Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/61/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201172 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201172.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: G. R., T.. X.XX.XXXX, Š. C. O., t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Mgr. Jarmila Vargová, advokátka so sídlom v Lovči, Ul. Geronettova č. 131, pracovisko Bratislava, Ul. Brečtanova č. 21, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície policajného zboru Trnava, Ul. Športová č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení zo dňa 19. júna 2014, sp.zn. PPZ- HCP- BA9- 35- 013/2014- AV, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 19. júna 2014, sp.zn. PPZ- HCP- BA9- 35- 013/2014- AV z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Súd nariaďuje bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 88, ods. 1 písm. b/ Zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon ) rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 19.6. 2014 o 18.30 hod. na účel výkonu administratívneho vyhostenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, bez cestovného dokladu, bez finančných prostriedkov a možnosti ubytovania. Preto je odôvodnený záver, že bude sťažovať výkon administratívneho vyhostenia a na tento účel je potrebné navrhovateľa zaistiť. Účel zaistenia môže byť naplnený, keď samotný navrhovateľ deklaroval, že do domovskej krajiny sa môže vrátiť. Dobu zaistenia v rozsahu troch mesiacov považoval za primeranú na zabezpečenie náhradného cestovného dokladu. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia odporcovi na ďalšie konanie, ako aj nariadenia jeho prepustenia zo zaistenia. Zastával názor, že navrhovateľ je oprávnený na podanie opravného prostriedku, pretože sa tohto práva nikdy nevzdal. Ak podpísal vzdanie sa odvolania, toto urobil z nevedomosti, aktu nerozumel a len podpisoval predložené papiere. Mal za to, že odporca vec nesprávne právne posúdil, keď nevyužil alternatívy zaistenia podľa § 89 zákona, hoci navrhovateľ mal k dispozícii hotovosť na 19 dní. Nemal záujem zotrvať na našom území, chcel urýchlene vycestovať do Varšavy za účelom získania azylu na ruskej ambasáde. Namietal tiež neprimeranosť doby zaistenia, keď vyhostenie do susedného štátu sa realizuje prevozom na hraničný priechod. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa práva na podanie odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu o zaistení vzdal, čo potvrdil svojím podpisom. Listina o vzdaní sa opravného prostriedku bola riadne pretlmočená, pričom bol navrhovateľ poučený o následkoch takéhoto úkonu. Navrhovateľ však rozumel priebehu konania i v slovenskom jazyku. V Českej republike žil 6 rokov, v správnom konaní pre českou políciou nežiadal o tlmočníka. Prejav vôle o vzdaní sa opravného prostriedku bol preto nepochybne urobený slobodne a vážne. Zastával názor, že pre prípad postupu podľa § 89 ods. 1 zákona by navrhovateľ okamžite vycestoval z nášho územia a cestoval by po území EÚ nelegálne. Finančné zabezpečenie na 19 dní je nedostatočné dobe, potrebnej na získanie náhradného cestovného dokladu. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Súd neprihliadol na tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku. K účinnému vzdaniu sa práva na podanie opravného prostriedku sa vyžaduje, aby k takémuto úkonu došlo až po doručení rozhodnutia, a aby účastník bol o následkoch takéhoto procesného úkonu poučený. V administratívnom spise odporcu je na č.l. 19 žurnalizované rozhodnutie o administratívnom vyhostení, podľa navrhovateľom vlastnoručne uvedeného údaja doručené a pretlmočené dňa 19.6.2014 o 18,00 hod. Zo zápisnice o vyjadrení na č.l.26 spisu sa ale už o 17,30 navrhovateľ vyjadroval k zaisteniu ( teda pred doručením rozhodnutia o vyhostení), podľa tlače bola zápisnica ukončená o 18,00 hod, v čase doručovania a tlmočenia rozhodnutia o vyhostení. V závere rozhodnutia o zaistení ( č.l. 27-29 ) navrhovateľ vlastnoručne potvrdzuje jeho doručenie a tlmočenie o 19,00 hod. Až za týmto rozhodnutím sa na č. l. 33 spisu nachádza zápisnici o vzdaní sa práva na odvolanie proti rozhodnutiu o vyhostení, podpísaná navrhovateľom i tlmočníkom o 18, 25 hod (časový údaj tlač ). Bezprostredne za touto zápisnicou nasleduje v spise listina o vzdaní sa odvolania i voči rozhodnutiu o zaistení, s časovým údajom ( tlač ) o 19.30 hod. S ohľadom na uvedený stav spisu mal súd pochybnosti, či u navrhovateľa došlo k účinnému vzdaniu sa práva na podanie odvolania až po pretlmočení rozhodnutiu o zaistení a obsahu zápisnice o vzdaní sa tohto práva. Časové údaje na zápisniciach nekorešpondujú totiž ich žurnalizácii v spise. