Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201219 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201219.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Bosny a Hercegoviny, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Ádorská 34, Dunajská Streda, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ-HCP-BA8-32-007/2014-AV zo dňa 25.6.2014 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.: PPZ-HCP-BA8-32-007/2014- AV z 25.6.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b) a písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 22.07.2014 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 09.07.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA8-32-007/2014-AV vydanom dňa 25.06.2014, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods.1 písm. b) s poukazom na § 85 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 25.06.2014 o 13.25 hod. a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby jeho zaistenia do 25.07.2014. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia a zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 25.07.2014 (podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 25.06.2014 bol navrhovateľ v oblasti autobusovej a železničnej stanice Dunajská Streda kontrolovaný príslušníkmi oddelenia cudzineckej polície a bolo zistené, že sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, s platným cestovným dokladom, avšak bez povolenia príslušných orgánov Slovenskej republiky. Za účelom vyjadrenia sa k zisteným skutočnostiam bol navrhovateľ následne predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda. Lustráciou v informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že na navrhovateľa bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme číslo identifikačného zápisu AFTIS0629744810000001. S navrhovateľom bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, kde tento uviedol, že je prihlásený na území Rakúska ako turista a občas príde aj do Bratislavy. Do Dunajskej Stredy sa dostavil z dôvodu uzavretia manželstva so K. F.. Na Slovensku nie je žiadateľom o azyl a ak mu bude vystavené povolenie k uzavretiu sobáša, o azyl nepožiada. Z územia Rakúska bol vyhostený z dôvodu účasti na bitke, bola mu uložená pokuta a dňa 20.03.2014 bol letecký vyhostený do svojho domovského štátu. Do Rakúska sa vrátiť nechcel, pokiaľ sa nezosobáši. Na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov, nemá zabezpečené ubytovanie, v hotovosti disponuje 270 eurami a požiadal o vyrozumenie veľvyslanectvo Bosny a Hercegoviny. V rozhodnutí odporca konštatuje, že na navrhovateľa bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme so záznamom odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín. Dôvodom vytvorenia záznamu, ktorý je zaevidovaný pod č. p.: PPZ-HCP- BA8-32-001/2014-AV zo dňa 25.06.2016 je skutočnosť, že na základe vnútroštátneho cudzineckého zákona Rakúskej republiky má navrhovateľ od 12.03.2013 udelený zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky a taktiež nemá udelené povolenie na pobyt v Rakúskej republike z dôvodu udeleného zákazu vstupu. S navrhovateľom nebolo na území Rakúska vedené žiadne azylové konanie a bol dňa 20.03.2014 letecky z územia Rakúska vyhostený. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že odporca postupoval v súlade so smernicou Rady 2001/40/ES z 28.05.2001, v zmysle ktorej, ak správny orgán zastupujúci vykonávajúci členský štát zabezpečuje výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného členským štátom, rozhodnutím o vyhostení je každé rozhodnutie, ktoré nariaďuje vyhostenie prijaté príslušným správnym orgánom vydávajúceho členského štátu a vykonávajúce opatrenie je každé opatrenie prijaté vykonávajúcim štátom s cieľom vykonať rozhodnutie o vyhostení. Vyhostenie sa uplatní aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny podlieha rozhodnutiu o vyhostení, ak je toto založené na tom, že nesplnil vnútroštátne predpisy pre vstup a pobyt cudzincov. V rozhodnutí odporca konštatuje, že zaistenie navrhovateľa je v súlade s článkom 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko zaistenie pre účel vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Základom konania o vyhostení je existencia rozhodnutia o vyhostení, ktorú považuje za splnenú na základe existencie udeleného zákazu vstupu na územie Rakúskej republiky. K zabezpečeniu výkonu vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení slúži priamo inštitút zaistenia cudzinca. Odporca skúmal aj alternatívu zaistenia (hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky), tieto však neprichádzali do úvahy, nakoľko navrhovateľ pri svojom podaní vysvetlenia uviedol, že nemá zabezpečené ubytovanie a nevie si zabezpečiť ani finančnú hotovosť. Taktiež sa zaoberal otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života navrhovateľa, pričom zistil, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby. Potrebu zaistenia navrhovateľa odôvodňuje nevyhnutnosťou, vzhľadom na existenciu zákazu vstupu, ktorý mu bol udelený na základe vnútroštátneho cudzineckého zákona Rakúskej republiky, pričom navrhovateľ nemá udelené povolenie na pobyt v Rakúskej republiky. V závere rozhodnutia odporca odôvodňuje dĺžku doby zaistenia navrhovateľa s poukazom na vyjadrenie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, kde sa uvádza predpokladaná doba zaistenia potrebná na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom vyhostenia navrhovateľa a to v dĺžke dvoch mesiacov, s tým, že túto dobu je možné skrátiť. