je v rozpore s platnou právnou úpravu Slovenskej republiky a zároveň v rozpore s platnou právnou úpravou Európskej únie. Navrhovateľ má za to, že zadržiavaním nadmerného odpočtu DPH počas daňovej kontroly je vystavený finančným nevýhodám, nachádza sa v stave právnej neistoty a keďže nemôže predvídať dátum, od ktorého môže disponovať s finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je tým vystavený ďalšej záťaži. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že odporca je permanentne nečinný, navrhovateľ po vyčerpaní všetkých jemu dostupných prostriedkov sa domáhal, aby súd vyslovil odporcovi povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. II. Odporca vo svojom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 05.08.2014 uviedol, že navrhovateľ dňa 22.08.2012 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012, v uvedenom daňovom priznaní vykázal nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eura. Daňový úrad Bratislava začal za uvedené zdaňovacie obdobie daňovú kontrolu, pričom daňovému subjektu bolo dňa 11.10.2012 doručené oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 02.10.2012. V priebehu daňovej kontroly vykonal úkony, ktoré bližšie vo vyjadrení špecifikoval ( zápisnica o ústnom pojednávaní, dožiadania, výzvy na predloženie dokladov) . Vzhľadom na výšku vykazovaného oslobodeného plnenia v podanom daňovom priznaní správca dane prikročil k prevereniu zahraničných partnerov daňového subjektu. Na základe článku 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH zaslal Daňový úrad Bratislava dve žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, do Českej republiky a do Maďarskej republiky. Z uvedeného dôvodu dňa 08.08.2013 rozhodol Daňový úrad Bratislava o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie období júl 2012. Z odpovede českej finančnej správy zo dňa 18.09.2013 vyplynulo, že odberateľ dotknutého daňového subjektu je nekontaktný, takže požadované skutočnosti nebolo možné preveriť. Z maďarskej daňovej správy bola Daňovému úradu Bratislava doručená len priebežná odpoveď. Maďarská daňová správa v preverovaní ďalej pokračuje. Poukázal na to, že s prihliadnutím na vyššie uvedené, nemôže pokračovať v konaní, nakoľko ešte nepominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. V prípade, že maďarská daňová správa zašle konečnú odpoveď na jeho žiadosť, bude postupovať podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku. Odporca žiadal návrh zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 3 O.s.p. orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon, ale je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním návrhu, ktorý musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej či faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov, alebo v zbytočných prieťahoch pri postupe správneho orgánu. Povinnosťou navrhovateľa, ktorú musí v návrhu uviesť, je odôvodnenie jeho tvrdenia, prečo by mal orgán verejnej správy konať, resp. z ktorého ustanovenia slovenského právneho poriadku vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie danej veci a následne aj povinnosť vykonať požadovanú činnosť a prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo nečinnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal možno kvalifikovane označiť ako nečinnosť. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5Sžnč 1/2011 súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, musí splnenie podmienok podľa § 250t ods. 1 O.s.p. posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 02.10.2012 Daňový úrad Bratislava v súlade so zákonom č. 333 /2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil navrhovateľovi, že dňa 18.10.2012 začne v daňovom subjekte FERRO CORE, a.s. daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9104408/5/3732066/2013 zo dňa 08.08.2013 podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti u daňového subjektu FERRO CORE, a.s. za zdaňovacie obdobie - júl 2012 z dôvodu preverovania v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií. V rozhodnutí uviedol, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa prerušuje odo dňa 14.08.2013. Správca dane bude v kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Dňa 19.06.2014 odporca dostal čiastočnú odpoveď správneho orgánu Maďarskej republiky, v ktorej okrem zistených skutočností tento uviedol, že preverovanie stále pokračuje. IV. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. V predmetnom konaní bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť postupu odporcu vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, teda či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Z obsahu spisu predloženého odporcom vyplýva, že odporca v predmetnej veci prerušil rozhodnutím zo dňa 08.08.2013 konanie o vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2012 a to z dôvodu preverenia prepravy tovaru formou medzinárodných dožiadaní do Maďarskej republiky a do Českej republiky. Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúce konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným predpisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mal a mohol. Súd však nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. V zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností, sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci neexistuje žiadna zákonná alebo faktická prekážka na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Táto nečinnosť sa prejavuje najmä v tom, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. nevykoná v zákonom stanovenej lehote zákonom predpísaný úkon alebo vykoná chybný úkon. Daňový poriadok v § 46 ods. 10 jednoznačne ustanovuje, kedy je ukončená daňová kontrola. Je to dňom doručenia protokolu alebo doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Na vykonanie daňovej kontroly je ustanovená jednoročná lehota (zákonná, ktorú musí správca dane dodržať) odo dňa jej začatia s možnosťou jej prerušenia v zákonom ustanovených prípadoch - § 61 (napr. správca dane požiada zahraničnú daňovú správu o predloženie informácie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly zahraničných závislých osôb). Súd nemá pochybnosti o tom, že pokiaľ je daňová kontrola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, lehota neplynie od doručenia žiadosti. Avšak predmetné konanie začalo v roku 2012, z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane kontinuálne od 14.08.2013, kedy konanie prerušil, vykonal akýkoľvek ďalší úkon smerujúci k prekonaniu nejakej prekážky brániacej rozhodnutiu vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Navrhovateľ správne poukazuje na to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, resp. že dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Takýmto postupom správcu dane dochádza aj k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania a to v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že v danom prípade trvanie kontroly začatej dňom 18.10.2012 bez možnosti odhadu reálneho ukončenia veci (žiadna urgencia z administratívneho spisu nevyplýva) nie je možné chápať ako aktívnu činnosť odporcu, keďže túto nerealizuje v súlade so zákonom. Zo strany odporcu dochádza k zbytočnému prieťahu v konaní, a preto súd takéto konanie odporcu vyhodnotil ako nečinnosť správneho orgánu. Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd tiež považuje za potrebné upozorniť, že podľa § 250u O.s.p. za nedodržanie lehoty uvedenej v tomto rozhodnutí, môže súd na návrh účastníka, ak je správny orgán nečinný, uložiť pokutu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci a porada s klientom podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a písomné podanie návrhu na súd, á -134,00 eur, 2 x 134 = 268,- eur, plus 2 x paušálna náhrada po 8,04 € = 16,08 €, plus 20% DPH = 56,81 eur, t.j. spolu 340,89 eur. Súdny poplatok navrhovateľ neplatil, nakoľko predmetné konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdneho poplatku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.