Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201111 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: G. D. C. S., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom K., A. S. F., aktuálne s miestom pobytu na O. XX, J., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.7.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-61-20/PO-Ž-2014 zo dňa 28.5.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-61-20/PO-Ž-2014 zo dňa 28.5.2014 vo výroku, ktorým navrhovateľovi nebol udelený azyl p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-61-20/PO-Ž-2014 zo dňa 28.5.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13a, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, poskytol mu však doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto výroku. Svoje rozhodnutie - výrok o neudelení azylu zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a uviedol, že pred odchodom z krajiny svojho pôvodu navrhovateľ nemal žiadne problémy, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem prenasledovania. V ďalšom vyhodnocoval dôvody, na ktoré navrhovateľ v priebehu konania poukázal a tieto posudzoval z pohľadu navrhovateľovho postavenia ako žiadateľa „na mieste (sur place). Dôvodil, že iba skutočnosť, že navrhovateľ sa počas svojho štúdia na Ukrajine angažoval na konaní demonštrácií proti sýrskemu režimu sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu. Uviedol, že navrhovateľom prezentované vyhrážanie sa mu profesorom ortopédie (ktorý sa mu mal vyhrážať tým, že sa postará o to, aby bol pre svoje aktivity vyhostený z Ukrajiny) sa nijako nenaplnilo, keď navrhovateľ svoje štúdium riadne ukončil. Tiež uviedol, že ani obava navrhovateľa z návratu do Sýrie nebola preukázaná, pretože navrhovateľ sa mal sám rozhodnúť (napriek obavám) k návratu do krajiny svojho pôvodu. Odporca tiež spochybnil navrhovateľovo tvrdenie o tom, že mu pri návrate pri kontrole na turecko-sýrskej hranici bol Sýrskou slobodnou armádou (poznámka súdu: ide o ozbrojené zoskupenie, ktoré sa stavia proti režimu Bashara Assada a je všeobecne známe svojou brutalitou) odobratý cestovný doklad a následne mu bol umožnený návrat na turecké územie a to i zo strany tureckých orgánov. Argumentoval tiež, že odmietnutie vystavenia dokladu o odklade výkonu vojenskej služby nie je dôvodom na udelenie azylu, podobne ako tiež iba pôvod navrhovateľa z mesta Darayya. Pokiaľ ide o poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľovi odporca poukázal na prebiehajúcu občiansku vojnu v Sýrii, konkrétne tiež na nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v guvernoráte Rif Dimashq (oblasť pôvodu navrhovateľa). Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsiahnuté v komplexnom materiály. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 2.7.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o neudelení azylu. Namietal, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné, že zistenie stavu veci je v rozpore s obsahom spisu a tiež, že odporca vec nesprávne posúdil. Uviedol, že objektívnosť ním prezentovaných obáv je preukázaná verejne dostupnými informáciami založenými v spise, ako aj tými, na ktoré v podanom návrhu poukázal - v tejto súvislosti dôvodil informáciami o prenasledovaní oponentov sýrskeho režimu. Poukázal na skutočnosť, že odporca sa nezaoberal postavením navrhovateľa ako lekára, pričom lekári sú podľa jeho názoru rizikovou skupinou. Tiež poukázal na prípadné dôsledky nenastúpenia na povinnú vojenskú službu ako aj na skutočnosť, že pochádza z oblasti Daraya, ktorá je vnímaná ako oblasť zameraná proti vláde. Namietal tiež, že sýrska vláda postihovala osoby, ktoré sa v iných krajinách neúspešne snažili o udelenie azylu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 1.8.2014 k návrhu napadnutú časť rozhodnutia potvrdiť. Dôvodil, že sa podrobne zaoberal navrhovateľom prezentovanými dôvodmi jeho žiadosti o azyl. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ, podobne ako aj príslušníci jeho rodiny nikdy nemali a nemajú so sýrskymi štátnymi orgánmi žiadne problémy, dôkazom čoho je skutočnosť, že im bolo umožnené získať vysokoškolské vzdelanie a tiež že pracujú v štátnych inštitúciách. Zdôraznil, že navrhovateľ sám vyvrátil obavu zo svojho prenasledovania tým, že sa po ukončení štúdia rozhodol vrátiť do Sýrie. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnutý výrok o neudelení azylu navrhovateľovi je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-61/PO-Ž-2014, ako aj s predchádzajúcim azylovým spisom ČAS: MU-483//PO-Ž-2013. Zo spisu ČAS: MU-483//PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením z 30.10.2013 z dôvodu obavy o život, nakoľko jeho mesto je zničené a nemá sa kam vrátiť, tiež preto, lebo na Ukrajine sa zúčastňoval na protestoch proti sýrskemu režimu, začo sa mu vyhrážali smrťou. V priebehu podania vysvetlenia na polícii (OHK PZ Ubľa 29.10.2013, OA PZ Humenné 30.10.2013) o. i. uviedol, že z Turecka ho na územie Sýrie nevpustili z dôvodu nepokojov v Sýrii. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že sa narodil v meste Darayya (poznámka súdu: predmestie hlavného mesta Damask), provincia Damask-vidiek, že od 10.10.2006 do júna 2013 študoval na lekárskej fakulte v Odese, ktorú aj úspešne ukončil. Jeho päť súrodencov má ukročené vysokoškolské vzdelanie, ďalší dvaja študujú (základnú, strednú školu). Na Ukrajine o azyl nepožiadal preto, lebo by tam musel naďalej študovať, načo však nemal financie. Keby tam chcel pracovať, musel by pracovať nelegálne. Odporcovi predložil štyri roky neplatný cestovný pas, rodný list, potvrdenie o narodení, DVD nosič so záznamom z 20.5.2011, diplom z 10.6.2013 o ukončení štúdia na Odeskej štátnej lekárskej univerzite. Nový cestovný pas, vydaný v roku 2008 mu zadržali príslušníci Slobodnej sýrskej armády v auguste 2013 keď sa chcel vrátiť domov na turecko-sýrskom hraničnom priechode. K zadržaniu pasu uviedol, že príslušníci Slobodnej sýrskej armády ho vyzvali, aby sa k nim pridal, čomu sa vyhol tým, že sa vyhovoril, že sa ide rozlúčiť so svojou rodinou v Turecku. Uviedol, že v Sýrii nebol nikdy trestne stíhaný a nemal tam žiadne problémy. Nebol ani členom žiadnej (ani vládnej) politickej strany i napriek tomu, že v prvom ročníku jeho štúdia na strednej škole bol vyzvaný na vstup do vládnej strany BAAS. K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že počas štúdia v Odese organizoval demonštrácie proti sýrskemu režimu v dôsledku čoho bol zaradený na listinu „vyžadovaných“ osôb. Na organizovaní demonštrácií sa podieľal tak, že termín demonštrácií zverejnil na facebooku, pred mešitou v Odese rozdával oznámenia. Odporcovi predložil videozáznam z jednej takejto demonštrácie (poznámka súdu: ako to vyplýva zo záznamu konanej 20.5.2011), na ktorom má byť aj sám zaznamenaný. Uviedol, že v priebehu roku 2012 si ho zavolal muž menom Mohsen Saeed, profesor ortopédie, ktorý bol „styčným bodom“ medzi Sýriou a Ukrajinou, pričom sa mu v priebehu rozhovoru vyhrážal, že ak neprestane so svojimi aktivitami, vie mu vybaviť hocaké obvinenie a zariadiť vyhostenie z Ukrajiny. O tri mesiace po tomto rozhovore mu otec v telefonickom o. i. povedal, aby so touto činnosťou prestal, lebo sa o neho (navrhovateľa) zaujímala polícia, ktorá u nich vykonala domovú prehliadku s tým, že ak ho nedostanú, môžu obviniť hocikoho z jeho rodiny. V dôsledku toho s touto svojou činnosťou v roku 2012 prestal a rozhodol sa (v roku 2012) navštíviť svoju rodinu v Sýrii. Za úplatok jeho otec získal informáciu, že navrhovateľ je na listine osôb a na hranicu bude zatknutý. V januári roku 2013 prišiel na sýrsky konzulát v Odese s cieľom odložiť si vojenskú službu, avšak pracovník konzulátu mu formulár odmietol potvrdiť a žiadosť mu vrátil. Tiež uviedol, že ak niekto pochádza z mesta