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok, pričom žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a jeho prepustil zo zaistenia dôvodiac tým, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, ako aj tým, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sa v ňom nenachádza žiadny doklad preukazujúci titul, na základe ktorého mal byť navrhovateľ vyhostený a mal mať uložený zákaz vstupu. V spise sa nachádza správa zo spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsse, v ktorej sa konštatuje, že rakúska strana oznamuje, že nevie zodpovedať na základe akého konania bol navrhovateľ vložený do schengenského informačného systému, pretože nemá prístup k príslušnej evidencii. Ďalej sa konštatuje, že navrhovateľ mal od 12.03.2013 udelený zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky, nemá povolenie na pobyt v Rakúskej republike, keďže má udelený právoplatný zákaz vstupu. Z takéhoto vyjadrenia nie je jasné, či zákaz vstupu trvá a preto rozhodnúť o vykonaní cudzieho rozhodnutia bez toho, aby bol jeho obsah odporcovi známy, nie je možné. Podľa § 85 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako aj článku 3 smernice Rady 2001/40/ES vyhostenie cudzincovi bude uložené z dôvodu, že tento nesplnil vnútroštátne predpisy upravujúce vstup a pobyt cudzincov na území vydávajúceho štátu. Odporca nezisťoval dôvody vydania rozhodnutia o vyhostení rakúskou stranou, pričom vyhostenie môže byť uložené z viacerých dôvodov a nielen ako dôsledok porušenia predpisov upravujúcich pobyt a vstup cudzincov, tak ako to vyžaduje vyššie uvedené ustanovenie zákona a smernice. Bez poznania obsahu rozhodnutia o vyhostení vydávajúceho štátu, nie je možné dostatočne posúdiť skutkový stav veci. Predmetné rozhodnutie o vyhostení malo byť už vykonané a to leteckým transportom navrhovateľa z územia Rakúska dňa 20.03.2014 a odporca nezisťoval, či existuje nové vykonateľné rozhodnutie Rakúska (vydané po 20.03.2014), ktoré by ho oprávňovalo uskutočniť ním zvolený postup - zaistiť navrhovateľa za účelom jeho vyhostenia z Rakúskej republiky. Odporca preto nedostatočne skúmal skutkový stav a nezaoberal sa skutočnosťami dôležitým pre posúdenie naplnenia podmienok na postup, ktorý voči navrhovateľovi zvolil. Ďalej poukazuje na to, že v spise sa nachádza doklad o hlásení jeho pobytu vo Viedni, a rozhodnutie o jeho vyhostení bolo vykonané dňa 20.03.2014, z čoho vyvodil odporca nesprávny záver, že v súčasnosti existuje nevykonané rozhodnutie o vyhostení založené na dôvodoch porušenia rakúskych predpisov o pobyte a vstupe. Takéto posúdenie situácie viedlo odporcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci domnievajúc sa, že existujú dôvody na naplnenie podmienok zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) v spojení s § 85 zákona o pobyte cudzincov. Odporca pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia opomenul postup podľa § 85 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ako aj článku 6 vyššie citovanej smernice. Nezistil, či je rozhodnutie o vyhostení vykonateľné, z obsahu spisu vyplýva, že jedno rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa už bolo vykonané Rakúskou republikou a nové vykonateľné rozhodnutie, ktoré by bolo možné vykonať spôsobom prostredníctvom vykonávajúceho štátu (Slovenskej republiky) neexistuje. Záverom navrhovateľ namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia vzhľadom na tvrdenia v ňom uvedené, ktoré sú rozporné, nelogické a nezrozumiteľné. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním z 18.07.2014. Pokladá zistený skutkový stav veci za dostatočný, nakoľko obstaral a zadokumentoval všetky potrebné podklady pre rozhodnutie a to v súlade so správnym poriadkom. Z dokazovania mal zistené, že na navrhovateľa bol vyhotovený záznam v schengenskom informačnom systéme so záznamom odopretia vstupu do krajiny, vo vnútrozemí: odovzdania navrhovateľa orgánom cudzineckej polície za účelom jeho vyhostenia z územia schengenského priestoru. Dôvodom vytvorenia tohto záznamu je skutočnosť, že na základe vnútroštátneho cudzineckého zákona Rakúskej republiky mal navrhovateľ od 12.03.2013 udelených zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky, nemá udelené povolenie na pobyt a nebolo voči nemu vedené žiadne azylové konanie a dňa 20.03.2014 bol z Rakúskej republiky letecky vyhostený. Navrhovateľ počas konania o zaistení v zápisnici o podaní vysvetlenia neuviedol také skutočnosti a doklady, ktoré by nasvedčovali tomu, že nie je dôvod na jeho zaistenie, pričom takúto možnosť mal počas celého konania. Navrhovateľ mal v rámci prebiehajúceho konania o zaistení ustanoveného tlmočníka a bol riadne poučený o predmete konania o zaistení, čo potvrdil svojím podpisom zápisníc o podaní vyjadrenia, rozhodnutia o zaistení, ako aj poučení podľa § 90 zákona o pobyte cudzincov. Záverom odporca poukázal na to, že je v záujme bezpečnosti a predchádzaniu zločinnosti, aby sa v rámci krajín schengenského priestoru nepohybovali osoby, ktoré doň vstúpili nelegálne. Tiež nie je žiaduce, aby sa v Slovenskej republike zdržovali cudzí štátni príslušníci nerešpektujúci jej zákony. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.06.2014 bol navrhovateľ na pracovisko odporcu - Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda predvedený z dôvodu, že nemal okrem platného cestovného dokladu iný doklad oprávňujúci ho zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a po lustrácii v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že má v ňom záznam, čím vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenska zdržiava neoprávnene. V spise sa nachádza odpoveď koordinátora spoločného kontaktného pracoviska Jarovce - Kittsee zo dňa 25.06. 2014 (predchádzala jej žiadosť odporcu), v ktorej je uvedené, že rakúska strana nevie uviesť, na základe akého konania bol navrhovateľ vložený do schengenského informačného systému, má od 12.03.2013 udelený zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky, keďže nemá udelené povolenie na pobyt, nebolo voči nemu vedené azylové konanie a dňa 20.03.2014 bol letecky z územia Rakúska vyhostený. Odporca v správnom konaní následne ustanovil tlmočníka, nakoľko navrhovateľ neovládal slovenský jazyk a bola s ním spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania. Spis obsahuje úradný záznam o predvedení navrhovateľa, záznam o vykonaní prehliadky, záznam o vykonaní lustrácie, fotokópiu cestovného pasu Bosny a Hercegoviny vydaného navrhovateľovi, vyjadrenie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o prijatí navrhovateľa, s uvedením predpokladanej doby zaistenia - 2 mesiace. Následne odporca pristúpil k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia o zaistení navrhovateľa, navrhovateľ bol poučený v zmysle § 90 zákona o pobyte cudzincov. Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila do spisu plnomocenstvo na jeho zastupovanie v konaní spolu s podaným opravným prostriedkom proti vydanému rozhodnutiu o zaistení navrhovateľa. V závere spis obsahuje zápisnicu zo dňa 04.07.2014 o realizácii vyhostenia navrhovateľa z územia Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 31.07.2014, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 85 ods. 1 písm. c) Policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom, ak štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny. Podľa § 88 ods.4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 250j ods. 2 písmeno b) a písmeno c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 31.07.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu, pričom zdôraznila námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že v prípade uskutočneného postupu mal odporca povinnosť oboznámiť sa s rozhodnutím o vyhostení navrhovateľa. Odporca zle interpretoval § 85 zákona o pobyte cudzincov vychádzajúci z článku 3 smernica Rady 2001/40/ES a potom nemal možnosť navrhovateľa zaistiť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v čase podania opravného prostriedku nebol zaistený, navrhli len zrušenie preskúmavaného rozhodnutia s tým, že rozhodnutie je napriek tomu potrebné preskúmavať. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením odporcu, že záznam v schengenskom informačnom systéme je možné považovať za rozhodnutie dotknutej krajiny. Náhradu trov konania si neuplatnila. Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného stanoviska zo dňa 23.07.2014 k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa, ktorý bol v čase podania opravného prostriedku už vyhostený a preto samotné naplnenie opravného prostriedku - osobná sloboda navrhovateľa už nebola obmedzená. Záznam v schengenskom systéme považuje za samotné rozhodnutie, ktoré on ani nemohol mať k dispozícii. V čase predvedenia na policajné oddelenie navrhovateľ vedel, že sa na území Slovenska zdržiaval neoprávnene a jeho jediným cieľom bolo uzavretie účelového sobášu s občiankou Slovenskej republiky, čo by ho následne oprávňovalo na neobmedzený pohyb v schengenskom priestore. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že skutkový stav zistený odporcom je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a zároveň odporca nedostatočne zistil skutkový stav. Ostatné námietky súd nepovažuje za dôvodné. K námietkam rozpornosti zisteného skutkového stavu s obsahom spisu a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd uvádza, že administratívny spis neobsahuje rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa z územia Rakúska, ktoré by sa malo vykonať. V spise je len údaj o tom, že na navrhovateľa je vedený záznam v schengenskom informačnom systéme o tom, že má od 12.03.2013 udelený zákaz vstupu na územie Rakúskej republiky, keďže nemá udelené povolenie na pobyt, nebolo voči nemu vedené azylové konanie a dňa 20.03.2014 bol letecky z územia Rakúska vyhostený. Potom, keď odporca zaistil navrhovateľa za účelom vykonania rozhodnutia Rakúska o jeho vyhostení bez toho, aby poznal obsah tohto rozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav. Poznanie obsahu vykonávajúceho rozhodnutia cudzieho štátu je nevyhnutnosť pre to, aby bolo nespochybniteľné aké sú dôvody tohto rozhodnutia, ako aj zistenie či je rozhodnutie vykonateľné. Súd je názoru, že iba vedomosť existencie záznamu v schengenskom informačnom systéme nie je možné považovať za rovnocennú k samotnému rozhodnutie dotknutej krajiny (Rakúskej republiky). Tým, že odporca sa uspokojil zo zistením, že na navrhovateľa je záznam v schengenskom informačnom systéme o udelenom zákaze vstupu na územie Rakúskej republiky, s tým že nemá udelené povolenie na pobyt, nebolo voči nemu vedené azylové konanie a dňa 20.03.2014 bol letecky z územia Rakúska vyhostený bez znalosti samotného rozhodnutia Rakúskej republiky, ktoré by tieto tvrdenia potvrdzovali, podľa súdu nedostatočne zistil skutkový stav veci. Predmetný záznam v schengenskom informačnom systéme nemôže nahradiť samotné rozhodnutie, z ktorého by tieto skutočnosti vyplývali a s týmto argumentom odporcu sa súd nestotožnil. Len samotný záznam v schengenskom informačnom systéme nie je dôvodom pre zaistenie cudzinca a jeho následné vyhostenie, keď nie je správny orgán so samotným vykonávajúcim rozhodnutím oboznámený. Zistenie skutkového stavu odporcom o tom, že existuje doposiaľ nevykonané rozhodnutie Rakúska o vyhostení navrhovateľa z územia Rakúskej republiky a za týmto účelom navrhovateľa zaistil je v rozpore s obsahom spisu, keďže žiadne takéto rozhodnutie v spise sa nenachádza a ako je vyššie uvedené iba záznam v schengenskom informačnom systéme samotné rozhodnutie nemôže plnohodnotne nahradiť. Skutkový stav by bol v súlade so spisom, ak by rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa bolo v spise. Preto je súd presvedčený, že odporca nedodržal povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 32 správneho poriadku. Námietka o nesprávnom právnom posúdení veci odporcom podľa súdu neobstojí, nakoľko existencia vykonateľného rozhodnutia o vyhostení cudzinca porušujúceho vnútroštátne predpisy danej krajiny upravujúce vstup a pobyt cudzincov je vždy zákonným dôvodom na postup, ktorý odporca zvolil, t.j. zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny za účelom uskutočnenia jeho vyhostenia. Oprávnenosť zvoleného postupu odporcu vyplýva, tak z článku 3 smernice Rady 2001/40/ES ako aj vyššie uvedených ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie odporcu by bolo v súlade so zákonom, ak by riadne zistil skutkový stav veci - zaobstaral ním vykonávajúce rozhodnutie o vyhostení navrhovateľa z Rakúska. Posledná námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia podľa názoru súdu nie je dôvodná. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované § 47 správneho poriadku. Nezrozumiteľnosť tvrdení odporcu v rozhodnutí sa môže javiť len s ohľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, resp. z dôvodu, že zistený skutkový stav je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim zo spisu, čo súd aj uznal ako dôvody, pre ktoré rozhodnutie zrušil. Na základe vyššie uvedených skutočností súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods.2 písm. a), d) v spojení s § 250q ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil , s tým že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí . Súd nerozhodoval v zmysle § 250sa ods. 7 O.s.p. o bezodkladnom prepustení navrhovateľa zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, keďže došlo k realizácii jeho vyhostenia už dňa 04.07.2014. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 Osp., avšak vo veci plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu (trovy právneho zastúpenia) voči odporcovi nepriznal, nakoľko si ich náhradu výslovne neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).