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (§ 250g, ods.2 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. ( §88 ods. 7 zákona ) bolo právne posúdenie veci v otázke splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa §88 ods. 4 zákona štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas potrebný, najviac však na 6 mesiacov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je štátnym občanom Ukrajiny. Štátnu hranicu prekročil dňa 12.6.2014 mimo hraničný priechod. Po neúspešnom pokuse o získanie azylu na ruskej ambasáde v Bratislave bol dňa 17.6.2014 cestou do Varšavy vo vlaku zadržaný českou políciou, ktorá navrhovateľa i bez osobných dokladov totožnosti identifikovala. V Českej republike bol navrhovateľ opakovane súdne vyhostený, naposledy v r. 2001 doživotne. Polícia Českej republiky rozhodnutím zo dňa 19.6.2013 sp. zn. KRPB-150727-13/ČJ-2014-060027-50A uložila navrhovateľovi povinnosť opustiť územie ČR do 10 dní, a to za predpokladu, že nedôjde k jeho odovzdaniu na základe readmisnej dohody, uzavretej s SR. O 10,00 hod. toho istého dňa došlo k prevzatiu navrhovateľa odporcom. Navrhovateľ je slobodný, bezdetný. Brat a posledný mesiac i matka navrhovateľa žijú v Ruskej federácii. Na území SR sa navrhovateľ zdržiaval len krátkodobo, 5 dní počas cesty z východnej hranice do Bratislavy a do otvorenia ruskej ambasády ( stanoval na okraji mesta ). Pre nezískanie azylu sa pokúsil vycestovať do Varšavy ( zjavne rešpektujúc zákaz vyhostenia necestoval do bližšej Prahy ), opätovne za účelom dosiahnutia azylu na ruskom zastupiteľskom úrade. Odporca rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľa do domovskej krajiny dňa 19.6.2014 podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona, so súčasným uložením zákazu vstupu na jeden rok. Navrhovateľovi neurčil lehotu na vycestovanie; vylúčil odkladný účinok odvolania. Súd preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., keď podľa názoru súdu zaistenie v prípade navrhovateľa dostatočným spôsobom nezodpovedá požiadavke proporcionality medzi obmedzeným právom/slobodou a verejným záujmom. Ústava SR zaručuje osobnú slobodu v článku 17. Právo na osobnú slobodu patrí k najzákladnejším ľudským právam, garantuje ho nielen Ústava SR, ale aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 1). Dôvodom pre zásah, t. j. pozbavenia osobnej slobody je v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. Každý, kto bol pozbavený slobody, musí mať právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je toto pozbavenie nezákonné. Osobe pozbavenej osobnej slobody sa zaručuje tiež právo na periodickú kontrolu dôvodnosti ďalšieho trvania tohto obmedzenia. Obmedzenie osobnej slobody je možné iba na základe zákona, pričom obmedzenie musí rešpektovať princíp proporcionality v kolízii stojacich ústavne chránených hodnôt. Obmedzenie základného práva je možné len z dôvodu, ktorému s ohľadom na ústavný poriadok možno priznať obdobnú relevanciu, akú má obmedzené základné právo. Takýmto dôvodom v zásade bude iné základné právo, alebo ústavou ustanovený verejný záujem. Obmedzenie musí obstáť z hľadiska vhodnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Nemožno opomenúť, že je potrebné skúmať tiež otázku potrebnosti, nevyhnutnosti takéhoto obmedzenia, t.j. či vo vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými normatívnymi prostriedkami, ktoré by obmedzovali dotknuté základné právo v menšej intenzite. Osobná totožnosť navrhovateľa i s ohľadom na konanie v ČR nebola pochybná, a to napriek skutočnosti, že na naše územie vstúpil bez cestovného dokladu. Navrhovateľ sa tu zdržiaval len krátkodobo, v súvislosti s požiadaním o udelenie azylu na ruskej ambasáde v Bratislave. Územie nášho štátu opustil po piatich dňoch, k jeho navráteniu z ČR došlo po tom, ako si neuvedomil, že vlak z Bratislavy do Varšavy bude prechádzať územím štátu, z ktorého bol vyhostený. Navrhovateľ mal k dispozícii hotovosť cca 1.100,- €. Po zaistení navrhovateľ podľa vyjadrenia svojho zástupcu požiadal o asistovaný dobrovoľný návrat. Odporca toto tvrdenie nespochybnil. Za tohto stavu veci nemožno považovať za účelný, ale ani zákonný postup, ak policajt zaistením obmedzí osobnú slobodu cudzinca za účelom jeho administratívneho vyhostenia do susedného štátu, s návratom do ktorého súhlasil. Susedný štát je súčasne domovskou krajinou navrhovateľa. V zmysle § 84 ods.2 zákona o pobyte cudzincov vyhostenie do susedného štátu sa realizuje prepravou cudzinca na hraničný priechod. Preto podľa názoru súdu za účelom vyhostenia navrhovateľa na Ukrajinu výhradne absencia platného cestovného dokladu nemôže byť takou zásadnou skutočnosťou, ktorá by ústavne konformným spôsobom odôvodňovala obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa. Okrem toho v prípade požiadania cudzinca o asistovaný dobrovoľný návrat odporca nevykoná administratívne vyhostenie ( § 84 ods. 4 písm. b/ zákona ), v dôsledku čoho nepochybne zanikne i účel zaistenia, ku ktorému došlo podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona. Preto podľa názoru súdu v prípade navrhovateľa absentuje verejný záujem, pre ktorý by bolo dôvodné ďalšie obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa. S ohľadom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu súd podľa § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa na slobodu. Úspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď ich náhradu neuplatňoval (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do siedmich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.