Darayya,, je to dostatočný dôvod k tomu, aby bol zabitý. V spise sa nachádzajú správy o Sýrii, zamerané na všeobecnú bezpečnostnú situáciu, na bezpečnostnú situáciu v okrese Darayya, na existenciu zoznamu nepohodlných sýrskych občanov. Toto konanie bolo 29.1.2014 zastavené z dôvodu ust. § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Z aktuálneho spisu ČAS: MU-61/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ bol 24.2.2014 vrátený z Českej republiky. V priebehu pohovoru, konaného 12.3.2014 navrhovateľ zotrval na obsahu predchádzajúce pohovoru, konaného 5.11.2013. Naviac uviedol, že do Sýrie sa v auguste 2013 chcel vrátiť preto, lebo po ukončení štúdia v Odese nemal kde bývať a chcel vidieť svojich rodičov. V predmetnom spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, včítane regiónu Darayya, na pohyb obyvateľstva tohto regiónu, na existenciu zoznamu osôb, nepohodlných pre sýrsky režim a na zaobchádzanie tohto režimu s jeho oponentmi. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Úvodom súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu: - že mesto Darayya (odkiaľ pochádza) je zničené a nemá sa kam vrátiť; - z dôvodu obavy o život, lebo sa zúčastňoval (spoluorganizoval) protestné stretnutia v Odese proti sýrskemu režimu v dôsledku čoho je na zozname (nepohodlných) ľudí a jeho rodinu navštívila opakovane polícia; - z dôvodu obavy o život, nakoľko pochádza z mesta Darayya, čo je dostatočným dôvodom k jeho zabitiu. Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu - opravnom prostriedku uviedol, že o azyl požiadal aj z dôvodu že je lekárom, o tomto dôvode (ako dôvode žiadosti o azyl) sa navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom nezmienil. To, že navrhovateľ uviedol, že pri svojom návrate do Sýrie (na hranici) o neho ako lekára mali údajne prejaviť záujem príslušníci Sýrskej slobodnej armády je síce navrhovateľom prezentovanou skutočnosťou, avšak navrhovateľ túto skutočnosť ako dôvod svojej žiadosti o azyl neuviedol. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Súd dospel po oboznámení sa s obsahom spisu k presvedčeniu, že vzhľadom na dôvody neudelenia azylu (ku ktorým sa súd následne vyjadrí v nasledujúcom texte odôvodnenia tohto rozsudku) odporca vykonal postačujúce dokazovanie. Odporca nijakým spôsobom nespochybnil závažnosť bezpečnostnej situácie v Sýrii, resp. v regióne mesta Darayya, túto správne vyhodnotil ako existenciu vážneho bezprávia v prípade ev. návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, ktorú skutočnosť vyjadril poskytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Ak teda navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, jej udelením pokryl aj prípadne hroziace bezprávie v celo jeho rozsahu - teda aj ohrozenia, ktoré by navrhovateľovi hrozili či už z dôvodu regiónu (mesta) jeho pôvodu, resp. z dôvodu návratu ako takého, bez ohľadu na skutočnosť, že by sýrske úrady jeho návrat kvalifikovali akýmkoľvek spôsobom (teda napr. ako návrat oneskorený - po ukončení vysokoškolského štúdia, resp. ako návrat neúspešného žiadateľa o azyl o ktorej skutočnosti by sa však najprv museli dozvedieť, čo je však prakticky vylúčené), resp. z dôvodu nenastúpenia na vojenskú službu. Ak teda odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, nebolo potrebným vyhľadať a do spisu zakladať správy o krajine pôvodu navrhovateľa, na základe ktorých by získal informácie, svedčiace o iných rizikách jeho prípadného návratu. S poukazom na navrhovateľovu argumentáciu obsiahnutú v podanom návrhu, týkajúce sa rizík návratov neúspešných žiadateľov o azyl, na ním prezentované všeobecné ohrozenie lekárov v Sýrii (bez ohľadu na skutočnosť či táto argumentácia je alebo nie je dôvodná), resp. na súvislosť s nepredĺženým odkladom jeho vojenskej služby súd poukazuje na skutočnosť, že tieto navrhovateľom prezentované ohrozenia nemôžu byť (vo všeobecnosti) ako