Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/140/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201072 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201072.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SLOVUNITED s.r.o., IČO: 44 424 639, Špitálska 27, Bratislava, zastúpený: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A., advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 0024/2014/E zo dňa 28.11.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou podľa § 250b ods. 2 O.s.p. žalobca žiadal o vydanie uznesenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 0024/2014/E zo dňa 28.11.2013, ktorým žalovaný podľa § 14 ods. 11 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.“) v spojení s § 26 až 28 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151 schválil na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Žalobca namietal, že žalovaný s ním nekonal ako s účastníkom cenového konania, nedoručil mu cenové rozhodnutie a týmto postupom zásadným spôsobom zasiahol do jeho práv a právom chránených záujmov. Citoval ustanovenie § 14 správneho poriadku vymedzujúce účastníkov konania a § 41 ods. 1, 2 zákona č. 250/2012 Z.z., podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem taxatívne vymedzených ustanovení správneho poriadku. Úprava podľa správneho poriadku sa preto podľa názoru žalobcu uplatní na všetky ustanovenia zákona č. 250/2012 Z.z. okrem výpočtu uvedeného v § 41 ods. 1, 2 zákona. Zároveň zdôraznil, že § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z., definujúci účastníkov konania, v tomto zozname nie je uvedený a preto sa naň v plnej miere vzťahuje správny poriadok. Žalobca rovnako poukázal na skutočnosť, že ak by zákonodarca chcel vylúčiť určitý okruh z účastníctva v cenovom konaní, mohol tak urobiť negatívnym výpočtom účastníkov konania. Na základe uvedených skutočností mal za to, že neexistuje žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý by mohlo byť žalobcovi odopreté postavenie účastníka konania v cenovom konaní. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru slovenských súdov, ktorá pri chápaní účastníka konania vychádza z rovnakých princípov a v súlade s ňou vyslovil názor, že žalovaný nebol oprávnený zúžiť okruh účastníkov cenového konania tak, že za účastníka cenového konania považoval výlučne spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku mal byť účastníkom cenového konania aj žalobca a žalovaný s ním mal riadne konať ako s účastníkom konania. Podľa názoru žalobcu postup žalovaného v plnej miere ignoruje ustanovenie § 14 ods. 2 správneho poriadku predpokladajúce existenciu osobitného predpisu upravujúceho okruh účastníkov konania a ktoré zároveň v odseku 1 upravuje okruh účastníkov všeobecným spôsobom. Cenové rozhodnutie priamo ukladá povinnosť žalobcovi platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy vo výške stanovenej v cenovom rozhodnutí a na základe tohto rozhodnutia spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie žalobcu na výrobu elektriny pripojené, vystavila žalobcovi faktúru. Žalobca skonštatoval, že v cenovom konaní sa teda konalo o jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, nakoľko cenové rozhodnutie tieto jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti priamo upravuje. Na záver vyjadril názor, že zavedenie platby za prístup do distribučnej sústavy predstavuje exemplárny príklad arogancie moci a ignorovania základných princípov, na ktorých stojí moderný demokratický a právny štát. Platba za prístup do distribučnej sústavy podľa žalobcu neoprávnene znižuje zákonom garantovanú podporu pre výrobcov elektriny, zasahuje do vlastníckeho práva, porušuje princíp právnej istoty, princíp rovnosti a zákazu diskriminácie a predstavuje prekročenie zákonného rámca cenovej regulácie. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol konanie zastaviť a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho vyjadrením o dôvodoch zastavenia konania, navrhol žalobu zamietnuť. Vyjadril názor, že žalobca nemal právo byť účastníkom cenového konania, keďže cenové konanie striktne podlieha úprave obsiahnutej v špeciálnom zákone č. 250/2012 Z.z. a z tohto hľadiska je vymedzenie okruhu účastníkov konania podľa § 14 ods. 3 tohto zákona konečné a záväzné. Aplikácia § 14 ods. 1 správneho poriadku by podľa názoru žalovaného prichádzala do úvahy len v prípade, ak by špeciálny zákon neustanovil jednoznačný okruh účastníctva v cenovom konaní, a preto by bolo potrebné aplikovať zásadu subsidiarity a určiť okruh