také dôvodmi udelenia azylu. Ich ev. existencia však môže spadať do kategórie vážneho bezprávia. Ako to bolo uvedené, túto formu medzinárodnej ochrany odporca akceptoval, pričom za splnenia zákonných podmienok bude aj ich ďalšiu existenciu (pretrvávanie) preverovať v prípadných konaniach o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. K námietke, že zistenie stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, nakoľko súd nezistil existenciu takéhoto rozporu. Skutočnosť, že odporca posúdil navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu tak, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia (teda z dôvodu nepreukázania subjektívnej stránky obáv), čo je v zrejmom protiklade s názorom navrhovateľa, nemožno mechanicky vykladať v tom zmysle, že došlo k rozporu medzi zisteným stavom veci a obsahom spisu. Naviac ak navrhovateľ namietal nedostatočné zistenie stavu veci, iba ťažko by bolo možné takýto rozpor namietať. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka neobstojí. Predpokladom udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je súčasné naplnenie všetkých v tomto ustanovení uvedených predpokladov. Teda (1) opodstatnenosť (2) obáv z (-)/prenasledovania z (4) dôvodov uvedených v citovanom ustanovení (v tomto konkrétnom prípade z dôvodov politických). Naplnenie týchto predpokladov je totožné tak pri žiadateľoch, ktorí opustili krajinu pôvodu v dôsledku hrozby alebo uskutočnenia perzekúcie, ako aj pri žiadateľoch „na mieste“. Pokiaľ ide o dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl spočívajúci v tom, že mesto Darayya (odkiaľ navrhovateľ pochádza) je zničené a nemá sa kam vrátiť, resp. že sa obáva o život, nakoľko pochádza z tohto mesta, čo je dostatočným dôvodom k jeho zabitiu je potrebné poznamenať, že tieto dôvody nie je možné zaradiť medzi dôvody perzekúcie (§ 8 zákona o azyle). Jednak preto, lebo zničenie tohto mesta a s tým súvisiaca skutočnosť, že navrhovateľ sa (ako to tvrdí) nemá kam vrátiť nie je dôvodom na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Pokiaľ ide o hrozbu súvisiacu s tým, že navrhovateľ pochádza z mesta Darayya, túto hrozbu možno nanajvýš hodnotiť ako hrozbu vážneho bezprávia. Odporca túto hrozbu takto aj vyhodnotil ako reálnu v dôsledku čoho navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu (konštatoval nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v Sýrii ako celku, včítane guvernorátu Rif Dimashq v ktorom sa mesto Darayya nachádza). Pokiaľ ide o navrhovateľom prezentovaný dôvod žiadosti o azyl - obavu o život, lebo sa zúčastňoval (spoluorganizoval) protestné stretnutia v Odese proti sýrskemu režimu v dôsledku čoho je na zozname (nepohodlných) ľudí a jeho rodinu navštívila opakovane polícia: Vo vzťahu k tomuto dôvodu ide zjavne o žiadosť podanú „na mieste“, pri hodnotení ktorej (ako to bolo vyššie uvedené) potrebné postupovať v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. Podľa názoru súdu odporca správne vyhodnotil zistený stav veci, ak konštatoval faktické nenaplnenie subjektívnej stránky žiadosti - teda obavy navrhovateľa. Navrhovateľ dôvodil, že z dôvodu že sa zúčastňoval na organizácií protestných zhromaždení v Odese sa mu roku 2012 vyhrážal pedagóg tamojšej univerzity (muž menom Mohsen Saeed, profesor ortopédie, ktorý bol „styčným bodom“ medzi Sýriou a Ukrajinou), pričom mu v priebehu rozhovoru mal povedať, že ak neprestane so svojimi aktivitami, vie mu vybaviť hocaké obvinenie a zariadiť vyhostenie z Ukrajiny. O tri mesiace po tomto rozhovore mu otec v telefonickom rozhovore o. i. povedal, aby so touto činnosťou prestal, lebo sa o neho (navrhovateľa) zaujímala polícia, ktorá u nich vykonala domovú prehliadku s tým, že ak ho nedostanú, môžu obviniť hocikoho z jeho rodiny. Navrhovateľ s týmito aktivitami v Odese prestal, vysokoškolské štúdium riadne a bez problémov dokončil. I napriek tomu, že