účastníkov konania podľa toho, ako to ustanovuje správny poriadok ako všeobecný predpis. Pre dosiahnutie účelu cenového konania došlo vôľou zákonodarcu k zúženiu okruhu účastníkov cenového konania, a preto špeciálny zákon v porovnaní so všeobecným zákonom ustanovuje okruh účastníkov užšie. Okruh účastníkov konania podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. nie je teda možné rozširovať všeobecným zákonom (správnym poriadkom) aj s ohľadom na účel regulácie a tiež z dôvodu, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné postupovať prednostne podľa týchto osobitných predpisov. Žalovaný zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/4/2011 zo dňa 08.02.2011, kde najvyšší súd vyslovil záver, že zúžený okruh účastníctva v konaní podľa špeciálneho zákona nie je možné rozšíriť a aplikovať naň ešte ustanovenie § 14 správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že žalobca nemal v predmetnom konaní aktívnu legitimáciu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobou napadnuté cenové rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom, keďže žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky a nepodal proti nemu odvolanie. K tvrdeniu žalobcu, že napadnutým rozhodnutím sa zasahuje do jeho práv, právom chránených záujmov a povinností uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal zásah do jeho práv. Prístup do distribučnej sústavy patrí medzi regulované oblasti a výrobca elektriny ako užívateľ sústavy musí zniesť určité zákonné obmedzenia a povinnosti pri svojej podnikateľskej činnosti, ktoré upravuje zákon č. 250/2012 Z.z.. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Účelom inštitútu tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Ak súd dospeje k záveru, že so žalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloží súdu administratívne spisy na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý, konanie o žalobe zastaví. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. konanie o cenovej regulácii (ďalej len "cenové konanie") sa začína doručením návrhu ceny tovaru a s ním súvisiacich regulovaných činností a podmienok ich uplatnenia (ďalej len "návrh ceny") regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať. Predmetom právneho posúdenia v tomto konaní je otázka účastníctva žalobcu v cenovom konaní. V správnom poriadku je výslovne zakotvený tzv. subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným zákonom upravujúcim rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať prednostne podľa týchto osobitných predpisov a len vtedy, ak osobitné zákony neobsahujú potrebnú úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, možno použiť príslušné ustanovenie správneho poriadku. Zákon č. 250/2012 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku, pričom ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. výslovne určuje, kto je účastníkom konania. Je ním výlučne regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny a v prípade začatia cenového konania na podnet žalovaného je účastníkom konania regulovaný subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať. Keďže uvedené ustanovenie špeciálneho zákona č. 250/2012 Z.z. upravuje okruh možných účastníkov, nie je možné rozšíriť okruh účastníkov ešte všeobecným zákonom o správnom konaní, pretože správny poriadok je možné použiť len v prípade, ak osobitný zákon neobsahuje špeciálnu úpravu. Uvedené ustanovenie je preto určujúce pri problematike okruhu účastníctva v cenovom konaní. Z tohto dôvodu nebolo možné na okruh účastníkov aplikovať § 14 správneho poriadku ako subsidiárneho právneho predpisu. Súd zastáva názor, že v § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. je dostatočne a jednoznačne upravený status účastníka cenového konania a úmyslom zákonodarcu bolo zúžiť okruh účastníkov pre naplnenie a dosiahnutie jeho účelu. Ak by mohol byť účastníkom cenového konania každý, koho chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo ale i nepriamo dotknuté, do úvahy by spadalo množstvo právnických alebo fyzických osôb, s ktorými by sa muselo konať, a preto má svoje opodstatnenie úprava, ktorá zužuje okruh účastníkov správneho konania. Z uvedených dôvodov žalobca nemal v predmetnom konaní postavenie účastníka konania a jeho žalobu je nutné považovať za podanú neoprávnenou osobou. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v cenovom konaní, v ktorom žalovaný vydal rozhodnutie č. 0024/2014/ E zo dňa 28.11.2013, opomenutý, súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.