navrhovateľ (ako to prezentoval v konaní pred odporcom) sa obával postihu zo strany sýrskych štátnych orgánov za jeho aktivity na Ukrajine, rozhodol sa vrátiť do Sýrie - navštíviť svoju rodinu. Takýmto svojím konaním poprel existenciu obáv z návratu, ktorú prezentoval pred odporcom, na ktorú skutočnosť odporca správne poukázal v napadnutom výroku vydaného rozhodnutia. Je skutočnosťou, že je ťažké predpokladať, aby osoba, ktorá má strach zo smrti iba z dôvodu že nemá kde bývať, resp. že chce navštíviť svoju rodinu sa dobrovoľne rozhodla vrátiť na teritórium, na ktorom jej hrozí smrť, resp. iná závažná ujma. Ak teda v prípade navrhovateľa fakticky absentuje prvok strachu z prenasledovania, nebol tým naplnený jeden z predpokladov udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o v návrhu prezentovanú obavu z dôvodu neudelenia odkladu vojenskej služby, súd poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, aby aj navrhovateľ o odklad požiadal a ak by aj sýrsky konzulát v Odese navrhovateľovu žiadosť nevybavil, nemôže ísť o dôvod udelenia azylu a to s poukazom na už citované ust. § 8 zákona o azyle. V krajnom prípade by takýto postup sýrskych orgánov, resp. jeho dôsledky (za splnenia zákonných predpokladov v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 2. zákona o azyle) mohol byť dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorú však odporca navrhovateľovi poskytol. V súvislosti s touto otázkou súd iba poznamenáva, že navrhovateľ mal o odklad požiadať v januári - februári roku 2013, pričom svoje štúdium ukončil v riadnom termíne v júni 2013, teda by nebolo ničím nelogickým, ak by domovský štát nesúhlasil s predĺžením odkladu vojenskej služby nad rámec času, potrebného na absolvovanie vysokej školy. Odporca tiež správne poukázal na okolnosti, ktoré sa na posúdení jeho žiadosti o azyl (naviac) podieľali: 1/ Navrhovateľ i napriek vyhrážkam muža menom Mohsen Saeed nemal na Ukrajine žiadne problémy, svoje štúdium bez ťažkostí dokončil. 2/ Navrhovateľ po údajných vyhrážkach a správe od otca prestal s akýmikoľvek aktivitami. 3/ Navrhovateľ vypovedal, že príslušníci Sýrskej slobodnej armády mu mali na hranici odobrať (nevrátiť) jeho cestovný pas, pričom sa mal následne vrátiť do Turecka. Takto opísaná skutočnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti, nakoľko je nepravdepodobné, aby príslušníci tureckej kontroly hraníc vpustili na svoje územie osobu bez cestovného dokladu. 4/ I napriek navrhovateľom prezentovaným vyhrážkam rodine žiaden z jej členov nebol nijakým spôsobom postihnutý - naviac sestra navrhovateľa i naďalej pracuje na ministerstve financií. Okrem uvedeného súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ okrem predloženia DVD záznamu zo zhromaždenia (demonštrácie) konaného 20.5.2011 neposkytol odporcovi žiaden iný dôkaz, ktorý by svedčil (nasvedčoval či preukazoval) v prospech jeho tvrdení. Pretože v prípade navrhovateľa nebola preukázaná subjektívna stránka jeho žiadosti - teda strach z perzekúcie (nakoľko i napriek ním prezentovanej obave sa rozhodol vrátiť do Sýrie a navštíviť svoju rodinu), neboli v jeho prípade splnené všetky predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona, pričom ani ostatné navrhovateľom namietané skutočnosti neboli dôvodné, súd dospel k názoru, že napadnutý výrok o neudelení azylu navrhovateľovi potvrdil ako správny a zákonný. Záverom súd poznamenáva, že odporca navrhovateľovi poskytol medzinárodnú ochranu pred hroziacim vážnym bezprávím tým, že mu poskytol doplnkovú ochranu, ktorú možno za splnenia zákonných predpokladov po uplynutí doby jej poskytnutia (jeden rok) opätovne predlžovať. Táto ochrana poskytuje navrhovateľovi dostatočnú prevenciu pred možnými rizikami jeho návratu do krajiny jeho pôvodu - pred vážnym bezprávím, ktorému by mohol byť v prípade návratu vystavený. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).